PRED 100 ROKMI... (VII) 100. výročie spoločného štátu ČECHOSLOVÁKOV a RUSÍNOV. Začlenenie PODKARPATSKEJ RUSI do ČSR

31.08.2020

Môže Vás tiež zaujímať:
 
MÚZEUM V KNIHÁCH

Československý svet v Karpatoch    
https://www.rusyn.sk/ceskoslovensky-svet-v-karpatech-ceskoslovensky-svet-v-karpatoch-cechoslovackyj-svit-v-karpatach/

Československý svet v Karpatoch 2  

https://www.rusyn.sk/anotacia-knihy-ceskoslovensky-svet-v-karpatoch-2/


9. máj 1920
V Užhorode sa konala schôdza kultúrnych činiteľov, na ktorej bola založená kultúrno-vzdelávacia spoločnosť Prosvita ukrajinského smeru. Predsedom spoločnosti sa stal J. Braščajko, do užšieho vedenia boli zvolení A. Vološin, M. Dolinaj, A. Štefan, Š. Kločurák, V. Gadžega, H.Strypský. V skutočnosti Prosvitu riadilo tieňové vedenie, zložené z haličských ukrajinských emigrantov (lingvista I. A. Paňkevič, básnik V.Pacovský, spisovateľ V. Birčák, pedagóg A. Aliskevič, pedagóg L. Bačinský). Spoločnosť sa snažila uplatňovať na Podkarpatskej Rusi skúseností z činnosti Prosvity v Haliči v čase Rakúsko-Uhorska. Vo svojich začiatkoch postupovalo ukrajinské vedenie Prosvity opatrne. Nepoužívalo ani pojmy Ukrajinec, ukrajinský, ktoré boli cudzie miestnemu obyvateľstvu, operovalo s pojmoslovím ruskij, Rusín, rusínsky, Rus. Spoločnosť zakladala v obciach knižnice a vyvinula pomerne širokú vydavateľskú činnosť. Vydávala časopisy pre deti a študentov stredných škôl - Pčolka, Vinočok, Naš ridnyj kraj, literárny almanach Trembita, noviny Učiteľský Holos, časopis pre hospodára Svitlo, hospodárske kalendáre, sériu osvetových brožúr a vydala aj 14 zväzkov Naukového zborníka. V 20. rokoch používala vo svojich publikáciách jazyk blízky hovorovej rusínčine. Začiatkom 30. rokov Prosvita odhodila tzv. ruskú kamufláž a začala otvorene, miestami až agresívne, propagovať ukrajinstvo v jeho nacionalistickej forme na Podkarpatskej Rusi.

16. máj
Z iniciatívy bývalého haličského poslanca ríšskej rady vo Viedni emigranta J. Ostapčuka vznikla Sociálnodemokratická strana Podkarpatskej Rusi (SDSPR) zlúčením Ruskej sociálnodemokratickej strany s rovnako orientovanými židovskou a maďarskou stranou. Vedenie strany bolo v rukách ukrajinsky orientovaných činiteľov J. Ostapčuka, E. Puzy, Š. Kločuraka, V. Šuby, V. Klimpuša a I. Tovtyna. Hneď po svojom vzniku SDSPR vyvinula medzi rodičmi rusínskeho obyvateľstvom proukrajinskou agitáciu. Vydávala noviny Vpered (ukrajinsky) a Elöre (maďarsky).

20. máj
V Užhorode bol založený prvý finančný ústav na Podkarpatskej Rusi - Podkarpatská banka (Podkarpatskyj bank) spoluúčasťou 104 domácich akcionárov a 322 akcionárov z radov amerických krajanov. Základný kapitál banky predstavoval 5 miliónov korún.

jún 
V Užhorode sa konalo ustanovujúce zhromaždenie rusínskej agrárnej strany Podkarpatský poľnohospodársky zväz (Podkarpatskyj Zemľeďelskij Sojuz). Jej zakladatelia J. Kaminský, M. Demko, M. Lakes, F. Čulak a i. koncipovali program strany ako nepolitický: uskutočnenie autonómie, radikálna agrárna reforma, zjednotenie územia Rusínov "od Popradu po Tisu", zavedenie rusínčiny ako oficiálneho jazyka. Strana vydávala noviny Karpatorusskij vestník.
V Užhorode bola založená hudobná spoločnosť Bojan (Muzykalno-dramaťičeskoje obsčestvo Bojan) rusofilského smere.

4. jún
Na zámku Veľký Trianon vo Versailles bola medzi mocnosťami Dohody a Maďarskom podpísaná mierová zmluva (tzv. trianonská). Potvrdila rozpad Uhorska a vznik Maďarska, určila hranice medzi Maďarskom a Československom na úseku Slovenska a Podkarpatskej Rusi, ale aj s Rumunskom a ďalšími štátmi. V článku 48 sa konštatovalo, že Maďarsko uznáva ."...tak, ako to urobili mocnosti, spojené aj združené, úplnú nezávislosť Československého štátu, zahŕňajúceho aj autonómne územie Rusínov na juh od Karpát ". Zmluva nadobudla platnosť 26. júla 1921, v ČSR bola ratifikovaná 9. marca 1922.

19. jún
Z Prahy do Užhorodu prišiel G. Žatkovič a ujal sa funkcie dočasného guvernéra Podkarpatskej Rusi. Komunisti sa pokúsili zorganizovať štrajky a protestné demonštrácie proti jeho menovaniu, šírili poplašné správy, že "agent amerického imperializmu" bude vládnuť metódou "tvrdej ruky". Agitácia komunistov mala čiastočný ohlas len medzi maďarskou a židovskou menšinou v mestách.

júl
Z iniciatívy haličských a bukovinských rusofilov, členov Centrálnej RNR (ruskej) A. Gagatka a I. Curkanoviča, vznikla Karpatoruská strana práce (Karpatorusskaja Trudovaja Partija, KTP). Ideovú platformu tejto strany vytvorila Jekaterina Breško-Breškovskaja, zakladateľka ruskej strany socialistov-revolucionárov (eserov), "babička ruskej revolúcie", ktorá pred boľševickým terorom emigrovala z Ruska a usadila sa v Užhorode. Hlavnými bodmi politického programu strany boli: autonómia Podkarpatskej Rusi, začlenenie Zemplína, Šariša a Spiša do autonómneho rusínskeho územia, agrárna reforma na základe princípu rovnosti, zavedenie ruštiny ako vyučovacieho jazyka do rusínskych škôl. J. Breško-Breškovskaja, poučená tragickými skúsenosťami ruskej revolúcie, nezaradila do programu strany žiadne radikálne revolučné požiadavky. KTP vydávala noviny Russkaja zemlja.

15. júl
V Užhorode sa konala ustanovujúca schôdza Ruskej poľnohospodárskej strany (Ruskoji Chliborobskoji (Zemledilskoji) Partiji, RCHZP), ktorej proukrajinský smer určovali J. Braščajko a A. Vološin. Programovými požiadavky strany boli: autonómie Podkarpatskej Rusi, dôsledná agrárna reforma, zjednotenie všetkých Rusínov "od Popradu po Tisu", zavedenie ruského (maloruského) jazyka ako oficiálneho a vyučovacieho. Strana vydávala noviny Ruska nyva.

júl - august
Po dlhých prieťahoch a pod neustálym tlakom čs. diplomacie stiahlo Rumunsko svoje posledné vojenské jednotky z juhovýchodnej časti Podkarpatskej Rusi - z Ugoča a Marmaroša. Dôsledkom toho sa niekoľkokrát zmenilo sídlo centrálneho úradu marmarošskej župy (Veľký Sevljuš, Veľký Bočkov, Solotvino, Teresva, Chust), keď jej pôvodné sídlo, Marmarošská Sihoť, zostalo v rámci nových hraníc v Rumunsku.

V Užhorode bol založený hudobno-divadelný spolok ukrajinských emigrantov Kobzar.

14. - 21. december
Ústredný výbor Medzinárodnej (internacionálnej) socialistickej strany komunistov a ľavých socialistov sa 14. decembra na svojom zasadnutí rozhodol vyzvať podkarpatských robotníkov, aby sa pripojili do generálneho štrajku vyhláseného 10. decembra českou zbolševizovanou ľavicou sociálnych demokratov. V českých krajinách bol 15. decembra štrajk pod vedením ľavice odvolaný. Na Podkarpatskej Rusi v niektorých podnikoch v Užhorode, Mukačeve a Berehove začal štrajk až 16. decembra. Ani tu však úspech nemal a bol 20. decembra odvolaný vedením Medzinárodnej (internacionálnej) socialistickej strany.

30. december
Vyhláškou č. 19 Zbierky zákonov a nariadení bola pre celý obvod Podkarpatskej Rusi zriadená v Užhorode Obvodná úradovňa Štátneho pozemkového úradu (SPU), ktorá mala za úlohu prevedenie pozemkovej reformy. V jej obvode bolo v rokoch 1921-23 zriadené 5 stálych komisariátov SPU - v Užhorode, Mukačeve, Berehove, Svaľave a Sevljuši. Celkovo podliehalo záberu na Podkarpatskej Rusi okolo 240 000 ha pôdy patriacich 104 veľkostatkom. Pôda bola odovzdaná 40 000 rodinám vo viac ako 300 záujmových obciach a osadách, z ktorých bolo okolo 6 000 rodín bezzemkov. Ďalším 6 000 prihláseným uchádzačov sa pôda neušla. Priemerná veľkosť drobného prídelu bola okolo 1,5 hektára. Zároveň bolo vytvorených 282 kolonizačných usadlostí v 11 kolóniách (väčšinou pre bývalých legionárov). Zvyšných statkov bolo 16. Z osôb, ktorým bola pridelená pôda, bolo z hľadiska národností - 86% Rusínov, 10% Maďarov, 1,5% Čechov a Slovákov, 1% Nemcov a 0,1% iných. Celková redistribúcia po skončení prídelov bola okolo 89 000 ha. Z najväčšieho záborového veľkostatku, užhorodsko-čiňaďovského panstva, bolo pre prídel určených 35 000 ha. Pri vykonávaní pozemkovej reformy bol bezzemkom a drobným poľnohospodárom zo strany štátu poskytovaný úver.

1. január 1921 
V Užhorode bolo zriadené z iniciatívy spolku Kobzar prvé profesionálne divadlo Ruskyj teatr; v ktorom však hrali výlučne ukrajinskí herci - emigranti z Haliče a východnej Ukrajiny. Divadlo sa stalo významným strediskom propagandy ukrajinskej kultúry na Podkarpatskej Rusi. Prezident republiky poskytol divadlu subvenciu 250 000 korún. V divadle pôsobili významní ukrajinskí herci a režiséri - Mikola Sadovský a Olexandr Zaharov.

15. február
V Československu sa konalo prvé sčítanie ľudu po vzniku republiky. Na Podkarpatskej Rusi ukázalo neutešenú situáciu: 50,22% obyvateľov bolo negramotných, ale medzi Rusínov vedelo čítať a písať len 32,13%. Pre urýchlenú likvidáciu negramotnosti zriadil školský referát Civilnej správy v Užhorode školské kurzy likvidácie negramotnosti, ktorých sa zúčastnilo okolo 50 000 dospelých. Pre nedostatok učiteľov a sabotáž časti maďarského učiteľstva sa školský referát obrátil na vládu so žiadosťou o vyslanie českých učiteľov na Podkarpatskú Rus. Prezident a vláda sa rozhodli riešiť problém predovšetkým pomocou emigrantov z Ruska a Haliče, čo však fakticky znamenalo odnárodňovaniu Rusínov

16. marec
Po desaťmesačnom pôsobení na poste guvernéra podal G. Žatkovič demisiu. V obsiahlom liste vysvetlil prezidentovi jej príčiny. Demisia predstavovala istú formu protestu „proti postupu pražskej vlády na Podkarpatskej Rusi tak v otázke autonómie, ako aj v postavení guvernéra, ktorý je guvernérom len svojim menom ". Svoju demisiu zdôraznil Žatkovič verejným vyhlásením, že jej hlavným dôvodom je snaha použiť každý prostriedok, ktorý je schopný pomôcť tomu, aby autonómia bola uskutočnená čo najskôr. Naznačil tiež, že by mohol rozpútať i zahraničnú agitáciu, a dokonca pohrozil, že v prípade zamietnutia svojej demisie zverejní dokumenty kompromitujúce vládu a niektorých jej ďalších činiteľov. Žatkovičova demisia nebola vládou prijatá ihneď, do konca marca o nej vláda neinformovala ani prezidenta.

marec
Pravoslávne farnosti Podkarpatskej Rusi sa obrátili na srbskú pravoslávnu cirkev o pomoc pri organizovaní administratívy pravoslávnej cirkvi. Srbský patriarcha vyslal na Podkarpatskú Rus biskupa Dositheja z Karlovaca.

1. apríl
Národnosocialistický senátor Václav Klofáč obvinil Žatkovič z protištátnej a z protiústavnej činnosti a žiadal, aby jeho demisia bola prijatá. Tiež národnodemokratickí poslanci Hajn a Matoušek sa vyslovili za odstúpenie Žatkovič.

5. apríl
Časť českej tlače sa zastala Žatkoviča. Pražská Tribúna vystúpila 5. apríla s obhajobou Žatkovičovho postoja a jeho demisiu považovala za štátnický čin.

10. apríl
G. Žatkovič opätovne žiadal o prijatie demisie a informoval o  svojom kroku prezidenta republiky a novinárov. Až potom začala vláda so Žatkovičom vyjednávať. Rokovania však neviedli k cieľu, lebo vláda nemienila prijať ani jednu z jeho požiadaviek.

16. apríl
Prezident republiky T. G. Masaryk prijal rezignáciu Žatkoviča.

22. - 29. apríl
Vláda sa domnievala, že Žatkovičovo odstúpenie zjednoduší politickú situáciu na Podkarpatskej Rusi a že jej priame rokovania so zástupcami tamojších politických strán budú úspešnejšie. Ministerský predseda vtedajšej úradníckej vlády Ján Černý pozval k poradám do Prahy predstaviteľov podkarpatských politických strán, vrátane maďarských. Rokovania sa začali 22. apríla a trvali celý týždeň. Nepriniesli však žiaduci výsledok ani pre vládu, ani pre podkarpatských politikov. Všetky podkarpatské politické strany presadzovali v podstate obdobné požiadavky ako Žatkovič - uskutočnenie prisľúbenej autonómie. To ale vláda považovala za predčasné. Bola si navyše dobre vedomá, že podkarpatské strany nemali masovú základňu. Väčšina obyvateľstva, zbedačená vojnou a okupáciou, bola politicky apatická. Preto si mohla vláda po neúspešných rokovaniach dovoliť nechať kreslo guvernéra Podkarpatskej Rusi neobsadené až do roku 1923 a všetku moc odovzdať do rúk viceguvernéra P. Ehrenfelda. Diktatúra vojenskej a civilnej správy bola zachovaná.

2. mája
Pražská Tribúna priniesla veľmi ostrý článok nazvaný Kríza ústavy, nie guvernéra, ktorý obsahoval výhrady proti tým článkom ústavy, ktoré sa týkali Podkarpatskej Rusi. Dosah článku bol natoľko závažný, že prezident Masaryk odporučil, aby popredný právnik profesor J. Hötzel, spoluautor ústavy, na tento článok reagoval. V parlamente reagoval na obvinenia Tribúny minister zahraničia E. Beneš, ktorý obhajoval formulácie ústavy a zároveň dal najavo zamietavé stanovisko vlády k autonómii Podkarpatskej Rusi a vôbec k jej eventuálnemu zapojeniu do ústavného života republiky.

14. - 16. mája
Na ustanovujúcom zjazde Komunistickej strany Československa podkarpatská Medzinárodná (internacionálnej) socialistická strana komunistov a ľavých socialistov splynula s Komunistickou stranou Československa a stala sa jej krajskou organizáciou na Podkarpatskej Rusi.

24. mája
Politická kríza na Podkarpatskej Rusi znepokojovala prezidenta Masaryka. Vo svojich poznámkach z 24. mája prezident písal: "paralyzovanie činností Žatkoviča: a) na Podkarpatskej Rusi vytvorenie koalície agrárno-socialistickej - ak nemožno, aspoň pasivita popredných rusínskych pracovníkov; b) paralyzovanie činnosti Žatkoviča pred cudzinou - u Rusínov amerických, u Slovákov, eventuálne pozvanie členov anglického a amerického veľvyslanectva na Podkarpatskú Rus. "

jún
Československé ministerstvo poľnohospodárstva vydalo encyklopedickú publikáciu Podkarpatská Rus, jeho prírodné a poľnohospodárske pomery. Autormi boli V. Drahný a F. Drahný.

júl
G. Žatkovič, sklamaný z postupu čs. vlády, opustil Podkarpatskú Rus a vrátil sa do USA, čím podkarpatorusínská politická scéna stratila najschopnejšieho a zároveň najdôslednejšieho oponenta pražského centralizmu. Po návrate do USA vyvinul Žatkovič veľkú propagačnú aktivitu. Pre amerických Rusínov napísal správu Otkrytťe-Exposé byvšeho gubernatora Podkarpatskoj Rusi o Podkarpatskoj Rusi, v ktorej analyzoval celý proces pripojenie Podkarpatskej Rusi k Československu, ako jeho autonómnej časti a snahy o uskutočnenie autonómie po vzniku ČSR.

19. august
V marmarošské obci Iza sa konal pod vedením srbského biskupa Dositheja prvý Pravoslávny kongres na Podkarpatskej Rusi. Kongres zvolil Ústredný pravoslávny výbor a schválil oficiálny názov cirkvi - Karpatorusskaja Vostočnaja Pravoslavnaja Cerkov (Karpatoruská východná pravoslávna cirkev).

21. august
Na Podkarpatskej Rusi bol uplatnený zákon č. 126/1920 Zbierky zákonov a nariadení (tzv. Župný zákon). Krajina bola rozdelená na 3 župy: Užhorodskú s centrom v Užhorode, Berežskú s centrom v Mukačeve a Marmarošskou s centrom v Chuste.

august
V Užhorode sa zdržiava! ministerský predseda J. Čierny a vysvetľoval rusínskym politickým činiteľom zámery politiky čs. vlády v otázke autonómie Podkarpatskej Rusi.

22. september
Podkarpatskú Rus navštívil prezident republiky T. G. Masaryk.

jeseň 1921
V Mukačeve založil Gyula Virágh Klub výtvarných umelcov Podkarpatskej Rusi. Jeho členmi sa stali maliari staršej generácie, prívrženci tradičného akademického slohu G. Ilyász, K. Izaiho, S. Bereg, ale aj mladí impresionisti, postimpresionisti a expresionisti J. Bokšaj, B. Erdélyi, E. Grabowska, A. Novák, E. Kron, T. Musson. Spolok usporiadal výstavy svojich členov v Mukačeve, Berehove a v Košiciach v rokoch 1921-22. Protikladné názory na úlohu umenia v modernej spoločnosti medzi staršou a mladšou generáciou viedli k rozpadu spolku.

V Užhorode bola založená ukrajinská skautská organizácia Plast pod vedením emigranta z Haliče, radikálneho nacionalistami Leonida Bačinského. Plast sa stal najmasovejšie mládežníckych organizácií na Podkarpatskej Rusi, organizoval letné tábory, športové cvičenia a súťaženie, zájazdy, stretávky a demonštrácie ukrajinsky orientovanej mládeže. Vydával mesačník Plastun a sériu brožúr.

november
Biskup Dosithej podal ministerskej rade žiadosť o schválenie štatútu Karpatoruskej východnej pravoslávnej cirkvi. Zároveň poukázal na masové šírenie pravoslávia na Podkarpatsku a s ním spojený nedostatok vzdelaných duchovných. Požiadal o dočasné pozvanie kňazi zo Srbska. Vláda štatút neschválila a žiadosti o pozvanie srbských kňazov nevyhovela. Prezident a vláda mali vlastné plány s pravoslávnym hnutím v Československu. V republike chceli mať autokefálnú pravoslávnu cirkev, nie cirkev podriadenú srbskému patriarchátu. Autokefáliu mohol poskytnúť len konštantínopolský patriarcha ako najvyššia autorita v hierarchii pravoslávnej cirkvi.

30. december
Na Podkarpatskej Rusi sa zdržiaval nový ministerský predseda, národnosocialistický politik E. Beneš.

1.- 2. január 1922
V Užhorode sa za prítomnosti premiéra E. Beneša konala porada vedúcich predstaviteľov rusínskych strán. Premiér sa tu pokúsil vytvoriť provládne zoskupenie podkarpatských strán. Jeho snaha úspech nemala,  Beneš pripravil aspoň niektoré ústretové kroky so snahou získať časť Rusínov na svoju stranu.

9. január
Uznesením ministerskej rady bola zrušená vojenská diktatúra na Podkarpatskej Rusi.

22. marec
V Prahe sa konala z iniciatívy čs. vlády porada s predstaviteľmi podkarpatských politických strán všetkých smerov. Porada však vyústila v protest podkarpatských politických činiteľov proti postupu vlády na Podkarpatskej Rusi v ústavných otázkach (autonómia, voľby, vymenovanie guvernéra). Vláda vzala protest na vedomie.

5. august
Predstavitelia poľnohospodárskych strán rusínsko-rusofilské orientácie vytvorili na schôdzi v Mukačeve koordinačný výbor. Na zasadnutí výboru bola schválená apelácia ku Spoločnosti národov v otázke autonómie Podkarpatskej Rusi. Výbor ponúkol možnosť poľnohospodárskej strane ukrajinského smeru, aby sa pripojila k apelácii. Tá však sťažnosť nepodporila a poukazovala na to, že riešenie problému je možné dosiahnuť len na domácej pôde, nie v zahraničí.

september
Vyšla významná práca Amálie Kožmínová, zachytávajúce stav podkarpatskej spoločnosti z hľadiska národopisného - ​​Podkarpatská Rus. Práca a život ľudu.

november
Pôsobenie emigrantov z Ruska a Ukrajiny na Podkarpatskej Rusi v rámci Ruskej pomocnej akcie začínalo robiť problémy čs. administratíve. Emigranti nielen ovplyvňovali, ale často priamo určovali charakter a činnosť podkarpatských politických strán, rozdelili školy na ruské a ukrajinské, vyvolávali nacionalistické vášne. Vo svojej správe Prezídiu ministerskej rady 7. novembra 1922 upozorňoval viceguvernér P. Ehrenfeld, že pôsobenie cudzincov - Ukrajincov a Rusov - je škodlivé. Podľa jeho slov emigranti po príchode na Podkarpatskú Rus sa ihneď zapájajú do politickej činnosti v zmysle presadzovania ukrajinskej alebo ruskej nacionalistickej idey. Tým sa stávajú deštruktívnym prvkom pre politicky nezrelú rusínsku spoločnosť. Z hľadiska štátnych záujmov, zdôrazňoval Ehrenfeld, je nevhodné usadzovať emigrantmi na území Podkarpatskej Rusi. Lepšie by bolo ponechať ich v českých krajinách. Vláda však na varovanie viceguvernéra nereagovala.

marec 1923
Logickou reakciou Podkarpatskej inteligencie rusínskeho a rusofilského smere na aktívnu činnosť ukrajinskej spoločnosti Prosvita sa stala snaha založiť vlastnú kultúrnu spoločnosť. 23. marca bola v Užhorode na veľkom zhromaždení podkarpatských kultúrnych a politických činiteľov založená Spoločnosť Alexandra Duchnoviča (Russkoje kulturno-prosvetiteľnoje obščestvo ím. Alexandra Duchnoviča. Predsedom spoločnosti bol zvolený významný rusínsky kultúrny činiteľ Jevmenyj Sabov, fakticky však spoločnosť riadil ambiciózny politik Štěpán Fencik. Spoločnosť vydávala časopis Karpatský kraj (1923-24), neskôr Karpatský svet (1928-33), Russkij narodnyj kalendar. V edícii Izdanije vydala 115 kníh krásnej literatúry. Spoločnosť zakladala v obciach knižnice, založila vlastnú skautskú organizáciu, zasadila sa o budovanie pomníkov rusínskym buditeľom v mestách a obciach, každoročne tiež organizovala festivaly Russkij dni. Nadviazala spoluprácu s haličský rusofilskou spoločnosťou Kačkovského s organizáciami ruských emigrantov v Prahe, Berlíne, Belehrade, Sofii a Paríži.

Konštantínopolský patriarcha vysvätil pražského pravoslávneho biskupa Savvatija (Antonín Vrabec) na arcibiskupa pražského a celého Československa. Vyhlásil aj zriadenie moravskej a podkarpatskej pravoslávnej diecézy (na papieri). Biskupom podkarpatským bol menovaný ruský emigrant Veniamin, ktorý hneď vysvätil desiatky nevzdelaných sedliakov na kňazov. Proti tomu protestovala Ruská zahraničná pravoslávna cirkev, ktorá považovala postup patriarchu za zasahovanie do vnútorných záležitostí Podkarpatskej pravoslávnej obce uznávajúci jurisdikciu srbskej pravoslávnej cirkvi.

prof. Ivan Pop

Foto: 
Návštěva T. G. Masaryka v Užhodorě, MÚA Masaryk
ův ústav a Archív AV ČR, v.v.i.
Zdroj: http://tg-masaryk.cz/mapa/index.jsp?id=139&misto=Navsteva-mesta-a-pomnik-T.-G.-Masaryka 



PRED 100 ROKMI...
/predchadzajúce časti/

A: 20. 12 1916 - 8.1.1918
https://www.rusyn.sk/serial-pred-100-rokmi-b-100-vyrocie-spolocneho-statu-cechoslovakov-a-rusinov-versaillska-mierova-zmluva-zaclenenie-podkarpatskej-rusi-do-csr/

B: 8.1.1918 - 29.10.1918
https://www.rusyn.sk/serial-pred-100-rokmi-b-100-vyrocie-spolocneho-statu-cechoslovakov-a-rusinov-versaillska-mierova-zmluva-zaclenenie-podkarpatskej-rusi-do-csr/

C: 31.10.1918 - 22.12.1918
https://www.rusyn.sk/pred-100-rokmi-c-100-vyrocie-spolocneho-statu-cechoslovakov-a-rusinov-versaillska-mierova-zmluva-1919-2019-zaclenenie-podkarpatskej-rusi-do-csr/

I. 1.1.1919 - 31.1.1919
https://www.rusyn.sk/pred-100-rokmi-januar-1919-100-vyrocie-spolocneho-statu-cechoslovakov-a-rusinov-versaillska-mierova-zmluva-1919-2019-zaclenenie-podkarpatskej-rusi-do-csr/

II, 5.2.1919 - 25.3.1919
https://www.rusyn.sk/pred-100-rokmi-ii-100-vyrocie-spolocneho-statu-cechoslovakov-a-rusinov-versaillska-mierova-zmluva-1919-2019-zaclenenie-podkarpatskej-rusi-do-csr/

III. 6.4.1919 - 23.5.1919
https://www.rusyn.sk/pred-100-rokmi-iii-100-vyrocie-spolocneho-statu-cechoslovakov-a-rusinov-versaillska-mierova-zmluva-1919-2019-zaclenenie-podkarpatskej-rusi-do-csr/

IV: 6.6.1919 - 30.9.1919
https://www.rusyn.sk/pred-100-rokmi-iv-100-vyrocie-spolocneho-statu-cechoslovakov-a-rusinov-versaillska-mierova-zmluva-1919-2019-zaclenenie-podkarpatskej-rusi-do-csr/

V: 1.10.1919 - 22.12.1919
https://www.rusyn.sk/pred-100-rokmi-v-100-vyrocie-spolocneho-statu-cechoslovakov-a-rusinov-versaillska-mierova-zmluva-1919-2019-zaclenenie-podkarpatskej-rusi-do-csr/

VI: 1.1.1920 - 5.5.1920
https://www.rusyn.sk/pred-100-rokmi-vi-100-vyrocie-spolocneho-statu-cechoslovakov-a-rusinov-zaclenenie-podkarpatskej-rusi-do-csr/

VII: 9.5.1920 – marec 1923
https://www.rusyn.sk/pred-100-rokmi-vii-100-vyrocie-spolocneho-statu-cechoslovakov-a-rusinov-zaclenenie-podkarpatskej-rusi-do-csr/

Aktuality

Zobraziť všetky
30.09.2020

Pripravujeme: Ivan Pop: Malé dejiny Rusínov, 2020

"Dejiny do každej rusínskej rodiny..." Ivan Pop: Malé dejiny Rusínov  druhé vydanie, Bratislava 2020 počet strán: 240, 120 x 210 mm mäkká šitá väzba V4 termín vydania: október  ISBN 978 - 80 - 973455 - 1 - 8  EAN  9788097345518 vysádza…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
12.09.2020

Pozvánka na premiéry do Divadla A. Duchnoviča v Prešove 

V a s i l i j   S I G A R E V D E T E K T O R   L Ž I manželská komédia preklad: Valerij KUPKA výber hudby, výprava a réžia: Svetozár SPRUŠANSKÝ hrajú Jevgenij LIBEZŇUK Ľudmila LUKAČÍKOVÁ Jozef PANTLIKÁŠ slovenské premiéry: 18. a …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
11.09.2020

Parazitológ Flegr: Kto vraví, že COVID-19 je banálne ochorenie, by sa mal vrátiť do školy

„Z nového koronavírusu si môžeme urobiť zabijaka alebo detskú chorobu, záleží len na tom, ako energicky a včasne s ním budeme bojovať,“ hovorí v rozhovore pre Denník N český parazitológ a evolučný biológ Jaroslav Flegr. COVID-19 nie je v žiad…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
11.09.2020

ROZHOVOR. Režisér Marko Škop: Svetové sprisahanie s čipovaním sa neonacistom vypláca. Nakrútil film roka Nech je svetlo

Postaral sa o jednu z najväčších udalostí slovenského filmu. Ukázalo sa v ňom všeličo: ekonomická zaostalosť Slovenska, stúpajúce fašistické tendencie, tichý súhlas cirkvi a nečinnosť polície, vychladnuté vzťahy. MARKO ŠKOP získal cenu Slnko …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.09.2020

Do školy kedysi a dnes: Nekonečné prázdniny, kratší školský rok

Už dávno nepredchádzali začiatku školského roka také zložité prípravy a nesprevádzalo ho toľko neistoty ako teraz. Ministerstvo muselo vydať osobitný manuál pre každý stupeň škôl. Ako sa správať pri vstupe do budovy, čo s rúškami na chodbách, v …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.09.2020

Utajený hrdina Wetzler: o tom, že ušiel z Osvienčimu, nevedeli ani jeho kolegovia v knižnici

Utiekol z Osvienčimu, no o svojom hrdinstve nehovoril ani kolegom, spomína jeho kolegyňa z ružinovskej knižnice. Tú chvíľu, ktorá sa odohrala v horúci bratislavský letný deň, si vie knihovníčka Darina Horáková vybaviť aj po dlhých rokoch. Spá…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Dvomi maleňky chlopci u avtobusi.
-Ťiko maš lokiv?
-Štili a ty?
-Ne znam...
-Bolovičku pješ?
-Ňi...
-Kulyš?
-Ňi...
-Z ďivkami huľjaš?
-Ňi...
-Ta poťim maš tly loky...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať