Rodné listy v menšinových jazykoch? Súd hovorí áno, softvér ministerstva vnútra nie

09.09.2020


Príslušníci menšín majú právo na dvojjazyčné matričné dokumenty, potvrdil Krajský súd v Nitre. Vyplňovanie dvojjazyčných formulárov výlučne v slovenčine môže byť podľa súdu nezákonné.

Jazykové práva máme len formálne, pretože ich uplatňovanie často znemožňujú vládne orgány, upozorňuje právnik a ľudskoprávny odborník János Fiala-Butora. Vyjadril sa tak po tom, čo dal Krajský súd v Nitre za pravdu žalobkyni, ktorá požadovala vydanie rodného listu na Matričnom úrade v Nových Zámkoch popri slovenčine aj v maďarčine.

Môže toto rozhodnutie zmeniť prístup všetkých úradov? Podľa Fialu-Butoru bude kľúčové, ako k tomu pristúpia príslušné ministerstvá, ktoré sú často nečinné. Ministerstvo vnútra potvrdilo, že chce postupovať v zmysle rozhodnutia súdu.

Skúšobný spor
Kde a komu sa teda dvojjazyčné dokumenty na Slovensku poskytujú? Túto povinnosť majú štátne úrady v obciach, v ktorých sa aspoň dvadsať percent obyvateľstva hlási k národnostnej menšine. Od roku 2011 platia nové pravidlá používania menšinových jazykov na Slovensku. V praxi to nefunguje úplne bezproblémovo, na čo upozorňuje aj rozhodnutie nitrianskeho súdu. O prípade ako prvý informoval denník Új Szó.

Rozhodnutie Krajského súdu v Nitre je výsledkom snahy aktivistov za menšinové práva, vysvetľuje advokátka Klaudia Szekeres, ktorá žalobkyňu zastupovala v súdnom konaní.

„Už roky sme sa snažili túto situáciu rôznymi spôsobmi zlepšovať, ale systémové riešenie sa nezrodilo,“ opisuje skúsenosti s úradmi na Slovensku. Teraz iniciovali súdne konanie na základe prípadu sťažovateľky, ktorá sa obrátila na Matričný úrad v Nových Zámkoch so žiadosťou o vydanie dvojjazyčného rodného listu.

„Bol to v podstate skúšobný spor. Doteraz sa podobné sťažnosti predkladali menšinovému splnomocnencovi vlády, ale to podľa mňa nie je riešenie,“ hovorí právnička, ktorá robí právne poradenstvo pre Okrúhly stôl Maďarov na Slovensku, zaoberajúci sa podnetmi na porušovanie menšinových práv.

Podstata sporu bola v tom, že matričné úrady síce už majú dvojjazyčné úradné formuláre, no doteraz ich vyplňovali v slovenčine. Všetky údaje v dokumente teda dvojjazyčné neboli. Podľa zákona pritom žiadateľ, ktorý sa na príslušný orgán obráti v jazyku menšiny, má právo dostať odpoveď okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny.

Nedostatok peňazí
Zákon o používaní menšinových jazykov od roku 2011 umožňuje príslušníkom národnostných menšín požadovať vydávanie rôznych dvojjazyčných dokumentov. Takéto právo majú v obciach, kde ich pomer dosahuje aspoň dvadsať percent.

Interpretácie pojmu dvojjazyčný dokument sa však líšia. Ministerstvo vnútra pred nitrianskym súdom tvrdilo, že dvojjazyčné predtlače dokumentov sú v súlade so zákonom, ale matriku vedie ministerstvo cez centrálny informačný systém, do ktorého jednotlivé obce nemôžu vstupovať.

„Nastavený systém neumožňuje zapísať v jazyku národnostnej menšiny tieto údaje a bolo by to v rozpore s právnou úpravou vzťahujúcou sa k výkonu matričnej agendy na území Slovenskej republiky,“ vyjadrilo sa ministerstvo k podnetu žalobkyne. Argumentovalo tiež zákonom o štátnom jazyku, podľa ktorého nie je možné do matriky vpisovať údaje v inom ako štátnom jazyku.

Ministerstvo vyhlásilo aj to, že na vydávanie dvojjazyčných dokumentov jednoducho nemá dosť peňazí, pretože si to vyžaduje náklady na zmenu v informačnom systéme, aby sa zabezpečil elektronický dvojjazyčný zápis údajov z matriky.

Musia to zabezpečiť
Informačný systém však bol vytvorený až po tom, čo začali platiť nové pravidlá používania jazykov národnostných menšín, tvrdí Klaudia Szekeres. Bolo to v období, keď bol ministrom vnútra Robert Kaliňák. Štát podľa Szekeres nemôže argumentovať tým, že sa na novú situáciu nemohli pripraviť.

Súd nakoniec prijal argumentáciu žalobkyne, podľa ktorej porušovanie ľudských práv nie je možné odôvodniť nedostatkom peňazí na ich zabezpečenie. Túto argumentáciu podporuje aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Súd považuje konanie matričného úradu aj za porušenie „práva na prístup k vlastným dokumentom“ v zmysle európskej judikatúry.

Dvojjazyčný rodný list zatiaľ žalobkyni nevydali, povedala Szekeres, matričný úrad však už o to požiadali. „Už sa niekoľkokrát stalo, že na základe upozornenia vládneho splnomocnenca pre menšiny vyplnili dvojjazyčné dokumenty manuálne,“ hovorí právnička.

„Musí sa na to nájsť adekvátne finančné krytie a systémové riešenie, pretože sa môže stať, že matrikárka práve neovláda menšinový jazyk.“ Podľa právničky ľudí pri žiadaní dvojjazyčných dokumentov odrádza, že v praxi je to komplikovaný proces. Zákon nevyžaduje od úradníkov, aby ovládali menšinový jazyk.

Vzory už majú
Vzor na vyplnenie dvojjazyčných dokumentov má ministerstvo vnútra už k dispozícii, tvrdí splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny László Bukovszky. „Náš úrad už ministerstvu postúpil vzor na vyplnenie týchto dokumentov a mali sme k tomu aj osobitné stretnutie,“ hovorí splnomocnenec. Ministerstvo aj na stretnutí s ním vysvetľovalo, že dvojjazyčnosť v matrike znamená obrovskú finančnú záťaž. Splnomocnenec o tom chce ešte s ministersvom ďalej rokovať.

Ministerstvo vnútra pre Denník N potvrdilo, že súdne rozhodnutie rešpektujú v plnom rozsahu. „V súčasnosti prebiehajú v tejto súvislosti rokovania so všetkými dotknutými stranami tak, aby ministerstvo vnútra mohlo aj v spolupráci s mimorezortnými subjektmi realizovať vydávanie týchto rodných listov,“ odpísalo nám tlačové oddelenie ministerstva.

Len formálne práva
Podľa právnika a odborníka na menšinové práva Jánosa Butora-Fialu ani toto súdne rozhodnutie nemusí mať veľký vplyv na prax úradov. „Dobre to poukazuje na to, že problém spôsobuje prístup, respektíve nečinnosť ministerstva vnútra,“ tvrdí Fiala-Butora, podľa ktorého samotné úrady nebránia vydávaniu dvojjazyčných dokumentov, ale informačný systém ministerstva nie je tomu prispôsobený.

Prečo je také dôležité, aby úrady vydávali rodné listy dvojjazyčne? Môže to byť dôležité napríklad pre tých, ktorí ich chcú použiť v zahraničí, vysvetľuje právnik. „Okrem toho však ide aj o to, že jazykové práva potrebujú systémové riešenia,“ dodáva Fiala-Butora. Podľa odborníka jazykové práva, ktoré existujú formálne, často nemôžu byť uplatňované, pretože ústredné orgány štátnej správy bránia ich vykonávaniu.

ZOLTÁN SZALAY

Zdroj:
https://dennikn.sk/2033074/rodne-listy-v-mensinovych-jazykoch-sud-hovori-ano-softver-ministerstva-vnutra-nie/

Foto: 
lustrácia N – Hedviga Gutierrez

Aktuality

Zobraziť všetky
30.09.2020

Pripravujeme: Ivan Pop: Malé dejiny Rusínov, 2020

"Dejiny do každej rusínskej rodiny..." Ivan Pop: Malé dejiny Rusínov  druhé vydanie, Bratislava 2020 počet strán: 240, 120 x 210 mm mäkká šitá väzba V4 termín vydania: október  ISBN 978 - 80 - 973455 - 1 - 8  EAN  9788097345518 vysádza…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
12.09.2020

Pozvánka na premiéry do Divadla A. Duchnoviča v Prešove 

V a s i l i j   S I G A R E V D E T E K T O R   L Ž I manželská komédia preklad: Valerij KUPKA výber hudby, výprava a réžia: Svetozár SPRUŠANSKÝ hrajú Jevgenij LIBEZŇUK Ľudmila LUKAČÍKOVÁ Jozef PANTLIKÁŠ slovenské premiéry: 18. a …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
11.09.2020

Parazitológ Flegr: Kto vraví, že COVID-19 je banálne ochorenie, by sa mal vrátiť do školy

„Z nového koronavírusu si môžeme urobiť zabijaka alebo detskú chorobu, záleží len na tom, ako energicky a včasne s ním budeme bojovať,“ hovorí v rozhovore pre Denník N český parazitológ a evolučný biológ Jaroslav Flegr. COVID-19 nie je v žiad…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
11.09.2020

ROZHOVOR. Režisér Marko Škop: Svetové sprisahanie s čipovaním sa neonacistom vypláca. Nakrútil film roka Nech je svetlo

Postaral sa o jednu z najväčších udalostí slovenského filmu. Ukázalo sa v ňom všeličo: ekonomická zaostalosť Slovenska, stúpajúce fašistické tendencie, tichý súhlas cirkvi a nečinnosť polície, vychladnuté vzťahy. MARKO ŠKOP získal cenu Slnko …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.09.2020

Do školy kedysi a dnes: Nekonečné prázdniny, kratší školský rok

Už dávno nepredchádzali začiatku školského roka také zložité prípravy a nesprevádzalo ho toľko neistoty ako teraz. Ministerstvo muselo vydať osobitný manuál pre každý stupeň škôl. Ako sa správať pri vstupe do budovy, čo s rúškami na chodbách, v …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.09.2020

Utajený hrdina Wetzler: o tom, že ušiel z Osvienčimu, nevedeli ani jeho kolegovia v knižnici

Utiekol z Osvienčimu, no o svojom hrdinstve nehovoril ani kolegom, spomína jeho kolegyňa z ružinovskej knižnice. Tú chvíľu, ktorá sa odohrala v horúci bratislavský letný deň, si vie knihovníčka Darina Horáková vybaviť aj po dlhých rokoch. Spá…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Vasyľ:
-My zme sja ženov strityly na silvestrovski muzyki...
-Jake romantične...!
-Žadna romantika, ja dumav, že ona doma kolo ďitoch...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať