Rozbitie ČSR na jar 1939 v dokumentoch Štátneho departmentu USA

14.03.2022


Londýn a Paríž síce zaprotestujú, no Hitlerovi bez ohľadu na stanovisko Ríma nestojí v ceste nič také, čo by ho nútilo likvidačný československý scenár modifikovať alebo odložiť.

Rozbitie Československa v marci 1939, ako aj s ním spojené predošlé udalosti (najmä Mníchov) vyvolali v americkej verejnosti vlnu nesúhlasu a odporu. A ako sa vyvíjal v uvedených kritických marcových dňoch postoj oficiálnej Ameriky? Ten vieme zmapovať cez správy amerických diplomatov v Paríži, Ríme, Berlíne, Londýne a Prahe adresované svojej materskej centrále –  Štátnemu departmentu (ministerstvo zahraničných vecí) vo Washingtone. Treba podotknúť, že tieto správy nepokrývajú v plnej hĺbke a šírke postoj USA, sú iba vzorkou vysvetľujúcou, prečo USA reagovali tak, ako reagovali. A ukazujú aj ďalší, nie nezaujímavý fakt. Neprinášajú totiž informácie o tom, čo sa v Československu dialo, ale skôr reakcie krajín, v ktorých títo diplomati pôsobili.

Rozpad, rozbitie, zničenie, zmiznutie?
[ TIP: Každé ráno zhrnutie dôležitých správ z Minúty po minúte na váš e-mail. Aktivujte si jedným kliknutím. ]
Zaujímavo pôsobí aj terminologická nejednotnosť týchto amerických dokumentov. V telegramoch veľvyslancov sa totiž spomína niekoľko výrazov, čo sa týka udalostí v Československu, napr. rozpad (break-up), rozbitie, zničenie (destruction, destroy), zmiznutie (disappearance).

Najobsiahlejšie správy do Washingtonu 14. marca 1939 prichádzali z Paríža od veľvyslanca Williama Bullita. Jeho prvý telegram z toho dňa je informáciou o rokovaní s francúzskym ministrom zahraničných vecí Georgesom Bonnetom. Bonnet mu povedal, že doobeda telefonoval do Prahy a že francúzsky vyslanec mu oznámil nasledovné: československá vláda je veľmi znepokojená vývojom udalostí, avšak jednoducho nemá žiadnu predstavu, čo robiť. Bonnet ešte predpokladal, že Maďari a Poliaci obsadia Podkarpatskú Rus. Proti tomu, vo svetle nemeckej kontroly nad Slovenskom, sa neočakávala žiadna opozícia francúzskej vlády.

Ďalší telegram z Paríža na Štátny department 14. marca 1939 konštatoval, že francúzska vláda vzhľadom sa novú krízu v Československu nasleduje politiku „ostražitého čakania“ (watchful waiting). Podľa neho bolo, samozrejme, jasné, že túto situáciu spôsobili Nemci, aby zničili (destroy) Československo vo viere, že ich politika expanzie na východ bude týmto uľahčená. Značný podiel spoluviny na tomto „výpredaji“ Československa prisúdil aj časti prominentných slovenských vodcov. V tejto optike by mal byť „problém chápaný ako vnútorný problém, ktorý sa má riešiť medzi Čechmi a Slovákmi a nemá povolávať do akcie Francúzsko“. Napriek tomu vraj francúzska vláda uvažovala, že sa chce Berlína spýtať, aký je cieľ Nemecka pokiaľ ide o Československo.

Tretí telegram z Paríža od Bullita v tento deň načrtol možný postoj Veľkej Británie, ako aj názor francúzskej politickej a vojenskej elity. Od britského veľvyslanca v Paríži zisťoval, čo jeho vláda zamýšľa robiť v súvislosti s vývojom na Slovensku. Ten mu odpovedal, že si nevie predstaviť, že by britská vláda vyvinula aktivitu akéhokoľvek druhu. Podľa neho nebol žiadny dôkaz, že rebélia Slovákov proti Čechom bola formovaná Nemcami. Rozpor v rámci Československa vidí len medzi Slovákmi samotnými, takže nevidí príčinu pre akúkoľvek intervenciu britskej vlády. Britský veľvyslanec Bullitovi takisto oznámil, že podľa francúzskych predstaviteľov „slovenská revolta proti Čechom bola iba dôkazom, že Československo bolo vždy „neživotaschopné“ (nonviable), t. j. síce sa narodilo, ale nikdy nedokázalo schopnosť nezávislej existencie.“

„Side by side“
Reakciu francúzskej tlače na bezprostredné udalosti ponúkol Bullit Štátnemu departmentu v ďalšom telegrame zo 14. marca 1939. Uviedol v ňom, že ranná parížska tlač ponúka prehľad udalostí posledných troch-štyroch dní v strednej Európe bez toho, aby navrhla akýkoľvek postup, ktorý by mala nasledovať francúzska vláda. Prívrženci i kritici Mníchovskej dohody súhlasia, že za daných okolností neexistuje nič, čo by sa mohlo urobiť pre záchranu Československa. Podľa Bullita nebolo prekvapením, že záujem francúzskej tlače sa primárne zameriaval na uhádnutie predstáv budúceho nemeckého pohybu na úkor Prahy. Ďalšia teória je, že Slovensko bude využité okamžite ako odrazový mostík pre ničivý nástup na východ. Nik si dnes netrúfa vyjadriť kategorický názor, ako a kde a v akých limitoch leží pravda v týchto hypotézach, všetci však súhlasia, že zmiznutie (disappearance) Československa nie je predzvesťou dobrej budúcnosti. V Paríži vraj prevláda názor, že metropoly na Seine a Temži musia naďalej stáť pri sebe („side by side“).

Bullitove telegramy zo 14. marca 1939 potvrdzovali fakt, že Francúzsko síce odmieta rozbitie Československa, no nevie, ako reagovať, a že do vývoja aktívne nezasiahne. Vlažná francúzska diplomatická aktivita voči Berlínu v skutočnosti Paríž k ničomu nezaväzovala.

Bola iniciatíva Londýna v tento deň od aktivít Paríža odlišná? Nebola, čo Štátnemu departmentu potvrdzoval telegram veľvyslanectva USA vo Veľkej Británii. Foreign Office vraj nemá presné informácie, hoci situácia sa javí ako úplne jasná, že Hitler zamýšľa nejakou formou zasiahnuť. Ak tak urobí, vyvolá to prirodzene v iných vládach obavu. Britská vláda zatiaľ neurobila v Berlíne žiadny diplomatický protest a ani nezamýšľa takú akciu v súčasnosti. Vraj však bude nevyhnutné, aby Londýn urobil nejaké prehlásenie neskôr, v závislosti od vývoja.

Pohľad z Ríma a Berlína
Zaujímavý pohľad ponúkol Washingtonu na udalosti tohto dňa v Československu telegram od Williama Phillipsa, amerického veľvyslanca z Ríma. Informoval, že dnešná poobedňajšia tlač poskytla jasné stanovisko Talianska v prospech samostatného Slovenska, ako aj poľských a maďarských požiadaviek a postoja Nemecka. Všetku vinu zvalila na „pôvodný kopanec, resp. trápny omyl vo vytvorení mozaiky československého štátu vo Versailles“ a na postoj českej vlády, ktorej výsledkom boli Mníchov a Viedenská arbitráž. Nemecká zóna s pražskou vládou sa vráti pod Nemecko, celý slovenský región sa stane autonómny, „oslobodený od vplyvu Prahy“ a podkarpatskoruský región bude pokračovať vo svojom pohybe smerom k fúzii s Maďarskom a Poľskom, čo sa začalo Viedenskou arbitrážou. Do niekoľkých dní sa politická mapa strednej a podunajskej Európy  podstatne zmení, prorokovala talianska tlač.

Na dokreslenie správ zo 14. marca 1939, ktoré prišli z Európy na Štátny department, spomeniem ešte telegram od generálneho konzula a 1. tajomníka veľvyslanectva Raymonda H. Geista z Berlína. Bol informačnou bázou o protičeskoslovenských náladách a propagande v Nemecku. Americký diplomat informoval, že tlačová kampaň proti Čechom sa zvýšila a vyvinula sa tak, aby vytvorila nepochybné dôvody pre možnú ďalekosiahlu nemeckú intervenciu v Československu. Je tu snaha ukázať, že stav chaosu a perzekúcií existuje naprieč celou krajinou. Telegram mal však aj iný rozmer, netýkal sa len nemeckej propagandy. V podstate len potvrdil telegramy, ktoré prišli na Štátny department z Paríža a Londýna, že tieto dve krajiny nemajú žiadny zámer zapliesť sa do československého problému.

Ak sumarizujeme oficiálne informácie, ktoré v tento deň došli do Washingtonu vlastnými diplomatickými kanálmi z relevantných európskych metropol, aký informačný základ v súvislosti s vývojom v Československu vytvorili na pôde Štátneho departmentu? Londýn a Paríž síce zaprotestujú, no Hitlerovi bez ohľadu na stanovisko Ríma nestojí v ceste nič také, čo by ho nútilo likvidačný československý scenár modifikovať alebo odložiť.

Telegramy z 15. marca z Londýna a Paríža
K 15. marcu 1939 sa k udalostiam v Československu v dokumentoch Štátneho departmentu viažu opäť najmä telegramy veľvyslanectiev z Londýna a Paríža. Tie však v podstate iba mapujú úvahy a názory v oboch európskych krajinách, pričom zarážajúco pôsobí najmä britská obhajoba mníchovskej politiky. Telegram z Londýna poukazuje najmä na britskú nečinnosť. Názor vo Foreign Office, ktorý sa týka rozpadu (break-up) Československa a súčasnej vojenskej okupácie krajiny Nemeckom, bol, že ide o dve separátne otázky. Prvá, ako sa zdá, nespôsobila žiadne veľké prekvapenie. Vojenská okupácia na druhej strane je charakterizovaná ako niečo, čo nebolo celkom nevyhnutné ani z nemeckého pohľadu. Príčiny vojenskej okupácie podľa nich treba vidieť inde. Vo Foreign Office prevládal názor, že Hitlerovo rozhodnutie konať bolo kompenzáciou za frustráciu svojej túžby uskutočniť vojenskú operáciu proti Československu v septembri minulého roku.

Záznamy, zachytávajúce informácie z Paríža v tento deň, uložené v National Archives and Records, sú dva. Prvý je telegram veľvyslanca Bullita, druhý jeho telefonický rozhovor so štátnym podtajomníkom Sumnerom Wellesom. Bonnet Bullitovi povedal, že nemecký veľvyslanec mu priniesol nótu, v ktorej nemecká vláda prehlásila, že od československej vlády dostal Hitler žiadosť, aby prevzal kontrolu nad Čechmi a Moravou, pretože československá vláda nebola schopná zaručiť poriadok v týchto oblastiach a všetko, čo sa stalo, bolo v zhode so želaním československej vlády, a preto vraj nemalo Francúzsko dôvod, aby sa znepokojovalo. Bullit sa pýtal Bonneta, ako vidí budúcnosť. Povedal, že v súčasnosti nevidí žiadne možné úspešné rokovania kdekoľvek v Európe. Francúzsko a Anglicko podľa neho nemôžu urobiť nič, iba zbrojiť čo najskôr, ako je možné, a byť pripravení čeliť akémukoľvek útoku.

Telegramy zo 16. marca z Berlína, Paríža a Ríma
Prvý z troch „berlínskych“ amerických telegramov oboznamuje Washington o postavení Slovenska. Raymond Geist v ňom informuje o nemeckej tlači, ktorá publikovala vyhlásenie týkajúce sa výmeny telegramov umiestňujúcich Slovensko pod ochranu nemeckej Ríše. „Slovenský prezident Tiso poslal nasledujúci telegram führerovi: S veľkou dôverou vo vás, führera ríšskeho kancelára Veľkonemeckej ríše, sa Slovenský štát dáva pod Vašu ochranu. Slovenský štát váš žiada o prevzatie tejto ochrany. Tiso“. Druhý „berlínsky“ telegram oboznamoval centrálu vo Washingtone s aktivitou Veľkej Británie. V rozhovore s britským konzulom bol Geist informovaný, že britský veľvyslanec na základe inštrukcií svojej vlády poslal 14. marca Ribbentropovi nótu vyjadrujúcu nádej, že nemecká vláda v súvislosti so situáciou v Československu urobí všetko pre zmiernenie napätia a na zaistenie dôvery. Tón nóty, informoval ďalej Geist, bol vo všeobecnom duchu a samotná nóta sa vyhla vyjadreniu protestu alebo varovania. Londýn zostal v rovine platonických verbálnych protestov. Tretí Geistov telegram Štátnemu departmentu obsahuje text Hitlerovho dekrétu, ktorým sa vyjadruje umiestnenie Čiech a Moravy pod ochranu Nemeckej ríše. V štyroch článkoch sa konštatuje a špecifikuje protektorátne územie, nemecká krv a občianstvo.

William Bullit z Paríža zaslal do Washingtonu 16. marca jeden telegram, ktorý sa týkal situácie v Československu. Silnie obava, že Hitler musí sľúbiť nejakú kompenzáciu svojmu tichému a ešte neodmenenému partnerovi – Taliansku. Zánik Československa je v Paríži akceptovaná skutočnosť.

Talianske stanovisko sprostredkoval veľvyslanec William Phillips z Ríma. V telegrame 16. marca informoval Štátny department, že nasledujúci deň má navštíviť ministra zahraničných vecí Ciana, dúfajúc, že získa nové oficiálne vyjadrenia postojov talianskej vlády, ktoré sa týkajú novej situácie v strednej Európe. Medzitým kolegovia diplomati, ktorých mal možnosť stretnúť, si myslia, že nemecká okupácia Čiech a Moravy bola pre taliansku vládu prekvapením a zapríčinila i to, že verejná mienka v Taliansku neprijala s nadšením toto zväčšenie nemeckej moci, nakoľko bolo nadobudnuté bez súhlasu Talianska. Mnohí veria, že to doma zníži prestíž Duceho. Či vo svetle tejto novej situácie bude Taliansko aktívne podporovať Nemecko, je podľa Phillipsa teraz iba predmetom špekulácií.

Telegramy vyslanca Carra z Prahy
Akokoľvek to vyznieva nepravdepodobne, prvý americký dokument, ktorý hovoril o udalostiach zo 14. a 15. marca v Československu a ktorý odišiel Štátnemu departmentu z vyslanectva v Prahe, bol telegram vyslanca Wilbura Carra až zo 16. marca 1939 večer. Carr v ňom informoval o návrate Háchu z Berlína, o Hitlerovej návšteve Prahy, ako aj o rezignácii českého obyvateľstva. Hitler s Ribbentropom a Henleinom sa ráno usadili na Pražskom hrade. Český zahraničný úrad bol obsadený nemeckými vojskami a prestal fungovať. Vyslanectvu zatiaľ neboli oficiálne notifikované zmeny tunajšej vlády ani Nemcami, ani Čechmi. Vyslanectvo sa dozvedelo, že dnes poobede o jednej prečítal Ribbentrop z hradu vyhlásenie, ktoré hovorilo nasledovné: Čechy a Morava budú začlenené do veľkého Nemecka ako autonómny protektorát. Nemeckí obyvatelia Čiech a Moravy sa stávajú nemeckými občanmi, zahraničné veci a vojenská ochrana budú riadené Nemeckom, protektorát bude súčasťou nemeckej colnej únie, platná mena bude koruna i ríšska marka. Mesto je podľa Carrovej správy navonok tiché a české obyvateľstvo sa zdá byť veľmi apatické k nemeckej okupácii, ako aj k prítomnosti Hitlera v meste.

