Poštar’ tot raz zadurkať na dveri v Kyjevi dva raz

30.09.2021


Kartka z Terstu

Kyjiv distav v ostatnich dňach až dvi pozdorovliňa. Može kartka z Krynyci pro urajiňskŷ vlasty ne značiť nyč, no kartku z Terstu bŷ maly vz’aty ser’jozno, pokľa choťať bŷty akceptovanŷ v Evropi.

Tak to jakos’ vŷšlo. V tŷch samŷch dňach, keď v poľskij Krynyci prochodyv Svitovŷj kongres Rusyniv, v italijskim misti Terst prochodyv kongres Federalnoj uniji evropskŷch menšŷn.

Choc’ totŷ kongresŷ nyjak ne suť povjazanŷ, až na to, že v uniji majeme i jednu rusyňsku organizaciju z Pidkarpaťa, dišly v svojich rezolucijach ku tomu samomu rezultatu. І tŷm rezulatotom je, že Ukrajina bŷ mala vŷznaty Rusyniv, kotrŷ suť avtochtonnŷma na svojij teritoriji v sučasnij Zakarpaťskij oblasty Ukrajinŷ.

Zname, že zahnaňa rezoluciji od Svitovoho kongresu Rusyniv znova jakbač zistane buď bez odpovidi obšče, abo pryjde odpoviď, de s’a odklyčuť na ukrajiňskŷch akademikiv, i čerez jich teoriji nam pojasňať, že ne možeme bŷty vŷznanŷ. Takŷ odpovidi už nam pryšly ne raz, ne dvaraz.

A je to i logične, taď ukrajiňskŷ akademicy jedynŷ u sviti majuť pravo rišŷty o tim, chto je okremŷm narodom, i chto narodom ne je, keďže pravo na sebevŷznačiňa maje podľa ukrajiňskoj optikŷ narod až vtohdŷ, keď to schvaľať spomynanŷ akademicy na osnovi svojoj naukŷ. No a ony to ne schvaľať.

Ku tomu všŷtkomu s’a išči pak znova dizname, že s’me separatistŷ, ruka Moskvŷ, političnŷj produkt, a žaden narod. To už ne pryjde z oficialnŷch organiv, ale ochočo do toho pusťať s’a ukrajiňskŷ žurnalistŷ, kotrŷ suť tak samo v tij temi svitovŷm unikatom, vjedno z ukrajiňskŷma akademikamy.

No poštar’ tot raz zadurkať na dveri v Kyjevi dvaraz. Bo rezolucija pryjje i z Terstu. І ne je to rezulucija od Rusyniv, ale od predstavyteliv 41 evropskŷch menšŷn, kotrŷ u Federalnij uniji evropskŷch menšŷn majuť členstvo. A dokinc’a suť tam členamy i narodnostnŷ organizaciji z Ukrajinŷ.

І što teper’? Poviďať ukrajiňskŷ vlasty, akademicy, žurnalistŷ, že cila Federalna unija evropskŷch menšŷn je ruka Moskvŷ? Abo že 41 evropskŷch menšŷn suť separatistŷ, kotrŷ choťať odrizaty z Ukrajinŷ? Prypadno, že všŷtkŷ evropskŷ menšŷnŷ prystupyly na političnŷj produkt – politične rusynstvo?

Sprobovaty bŷ to mohly, no v tim prypadi s’a vže ne postavľať lem Rusynam, ale organizaciji, kotra maje ponad 70-ričnu istoriju, kotra je povjazana z Radov Evropŷ, i jaka dopomohla tomu, žebŷ Rada Evropŷ pryjala dva važnŷ medžinarodnŷ dokumentŷ, kotrŷ Ukrajina sama dobrovoľno pidpysala – Ramkovŷj dohovor na ochoronu narodnostnŷch menšŷn i Evropsku chartu regionalnŷch abo menšŷnovŷch jazŷkiv.

Každomu, chto znaje narachovaty cholem do pjať, musyť bŷty jasne, že take štos’ sobi už Ukrajina dozvolyty ne može, bo smichŷ bŷ vže robyla sama zo sebe nelem pered Rusynamy, ale pered cilŷm svitom.

Nit, nychto ne je separatistom, chto žadať vŷznaty Rusyniv jak okremŷj narod, chto žadať pryznaty jim všŷtkŷ narodnostnŷ prava, kotrŷ Rusynam na jich pradidivskij zemli naležať. Je to skoriše naopak. To, že Rusynŷ žadajuť svoju akceptaciju, svoje vŷznaňa na Ukrajini, svidčiť o tim, že nyč torhaty, a už nyjak ne buďjaku deržavu, ne choťať. Kebŷ Rusynŷ bŷly separatistamy, kebŷ chotily torhaty deržavu, pak jim od toj deržavŷ ne je treba, žebŷ jich vŷznala. Pak bŷ nad tŷm mohly machnuty rukov, nyč ne žadaty, i robyty svoje.

Іronijov suďbŷ je, že jakraz v časi, koly do Kyjeva iduť pozdorovliňa až z dvoch kongresiv, žebŷ vŷznaty Rusyniv, v Užhorodi deržavnŷj organ, kotrŷj maje v nazvi etnopolitiku i slobodu sovisty, zrobyť okruhlŷj stil z mešnŷnamy, de Rusyniv any ne zaklyčuť.

Je to dalšŷm potverdžiňom toho, že Ukrajina maje narodnostnŷ menšŷnŷ, a pak suť Rusynŷ, kotrŷ pro Kyjiv ne isnujuť i spokijno jich mož proignorovaty na jich vlastnij istoričnij zemli.

V časi, koly okruhlŷj stil prochodyv jakbač išči kartkŷ z Krynyci i Terstu ne styhly pryjty do Kyjeva. No ukrajiňskŷ vlasty bŷ sobi po pozdorovliňu z Terstu maly usvidomyty, že na nych ne smotr’ať lem Rusynŷ, ale že na jich dijaňa odnosno Rusyniv smotryť cila demokratična Evropa narodnostej. A robyty sobi z ňoj figli, ignorovaty jej, bŷ jem v prypadi, že s’a Ukrajina choče vŷbraty des’ do Evropŷ, ne probovav.

Odpoviď na kartku z Krynyci buduť čekaty lem Rusynŷ, no odpoviď na kartku z Terstu bude čekaty cila menšŷnova unija, kotra dnes’ zadurkala na dveri v Kyjevi, ale pokľa s’a dveri ne odkrŷjuť, može zadurkaty i v Štrasburzi. To s’a pak z toho ukrajiňskŷ akademicy ne vŷmotajuť.

Staťa bŷla napysana jak komentar’ „Vstupne do kontroly“ lemkivskoho radija lem.fm. 

Petro Medviď

Zdroj: 
https://www.lem.fm/kartka-z-terstu/

Žridlo fotografiji:
filatelia-album.sk

Aktuality

Zobraziť všetky
29.07.2022

Ivan Pop: Osobností našich dejín - HASAL Antonín Bohuslav

HASAL Antonín Bohuslav (krycí jméno Nižborský) (* 7.1.1883 Nová Huť pod Nižborem, †22.4.1960 Washington, USA),  český důstojník, legionář a československý generál. Maturoval na Vyšším reálném gymnáziu v Rakovníku. V roce 1913 absolvoval školu …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
26.07.2022

RTVS i SNM s’a za problematičnu relaciju opravdaly

  Televizija jej vže zňala z archivu na sajti. Obydvi inštituciji obic’ajuť krokŷ, žebŷ ku podibnŷm situacijam ne prychodylo.   „Rusyňska i ukrajiňska narodnosť ne suť totožnŷ,“ napysav u seredu 13-ho jula 2022-ho roku na svojim oficialni…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
25.07.2022

V Užhorode vojnu nevidieť 

Padlých tam však pochovávajú každý druhý až tretí deň. Nápor na hranici s Ukrajinou poľavil. PEREČIN, UŽHOROD. Na hraničnom priechode Ubľa – Malyj Bereznyj je v pondelok štvrtého júla napoludnie naše auto jediné. V oboch smeroch. Zo Sloven…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.07.2022

Rozhovor. Sergej Kopčák

Svetoznámy umelec spochybňuje vedenie SND a slovenských hercov posiela do fabriky Rozdávajú výpovede, ale kto? Ľudia, ktorí s divadlom nikdy poriadne nepracovali, tvrdí najslávnejší slovenský operný spevák v zahraničí Sergej Kopčák. Nikotí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.07.2022

Na vyhliadkovej veži na Dukle kompletne rekonštruujú obidve kupoly

Turistické lákadlo v slovensko-poľskom pohraničí si turisti už počas tohto leta neužijú. Na výhľady z atraktívnej vyhliadkovej veže môžu zabudnúť. Mnohí pritom do kraja pod Duklou merajú stovky kilometrov. Raz pre výmenu okien, inokedy pre mo…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
22.07.2022

Zberateľský ošiaľ v Údolí smrti - spustili predaj novej nulaeurovej bankovky

Aj tri dni čakania, aj noc v stane, v aute, či na zemi pod altánkom. To je cesta k unikátnym zberateľským kúskom. Presvedčili sme sa o tom v uplynulý piatok v Údolí smrti, o deviatej ráno spustili predaj ďalšej nulaeurovej bankovky.   Ako ste…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Narod bisiduje z prezidentom Puťinom.
-Halooo, Vladimir Vladimirovyč, jem slobodna mamka, vychovavam dvoch syňiv, što možu čekaty od štatu...
-Dva povolavaci rozkazy do armady...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať