Príbehy a osudy bojovníkov od DUKLY. Rusín Jozef Kriško

21.11.2020


Degradovaný na vojaka

Jozef Kriško - priamy účastník karpatsko-duklianskej operácie prešiel so svojou 2.rotou automatčíkov  Dukliansky priesmyk ráno 6.októbra 1944 a v bojoch pokračoval ďalej v smere na Vyšný Komárnik. Vedľa neho ďalej postupovala 1.rota automatčíkov, ktorej veliteľom bol poručík Rudolf Peška a 3 rota pod velením poručíka Sergeja Petrasa.

Jozef Kriško sa narodil 22.novembra 1909 vo Vyšnom Orlíku v okrese Svidník. Po okupácii Československa a vzniku Slovenského štátu odišiel zo svojho rodiska a ilegálne prešiel hranice na Podkarpatskej Rusi. Tu z dediny Bobovište pri Mukačeve prekročil hranice do Sovietskeho zväzu. Nikdy si nepomyslel, čo ho tam bude čakať v tejto krajine. Tak ako mnoho ďalších Rusínov aj jeho zatkli a vyšetrovali orgány NKVD. Na vlastnej skúsenosti poznal stalinsko-berijovské metódy vo väzniciach v Stanislave, Nikolajeve, Chersone, Martinsku, Novosibirsku, kde bol  odsúdený na tri roky do sovietskych gulagov.

Asi 12 tisíc utečencov z Podkarpatskej Rusi /Zakarpatia/ a Prešovska bolo sústredených pri Murmansku, kde stavali novú cestu. Pri ťažkej práci s minimálnou stravou ich asi 10tisíc zahynulo, zvyšných 2tisíc ich presunuli na Sibir, kde budovali strojárenský závod. V ťažkých podmienkach, niekedy aj bez jedla, boli nútení jesť živicu z ihličnatých stromov, aby sa zachránili pri živote. V polovici roku 1942, keď sa dopočul o budovaní čs.vojenskej jednotky na území Sovietskeho zväzu, prihlásil sa do jej radov. Dostal sa do Buzuluku, kde vznikla čs.vojenská jednotka. Bojoval pri oslobodzovaní Kyjeva, kde bol ťažko zranený. Za bojovú činnosť bol vyznamenaný vysokým vojenským vyznamenaním, Československým vojenským krížom 1939 a medailou Za chrabrosť. Liečil sa v generálskom sanatóriu na Kaukaze, kde bol zaregistrovaný ako prvý zahraničný dôstojník. Stalo sa to tým, že vedenie sanatória ho podľa väčšej hviezdy podporučíka na výložkách považovalo za generálmajora.

Po vyliečení bol menovaný za veliteľa roty automatčíkov tankového desantu v hodnosti podporučíka. Zúčastnil sa bojov v karpatsko-duklianskej operácii, kde sa hlavne vyznamenal na kóte 534 i na samotnom Duklianskom priesmyku. Po prekročení hraníc bol pri Vyšnom Komárniku ťažko zranený následkom čoho sa takmer tri mesiace liečil v Kyjeve.

Od januára 1945 bol Kriško veliteľom práporu pre výcvik nováčikov v Humennom. V tejto funkcii od februára 1945 v hodnosti kapitána jeho ďalšia bojová cesta pokračovala cez Svitavy na Morave, Kroměříž až do Prahy. Hoci ako príslušník čs. armádneho zboru odhodlane bojoval za oslobodenie republiky, osud mu nedoprial žiť pokojným mierovým životom. Po februárovom prevrate 1948 bola naňho a ďalšiu skupinu odbojárov vykonštruovaná protištátna činnosť „spiknutie“ tzv.přibramskej skupiny za zhromažďovanie zbraní proti novému režimu , za to bol odsúdený na tri roky väzenia na Pankráci i na Sibíri. I keď bol z väzenia po odpykaní trestu prepustený na slobodu, ďalej bol vtedajším režimom prenasledovaný spolu aj so svojou rodinou. Vyvrcholením toho bol rok 1950, keď bez rozsudku bola mu odobraná hodnosť kapitána a degradovali ho na vojaka. Svedčí o tom i dokument z Ministerstva národnej obrany z 11.januára 1950, č.j.52455, Dôv.-x odbor, vec: Kriško Jozef, kpt. v zál., odňatie voj. hodnosti podľa zákona č.59/49 Zb.

