Pripravuje knihu, v ktorej sa odzrkadlia jej rusínske korene

Pochádza z Medzilaboriec a považuje sa za plnokrvnú Rusínku, hoci žije v Bratislave. Na konte má už 14 románov, dva z nich preložené i do češtiny. Jej najnovšia kniha ponúka zápletku s mimoriadnym dátumom 29. február. Ten sa ocitol aj v názve jej knižnej novinky, ktorú chceme predstaviť – a to nielen preto, že práve sme na prelome februára a marca. V pláne má onedlho vydať i knihu, ktorej dej nadviaže na jej rusínske korene. Spisovateľka ANDREA RIMOVÁ.

Pred pár mesiacmi vám vyšiel nový, už 14. román s názvom 29. február. Zapadá do žánru, ktorý sa už dlhšie spája s vašimi knihami – temná romantika. Dej ste teraz posunuli ešte ďalej, má kriminálnu zápletku. Nie je to pritom prvý raz, čo koketujete s detektívkou. Čím vás priťahuje tento typ literatúry?
Temná romantika je niečo, v čom som sa našla. O láske a prekážkach v nej sa mi píše najlepšie. Chcem poukázať na to, že nič nie je iba biele alebo čierne a že život má aj odvrátenú tvár. Rada odhaľujem časti príbehu po kúskoch, mám rada detaily, ktoré sa zdajú navonok nepodstatné, ale potom do seba presne zapadnú. Baví ma moc, ktorú mám v rukách, keď píšem. 

Takže dávkovať zápletku postupne, to je kľúčové.
Presne tak. Správne dávkovanie príbehu je podľa mňa zásadné. V čitateľovi by malo vyvolávať naliehavosť, túžbu čím skôr otočiť ďalšiu stranu. Sama to milujem na knihách, ktoré čítam. Siaham prevažne po kriminálkach, kde si to veľmi užívam.

Už názov knihy prezrádza, že v príbehu hrá kľúčovú rolu – ľudovo povedané – kalendárová numerológia. Opierate sa o dátum, ktorý prejde našimi životmi len raz za štyri roky. Inšpirovali ste sa v rodinnom prostredí, alebo je to čistá fikcia?
Príbeh knihy 29.február je, našťastie, fikcia. Ide o silný príbeh, ktorý som ako matka nadovšetko milujúca svoje dieťa vytvorila s cieľom, „aby svet vedel, čo dokáže vytvoriť zlo a krutosť, koľko životov dokáže zmárniť a akú spúšť vie zanechať za sebou túžba po pomste“ – tieto slová citujem z anotácie knihy. Dátum 29. február v nej zohráva dôležitú úlohu z pohľadu výročia udalostí, ktoré sa odohrali či neodohrali v tento osudný deň. Záver knihy ma počas písania úplne „rozložil“. Som rada, že sa mi podarilo preniesť silné emócie na čitateľov a dostať ich presne tam, kam som chcela – na cestu pochopenia.

Numerológia či skrytý význam čísel a dátumov má v niektorých, najmä východných, kultúrach výnimočné postavenie. Hrajú aj vo vašom prípade čísla v živote významnú úlohu?
Nie. Čísla v mojom živote nezohrávajú významnú úlohu, ale mám svoje obľúbené, ktoré sú mi „sympatické“. 

Napríklad?
Väčšinou sú spojené s peknými spomienkami s mojimi najbližšími. Roky mám kladný vzťah napríklad k číslu 17. Rok 2017 bude pre mňa vždy významný, pretože vtedy sa narodila moja dcérka Barborka.

Pochádzate z čisto rusínskeho prostredia, z Medzilaboriec, ak je príležitosť, vždy využívate komunikáciu v rusínskom jazyku. Ste plnokrvnou Rusínkou, hoci už roky bývate v Bratislave, no často sa vraciate aj do rodného kraja. Po literárnej stránke ste však slovenskou spisovateľkou, ktorá rusínske korene zatiaľ do tvorby nepreniesla. Kedysi ste mi povedali, že nevylučujete ani knihu s väzbami na rusínstvo. Nastal už tento čas?
Zatiaľ nie, ale už dlho nad tým uvažujem. Moja ďalšia kniha, ktorú plánujem uviesť na trh tento rok, bude istým, významným spôsobom spojená s Rusínmi. Ak všetko vyjde podľa mojich predstáv, splní sa mi dlhoročný sen. 

Neprezradíte detaily?
Zatiaľ nie, aby som niečo nezakríkla.

Čo vás z rusínskej kultúry, histórie, ľudových zvykov či jazykových osobitostí najviac priťahuje?
Milujem naše tradičné rusínske vianočné zvyky, ktoré praktizujeme aj v Bratislave. Takisto mám rada naše ľudovky, ktoré sa mi spájajú s detstvom v Medzilaborciach a evokujú mi domov, vždy keď ich počujem. Už som ich počula aj z idúceho auta v čase, keď som žila na Cypre. Vtedy sa mi za domovom zacnelo viac než inokedy. Úplne najviac milujem naše tradičné rusínske jedlá, ktoré si vždy vopred objednávam u mamky, keď sa chystáme domov na východ. 

Určite medzi nimi nemôžu chýbať pirohy, však?
Pirohy, či už varené alebo pečené, sú moja „topka“ a zamilovala si ich aj dcéra. Na Vianoce nesmie chýbať hríbová „mačanka“, bez nej by to pre mňa neboli skutočné Vianoce. Z polievok mám rada fazuľovicu s udeným mäsom a kyslou kapustou. Všetky naše „mňamky“ chutia aj môjmu partnerovi Miškovi, čo je super, pretože sa v kuchyni môžem realizovať. Rusínsky jazyk je a vždy pre mňa bude výnimočný. Kodifikovali ho presne v deň mojich desiatych narodenín, teda dávno. Má mnoho nárečí, ale Rusíni sa navzájom dohovoria vždy. Mám rada jeho pestrosť.

Posledných 30 rokov zažívajú u nás Rusíni nové obrodenie, najmä v kultúre a literatúre, ale zase menej napríklad v školstve. Fakty zo sčítania obyvateľstva i prognózy do budúcnosti prezrádzajú, žiaľ, pesimistické vyhliadky – Rusínom môže hroziť o pár desiatok rokov úplná asimilácia. Ste v tomto optimistkou či pesimistkou?
Rusíni dávno prekračujú hranice Slovenska, sú rozptýlení po celom svete. Nezabúdajú na svoje korene, združujú sa, snažia sa udržiavať svoje hodnoty a tradície. Rada by som bola optimistkou.

Je známe, že veľmi usilovne navštevujete školy a knižnice najmä v Prešovskom, vo vašom rodnom kraji, kde sa na besedách či iných akciách stretávate s mladými. Aký vzťah majú k rusínskemu jazyku, zaujímajú sa o rusínske reálie?
Na besedy v rodnom kraji sa vždy veľmi teším. Moja posledná v minulom roku na mojej základnej škole v Medzilaborciach sa začala po slovensky a keď mi mladý učiteľ rusínčiny položil otázku v našom rodnom jazyku, okamžite som prepla a cítila som sa veľmi uvoľnená a šťastná. Taká stopercentná ja. Po besedách vo Svidníku a Stropkove sa pri mne zastavili ľudia, ktorí sa mi prihovorili po rusínsky, keďže svoj rusínsky pôvod verejne prezentujem. Je to veľmi milé. Rusínčina mi evokuje blízkosť, prekračuje moje vonkajšie hranice príjemným spôsobom a vždy si to užívam.

Vaša dcérka bude čoskoro školáčkou. Hovorí alebo rozumie po rusínsky? Chcete, aby raz ovládala rusínsky jazyk prinajmenšom tak ako vy? 
Barborka v septembri nastúpi do školy v Bratislave. Po rusínsky rozumie, pri dlhšom pobyte na východe aj používa niektoré rusínske slová, keďže môj ocko s ňou hovorí iba po rusínsky. Ja s ňou hovorím po rusínsky občas a máme svoje obľúbené slová. S rusínčinou prichádza do styku často, pretože aj naši susedia v Bratislave majú rusínske korene a hovoríme spolu čisto „po našomu“. Určite chcem, aby dcéra ovládala rusínčinu. Neviem, či to dotiahne na moju úroveň, ale potešilo by ma to. Som Rusínka, vždy ňou zostanem a som na to veľmi pyšná. Verím, že raz bude aj moja dcéra hrdo vyhlasovať, že jej mama je Rusínka.

Zhovárala sa Táňa Rundesová

foto: Na krste. Rimová s krstnou mamou knihy Katarínou Brychtovou
autor: Táňa Rundesová