Rómska omama: Dnes musíme byť všetci veľmi disciplinovaní, lebo inak budeme naozaj ako časovaná bomba

„Dostali sme nálepku, že sme neprispôsobiví, tak čo už s tým narobím?“ reaguje Viera Kováčová na slová Igora Matoviča. Už niekoľko týždňov nemôže pracovať v teréne, a tak šije rúška pre deti z osady a školí rodičov cez mobil a internet.

Viera Kováčová žije v rómskej osade vo východoslovenskom Zborove. Ešte pred desiatimi rokmi žila v drevenici, dnes už býva v miestnej „bytovke“. Pracuje ako asistentka učiteľky v materskej škole a zároveň ako omama v programe občianskeho združenia Cesta von. Pomáha mamám z osady rozvíjať deti tak, aby boli zrelé na nástup do škôlky a neskôr do školy. Aj vďaka tomu je stále v kontakte s najchudobnejšími obyvateľmi osady.

Pandémia koronavírusu výrazne zasiahla do jej práce. Škôlka je zavretá, do rodín chodiť nemôže. „Naša práca je v teréne, chodíme dennodenne do rodín, no v tieto dni nemôžeme riskovať ani svoje zdravie, ani zdravie rodín, ktoré navštevujeme,“ hovorí Viera Kováčová.

Boja sa nákazy a nemajú čo jesť

Od minulého týždňa aj omamy robia svoju prácu dištančne. „Mali sme online seminár, kde nám školiteľka Janette Motlová vysvetlila, ako môžeme ďalej rozvíjať deti, ale cez internet. Ukázala nám, ako sa im môžeme venovať a ktoré aktivity robiť, ako môžeme informovať rodičov a radiť im na diaľku,“ opisuje Viera Kováčová.

„Zhodli sme sa, že dnes je úplne najdôležitejšie, aby ženy boli čo najviac informované a aby sme im pomáhali zvládať stres, ktorý táto situácia spôsobuje. Ak sú rodičia v strese, najzraniteľnejšie sú práve deti,“ hovorí Oľga Coulton-Shaw, programová manažérka o. z. Cesta von. Podľa nej mamy v osadách teraz riešia hlavne existenčné problémy, príjmy ich rodín sa rapídne znížili, keďže mnohí muži, ktorí pracujú v zahraničí, sa museli vrátiť domov a sú bez práce. Rodičia často nemajú dať deťom čo jesť a navyše sa boja, čo s nimi bude, keď sa nákaza rozšíri v osade.

Omamy sa im preto v prvom rade snažia pomôcť zvládať tieto stresové situácie a povzbudzovať všetkých k dodržiavaniu potrebných opatrení. Vymýšľajú aktivity, ktoré môžu mamičky robiť doma a používať pri nich veci bežne dostupné v každej domácnosti.

„V osadách, kde pôsobíme, sme založili facebookové skupiny, kde my, ale aj omamy a zdravotní asistenti pridávajú informácie o koronavíruse v rómskom jazyku, vieme takto pomerne rýchlo komunikovať s celkom veľkou skupinou v komunite. Vnímame to ako dôležitú prípravu na situácie, ktoré môžu nastať,“ hovorí Oľga Coulton-Shaw.

Šije rúška pre všetky deti
Problém je, že nie všetky rodiny v osade majú prístup k internetu. „Hoci mobil s internetom má už dnes na Slovensku skoro každý, v našej osade mnohí nemajú žiadne mobily. Alebo ak aj majú, tak len tlačidlové alebo bez prístupu na internet,“ hovorí Viera Kováčová.

Hľadá preto spôsob, ako by mohla komunikovať aj s týmito rodinami. „Rozmýšľala som aj nad tým, že by som im buď poslala informácie esemeskou, alebo normálne vytlačila na papier. Alebo by som im jednoducho zavolala a vysvetlila, čo majú robiť. Musíme vymyslieť spôsob, ako pracovať aj s týmito mamami. Nevieme, ako dlho bude táto situácia trvať, bola by škoda, keby sme s deťmi za ten čas vôbec nerobili,“ vraví omama, ktorá už pripravuje pokyny, ako môžu matky počas karantény pripravovať deti na nástup do škôlky a školy.

Pre deti zapojené do programu Cesta von sama šije rúška, denne ich ušije 15 až 20. „Zavesím ich na bráničku a potom zavolám rodičom detí, aby si po ne prišli.“

Rúška sa snaží zabezpečiť aj pre svojich škôlkarov. „Snažíme sa, aby malo každé dieťa niekoľko rúšok. Keďže sa dosť pohybujú vonku, nech sú aspoň ako-tak chránené. Rodičom zdôrazňujeme, aby rúška prevárali a žehlili. Vysvetľujeme im, ako ich majú správne nosiť, aké zásady majú dodržiavať a že si majú stále umývať ruky, lebo hygiena je na prvom mieste.“

Niektorí pravidlá rešpektujú, iní nie
Koronavírus je dnes aj v osade hlavnou témou, mnohí z neho majú strach. „Všetci sledujeme správy – v televízii, v rozhlase aj na internete. Som priamo v osade, v centre diania, takže viem, že nikto u nás zatiaľ nemal príznaky choroby. Napriek tomu, že niektorí majú aj cestovateľskú anamnézu, lebo sa vrátili z práce z Česka alebo z Nemecka. Všetci sú našťastie v poriadku,“ hovorí Viera Kováčová. Niektorí podľa nej veľmi poctivo dodržiavajú karanténu, iní nie.

„Samozrejme, sú ľudia, ktorí pravidlá rešpektujú, ale sú aj takí, ktorí ich veľmi nedodržiavajú. Ako všade,“ priznáva.

O rizikách nákazy koronavírusom vedia obyvatelia osady nielen od troch omám, ktoré v obci pôsobia, ale aj od obecného úradu, ktorý o nich informuje aj pomocou plagátov. „Myslím si, že už všetci vedia, ako sa chrániť, ale napríklad aj ja sama som musela dlhší čas pátrať po informácii, za aký čas môže ochorenie nastúpiť, kedy sa objavia prvé príznaky – či hneď prvé dni po nákaze, alebo až po tých 14 dňoch,“ hovorí Viera Kováčová. Nevedela ani to, ako choroba prebieha a ako má človek postupovať, keď sa už uňho prejaví, kedy sa môže liečiť doma a v akom prípade treba ísť do nemocnice. Musela si to nájsť sama na internete, aby o tom mohla informovať aj ostatných.

Takisto by podľa nej pomohlo, keby bolo viac informácií dostupných v rómčine. „Mnohí Rómovia nevedia po slovensky. Keby boli pre nich informácie napríklad nahrané formou videí v rómčine, určite by to bolo užitočné.“

Hygiena bez tečúcej vody?
Dodržiavať prísnu hygienu v osade, kde mnohí nemajú ani pitnú vodu, je dosť nereálna úloha. „Niektorí bývajú v chatrčiach, kde nemajú prístup k žiadnej vode – musia si po ňu chodiť. Máme studne, ktoré sú funkčné, je to pitná voda, ktorú si všetci berú do vedier. Samozrejme, ľudia z chatrčí nemajú taký komfort ako my, ktorí bývame v bytovkách, ale myslím si, že ruky si umyjú,“ hovorí Viera Kováčová. Zároveň si však uvedomuje, že keby sa v osade objavil jeden prípad koronavírusu, riziko šírenia nákazy by bolo veľmi vysoké.

Podľa nej by určite pomohlo, keby mali obyvatelia osady prístup k dezinfekcii a keby mali všetci rúška. „Nás Rómov je tu vyše 1 500 a nie je v našich silách ušiť pre všetkých rúška. To by som musela mať dielňu a pomocníčky, aby sme mohli zásobiť celú osadu. Rúška šijú aj komunitné pracovníčky, ale tiež to všetko nepokryjú. A nešijú len pre Rómov, ale aj pre pacientov v nemocnici alebo pre domov sociálnych služieb,“ hovorí omama.

Na „neprispôsobivých“ si už zvykli
Slová premiéra Igora Matoviča, ktorý na tlačovej besede hovoril o Rómoch ako o neprispôsobivých, Viera Kováčová neberie osobne. „Už som na to zvyknutá,“ priznáva. „A povedzme si úprimne, aj on má v niečom pravdu. Sú medzi nami aj neprispôsobiví občania, ktorým obec podáva pomocnú ruku, no aj tak sa nesnažia. Ale tiež poznám veľa ľudí, ktorí chcú žiť pekne, snažia sa a sú seriózni… Viete, my Rómovia sme už dávnejšie dostali nálepku, že sme neprispôsobiví, tak čo už s tým narobím? Napriek tomu som hrdá, že som Rómka a že patrím do tejto komunity, nehanbím sa za to,“ hovorí Kováčová.

Dnes je to podľa nej hlavne o disciplinovanosti každého z nás. „Keď si budeme dávať pozor a budeme mať rešpekt aj voči iným, nebudeme ohrozovať seba ani ostatných. Ani tie pokyny nemusíme počuť a vidieť na každom kroku na to, aby sme si uvedomili, že ak ich nebudeme rešpektovať, budeme naozaj ako časovaná bomba. Musíme chrániť seba aj ostatných,“ prízvukuje omama.

Dúfa, že pandémia skoro pominie, lebo jej už veľmi chýba práca v teréne. „Verím, že to zvládneme, že sa budem môcť zase vrátiť k našej práci v teréne a že všetko bude znova fungovať tak, ako má.“

Vitalia Bella

vitalia.bella@dennikn.sk
Vyštudovala žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského a v roku 2005 získala titul PhD. z etnológie a kultúrnej antropológie na FF UK s prácou zameranou na obraz rómskej menšiny v slovenskej tlači. Od roku 2004 pracovala v týždenníku Eurotelevízia. V apríli 2019 nastúpila do Denníka N, kde sa venuje hlavne rubrike Rodina a vzťahy, ale tiež ľudským príbehom a televíznym témam.

Zdroj:
https://dennikn.sk/1829420/romska-omama-dnes-musime-byt-vsetci-velmi-disciplinovani-lebo-inak-budeme-naozaj-ako-casovana-bomba

Foto:
Omama Viera Kováčová počas lekcie ešte pred vypuknutím pandémie. 
Autor – Cesta von