V uvedenom prípise sa ďalej píše: „ Podľa ustanovenia § 1 a 3 zákona zo dňa 22.februára 1949 č.59 Zb. o odňatí vojenskej hodnosti niektorým dôstojníkom, rotmistrom a poddôstojníkom vojska mimo činnú službu odnímam Vám Vašu vojenskú hodnosť. Dôvod: Preverovacím riadením bolo nájdené, že pre svoj postoj a jednanie neposkytujete záruku, že budete spoľahlivým a celkom oddaným ľudovodemokratickému zriadeniu. Ministerstvo národnej obrany prekladá Vás zároveň podľa ustanovenia §4, odst.1 toho zákona a podľa §155 hr.pr. do počtov mužstva ako vojaka v zálohe“. Za správnosť, je nečitateľný podpis majora a minister národnej obrany arm. gen. Ludvik Svoboda v. r./ bez podpisu/.

Po tom všetkom, keď mu osud zmenil celý jeho život, začal J.Kriško pracovať ako stavebný robotník a to dokonca na základoch veľkého monštra v Prahe nad Vltavou - na pamätníku J.V.Stalina. Aký to bol paradox. Ale ani tu nemal pokoja. Stalo sa a nebola to výnimka, že v sobotu z ničoho nič po robote na stavbe pristavilo sa osobné auto štátnej bezpečnosti. Odviezlo ho do väzenia na Ruzini, kde ho držali celú noc a niekedy aj dva dni bez jedla i bez toho, aby upovedomili rodinu. Provokovali ho i agitovali na nečestnú spoluprácu, sľubovali dobre platenú funkciu i iné výhody, no česť a dôstojnosť jeho charakteru ho nezlomili.

Vykonával tie najpodradnejšie práce, rovnako ako desaťtisíce iných a bol mu zamietnutý invalidný dôchodok navrhnutý lekárskou komisiou. V posledných rokoch až do dôchodku bol železničiarom.

Čas spravodlivosti pre Jozefa Kriška prišiel po spoločenských premenách v Československu roku 1989. Bol rehabilitovaný a povýšený do hodnosti plukovníka v zálohe.
V kraji pod Duklou 4.októbra 1992 sa zúčastnil na oslavách 48.výročia karpatsko-duklianskej operácie na Dukle a vo Svidníku, kde bol členom oficiálnej delegácie Ministerstva národnej obrany i Českého zväzu bojovníkov za slobodu. 

Bol nositeľom vysokých vojenských vyznamenaní a medailí, medzi ktoré patrili:
- Československý vojnový kríž 1939, za boje o Kijev /1943/
- Československá medaila Za chrabrosť pred nepriateľom, za boje o Kijev /1943/
- Československý vojnový kríž 1939, za boje o Bielu Cerkov/1944/
- Československý vojnový kríž 1939, Za boje o kótu 534 o Duklu /1944/
- Československá vojenská medaila Za zásluhy 1.stupňa, za boje o Dukelský priesmyk /1944/
- Československý vojnový kríž 1939, Za boje o Dukelský priesmyk /1944/
- Československá vojenská pamätná medaila so štítkom ZSSR /1945/
- Rad Slovenského národného povstania 1.tr. za boje na čsl.hranici /1944-45/
- Medaila Za osvoboždenie Pragy /1945/
- Medaila Za pobedu nad Germanijej /1945/
- Rad červenej hviezdy, za veliteľskú službu v Buzuluku do Prahy /1965/
- Medaila k 20.výročiu Slovenského národného povstania /1964/
- Dukelská pamätná medaila /1964/
- Plaketa k 50.výročiu vzniku ČSR /1968/
- Medaila 20 let pobedy ZSSR, udelená Prezídiom najvyššieho sovietu /1972/
- Čestný odznak ústredného výboru ČSZPB /1968/
- Čestný odznak „Za pracovné zásluhy k 25.výročiu oslobodenia Československa sovietskou armádou“/1970/

Zomrel 16.októbra 1993 v Prahe, kde bol pochovaný s najvyššími vojenskými poctami.

Dr.Jozef RODÁK

Pramene a literatúra:
- Životné peripetie plukovníka, Rusin 6/94, Kultúrno-christianskyj časopis, vydavateľ Rusinská obroda Prešov, s.12-13
- Zápis z osobného rozhovoru autora s Michalom Kriškom - bratom zomrelého J.Kriška vo Svidníku 18.4.2005
- Fotokópia Zoznamu radov a medailí Jozefa Kriška, majora v zálohe, Obvodná vojenská správa Praha 5 zo dňa 27.júna 1973
- Úryvok z knihy Z.Kratochvíla Žaluji, vydaná v anglickom jazyku vo Švajčiarsku a po r.1989 v Prahe 

Aktuality

Zobraziť všetky
31.12.2020

Ivan Pop: Malé dejiny Rusínov, 2020

SME RUSÍNI //МЫ  РУСИНЫ ​//СЬМЕ РУСИНЫ ​​​​​ ​ "Dejiny do každej rusínskej rodiny..." Ivan Pop: Malé dejiny Rusínov  druhé vydanie, Bratislava 2020 počet strán: 240, 120 x 210 mm mäkká šitá väzba V4 jazyk: slovenský ISBN 978 - …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
25.11.2020

ZLOMENÝ GENERÁL PROSIL Z VÄZENIA O MILOSŤ: ROBIL SOM POCTIVO, ALE NEMAL SOM SCHOPNOSTI

List, ktorý napísal pred 65 rokmi vo väzenskej cele, prináša úplne iný pohľad na Ludvíka Svobodu. Generál, ktorý sa v tom čase stal pre komunistický režim nepohodlný, v ňom úpenlivo prosil o milosť. V archívoch sa zachoval list adresovaný pre…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.11.2020

75. VÝROČIE VZNIKU DIVADLA ALEXANDRA DUCHNOVIČA

24.11.1945 bolo založené v Prešove na družstevnom základe Ukrajinské národné divadlo, predchodca dnešného Divadla Alexandra Duchnoviča. Prvou premiérou divadla, ktoré okrem niekoľkých profesionálov angažovalo najmä talentovaných amatérov, bol…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.11.2020

Sovětská „kulturní revoluce“ v Zakarpatské oblasti – prostředek likvidace národní kultury Rusínů

Sovětská „kulturní revoluce“ v Zakarpatské oblasti – prostředek likvidace národní kultury Rusínů Prvním krokem k uskutečnění sovětské „kulturní revoluce“ na Podkarpatsku byla likvidace rusínského školství, demonstrativní pálení rusínských školn…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
22.11.2020

Před 75 lety se Československo rozloučilo s Podkarpatskem. Oblast se „vrátila“ Ukrajině, k níž dříve nepatřila

„Stará hranice mezi bývalou Podkarpatskou Rusí a Slovenskem se změnila. Namísto zemské hranice nastoupila hranice státní, která nás však nebude oddělovat od Sovětského svazu,“ informoval o definitivním konci společného soužití Čechoslováků a Rus…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
21.11.2020

Před 70 lety byl v Jáchymovských dolech zaveden systém sovětského gulagu

Nechvalně proslulé jáchymovské tábory a doly, v kterých trestanci za nelidských podmínek těžili uran pro Sovětský svaz, fungovaly mezi roky 1949–1961. Charakter totální třídní šikany začal být vůči zdejším politickým vězňům uplatňován právě před…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Marčika i ňaňko.
-Ocko, ty bankar, pravda?
-No...
-Ty bereš hrošy ot ľudy a poťim ich povtorňi davaš zajs ľuďom. Jakyj zmysel takoj roboty...!?
-Smoť (-tryj), beru falatok solonyny zo stola, - otvorjať chladňičky- i kladu ju na misce...
Ďivočka nepoňatlyvo smotryť...
Ňaňo:
- ... i ruky fajňi pomasťeny!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať