Pred sto rokmi sa o Košice zvádzali tuhé boje. Mestom dunela kanonáda

Pred sto rokmi sa o Košice zvádzali tuhé boje. Mestom dunela kanonáda
26.05.2019

Prekvapení Čechoslováci: Nikoho ste neobesili, ako ste sľubovali.

KOŠICE. Každým historickým medzníkom jedna epocha končí a iná ním začína. Príkladom sú i historické udalosti odohrávajúce sa na slovenskom území v rokoch 1918 – 1919, kedy vznikala prvá Československá republika.

A práve o Košice sa presne pred sto rokmi zvádzali ťažké boje.

Po nastolení moci diktatúry proletariátu v Maďarsku v marci 1919, prešla maďarská červená armáda do rozsiahlej ofenzívy s cieľom obsadiť územia formujúcej sa Československej republiky.

Po sérii vojenských neúspechov československého vojska minister Vavro Šrobár vyhlásil na území Slovenska vojenskú diktatúru (5. jún 1919). Najvyššia politická moc prešla do rúk československých branných síl, ktorú prevzalo francúzske vojenské velenie s generálom Mittelhauserom.

Obsadené mesto
Napriek týmto opatreniam boli Košice dňa 6. júna 1919, po sérií ťažkých bojov v jeho okolí, obsadené.

Maďarská červená armáda pokračovala v úspešnom ťažení, pričom zabrala ďalšie územia južného a východného Slovenska.

V Prešove medzitým došlo k vyhláseniu Slovenskej republiky rád podľa vzoru sovietskeho Ruska, ktoré však bolo plne závislé od Budapešti.

Na jej čele stála Revolučná národná rada s predsedom Antonínom Janouškom so sídlom v Košiciach.

Necelý mesiac trvajúci štátny útvar zanikol po tom, čo bolo uzavreté prímerie (24. jún 1919) a Maďari prijali podmienky stanovené dohodovými mocnosťami, t.j. zaviazali sa opustiť obsadené oblasti Slovenska až po vytýčenú demarkačnú čiaru.

Československé vojenské jednotky pod vedením francúzskeho generála Edmunda Hennocquea vstúpili do Košíc po druhýkrát dňa 5. júla 1919.

A takto o udalostiach informovali ľudí slovenské i maďarské noviny.

Maďari útočia
Maďarské vojská útočia severne od Miskolca. Naše delostrelectvo úspešne odrazilo nepriateľský postup pri Blhovciach (obec v okr. Rimavská Sobota, pozn. autora). Maďarská hliadka, ktorá chcela prekročiť rieku Ipeľ bola odrazená. Na Dunaji je nateraz pokoj.

(Slovenský východ, 31. 5. 1919)

Dnešným dňom prevzali Francúzi velenie na slovenskej fronte
Ako sa dozvedáme z úradného prameňa, 1. júnom prevezmú velenie nad slovenskou frontou francúzski generáli. Tým sa doterajší ráz vojenských operácií od základu mení. Naša ukáznená armáda, zložená z legionárskeho a domáceho vojska a podporovaná armádou rumunskou, dokončila práve svoje preskupenie a drží pevne vo svojich rukách úseky prebiehajúce podľa bývalej demarkačnej čiary.

(Slovenský východ, 1. 6. 1919)

Na prvý výstrel zbombardujú mesto
Dávajme pozor na zajatcov!

Mestská rada u generála Hennocquea.

Mestská rada Košíc dnes oficiálne navštívila mestského veliteľa, generála Hennocquea a žiadala ho, aby mohol zákonne zvolený mešťanosta, Dr. Béla Blanár, prevziať svoj úrad. Francúzsky generál na to odpovedal, že najprv zašle telegram do Bratislavy a až po následnej odpovedi sa vyjadrí k tejto veci. Dovtedy povedie úrad zástupca mešťanostu, Dr. Edgár Kriebel.

Následne sa Dr. Kriebel zmienil o zajatcoch a internovaných osobách a spýtal sa generála, čo je na tom pravdy, že z Košíc má byť odvlečených do zajatia 400 Košičanov. Generál Hennocque poznamenal, že otázka prepustenia internovaných osôb je vecou politických orgánov a on sám na to nemá dosah. O nových zajatcoch však nemá žiadne správy, ale bude sa o tom informovať u vojenskej polícii. Domnieva sa však, že zajatcov možno odvliecť iba z cudzích štátov, no a samotné Košice neležia na cudzom území, ale sú súčasťou Slovenska (pôvodne maď. Szlovákország, pozn. autora).

Sám Hennocque zostane v meste tak dlho, ako to bude možné (do príchodu maďarskej červenej armády, pozn. autora) lebo len jeho prítomnosť zaručí verejný poriadok v Košiciach. Generál zdôraznil, že urobí všetko preto, aby prechod vojsk cez mesto prebehol bez najmenších incidentov. Pre naplnenie tejto úlohy sú však potrebné mestské stráže. Francúzsky generál zároveň rázne upozorňuje obyvateľstvo, že v prípade jediného výstrelu z radov občanov na jeho armádu, rozkáže mesto odstreľovať a to presne tak, ako sa to dnes stalo s Moldavou. Mestská rada vzala na vedomie pokyny generála Hennocque a opustila veliteľstvo.

Vyzývame teda naše obyvateľstvo k rozvahe a pokoju. Zvlášť sa vyhýbajme používaniu strelných zbraní, pretože to môže spôsobiť veľké nebezpečenstvo. Za našu neuváženosť by zrejme zaplatili životom zajatci a internovaní a potom aj naša široká verejnosť.

(Kassai Hirlap, 5. 6. 1919)

Košice oslobodené
Česko-slovenská armáda opustí mesto.

Veliteľom generál Hegedüs.

Mestská stráž v práci.

Včerajší deň (6. 6. 1919, pozn. autora) bol plný vzrušenia. Všetci sme tušili, že po tichu príde búrka. V popoludňajších hodinách ako keby celé mesto vymrelo. Sotva bolo vidieť zopár duší na ulici. O to viac dávali o sebe vedieť vojenské patroly, ktoré hliadkovali sem a tam. Viacerých občanov prevelili na prácu do vojenských skladov.

Už od skorých ranných hodín sa ozývala z okolia Košíc intenzívna kanonáda. Delostreleckú paľbu z času na čas vystriedala streľba guľometov a pušiek (boje v okolí Veľkej Idy, pozn. autora). Ohromujúci rachot trval celé hodiny. O ôsmej ráno paľba konečne ustala. Nastalo skľučujúce ticho. Ľudia sa neodvážia vystrčiť ani nohu zo svojich domovov. Ľudia len ojedinele vystrkujú svoje hlavy z okien, keďže ulicami ešte vždy prechádzajú česko-slovenské jednotky. Ťaživé ticho konečne prelomí správa o odchode česko-slovenského vojska z Košíc. Krátko po ôsmej hodine sa objaví na radnici generál Hegedüs a predloží zástupcovi mešťanostu, Dr. Edgárovi Kriebelovi, list od francúzskeho generála Chaborda, ktorý v preklade znie takto:

Rozkaz

Veliteľ VI. česko-slovenskej divízie generál Chabord pre veliteľa mestskej stráže.

Vydávam rozkaz na vyprázdnenie Košíc. Informáciu oznámte verejnosti plagátmi a prevezmite do rúk dozor nad verejným poriadkom mesta.

Košice, 6. júna 1919, o 8. hodine ráno, veliteľ VI. divízie, Chabord.

Skvelá správa letí rýchlosťou blesku. Nový košický veliteľ Hegedüs spolu s Dr. Kriebelom odchádzajú na veliteľstvo polície. Zakrátko prichádza aj mešťanosta Dr. Béla Blanár. V miestnosti sa jeden po druhom zjavujú bývalí dôstojníci a všetci žiadajú účasť na ochrane mesta. Nad rozloženou mapou Košíc prebieha porada, rozdávajú sa rozkazy o rozložení strážnych síl pre jednotlivé časti mesta.

(Kassai Hirlap, 7. 6. 1919)

Bardejov, Sabinov, Rožňava a Tisovec obsadený
Správy o triumfálnych bojoch Červenej armády

Maďarská spravodajská agentúra hlási, že útoky nepriateľa (česko-slovenských vojsk, pozn. autora) západne od Levíc boli odrazené. Na sever od Zvolena vedú Česi proti našim postupujúcim kolónam zúfale obranné boje. V údolí Rimavy sme obsadili Tisovec a naše zadunajské jednotky v údolí rieky Slaná dobyli mesto Rožňavu. Severne a severovýchodne od Košíc sme zaujali Bardejov a Sabinov

(Kassai Vörös Ujság, 12. 6. 1919)

Janoušek o vzniku Slovenskej republiky rád
Ministerstvo zahraničných vecí dostalo z Budapešti nasledujúci telegram s podpisom českého komunistu Antonína Janouška:

Slovenský proletariát (pôvod. maď. tót proletárság, pozn. autora) vyhlásil v dnešný deň na území vyčlenenom vojenskou konvenciou z 13. novembra 1918, republiku rád. Prevzali sme moc do svojich rúk, našou oporou je vyzbrojený proletariát. Okrem toho sme poverili ľudových komisárov, aby prevzali riadenie štátnej správy.

Dôrazne vyhlasujeme, že slovenská zem patrí odteraz pracujúcemu slovenskému ľudu. Vedením Slovenskej republiky rád (maď. Tót Tanácsköztársaság, pozn. autora) sme poverili slovenských socialistov ako ľudových komisárov. Župnú správu sme takisto úplne a výhradne odovzdali do rúk slovenskému robotníctvu.

(Kassai Vörös Ujság, 20. 6. 1919)

Česko-slovenské vojsko obsadilo Košice
Po 29. decembri a 6. júni budú Košice svedkami snáď ešte význačnejšieho historického dátumu vo svojich dejinách a tým bude 4. júl – druhý vstup československej armády do Košíc. Po 28 dňoch maďarského interregna prejdú Košice opäť do česko-slovenských rúk. Takto to chceli víťazné štáty Dohody, ktoré v súčasnosti rozhodujú o osudoch krajín a národov.

Dobyvateľom vzdorujeme v rukách s novou zástavou a so vztýčenými hlavami. Prijímame ich s pokojom. Pootvorili sme im naše brány. V našich srdciach nevládne ani zlosť ani nepriateľstvo, len úprimná túžba po mieri. Chceme pracovať, chceme dôstojný život. Toto nech nám dajú a nech nám neumlčia náš jazyk a neznemožnia našu kultúru. Nech nikoho neprenasledujú, nech nikomu nevezmú chlieb len preto, že je Maďar. Ako sme už písali pred dvomi dňami: žiadame toleranciu v kultúre a humanizmus v otázke ľudského bytia.

V očakávaní vstupu vojsk

Pancierový vlak červenej armády opustil košickú stanicu v sobotu popoludní a pri krytí svojho ústupu, zaujal obranné pozície pri Barci. V rozpore s falošnými chýrmi bol provizórny, drevený železničný most na Vojtešskej ulici (maď. Béla utca, dnes Pri bitúnku, pozn. autora) vojakmi červenej armády iba rozobratý a nie vyhodený do povetria. Doprava južným smerom tak bola prerušená. Od tohto okamihu bolo obyvateľstvo Košíc pripravené na vstup vojsk. Keďže ľudia dôverovali disciplíne a ľudskosti českých vojakov, ešte aj v neskorých poobedňajších hodinách,bez najmenšieho vzrušenia, korzovali po uliciach mesta.

Prichádzajú parlamentári

Medzitým prišla správa z Margecian, že na tamojšiu stanicu dorazila vlaková súprava s 1200 českými vojakmi. To bol prvý signál o tom, že očakávaný vstup sa už nebude dlho odďaľovať.

Večer o šiestej sa zjavili na prešovskej ceste dve české jazdecké patroly a od okoloidúcich sa vypytovali na maďarských vojakov v Košiciach. Po získaní potrebných informácií odcválali preč.

O pol siedmej večer sa objavil v meste prvý český parlamentár v sprievode mladého francúzskeho legionára. Prišli na železničnej drezine. Zo stanice šli na policajné veliteľstvo a odtiaľ v sprievode policajného veliteľa Pála Holecseka na radnicu.

Pracovník denníka Kassai Napló ihneď vyspovedal českého parlamentára, o ktorom zistil, že ide o Jozefa Smiceka, spolupracovníka pražského periodika Národní Listy, ktorý ako člen prvej leteckej stotiny dostal túto úlohu.

Nikomu sa nič nestane

Keď bol mestský veliteľ Pál Hegedűs upozornený na príchod parlamentára, ihneď mu vyšiel v ústrety. Vojak mu najskôr odovzdal bielu ružu zo svojej čiapky, potom sa hodil do pozoru a podal hlásenie o tom, že české jednotky opustili Margecany a že ich príchod je možné očakávať na desiatu večer. Vojsko prichádza disciplinované, obyvateľstvo môže byť bez obáv. Nikomu nič nehrozí. Mierová konferencia prišla so svojím rozhodnutím, ktoré je nemenné. Nech mesto prijme prichádzajúcich vojakov s pochopením a zhovievavosťou. Parlamentár žiadal veliteľa mesta, aby v proklamácií dal na vedomie obyvateľstvu všetky uvedené skutočnosti.

