Počet ľudí s rakovinou bude stúpať. Postarajme sa o to, aby rástol aj počet vyliečených

Vzdelávanie, základný výskum a inovácie by mali byť hlavnou prioritou všetkých vlád, ktorým záleží na životoch svojich občanov.
Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied

Každý rok ochorie na nádorové ochorenie vo svete takmer 20 miliónov ľudí a takmer 10 miliónov mu podľahne. Napriek tomu sa na celom svete stredná dĺžka života dlhodobo zvyšuje. Tento trend platí aj v menej vyspelých krajinách. V nich je dokonca najvýraznejší.

Keďže riziko onkologického ochorenia s vekom narastá, predpokladá sa, že globálny výskyt rakoviny sa do roku 2035 ešte zdvojnásobí.

Stále viac vyliečených
Napriek tejto pochmúrnej vyhliadke však už dnes nádorové ochorenia objektívne prestávajú byť takým veľkým strašiakom, akým bývali v minulosti.

Prudko totiž narastá počet dlhodobo prežívajúcich onkologických pacientov, u ktorých je ochorenie potlačené do chronického, život neohrozujúceho štádia, ale aj počet úplne vyliečených pacientov.

Platí to však iba pre vyspelé krajiny s rozvinutým systémom medicínskych vied a zdravotníctva.

Pozitívny trend v úspešnosti liečby rakoviny vyplýva z obrovských pokrokov v našom chápaní molekulárnych a bunkových procesov, ktoré sú zodpovedné za vypuknutie, rast a rozšírenie nádoru. A od pochopenia biologických princípov potom závisí vývin účinnejších, špecifickejších a citlivejších terapeutických a diagnostických postupov, ktorých je čoraz viac.

Výsledkom je, že čoraz viac ľudí sa dnes z nádorového ochorenia úplne vylieči.

Žiaľ, aj dnes existuje niekoľko typov nádorových ochorení, u ktorých stále nie je prognóza na vyliečenie uspokojivá. V týchto prípadoch totiž ešte stále presne nerozumieme príčinám a patologickým mechanizmom, ktoré za nimi stoja, a preto nemáme proti nim účinnú liečebnú či diagnostickú metódu.

V práve skončenom roku 2019 sa však vo vedeckej tlači objavilo niekoľko zaujímavých článkov, ktoré prinášajú veľkú nádej aj do tejto doteraz menej optimistickej oblasti medicíny.

Dvojnásobná dĺžka prežitia
Karcinóm pankreasu v súčasnosti nesporne patrí medzi najzákernejšie zhubné nádorové ochorenia – viac ako 95 percent pacientov umiera do piatich rokov od zistenia choroby. Zvyčajne sa tento druh nádoru totiž diagnostikuje až v pokročilom štádiu, keď sa už rozšíril, čo liečbu mimoriadne komplikuje.

Postihuje viac mužov ako ženy a riziko ochorenia rastie s vekom. Podľahol mu napríklad Steve Jobs, Patrick Swayze alebo Luciano Pavarotti.

V článku publikovanom v časopise Clinical Cancer Research opisujú vedci z londýnskej univerzity Queen Mary v spolupráci s kolegami z čínskej univerzity v Čeng-čou nádejnú koncepciu očkovania ako ochrany proti rakovine pankreasu.

Dnes už sú dostupné viaceré účinné vakcíny proti niektorým druhom rakoviny, obzvlášť tým, ktoré sú spôsobené patogénmi. Tak je to napríklad v prípade rakoviny krčka maternice, ktorú spôsobuje ľudský papillomavírus (HPV).

Použitie vakcinácie proti iným typom rakoviny je však problematické preto, že nie sú známe vhodné nádorové antigény, teda molekulárne znaky nádoru, ktoré by naštartovali dostatočnú protinádorovú imunitnú odpoveď.

Vedci v spomenutej štúdii vyvinuli vakcinačný systém proti rakovine pankreasu na myšacom modeli. Najprv izolovali zo zdravých myší ich kmeňové bunky a geneticky ich pozmenili na nekontrolovane sa množiace nádorové bunky tak, že do ich genómu zaviedli niektoré mutácie typické pre onkologické ochorenie pankreasu.

Potom tieto bunky infikovali onkolytickým adenovírusom (to je taký vírus, ktorý sa dokáže množiť v nádorových bunkách), aby zvýšili šancu, že tieto bunky budú rozpoznané imunitným systémom hostiteľskej myši ako cudzie a nebezpečné.

Napokon takto pripravené modifikované bunky vrátili späť do myší, v ktorých potom experimentálne vyvolali nádor pankreasu. Očkovanie zdvojnásobilo dĺžku ich prežitia.

Identifikácia na úrovni génov a molekúl
V najbližšom čase budú vedci intenzívne skúmať, či sa tento systém bude dať prispôsobiť aj ľudskému pacientovi – presne na mieru podľa typu nádoru pankreasu, ktorým trpí, a takto spomaliť jeho rast či úplne ho zlikvidovať.

Tiež predpokladáme, že očkovanie proti rakovine pankreasu, ako ho opísal anglicko-čínsky tím, bude účinné aj ako prevencia rakoviny pankreasu u osôb s vysokým rizikom jej vzniku.

Pridanou hodnotou výskumu je, že tento vakcinačný systém je univerzálny – bunkovú vakcínu môžeme modifikovať tak, aby pôsobila aj proti iným typom rakoviny.

Podobný osobný prístup k liečbe využíva napríklad aj imunoterapia, ktorá je navrhnutá presne podľa typu onkologického ochorenia identifikovaného až na úrovni génov a molekúl. Dnes zachraňuje životy už aj takým pacientom, ktorí by ešte pred desiatimi rokmi nemali veľkú šancu na vyliečenie.

Takáto prevratná, ale v modernom svete už čoraz štandardnejšia liečba sa označuje ako personalizovaná medicína, pretože je navrhovaná presne podľa potrieb jednotlivých pacientov.

Je však finančne veľmi nákladná a zatiaľ možná iba v krajinách, kde sa do rozvoja nových diagnostických a terapeutických medicínskych metód investuje viac peňazí.

Nepoznali sme metabolické procesy
Difúzny vnútorný pontínový glióm (DIPG) je ďalším typom rakoviny, ktorý je v súčasnosti považovaný za veľmi ťažko liečiteľný, až nevyliečiteľný.

Aj keď ide o zriedkavý typ nádoru, je to diagnóza o to zdrvujúcejšia, že postihuje najmä deti mladšie ako desať rokov a prognóza prežívania je len pár mesiacov. Viac než päť rokov od vypuknutia ochorenia sa dožíva len jedno percento pacientov.

Gliómy sú nádory mozgu rastúce v mozgovom kmeni, ktoré sa vyvinuli nádorovou transformáciou z takzvaných gliových buniek. Tieto bunky majú v mozgu nezastupiteľné regulačné funkcie, napríklad pri spájaní, regenerácii alebo odstraňovaní poškodených neurónov.

Vedci a lekári boli dlho presvedčení, že DIPG je detská verzia mozgových nádorov u dospelých, a preto sa ho snažili aj podobne liečiť. Vyskúšali množstvo postupov a liekov, ale bez úspechu. Až dodnes.

Výsledky štúdie zverejnenej v časopise Nature Communications naznačujú, v čom mohol byť problém. Zjavne sme totiž dôkladne nepoznali práve tie metabolické procesy v gliómových nádorových bunkách, vďaka ktorým boli také odolné voči všetkým typom inak účinných terapií. Medzinárodný tím vedcov vo svojom spoločnom článku opisuje biochemickú molekulárnu dráhu, v ktorej objavil zraniteľnosť týchto nádorových buniek.

Podľa nich je hlavnou zbraňou dodnes neporaziteľného nádoru enzým s názvom PPM1D. Ide o fosfatázu, teda enzým, ktorý z proteínov odstraňuje naviazaný fosfor. V nádorových bunkách detských gliómov je tento enzým veľmi často mutovaný, teda poškodený, a preto nepracuje správne. Následkom toho mutovaný PPM1D chemicky pozmení bunkový genóm, čím sa zmení aj metabolizmus bunky.

Konkrétne sa z jedného spôsobu na druhý prepne mechanizmus tvorby koenzýmu nikotínamid adenín dinukleotid (NAD), čo je molekula nevyhnutná pre život buniek. Tým sa však zmení aj správanie bunky a jej delenie. Transformácia vyvrcholí tak, že z dovtedy zdravej bunky sa stane agresívne rastúci nádor.

Aby rástol aj počet vyliečených
Podľa výsledkov spomínaného výskumu je však PPM1D zároveň aj Achillovou pätou nádoru.

Nádorové bunky sú totiž citlivé na inhibítory, ktoré vypínajú práve ten typ metabolizmu tvorby NAD, v ktorom po svojom prechode na temnú stranu fungujú nádorové bunky s mutovaným PPM1D. Nádorové bunky pod vplyvom týchto inhibítorov prestanú rásť a hynú. Tento objav nepochybne povedie priamo k aplikácii týchto inhibítorov na liečenie detských gliómov.

Mutácia, ktorá spôsobila smrteľné ochorenie, si takto vlastne sama pod sebou podrezala konár. Ale aby sme sa to dozvedeli a konečne prišli na stopu účinnému lieku, bolo potrebné podrobne spoznať, čo sa deje v nádorovej bunke.

Z obidvoch týchto nedávnych štúdií, ktoré prinášajú novú nádej mnohým rodinám zasiahnutým onkologickým ochorením, jasne vyplýva, že kľúčovým predpokladom vedúcim k úspechu a záchrane života je vzdelávanie, základný výskum a následné inovácie.

Ako vyplýva zo štatistík spomenutých na začiatku, výskyt onkologických ochorení bude v najbližších dekádach čoraz väčší, lebo priemerná dĺžka života na celom svete ďalej porastie. Ale iba v krajinách, ktoré budú investovať do výskumu rakoviny, bude zároveň rásť aj počet vyliečených.

Vzdelávanie, základný výskum a inovácie by mali byť hlavnou prioritou všetkých vlád, ktorým záleží na životoch svojich občanov. V opačnom prípade budeme síce možno žiť dlhšie, ale zaručene budeme chorejší.

Vladimír Leksa
Vladimír Leksa sa narodil v roku 1972. Pochádza zo Spišskej Novej Vsi, žije v Bratislave. Počas štúdia biochémie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave vydával časopis Kyvadlo o vede a umení. Doktorát z imunológie získal v roku 2002 na Viedenskej univerzite. Za svoju doktorandskú prácu bol ocenený Rakúskou imunologickou spoločnosťou. Dnes vedie výskum na Medicínskej univerzite vo Viedni a v Slovenskej akadémii vied v Bratislave. Svoje vedecké práce v oblasti imunológie a nádorovej biológie publikuje v prestížnych vedeckých časopisoch. Vydal niekoľko kníh.

Zdroj:
https://dennikn.sk/1712828/pocet-ludi-s-rakovinou-bude-stupat-postarajme-sa-o-to-aby-rastol-aj-pocet-vyliecenych  

Foto:
Ilustrácia – Fedor Pichanič