Prečo kresťania neslávia Veľkú noc v rovnakom termíne a čo sa s tým dá robiť

Hľadanie spoločného dátumu
 
Pribúdajú hlasy, aby sa od roku 2025 Veľká noc slávila spoločne. Vatikán je dokonca ochotný ustúpiť pravoslávnym.

Stály zástupca Konštantínopolského ekumenického patriarchátu pri Svetovej rade cirkví arcibiskup Job (Getcha) nedávno otvoril tému reformy pravoslávneho kalendára.

Podľa jeho slov 1700. výročie Prvého nicejského koncilu v roku 2025 bude „dobrou príležitosťou poučiť kresťanov o nutnosti reformy kalendára a potrebe spoločného dátumu Veľkej noci, aby sme skutočne zostali verní rozhodnutiam prvého ekumenického koncilu“.

Skutočnosť, že východný a západný dátum Veľkej noci sa v roku 2025 bude prekrývať, by sa mala chápať ako povzbudenie v tomto smere. Naposledy Veľkú noc v rovnakom dátume všetci kresťania slávili v roku 2017.

Rozhodnutie z Nicey
Nicejský koncil v roku 325 nielenže nariadil vyznanie viery, ktoré sa malo stať univerzálnym, ale tiež zaviedol spoločné slávenie Veľkej noci v celom kresťanskom svete, zdôraznil vladyka Job. Predtým neexistoval spoločný dátum, pretože niektorí kresťania slávili Veľkú noc v deň židovského sviatku Pesach, kým iní v nasledujúcu nedeľu po Pesachu.

V Nicei konciloví otcovia rozhodli, že Veľká noc sa bude sláviť v prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti, a tak najskorším možným dátumom je 22. marec a tým najneskorším možným 25. apríl.

Koncil sa odvolával na astronomické údaje – rovnodennosť a spln mesiaca –, aby určil dátum, a nie na určitý kalendár alebo určitý sviatok ako židovský Pesach, podotkol arcibiskup. Napriek tomu sú cirkvi „dnes, bohužiaľ, rozdelené, čo sa týka dátumu slávenia tohto veľkého sviatku. Dôvodom je to, že nie všetky používajú rovnaké pomocné prostriedky“.

Pravoslávni veriaci ešte stále používajú juliánsky kalendár, ktorý v súčasnosti zaostáva 13 dní za astronomickou realitou, a navyše aj staré lunačné tabuľky, čo vedie k oneskorenému dátumu Veľkej noci.

O reforme kalendára sa diskutovalo už viackrát
Podľa slov vladyku Joba o reforme kalendára sa už diskutovalo viackrát, napríklad na Všepravoslávnom kongrese v Konštantínopole v roku 1923. Aj vzhľadom na neochotu niektorých pravoslávnych prijať „rímskokatolícky“ gregoriánsky kalendár srbský astronóm Milutin Milanković navrhol zrevidovaný juliánsky kalendár (= novo-juliánsky kalendár). Tento bol ešte presnejší ako gregoriánsky kalendár, no miestne pravoslávne cirkvi (Konštantínopol, Alexandria, Antiochia, Gruzínsko, Rumunsko, Bulharsko, Cyprus, Grécko, Albánsko, Poľsko, Česko a Slovensko, Fínsko) ho akceptovali len pre cyklus nepohyblivých sviatkov, nie však pre pohyblivý veľkonočný cyklus.

Ruská pravoslávna cirkev sa na spomenutom kongrese nezúčastnila a ani neprevzala reformu juliánskeho kalendára.

Zástupca Konštantínopolského patriarchátu pri Svetovej rade cirkví pripomenul, že táto inštitúcia uskutočnila v roku 1997 konzultáciu s cieľom stanoviť spoločný dátum Veľkej noci. Výsledkom bolo odporúčanie uchovať si nicejské normy, že Veľká noc sa má sláviť v prvú nedeľu po prvom splne po jarnej rovnodennosti, no astronomické údaje, čiže jarnú rovnodennosť a spln, treba vypočítať čo najpresnejšími metódami a ako základ k tomu použiť jeruzalemský poludník, miesto Kristovej smrti a zmŕtvychvstania. 

Po tom, čo už v prvých storočiach sa kresťania hádali o správnom dátume Veľkej noci a Nicejský koncil v roku 325 ukončil tento spor, sa nový zmätok začal v roku 1582. Vtedy pápež Gregor XIII. (1572 – 1585) zreformoval počítanie času v juliánskom kalendári, ktorý bol v platnosti od čias Júlia Cézara, aby reflektoval reálne striedanie ročných období na zemeguli, a tým sa začal písať príbeh gregoriánskeho kalendára.

Protestanti sa pripojili ku katolíkom až v 18. storočí. V pravoslávnych cirkvách sa v závislosti od krajiny od 20. storočia používa gregoriánsky i starý juliánsky alebo novo-juliánsky kalendár. Pri výpočte dátumu Veľkej noci sa však uplatňuje iba juliánsky kalendár, aby sa zabránilo novým štiepeniam v pravosláví po tom, čo už nie všetky pravoslávne cirkvi slávia v rovnakom dátume Vianoce.

Dokonca v rámci Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku dnes časť cirkevných obcí používa juliánsky kalendár, kým ostatné cirkevné obce sa riadia novo-juliánskym kalendárom.

Reakcia Vatikánu
Kardinál Kurt Koch ocenil vyjadrenie arcibiskupa Joba. „Veľká noc je najväčším sviatkom kresťanov. Preto by bolo veľmi pekným a dôležitým znakom, keby sme my kresťania mali spoločný dátum pre tento sviatok,“ povedal predseda Pápežskej rady pre podporu jednoty kresťanov. Toto želanie veľmi leží na srdci „aj pápežovi Františkovi a tiež koptskému pápežovi Tawadrosovi“. Dohodnúť sa na spoločnom dátume Veľkej noci síce nebude ľahké, no oplatí sa zasadzovať za to, myslí si Koch.

Pápež František sa už v roku 2015 obrátil na patriarchov Moskvy a Konštantínopolu s apelom, aby hľadali spoločné riešenie a rôzne termíny Veľkej noci označil za škandál. Dokonca prejavil ochotu prevziať pravoslávny dátum. Pripomenul, že Katolícka cirkev je pripravená na toto riešenie už od čias pápeža Pavla VI. V prílohe k liturgickej konštitúcii Druhého vatikánskeho koncilu Sacrosanctum concilium prejavil otvorenosť pre nové stanovenie dátumu Veľkej noci, „avšak pod podmienkou, že toto nové stanovenie dátumu prevezmú všetky kresťanské cirkvi“.

Štyri návrhy, ako dosiahnuť spoločný dátum
Ako vysvetlil innsbrucký liturgista Liborius Lumma, v rámci úsilia o nájdenie spoločného dátumu Veľkej noci sa v ostatných desaťročiach diskutovalo o štyroch návrhoch, avšak bez výsledku.

Jedným návrhom bolo, aby všetky cirkvi vypočítavali dátum Veľkej noci podľa gregoriánskeho kalendára. Na tento návrh pristúpila len Fínska pravoslávna cirkev.

Ďalším návrhom bolo, aby sa všetky kresťanské cirkvi dohodli na dátume Veľkej noci podľa juliánskeho kalendára. A tak dátum Veľkej noci by pre Západ už nepripadal medzi 22. marec a 25. apríl, ale medzi 4. apríl a 8. máj.

Ďalším návrhom bol tzv. aleppský model. Ide o upravený gregoriánsky dátum Veľkej noci, ktorý schválila na tento účel zriadená komisia Svetovej rady cirkví v roku 1997 v Aleppe (Sýria). Tento model do značnej miery zodpovedá gregoriánskemu kalendáru, no ponecháva presné určenie začiatku jari platnému stavu vedeckého výskumu a – toto je v istom zmysle ekumenická pointa tohto návrhu – má ako geografický referenčný bod jeruzalemský poludník.

A nakoniec štvrtý návrh: Veľká noc sa vypočíta úplne nanovo a potom sa bude konať vždy v konkrétnu nedeľu, napríklad vždy v druhú aprílovú nedeľu. Takéto návrhy sa šírili už v prvej polovici 20. storočia a našli sympatie na Západe i Východe. Dátum by sa určil podľa výsledkov bádania biblickej vedy, napríklad podľa rozšíreného názoru, že historickým dňom Ježišovej smrti bol 7. apríl roku 30. A tak Veľkú noc by bolo možné stanoviť na druhú aprílovú nedeľu ako nedeľu nasledujúcu po dátume Kristovej smrti.

Innsbrucký liturgista si myslí, že keby sa všetky kresťanské cirkvi dohodli na takomto predpise, nebolo by „porazených“ ani nikoho, kto by sa musel prispôsobiť „dominantnej“ tradícii.

Ján Krupa

Zdroj: 
https://svetkrestanstva.postoj.sk/75609/preco-krestania-neslavia-velku-noc-v-rovnakom-termine-a-co-sa-s-tym-da-robit

Ilustračné foto
(zdroj: goarch.org)