Verejná proklamácia

Hegedüs vzal na vedomie prosbu parlamentára a okamžite prijal príslušné opatrenia na vydanie proklamácie. Tá sa objavila už vo večerných hodinách s nasledovným textom:

Oznam

Jedna z hliadok česko-slovenskej armády priniesla správu o tom, že v dnešných večerných hodinách vstúpi do nášho mesta početnejšia česko-slovenská jednotka. Veliteľ vyslanej hliadky vyhlásil, že obyvateľstvu sa nič nestane a bude ušetrené od retorzií a prenasledovania. Vyzývam preto obyvateľstvo mesta, aby nesťažovalo tento prísľub vstupujúcich vojsk. Pri tejto príležitosti zakazujem verejné zhromažďovanie na uliciach. Po deviatej hodine večer platí zákaz vychádzania a od desiatej hodiny večer musia byť všetky okná zavreté a zatemnené.

Košice, 4. júl 1919

generál Pál Hegedüs, veliteľ mesta

Príchod vojsk

Očakávaný večerný príchod vojsk sa nekonal, miesto nich dorazili dnes ráno o pol šiestej dva automobily. Boli v nich plukovník František Bilanský, kapitán F. Materna a zástupcovia vojenskej polície, nadporučík Struppl a poručík Bukovszky. Okamžite nariadili obsadenie kľúčových bodov mesta a zabezpečenie verejného poriadku. Obsadená bola telefónna ústredňa a ručičky vežových hodín boli posunuté o hodinu späť, keďže česko-slovenský štát nepozná letný čas.

Vojenská diktatúra

Na reklamnom stĺpe sa už v skorých ranných hodinách objavili tri plagáty. Na jednom z nich minister Šrobár oznamuje, že na celom území Slovenska platí vojenská diktatúra. Druhý plagát od generála Hennocquea hlási, že Košice už patria natrvalo Česko-Slovensku. Hennocque zároveň garantuje obyvateľom osobnú i majetkovú ochranu, na oplátku však žiada od každého bezpodmienečnú lojalitu. V treťom plagáte generál líči podmienky vojenského stanného práva.

(Kassai Napló 5. 7. 1919)

Košice, Košice
Prekvapili ste nás! Prekvapili nás tie „vybielené“ staničné magazíny a štátne miestnosti, no prekvapilo nás tiež, že ste tu nikoho neobesili, ako ste kedysi sľubovali a že ste vítali naše vojsko zástavami, družičkami a hádzaním kvetín...

Chceme veriť, že uvítanie bolo úprimné, že vám to išlo od srdca. Poznáme síce vašu mentalitu, vieme, že vítanie platilo viacej francúzskemu generálovi ako vojakov československého národa, vieme tiež, že by ste nás nevítali, keby v Pešti bola inakšia vláda, než vláda rozvratu a demagógie, ale predsa dúfame, že ste zistili za tých šesť horkých týždňov, že u nás môže každý občan slobodne žiť a uplatniť sa, keďže za boľševikov nemohol.

Poznali ste tie kunovské sľuby (Béla Kun, faktický vodca Maďarskej republiky rád, pozn. autora), ktoré neboli splnené, tú slobodu, ktorá platila len pre členov direktória a pre tých, ktorí ohýbali pred direktóriom chrbty, tie biele falošné peniaze, za ktoré ste nič nemohli kúpiť. Prišli sme opäť k vám takí akí sme. Neprinášame sľuby, ktoré sa nedajú plniť, nenasledujeme direktória, ktoré chcú uniformizovať a zmechanizovať všetky mozgy a uznávať len jednu slobodu – predpísanú slobodu.

My prichádzame demokratickí a skutoční. Smejeme sa peštianskemu kabaretu a nenávidíme falošné kunovské komédie. Nehádžeme do más ľudu propagačnú literatúru a ligotavé heslá. Prinášame československý poriadok a svoje československé peniaze, ktoré na svetovom trhu niečo platia a prinášame dobrú vôľu pre všetkých. Náš štát bude štátom demokratickým, v ktorom sa uplatní každý, kto je súci a chce pracovať.

Žiadame od vás len jedno: aby ste si už raz uvedomili, že Košice prislúchajú do republiky skutočných ľudí a poriadku. Zamilujeme si tých, ktorí chcú s nami spolupracovať na šťastlivej budúcnosti a budeme ich považovať za priateľov, či to budú Maďari alebo Nemci. Budeme však aj vedieť odstrániť tých, ktorí narúšajú poriadok a nivočia humanitnú prácu.

(Slovenský východ, 20. 7. 1919)

Tomáš Ondrejšík

Zdroj: 
https://kosice.korzar.sme.sk/c/22128368/pred-sto-rokmi-sa-o-kosice-zvadzali-tuhe-boje-mestom-dunela-kanonada.html

Foto: 
Druhý príchod česko-sloveského vojska do Košíc.
Zdroj: knižničný fond VKJB




 
Korzár
Naspäť na aktuality