PRAVOSLÁVNI KRESŤANIA SLÁVIA V TÝCHTO DŇOCH ROŽDESTVO ISUSA CHRISTA PODĽA JULIÁNSKÉHO KALENDÁRA
Šiesteho januára si tisíce pravoslávnych veriacich po celom svete zasadli k štedrovečernému stolu, aby oslávili Roždestvo Isusa Christa podľa juliánskeho kalendára. Týmto kalendárom sa riadi aj väčšina pravoslávnych kresťanov žijúcich v našom regióne. O význame najkrajších sviatkov v roku nám porozprával otec Ján Sovič, správca pravoslávnej cirkevnej obce vo Svidníku.
Pred Roždestvom dodržiavame štyridsaťdňový pôst, ktorým sa na tieto sviatky pripravujeme duchovne, pretože ak chce človek prežívať radosť z príchodu Isusa Christa naplno, mal by sa na to pripraviť hlavne duchovne a vyhýbať sa svetským radostiam. Takisto aj naša štedrovečerná večera musí byť pôstna, to znamená bez mäsitých jedál. Konzumovať sa môžu iba pôstne jedlá ako chlieb, med, cesnak, ryby, hubová mačanka, pôstna kapustnica, pirohy, bobaľky, fazuľa či hrach.
Pravdou však je to, že ľudia už nepripravujú toľko jedál, ako tomu bolo v minulosti. Ja sám si pamätám, že moja mamka vždy pripravovala dvanásť jedál. Po večeri nasleduje Velike povečerije v cerkvi spojené s Utreňou, kde spievame známu pieseň S nami Boh, razumite jazyci i pokarjajtesja, jako s nami Boh.
Najväčším sviatkom je samotné Roždestvo, ktoré tento rok pripadá na pondelok 7. januára. Vtedy si pripomíname tú veľkú historickú udalosť, kedy prišiel na svet v ľudskom tele náš Spasiteľ Isus Christos, aby napravil hriechy prvého človeka Adama, ktoré sa potom preniesli na celé ľudstvo. Ak by Isus neprišiel na tento svet, boli by sme vystavení napospas zlu, teda diablovi. Tým, že prišiel medzi nás, diabla porazil. Narodenie Isusa Christa sprevádzalo veľa tajomných okolností ako zjavenie hviezdy či spev anjelov.
Tým, že sa mu prišli pokloniť pastieri alebo traja králi, prejavili mu veľkú úctu. Všetky tieto udalosti umocňujú tú veľkú radosť kresťanov z príchodu Spasiteľa. Toto Christovo Roždestvo pokračuje stále v našich srdciach a týmto spôsobom volá Christos k sebe ľudí, ktorí chcú byť spasení. Sviatok Roždestva určite nie je o nezmyselnom zhone, nakupovaní darčekov a zabezpečovaní sa po stránke materiálnej. Podstatou je príchod novonarodeného Isusa Christa na tento svet.
Christos raždajetsja!
(lj)
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2024
2% z Vašich daní
Uchádzame sa o Vašu priazeň...
Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom.
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej právnickej osobe
Evidenčné čí…
25.04.2024
Virológ Borecký – vedec, profesor, akademik s rusínskymi koreňmi
25. apríla uplynie sto rokov od narodenia významného virológa, imunológa a dlhoročného šéfa Virologického ústavu SAV Ladislava Boreckého, ktorý pochádzal z Uble, z rusínskej rodiny na Hornom Zemplíne.
V lete 1904 prišiel do Uble na Hornom Zempl…
16.04.2024
Pozvánka. RUSÍNSKÝ DEN v Lužickém semináři v Praze
Společnost přátel Lužice a Společnost přátel Podkarpatské Rusi vás zvou na
RUSÍNSKÝ DEN
v sobotu 20. 4. 2024 v Lužickém semináři v Praze.
Na programu, který začíná v 10 hodin dopoledne, jsou přednášky, beseda, divadlo i ochutnávka tradi…
16.04.2024
Pozvánka na premiéru do DAD
Obsahové posolstvo inscenácie Romulus Veľký na javisku prešovského DAD je mrazivo aktuálne
(Tlačová správa)
Prešov, 16. apríla – S otázkami či sme ako ľudská civilizácia schopní nejakej obnovy alebo sme už len chaotické spoločenstvo prichá…
15.04.2024
Vasyľovy Jaburovy uďilyly Zolotu medajlu PU
Jak informovav Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi (PU), v ponediľok 15-ho apriľa 2024-ho roku odbŷlo s’a svjatočne zasidaňa Akdemičnoj hromadŷ PU.
V ramkach ňoho udiľovala s’a i najvŷsša nahoroda univerzitŷ…
14.04.2024
Rozhovor. Kto bol prvý a najlepší Čechoslovák?
Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno - novinár, literárny kritik, diplomat Bohdan Pavlů, dušou Slovák i Čech, osobnosť, na ktorú sa malo za…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Pjanŷj Vasyľ sja vertať pizno večur domiv... Otvorjať dveri, pered nym stojiť źena, u rukach vaľok/kačelňica i panvica...
-Iď spaty Parasko, ja neholodnŷj...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať