Priniesli sme vláde úspory za 880 miliónov eur. Ministri ich však odmietli (rozhovor)

Veľa ľudí si myslí, že nejaký politik rozhodol zle, lebo to tak zámerne chcel. Často ide v skutočnosti o nedostatok informácií a zle nastavené inštitúcie, tvrdí riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš.

Pred vyše troma rokmi vznikla na ministerstve financií jednotka s názvom Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP). Jej cieľom je dozerať a riadiť, aby jednotlivé ministerstvá zbytočne nehospodárne nemíňali verejné peniaze. 

Aktality.sk sa rozprávali so šéfom ÚHP Štefanom Kiššom o tom, ako politici pristupujú ku štátnej kase a ako by sme mohli dostávať za naše dane oveľa väčšiu hodnotu.

Ktoré negatívne zistenia vás najviac prekvapili pri vašich hĺbkových revíziách verejných výdavkov?

Nerád by som robil nejaké rebríčky. Neefektívnosť sa dá nájsť všade. Otázne je, aká je veľká a čo s ňou robiť. Začali sme s veľkými rezortmi – zdravotníctvo, školstvo, sociálne veci, doprava či IT.

Našim cieľom je, aby sme dosiahli s daným rozpočtom v každom rezorte, čo najväčší prínos.

Nestretli ste sa s prípadmi, kedy by ste si na Útvare hodnoty za peniaze povedali, takto míňať verejné peniaze je úplne šialené a iracionálne?

Určite sa nájde príklad, ale nič ma v tejto chvíli nenapadá.

Je nehospodárnosť v štátnych financiách spôsobená nastavením samotného systému, nekompetentnosťou ľudí alebo konkrétnym zámerom istých osôb?

Je to kombinácia uvedených faktorov. Často sa však preceňuje zlý úmysel politikov.

Ako to myslíte?

Veľa ľudí si myslí, že nejaký politik rozhodol zle, lebo to tak zámerne chcel. Nevravím, že sa tak nestáva. Ale často ide v skutočnosti o nedostatok informácií a zle nastavené inštitúcie.

Jednou z vecí, ktoré dlhodobo presadzujeme, aby každé ministerstvo malo fungujúcu analytickú jednotku. Jej úlohou má byť zbierať všetky rezortné dáta a dávať ministrovi argumenty na stôl.

Aj tie, čo nechce počuť. Je napríklad prekvapivé, ako sa často dokážu prijímať veľké rozhodnutia s tak málo informáciami. Keď nemáme potrebné dáta, tak často ani nevieme, čo je najlepším riešením.

S akým prístupom zamestnancov a vedúcich pracovníkov ste sa stretli na ministerstvách, keď ste tam prišli s vašou revíziou?

To záleží prípad od prípadu. Oveľa lepšie sa nám spolupracovalo s ministerstvami, keď boli splnené dve kritéria, naozajstný politický mandát ministra a technický tím, s ktorým sme mohli analýzu pripraviť.

Najlepšie sa nám pracovalo na zdravotníctve a životnom prostredí. Tiež je potrebné povedať, že pre štát pracuje veľa šikovných a kompetentných ľudí, ale často nie sú dostatočne vypočutí.

A ktorý rezort k vám nebol veľmi naklonený a otvorený?

Prvé kolo revízie výdavkov na doprave sa veľmi nevydarilo. Výsledkom bolo, že v rezorte s rozpočtom zhruba 2 miliardy eur sa oficiálne našli úspory len za 500-tisíc eur.

Na adresu ÚHP sa viackrát vyjadrili aj viacerí čelní predstavitelia súčasnej koalície, že ste len obyčajní úradníci a že oni sa nebudú riadiť podľa vašich odporúčaní. Ako to vnímate?

Ja a ani moji kolegovia neašpirujeme na víťazstvo v súťaži obľúbenosti. Našou úlohou je poukazovať na slabé miesta vo verejných financiách. To nie je populárna pozícia.

Ale vždy pracujeme s najlepšími dostupnými dátami a informáciami. Z nich formulujeme primeraným spôsobom odporúčania.

Vždy ich tvoríme s vecným ministerstvom a konzultujeme jednak s odborníkmi na danú tému aj medzinárodnými organizáciami ako MMF (Medzinárondý menový fond), OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) alebo EIB (Európska investičná banka). A napríklad pri doprave alebo zdravotníctve sa ideme pozrieť aj do „terénu“.

V jednej z posledných analýz ÚHP, ktorá má pracovný názov, Ako dostať slovenské verejné financie do prvej ligy, ste uviedli, že doteraz sa väčšina dôležitých rozhodnutí prijímala politicky a nie na základe reálnej a skutočnej potreby a prínosu. Môžete to konkretizovať?

Dobrý príklad je doprava. Minulý týždeň sme vydali metodiku, ako analyticky stanoviť investičné priority v cestnej doprave.

Navrhujeme zaviesť dobré štandardy do dopravnej politiky. Je to základ pre analyticky podloženú prioritizáciu cestných projektov. Metodika je inšpirovaná najlepšou praxou zo zahraničia. Podobnú metodiku a jasný a verejný plán dopravných investícií majú krajiny ako Rakúsko, Veľká Británia alebo Nemecko.

My dodnes takéto pravidlá nemáme. Preto sa o investíciách v doprave rozhoduje výlučne politicky.

Dopravné priority sa u nás neustále menia. Keďže príprava jedného projektu trvá približne 10 rokov, potrebujeme oveľa väčšiu kontinuitu.

Výsledok vidíme v súčasnosti na našich cestách. Podobne, bez poriadnej analýzy sa rozhoduje o investíciách aj v ostatných sektoroch, napríklad protipovodňových opatreniach alebo v železniciach

Ktoré dopravné projekty by mali dostať prioritu, aby boli čo najviac prínosné ľudí?

To bude musieť povedať nová vláda, ktorá vzíde z parlamentných volieb. Primárne by sme sa mali zamerať na veľké dopravné koridory – Košice – Bratislava, severo-južné prepojenie Slovenska a európske koridory.

Okrem diaľnic bude potrebné sa zamerať na obchvaty miest, nielen veľkých, ale aj tých menších. A v neposlednom rade budovať a rekonštruovať cesty prvej triedy, ktoré máme vo veľmi zlom stave.

V priebehu tohto volebného obdobia sa ministerstvo dopravy, ktoré riadil nominant strany Most-Híd, zameralo na južné diaľničné úseky. Ako sa na to pozeráte vy na ÚHP?

V prvom rade by sme mali dobudovať úseky s najťažšou a najvyťaženejšou dopravou. Dopravnú situáciu potrebujeme riešiť všade. Ale vždy s primeraným riešením. Verejné, ako aj naše súkromné financie sú obmedzené. Ak budeme stavať len predimenzované projekty, neostane nám inde.

Pred nedávnom zverejnil Najvyšší kontrolný úrad svoje šetrenie v prípade mýtneho tendra. Kontrolóri jasne skonštatovali, že ide o predražený a zle zmanažovaný projekt. Považujete ho aj vy za problém?

Je to príklad predraženého projektu.

Najväčší vplyv na naše verejné financie má dôchodkový systém. Ako hodnotíte opatrenia typu minimálneho dôchodku či zastropovania penzií, ktoré zaviedla táto koalícia?

To sú dobré príklady, keď nad verejným záujmom prevážila politika.

Znamená to, že nasledujúce vlády s tým budú musieť niečo urobiť?

Mali by.

Čo bude potrebné urobiť, aby sme dostali verejné financie do prvej ligy?

Navrhli sme desať priorít, ako sa k tomu prepracovať. Pozeráme sa na verejné financie v širšom zmysle. Nielen kde ušetriť a kam investovať, ale aj na potrebné inštitucionálne a manažérske otázky, ktoré môžu nastaviť mantinely pre lepšie hospodárenie štátu.

Napríklad zavedenie výdavkových stropov, lepšie prepojenie hodnoty za peniaze s rozpočtom alebo skutočné riadenie verejných investícií.

Ale pomenovali sme aj dve najväčšie rozpočtové položky, pretože majú zásadný vplyv na blahobyt občanov a dosahujeme v nich slabé výsledky - dôchodky a zdravotníctvo.

Aké konkrétne opatrenia v dôchodkoch máte na mysli?

Nedávno vyšla štúdia od kolegov Ódor, Povala o tom, ako zlepšiť výkonnosť druhého piliera. Kvôli častým a prudkým zmenám sme prišli o miliardy.
Na vine sú politici aj dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS), tvrdia autori. A ja s nimi súhlasím. Generálnou opravou môžeme zvýšiť svoje dôchodky z druhého piliera o 20 až 80%.

Dôchodkový systém potrebuje v prvom rade stabilitu. Myslím si, že by sme to mali urobiť, ideálne ústavným zákonom. Nevidím dôvod, prečo túto tému neodpolitizovať. Dobré pravidlá a inštitúcie sú nástroj, ako politikov udržať v zmysluplných mantineloch vo všetkých oblastiach verejnej politiky.

Navyše, odporúčania zo štúdie sú štandardom v najvyspelejších krajinách, v tomto prípade je najlepší príklad Nový Zéland. A potrebujeme lepšiu investičnú stratégiu. Ak nechceme, aby pasivita znamenala chudobu, dlhopisy nemôžu byť základnou voľbou.

Sú medzi spomínanými desiatimi prioritami aj dane?

Áno, daňový mix je medzi nimi. Základným princípom je, že by sme mali viac zdaňovať majetok a menej prácu. Iniciatívu, ktorú teraz rozbehli samosprávy, keď začali zvyšovať dane z nehnuteľností je v súlade s našimi návrhmi.

Do toho samosprávy dotlačil skôr štát, tým že im znížil daňové príjmy z príjmov fyzických osôb.

Neriešim, čí to bol zámer. Principiálne je to však správne. Navyše takéto dane sú pre samosprávy oveľa lepšie, pretože výnos z dane z nehnuteľnosti je výrazne stabilnejší ako z dane z práce, ktorá veľmi závisí od toho, ako sa ekonomike darí.

Koľko úspor sa vám podarilo nájsť v priebehu všetkých revízií na jednotlivých ministerstvách či v štátnych firmách?

Dokopy všetky revízie výdavkov schválené vládou identifikovali úspory za 880 miliónov eur. Týka sa to zatiaľ zhruba 60 percent celkových verejných výdavkov.

A koľko z nich sa aj uskutočnilo?

Bohužiaľ, väčšina zostala len na papieri. Vláda ich síce všetky formálne schválila, do praxe sa ale nezaviedli. Čiastočnou výnimkou je len zdravotníctvo.

Ako je to možné?

Vláda nemusí prijať všetky opatrenia, ktoré navrhne revízia výdavkov. Našou úlohou je priniesť celé menu možných opatrení. Za ich presadenie sú ale zodpovední volení zástupcovia, politici.

Majú právo si vybrať, za ktoré opatrenia chcú niesť politickú zodpovednosť. Keď si ich ale raz vyberú, mali by ich aj naplniť.

Štefan Kišš 
vyštudoval medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave a medzinárodnú ekonómiu na Erazmovej univerzite v Rotterdame.
Svoju profesionálnu kariéru začal v roku 2005 na Inštitúte finančnej politiky pri ministerstve financií.
V rokoch 2014 – 2015 bol členom rezortu financií na Stálom zastúpení Európskej únie v Bruseli. Po návrate sa stal členom a šéfom Úradu hodnoty za peniaze.

Martin Odkladal
Redaktor a komentátor spravodajského portálu Aktuality.sk

Zdroj:
https://www.aktuality.sk/clanok/751229/priniesli-sme-vlade-uspory-za-880-milionov-eur-ministri-ich-vsak-odmietli-rozhovor/

Foto:
Štefan Kišš.
Zdroj: Branislav Wáclav / Aktuality.sk