PRED 100 ROKMI (III) 100. výročie spoločného štátu ČECHOSLOVÁKOV a RUSÍNOV. VERSAILLSKA mierová zmluva 1919-2019. Začlenenie PODKARPATSKEJ RUSI do ČSR

6.-7. apríla
Na území berežského a ugočského komitátu sa konali  voľby do komunistických rád (sovietov). Po voľbách tak existovali na území komunistickej Ruské krajny dva zákonodarné orgány - sejm a soviety.

17.-18. apríla
V Mukačeve sa konalo zasadnutie úradujúceho sovietu Ruskej krajny, zostaveného z členov sejmu a miestneho sovietu. Poslanci stihli iba schváliť ústavu  "samostatnej Ruskej krajny ako súčasť Maďarskej sovietskej republiky". 18. apríla bol úradujúci soviet rozohnaný radikálnymi maďarskými a židovskými revolucionármi-internacionalistami  z Mukačevského komunistického direktóriatu, ktorí neuznávali práva národnostných menšín. 

20.apríla
G. Žatkovič odišiel do Prahy a odtiaľ do Paríža požiadať mierovú konferenciu, aby dala súhlas s obsadením celého územia Podkarpatskej Rusi čs. vojskom.

21. apríla
Rusínsky ľudový komisár Agoston Štefan a jeho zástupca J. Kaminskij sa pokúsili vykonať v Mukačeve protikomunistický prevrat. Na pomoc mukačevskému komunistickému direktóriátu bol budapeštianskym diktátorom Bělom Kunom poslaný obrnený vlak maďarskej červenej armády. Komunistická moc v meste a okolí bola nakrátko obnovená. A. Štefan utiekol na územie obsadené čs. armádou.

24. apríla
Hlavné mesto komitátu Ugoča Sevljuš (Nagyszölös) bolo obsadené rumunským vojskom. To zlikvidovalo komunistické direktórium.

27. apríla 
Rumunské vojsko obsadilo Berehovo (Beregszász) a zlikvidovalo tú orgány komunistickej moci.

28.-30. apríla
Mukačevo obsadilo rumunské vojsko. Jednotky maďarskej červenej armády ustúpili smerom k Čopu.  Čs. vojsko obsadilo zvyšok komitátu Bereg smerom k Vereckému priesmyku a Boržave, čím bola definitívne odstránená komunistická moc na území Podkarpatskej Rusi.

8. mája
Situácia v strednej Európe na jar 1919 napomáhala urýchleniu procesu pripojenia Podkarpatskej Rusi k Československu a uľahčila tiež prácu delegácie amerických Rusínov  smerom k zjednoteniu podkarpatorusínských rád. Orientácia Rusínov na Rusko odpadla od samého začiatku kvôli strachu pred bolševismem, ukrajinské štáty ZULR a ULR (Západoukrajinská ľudová republika a Ukrajinská ľudová republika) sa neudržali na medzinárodnej scéne v dôsledku ich vlastnej vnútornej slabosti. Promaďarskí činitelia boli v rusínskom prostredí eliminovaní, lebo stratili oporu po komunistickom prevrate v Maďarsku. Idea pripojenia k Československu sa pre absolútnu väčšinu politicky aktívnych Rusínov stala doslova spásnou nutnosťou. 8.mája sa v Užhorode uskutočnilo stretnutie zástupcov užhorodskej, prešovskej a chustskej národnej rady s delegáciou amerických Rusínov (200 delegátov, 1 200 hostí) za predsedníctva A. Vološina. Na tejto schôdzke bolo rozhodnuté o vytvorení Centrálnej ruskej národnej rady (CRNR) - nového spoločného orgánu všetkých troch uvedených národných rád aj zástupcov emigrácie. Predsedom CRNR bol zvolený A. Beskid. Podpredsedmi boli zvolení A. Vološin, M. Strypský a M. Braščajko, členom výboru J. Kaminskij, J. Braščajko, A. Gagatko, D. Vyslocký a ďalší. Čestným predsedom CRNR bol zvolený G. Žatkovič.

8. mája
Rada ministrov parížskej mierovej konferencie požiadala čs. delegáciu o podanie správy vo veci autonómie územia podkarpatských Rusínov.

9. mája
Delegácia Ukrajinskej ľudovej republiky protestovala na mierovej konferencii v Paríži proti činnosti delegácie ČSR v otázke pripojenia Podkarpatskej Rusi a naliehala na stiahnutie čs. vojsk z jej územia a vyslanie medzinárodnej komisie, ktorá by určila hranice medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou. Odvolala sa pritom na staršie rezolúciu Chustské národnej rady o zjednotenie Podkarpatska s Ukrajinou. Mierová konferencia nereagovala na protest "delegácie" štátu, ktorý v tom čase už neexistoval.

9.-15. mája
Na piatich zasadnutiach CRNR (Centrálne ruskej národnej rady) sa všestranne prerokovali budúce vzťahy Rus´kého (rusínskeho) štátu s Československou republikou v duchu programu G. Žatkoviča. Haličkí rusofilovia sa opätovne snažili nastoliť otázku "spojenia všetkých Karpatorusínov ".  Avšak vedenie CRNR rázne odmietlo zaoberať sa problémami Haliče, kým nebude zaistená budúcnosť Podkarpatskej Rusi.

15. mája
Minister zahraničných vecí ČSR E. Beneš predložil mierovej konferencii návrh čs. vlády vo veci rusínskej autonómie v podobe memoranda, zloženého zo šiestich bodov. Vláda ČSR sľúbila autonómiu území Podkarpatských Rusínov (Podkarpatskej Rusi), ktoré bude mať vlastný parlament s mocou zákonodarnou v otázkach jazykových, školských a náboženských. V čele administratívy autonómneho územia bude guvernér menovaný prezidentom. Ministerstvá budú mať zvláštne rusínskej referáty, vo vláde ČSR bude rusínske územie zastupovať minister bez kresla.

16. mája
CRNR na svojom zasadnutí schválila Žatkovičových 14 bodov ako podmienky pripojenie Podkarpatskej Rusi k Československu. G. Žatkoviča navrhla ako budúceho ministra Rus´kého (rusínskeho) štátu v Československu.

23. mája
CRNR vyslala do Prahy 112-člennú deputáciu, vedenú A. Beskidom, A. Vološinom a G. Žatkovičom.  Vedúci predstaviteľa delegácie prijali minister vnútra a šéf agrárnej strany A. Švehla a prezident T. G. Masaryk. Vo svojom prejave však prezident zdôraznil, že otázka štátoprávneho postavenia Podkarpatskej Rusi v ČSR nie je v jeho kompetencii, a preto sa stretol s predstaviteľmi CRNR nie ako s oficiálnymi zástupcami juhokarpatských Rusínov, ale iba ako so svojimi hosťami.

23. mája
Rada ministrov zahraničných vecí na parížskej mierovej konferencii schválila návrh E. Beneša vo veci autonómie územia Podkarpatských Rusínov. K návrhu bol pripojený dodatok predstaviteľa USA R. Lansinga o vymenovaní oficiálnych predstaviteľov rusínskeho územia (s výnimkou guvernéra) z rusínskeho prostredia a článok o práve Rusínov sa vo výnimočných prípadoch obrátiť na Spoločnosť národov.

prof. Ivan Pop

Foto:
Uźhorod, župný dom.
8. mája 1919 sa tu konalo pamätné zasadnutie Centrálnej rus´kej národnej rady, ktorá rozhodla o pripojení Podkarpatskej Rusi k ČSR  

Prečitajte si...
ČESKOSLOVENSKÝ SVĚT V KARPATECH // ČESKOSLOVENSKÉ STOPY NA PODKARPATSKÉ RUSI