Za týmto telegramom nasledoval ďalší. Carr v ňom cituje zo správy od vojenského atašé, že Praha sa zmenila na vojenský tábor s presúvajúcimi sa motorizovanými transportmi a český pohľad na túto „rozsiahlu vojenskú šou je mix bolestivého nezáujmu a evidentného smútku.“

Tretiu správu z Prahy na Štátny department v tento deň predstavuje plný text dekrétu vystaveného nemeckým ríšskym kancelárom, formulujúceho budúci štatút Čiech a Moravy – vyslanectvo ho malo k dispozícii z vonkajších neoficiálnych zdrojov, negarantovalo preto plnohodnotný preklad dokumentu. Vyslanec informoval, že tieto dve časti republiky v podstate v ich pomníchovských hraniciach označené za protektorát budú pokračovať ako súčasť veľkého Nemecka. Protektorát bude mať svoju autonómnu vládu a štátnu hlavu, ktorá bude zodpovedať ríšskemu kancelárovi.

Politika osi Rím-Berlín 
Správy Štátnemu departmentu o bezprostrednom vývoji v Československu z predošlých dní prichádzali aj ďalší deň 17. marca 1939 v podobe ďalších dokumentov amerických veľvyslancov najmä z Talianska a Francúzska. Veľvyslanec z Ríma informoval, že ráno sa stretol s Cianom v predstave, že dostane vyhlásenie talianskej vlády, v ktorom bude vyjadrený postoj k udalostiam v strednej Európe. Ciano odpovedal váhavo: vývoj pokračuje v zhode s politikou osi Rím-Berlín, „v zhode s porozumením medzi nemeckou a talianskou vládou“. Phillips sa pýtal, či je jeho dojem správny, že talianska vláda súhlasila už skôr s oddelením Slovenska od Čiech a Moravy. Odpovedal, že tento dojem je správny aj nesprávny. Ciano utrúsil poznámku o nedostatku národného ducha (the lack of national spirit), ktorý Česi ukázali, čo podľa neho naznačil fakt, že nebojovali jediným výstrelom. Dodal, že „čo povedať o krajine, ktorá ukázala tak málo ducha odporu (so little spirit of resistance)“.

Situáciu v strednej Európe mapoval vo svojom telegrame 17. marca aj William Bullit z Paríža. Šok z Hitlerovej invázie do Československa ohromil nielen členov vlády, ale aj všetkých Francúzov. Mienka, ako sa bude vyvíjať budúcnosť, sa už vykryštalizovala: invázia do Československa definitívne končí všetky možné diplomatické rokovania. Sľuby Hitlera, že nezaútočí na Československo, boli porušené a praktická diplomacia sa tak stala nemožná.

Reakcia Washingtonu – bezohľadná nezákonnosť
Uvedené správy svojich „európskych“ veľvyslancov Štátny department priebežne vyhodnocoval. Aj keď neboli určite jediným zdrojom informácií, a teda nemožno ich význam preceniť, predstavovali podklad pre prvé verejné formulovanie stanoviska USA k udalostiam predošlých dní. Nie je prekvapením, že prvá reakcia Washingtonu bola pre už neexistujúce Československo nepriaznivá. Potvrdzuje to telegram Štátneho departmentu zo 17. marca 1939 vyslancovi Wilburovi Carrovi do Prahy, formulovaný a podpísaný výkonným štátnym tajomníkom Sumnerom Wellesom ako striktne dôverný, len pre vyslanca. Podľa neho by Štátny department „veľmi privítal“ (would appreciate), keby dostal od vyslanca čo najskôr telegram, niečo v nasledujúcej línii, avšak vo viac faktografických detailoch: odkedy boli Čechy a Morava obsadené Nemeckom a boli vyslaní vojenskí predstavitelia, aby prevzali funkciu vlády, odkedy Slovensko prostredníctvom prezidenta požiadalo Hitlera, aby prevzal nad ním protektorát, a odkedy je Podkarpatská Rus okupovaná maďarskými vojskami, či nie sú v Československu predstavitelia, s ktorými môžu USA pokračovať v rokovaniach a obchode. V daných pomeroch má vyslanec žiadať inštrukcie pre svoje budúce aktivity. Po potvrdení tohto telegramu Štátny department odpovie nariadením zatvoriť vyslanectvo, premiestniť dokumentáciu a archív na generálny konzulát a prikáže vyslancovi vrátiť sa do Washingtonu.

A aké boli ďalšie kroky americkej administratívy bezprostredne po rozbití Československa? V podstate nevybočili z postoja USA voči Československu od Mníchova: boli rozporné, kompromisnícke a fakticky len deklaratívne. Dňa 21. marca 1939 zatvoril Štátny department svoje vyslanectvo v Prahe. Vyslanec Carr sa vrátil do Washingtonu 6. apríla 1939, v Prahe zostal fungovať v obmedzenom režime do septembra 1941 generálny konzulát pod vedením Georgea F. Kennana. Po vstupe USA do vojny po útoku na Pearl Harbor a po uznaní vedenia československého exilu na jeseň 1942 USA obnovili diplomatické styky prostredníctvom Benešovej exilovej vlády v Londýne. Naďalej uznávali za reprezentanta (neexistujúceho) štátu washingtonského vyslanca Vladimíra S. Hurbana (po Benešovej ceste do USA v lete 1943 už v pozícii veľvyslanca). Až po skončení vojny sa dostali vzájomné oficiálne diplomatické styky oboch krajín na štandardnú úroveň. No fakticky iba na necelé tri roky.

Slavomír Michálek
Autor je historik, Historický ústav SAV

zdroj: 
https://dennikn.sk/2766561/rozbitie-csr-na-jar-1939-v-dokumentoch-statneho-departmentu-usa/?

Foto:
Hitler s Tisom v roku 1939.
zdroj – archív TASR

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

DUCHOVNÉ STRETNUTIE NA TÉMU “LADOMIRSKE MNÍŠSTVO” 

V nedeľu víťazstva pravoslávia sa uskutočnilo s požehnaním Jeho Blaženosti Rastislava arcibiskupa prešovského a metropolitu českých krajín a Slovenska duchovné stretnutie mládeže a veriacich na tému “Ladomirske mníšstvo” v chráme sv. archanjela …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

Ako dopadli voľby v Prešovskom kraji

Pellegrini získal v Prešovskom kraji o 35-tisíc hlasov viac hlasov než minule Čaputová V Harabinovom okrese vyhral Korčok. PREŠOV. V minulých prezidentských voľbách dostala v Prešovskom kraji v prvom kole najviac hlasov Zuzana Čaputová, kr…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Moskva žiada Berlín, aby uznal blokádu Leningradu za genocídu

Chce aj peniaze Ruská diplomacia žiada Nemecko, aby uznalo 900-dňové obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny za genocídu. V pondelok ho k tomu vyzvala v diplomatickej nóte, v ktorej zároveň požaduje od Berlína ďalšie odškodnenie pre…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Rozhovor. Slovenský venkov nikdy sounáležitost s Čechy necítil

Společný národ byla idea elit, říká historik Jan Rychlík S profesorem Janem Rychlíkem, který právě teď o dějinách Slovenska vydává knihu, o českých četnících na Muráni, o Svaté říši římské, o Masarykově konceptu čechoslovakismu, trochu i o ko…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
22.03.2024

V Prešove rokovali biskupi na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov

Gréckokatolícki biskupi sa v utorok 19. marca zišli na arcibiskupskom úrade v Prešove na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov. Zasadanie tohto zákonodarneho zboru sa uskutočnilo po dvoch rokoch, nakoľko po zrieknutí sa úradu prešovského arcibi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ

Vasyľ zo ženov večur v kuchňi:
-Paraska, rozdumal jem sja, perestupuju ku žydom...
-Našto ti to bude?
-Všytky hvarjať, že ony suť mudry, bohaty i sja dovjedna pidtrymjuť.
-Dobri by bylo, to je pravda, ale ony tebe Vasyľu ne vozmuť miži sebe.
-Zato, že ne jem obrizanyj?
-Ňi zato, ale zato, že ty durak...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať