PRED 100 ROKMI... (VI) 100. výročie spoločného štátu ČECHOSLOVÁKOV a RUSÍNOV. Začlenenie PODKARPATSKEJ RUSI do ČSR

január 1920
Bol zriadený finančný referát Civilnej správy, ktorý sa zaoberal výmenou rakúsko-uhorskej meny za novú československú. Zriadením poľnohospodárskeho referátu a referátu sociálnej starostlivosti v nasledujúcich dňoch sa ukončilo formovanie nového administratívneho systému na Podkarpatskej Rusi.

18. január
Prvá Centrálna ruská národná rada (ukrajinská) A. Vološina sa obrátila na prezidenta Masaryka s deklaráciou, v ktorej požadovala zabezpečenie plnej a fungujúcej autonómie, pretože "doterajšie opatrenia ČSR smerujúce k vytvoreniu autonómie a zaručené mierovou konferenciou sú absolútne nedostatočná a ku škode tejto autonómie" .

28. január
Členovia direktória predložili prezidentovi a vláde vo forme ultimáta svoje požiadavky na autonómiu. Požiadavky boli pre prezidenta a čs. vládu neprijateľné, najmä požiadavka menovania ministra pre Podkarpatskú Rus. Podľa názoru prezidenta "...by takto iste skoro ostatné národnosti rovnako vznášali požiadavku na ministra krajana."

február 1920 
Po neúspešných jednaniach v Prahe s vládou a prezidentom republiky podalo direktorium začiatkom februára demisiu, ktorá však nebola prijatá.

29. február
Dočasné národné zhromaždenie prijalo Ústavnú listinu Československej republiky. Do najvyššieho zákona štátu bola zakotvená aj autonómia Podkarpatskej Rusi, čo malo demonštrovať význam zvrchovanej štátnej moci ČSR na podkarpatoruské územie. Ustanovenia minoritnej saint-germainskej mierovej zmluvy o autonómii Podkarpatskej Rusi však neboli doslovne prevzaté do ústavnej listiny. V komplexnej podobe bola obsiahnutá v ustanoveniach prvej kapitoly § 3, odseky 2-9, ústavného zákona č. 121/1920 Zbierky zákonov a nariadení. Zákonodarným orgánom mal byť na Podkarpatskej Rusi snem (§ 3, odsek 3, Ústavný listiny). Avšak volebné predpisy upravujúce voľby do rusínskeho snemu neboli vydané. Snem bol oprávnený vydávať zákony v otázkach jazykových, vyučovacích, náboženských a miestnej správy. Podľa záverečného ustanovenia § 3, odseku 4, Ústavnej listiny sa zákony autonómneho snemu stávali platnými až po ich podpise prezidentom republiky, čo bolo odklonom od ustanovení mierovej zmluvy. Ďalším obmedzením zákonodarnej moci autonómneho snemu bolo ustanovenie článku 2 uvádzacieho zákona (ktorým bola uvedená Ústavná listina), podľa ktorého bol ústavný súd kompetentný rozhodovať o platnosti či neplatnosti zákonov vydávaných snemom Podkarpatskej Rusi.

V čele výkonnej moci na Podkarpatskej Rusi mal byť podľa § 3 Ústavný listiny guvernér, menovaný prezidentom republiky na návrh vlády. Bola to ďalšia odchýlka od formulácie mierovej zmluvy, podľa ktorej mal byť guvernér autonómneho územia zodpovedný rusínskemu snemu. Podľa ústavy sa síce guvernér stal vysokým štátnym úradníkom, ale úplne závislým na čs. vláde. V modifikovanej podobe bol v ústave zakotvený článok mierovej zmluvy požadujúcich spravodlivé zastúpenie Podkarpatskej Rusi v parlamente republiky. V ustanovenia § 3, odsek 5, Ústavný listiny sa hovorí len o zastúpení primeraným počtom poslancov a senátorov v medziach príslušných čs. volebných predpisov. To znamenalo, že snem Podkarpatskej Rusi nemohol určovať ani počet poslancov a senátorov, ani spôsob ich voľby. Autonómnemu snemu bolo tiež odopreté právo posielať svojich zástupcov do Národného zhromaždenia.

21. marec
V Užhorode sa konal ustanovujúci zjazd komunistov a ľavicových socialistov Podkarpatskej Rusi. V skutočnosti vytvorili túto Medzinárodnú (internacionálnu) socialistickú stranu Podkarpatskej Rusi skrachovaní činitelia komunistického režimu v Maďarsku, a to maďarského a židovského pôvodu: József Gátí, Armin Dezső, Moszes Simon, Béla Illés (Lipner), Pál Török, Herman Fejer, Ernő Seidler a Jenö Hamburger, ktorí sa uchýlili pred kontrarevolučným terorom v Maďarsku na území demokratického Československa a zneužili jeho pohostinnosť pre vlastné politické ciele. Za peniaze moskovskej Kominterny začali vydávať dva denníky - rusko-rusínsku Pravdu a maďarský Munkás Újság. V duchu politiky Kominterny agitovali za "okamžitú svetovú proletársku revolúciu'.

14. apríl
Zákonom č. 290/1920 Zbierky zákonov a nariadení bola zrušená na Podkarpatskej Rusi cirkevná daň - koblina a rokovina, pozostatok z čias feudalizmu. Daň nebola zrušená jednorázovo, k jej likvidácii pristúpil štát cestou výkupu. Definitívne bola zrušená tzv. Kongruovým zákonom z 25. júna 1926.

26. apríl
Československá vláda vydala nariadenie č. 356/1920 Zbierky zákonov a nariadení o zmene generálneho štatútu. Do čela miestnej výkonnej moci bol teraz namiesto administrátora postavený guvernér, menovaný prezidentom na návrh vlády, a to na dobu, pokiaľ sa neustanoví snem Podkarpatskej Rusi. De iure mal guvernér najširšiu právomoc, mal zastupovať Podkarpatskú Rus na rokovaniach s ústrednou vládou, potvrdzovať nariadenia a rozhodnutia Civilnej správy, vymenovávať úradníkov do štátnych a cirkevných úradov, menovať pracovníkov súdov aj štátnych orgánov, s výnimkou pôšt, železníc a colnej správy. Civilná správa a viceguvernér mali povinnosť informovať guvernéra o svojej činnosti. Do právomoci guvernéra spadalo ukončenie platnosti nariadenia viceguvernéra, ak ich považoval za škodlivé pre Podkarpatskú Rus. Musel sa však pritom obrátiť na pražskú vládu a žiadať o schválenie svojho postupu.

Namiesto direktória bola teraz zavedená guvernerská rada, ktorá mala veľmi malé kompetencie. Podľa § 4 zmeneného štatútu volili 10 členov tejto rady starostovia obcí, 4 vymenovala vláda, na čele stáli guvernér a viceguvernér. Rada mohla rokovať o veciach, ktoré jej vláda alebo guvernér predložil na rokovanie. Štatút však výslovne zdôrazňoval, že nariadenia môžu byť v naliehavých prípadoch vydané aj bez vypočutia guvernerskou radou. Takýto bezmocný orgán nemohol plniť ani tieňovú úlohu snemu.

29. apríl
V Užhorode sa konalo stretnutie hlavnej rady kultúrnych činiteľov Podkarpatskej Rusi pod vedením J. Braščajka. Schôdza sa zúčastnili aj administrátor Civilnej správy J. Brejcha a vedúci školského referátu J. Pešek, mala tp byť demonštrácia podpory rady čs. vládou. Pre neprekonateľné rozpory medzi rusofilmi A. Beskidom, A. Gagatkom, I. Curkanovičom a ukrajinofilmi A. Vološinom, J. Braščajkom ai. sa skončilo rokovanie bezvýsledne.

4. máj
V Užhorode bol zriadený Krajinský hospodársky úrad, ktorého úlohou bolo zabezpečovať obyvateľstvo Podkarpatskej Rusi potravinami.

5. máj
Prezident republiky T. G. Masaryk vymenoval na návrh vlády č. 356 Zbierky zákonov a nariadení Grigorija Žatkoviča dočasným guvernérom, Petra Ehrenfelda viceguvernérom a Františka Blaha administrátorom Civilnej správy Podkarpatskej Rusi. Skutočná moc bola v rukách českého úradníka, viceguvernéra Petra Ehrenfelda. Viceguvernér bol priamym nadriadeným všetkých civilných štátnych úradov, sprostredkovával styk medzi čs. vládou a úradmi Podkarpatskej Rusi a spolupodpisoval všetky guvernérove akty. Viceguvernér mal samostatnú rozhodovaciu moc a guvernér sa mohol odvolať iba k vláde. Bolo len otázkou času, kedy medzi guvernérom Žatkovičom a viceguvernérom Ehrenfeldom vzniknú neprekonateľné rozpory.

prof. Ivan Pop

Foto:
Gregory (Gregorij) Žatkovič v Užhorode, prvý zľava, r. 1920.
Autor: ZDROJ: PUBLIKÁCIA - H. OPLEŠTILOVÁ, L. BABKA: ZMIZELÝ SVĚT PODKARPATSKÉ RUSI VE FOTOGRAFIÍCH RUDOLFA HŮLKY / NÁRODNÍ KNIHOVNA ČR

------

PREDCHÁDZAJÚCE ČASTI.  PRED 100 ROKMI...

A:    20.12 1916 - 8.1.1918
https://www.rusyn.sk/100vyrocie-spolocneho-statu-cechoslovakov-a-rusinov-versaillska-mierova-zmluva-1919-2019-zaclenenie-podkarpatskej-rusi-do-csr/

B:    8.1.1918 - 29.10.1918
https://www.rusyn.sk/serial-pred-100-rokmi-b-100-vyrocie-spolocneho-statu-cechoslovakov-a-rusinov-versaillska-mierova-zmluva-zaclenenie-podkarpatskej-rusi-do-csr/

C:   31.10.1918 - 22.12.1918
https://www.rusyn.sk/pred-100-rokmi-c-100-vyrocie-spolocneho-statu-cechoslovakov-a-rusinov-versaillska-mierova-zmluva-1919-2019-zaclenenie-podkarpatskej-rusi-do-csr/

I.    1.1.1919 - 31.1.1919
https://www.rusyn.sk/pred-100-rokmi-januar-1919-100-vyrocie-spolocneho-statu-cechoslovakov-a-rusinov-versaillska-mierova-zmluva-1919-2019-zaclenenie-podkarpatskej-rusi-do-csr/

II.   5.2.1919 - 25.3.1919
https://www.rusyn.sk/pred-100-rokmi-ii-100-vyrocie-spolocneho-statu-cechoslovakov-a-rusinov-versaillska-mierova-zmluva-1919-2019-zaclenenie-podkarpatskej-rusi-do-csr/

III.  6.4.1919 - 23.5.1919
https://www.rusyn.sk/pred-100-rokmi-iii-100-vyrocie-spolocneho-statu-cechoslovakov-a-rusinov-versaillska-mierova-zmluva-1919-2019-zaclenenie-podkarpatskej-rusi-do-csr/

IV:  6.6.1919 - 30.9.1919
https://www.rusyn.sk/pred-100-rokmi-iv-100-vyrocie-spolocneho-statu-cechoslovakov-a-rusinov-versaillska-mierova-zmluva-1919-2019-zaclenenie-podkarpatskej-rusi-do-csr/

V:   1.10.1919 - 22.12.1919
https://www.rusyn.sk/pred-100-rokmi-v-100-vyrocie-spolocneho-statu-cechoslovakov-a-rusinov-versaillska-mierova-zmluva-1919-2019-zaclenenie-podkarpatskej-rusi-do-csr/

VI:  1.1.1920 - 5.5.1920
https://www.rusyn.sk/pred-100-rokmi-vi-100-vyrocie-spolocneho-statu-cechoslovakov-a-rusinov-zaclenenie-podkarpatskej-rusi-do-csr/