Rozhovor. Duleba po dobrodružnej ceste na Ukrajine

11.04.2022



Stretnutie so Zelenským a návšteva Buče bola pre Hegera veľká politická škola, vraví expert Alexander Duleba, ktorý cestoval na Ukrajinu s ním.
Fico a Pellegrini chcú spraviť zo Slovenska Ťapákovo

Expert na Ukrajinu Alexander Duleba ako poradca Eduarda Hegera cestoval 15 hodín v špeciálnom vlaku, aby si s premiérom spolu pozreli spúšť po ruských vojakoch v Buči a osobne sa stretli s ukrajinským prezidentom.

Rozprávame sa:
ako cesta na Ukrajinu a masaker v Buči zmenili premiéra Hegera;
o atmosfére v nočnom vlaku, v ktorom išli s európskymi lídrami;
čo ho prekvapilo na prezidentovi Zelenskom;
čo si váži rovnako ako dodávku S-300;
o Ficovi a Pellegrinim, ktorí chcú zo Slovenska spraviť Ťapákovo;
o Putinovom fiasku na Ukrajine a rozhodujúcej bitke v tejto vojne;
o kľúčovej role Slovenska v EÚ, ktorá sa týka Ukrajiny.
Ako premiérov poradca ste zažili cestu na Ukrajinu v čase vojny. Nebáli ste sa, že sa môže niečo stať? 

Adrenalín tam bol, aj trochu stresu. Riziko, samozrejme, existovalo, aj keď sa zdá, že ukrajinská strana zabezpečuje tranzit maximálne bezpečne. Železnica, po ktorej sme išli, zatiaľ nebola poškodená, podobne ako celá trasa, ktorá je pre Ukrajincov kľúčová. Robia to podľa všetkého veľmi dobre. Je tiež pravda, že tá cesta trvá dvojnásobne toľko ako v normálnych pomeroch. Ide o zónu, v ktorej Rusi tiež strieľajú, preto oceňujem odvahu predsedu vlády, že sa odhodlal, že do toho pôjde. Dozvedel som sa to dva dni pred tým. Bez debaty som vedel, že to treba urobiť. Nejaké obavy som potlačil.

Nočná cesta do Kyjiva
Premiér Heger išiel vo vlaku s lídrami EÚ: predsedníčkou Komisie von der Leyenovou aj šéfom diplomacie Borrellom. Ako k tomu došlo?

Keď už bola naplánovaná cesta Ursuly von der Leyenovej, ktorá sa pripravovala dlhšie, požiadali sme o možnosť pridať sa a naša žiadosť bola akceptovaná.

Aká bola atmosféra vo vlaku na ceste do Kyjiva, mohli sa navzájom stretnúť?

Áno, došlo k stretnutiam s von der Leyenovou aj Borrellom, keďže išli v tom istom vlaku. Cestovali sme síce v noci, ale hlavne nadránom po skromných raňajkách už bol priestor sedieť spolu.

Návšteva u prezidenta Zelenského a najmä v oslobodenej Buči, kde ruskí vojaci po sebe nechali spúšť a podozrenie z mnohých vojnových zločinov, boli najsilnejšími momentmi premiérovej cesty. Ako to na vás zapôsobilo?

Prišli sme po 15-hodinovej ceste do Kyjiva a hneď sme nasadli do áut. Aj s európskymi predstaviteľmi sme išli v jednej kolóne do Buče, ktorá je asi 20 kilometrov severne od Kyjiva. Tam sa bojovalo, takže celá tá cesta do mesta je sama osebe šokujúca pre ľudí, ktorí si nezvykli vidieť pri ceste rozbité tanky a vojenskú techniku. Aj keď sme prechádzali cez menšie obce, tak sme videli rozbité domy.

Buča je zmasakrovaná spolovice. V civilných častiach vznikli čierne diery, jamy, všade boli vrecia s pieskom, stanovištia, prerušené cesty, ktoré musíte obchádzať. Pomery, ktoré si našinec vie len veľmi ťažko predstaviť. Už od soboty, keď sme sa vrátili, som si počas prechádzky v Bratislave uvedomil, aké je super žiť v meste, ktoré nie je zbombardované. Aj Kyjiv vyzerá teraz úplne inak ako mierový Kyjiv. Väčšina prevádzok funguje len v obmedzenom režime, všade sú blokposty, vojenská technika a vojaci.
Ako to prebiehalo v Buči?

V Buči sme išli k miestnemu kostolu, pri ktorom Ukrajinci objavili masový hrob, kde je viac ako štyristo tiel. Vidieť niečo také na vlastné oči je niečo iné, ako keď to vidíte v televízii. Hlavne, keď vám miestni hovoria, čo sa tam stalo. Príbeh obetí už spomínal aj sám premiér na tlačovke. Boli sme sa pozrieť na ulicu, kde sa Ukrajincom podarilo zničiť niekoľko desiatok kusov ruskej vojenskej techniky – to tam nechali zatiaľ len tak. Bezprostredne sme tam cítili vojnu. Nedá sa to slovami opísať, treba to zažiť a porozprávať sa s miestnymi, aby ste pochopili, čo sa vlastne stalo.

Putin pred súdom
Je prirovnanie ku genocíde primerané?

Ide o civilné obyvateľstvo. To znamená, že ak niekto vyvražďuje nejaké obyvateľstvo z dôvodu jeho nejakej charakteristiky, etnickej či kultúrnej, hovoríme o genocíde. A tá požiadavka Ruska o denacifikácii Ukrajiny v podstate hovorí o tom, že tým cieľom genocída je. Rusi tvrdili, že idú zničiť vojenskú infraštruktúru, že idú bojovať s ozbrojenými silami Ukrajiny, ale po tom, čo ustúpili z týchto oblastí – Kyjivskej, Sumskej, Černihivskej a Žytomyrskej – v tých mestách zostalo množstvo dokatovaných civilistov. Toto nie je v súlade s cieľmi, ktoré Moskva prezentovala.

Dosiahnuť spravodlivosť pri vojnových zločinoch v súčasnom systéme medzinárodných vzťahov je časovo veľmi náročné a komplikované. Dostane sa niekedy Putin pred súd?

Aj o tom bola reč. Keďže viem, že aj Slovensko je pripravené pomôcť, my už máme dobrovoľných vyšetrovateľov a súdnych lekárov, ktorí sa ako tím prihlásili, že sú ochotní a k dispozícii. Podobne z viacerých iných krajín EÚ reagovali špeciálni vyšetrovatelia a súdni znalci. Niektorí tam už sú a pomáhajú Ukrajincom zločiny mapovať a vyšetrovať. V Buči to už robia. Vedľa masového hrobu je už vyšetrovacie laboratórium, kde súdni lekári zisťujú, čo sa tým ľuďom stalo.

Pod akým mandátom?

Zatiaľ pod ukrajinskou prokuratúrou. Generálna prokurátorka už oznámila, že takto majú zanalyzovaných päťsto prípadov civilistov, kde vedia súdni lekári doložiť, akým spôsobom boli zabití a mnohí aj dokatovaní a umučení. Zdá sa však, že tých prípadov bude viac a aj preto potrebujú pomoc. A ako sa to bude riešiť, to sa ešte uvidí, či to bude napríklad Medzinárodný súdny dvor v Haagu. Niektorí hovoria, že treba zriadiť špecializovaný medzinárodný tribunál.

Len to komplikuje právo veta Ruska ako stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN…

Áno. Ale podobne ako v prípade zostrelenia letu MH17 a jeho vyšetrenia, riešenie sa nájde. To nemôže ostať tak, že sa nič nestalo. A ako viem, ukrajinské spravodajské služby boli schopné zistiť mená zhruba 500 ruských vojakov, ktorí sú podozriví z toho, že sa podieľali na páchaní tých činov v Kyjivskej oblasti. Aj vďaka uniknutým zoznamom vojakov od hekerov Anonymous. Dá sa vystopovať, kto bol kde a v akom čase. Samozrejme, že to bude chvíľu trvať, ale verím, že to dopadne úspešne.

Premiéra zjavne zasiahla návšteva Buče. Andrej Bán napísal, že na Ukrajinu išiel ako premiér a vrátil sa ako štátnik. Zmenila ho táto cesta?

Myslím, že to cítil ako svoju vnútornú povinnosť – morálnu aj politickú – ísť do Kyjiva. Keď sme sa vrátili a počul som ho rozprávať na tlačovej konferencii, ktorá bola pri letisku, cítil som, že v mnohých veciach mal úplne jasné postoje a už si nebral servítku pred ústa. Rokovanie so Zelenským bolo preňho určite mimoriadne. Bola to veľká škola preňho samotného ako politika. Predstavte si, že ste ako politik zodpovedný za krajinu v situácii, v akej je teraz Ukrajina, to je niečo, čo nemôžete len tak preletieť.

Ficova a Pellegriniho ťapákovská debilizácia
Heger označil Fica, ktorý vyzradil presun S-300, a Pellegriniho za zapredancov. Ako si vysvetľujete ich agresívne útoky pre našu pomoc Ukrajine?

Ako populizmus. Hovorím tomu ťapákovská politika. Snaha opozičných politikov urobiť zo Slovenska Ťapákovo. Zápecnícke, lenivé, s hlavami v piesku. S pocitom, že všetko sa pominie a že nás sa to netýka. Je to absolútna naivita a nezodpovednosť. Zdá sa však, že to prináša politické body. To sú ľudia, ktorí aj v kríze rozmýšľajú predovšetkým o politických bodoch a boja sa čeliť realite, byť lídrom a pomenovať veci a záujmy Slovenskej republiky, ktoré nemusia byť vždy populárne. Vidím to podobne aj s vakcináciou, pri obrannej zmluve s USA, teraz je to ďalšia príležitosť mobilizovať ťapákovskú debilizáciu, čo je dosť nebezpečné.

Či už po Buči, alebo bombardovaní Mariupola, slovenská opozícia spochybňuje ruskú agresiu voči Ukrajine a opakuje kremeľskú propagandu. Veľká časť verejnej mienky o ruskej agresii pochybuje – čo s tým?

Teraz už máme odborné útvary, ktoré sa venujú strategickej komunikácii a boju s dezinformáciami. Takže je to otázka skôr na nich. Myslím si, že kľúčovú rolu zohrajú politici. Videli sme to na prieskumoch verejnej mienky o tom, kto je zodpovedný za eskaláciu na hraniciach s Ukrajinou pred vojnou. V prieskume okolo 40 percent Slovákov tvrdilo, že za to sú zodpovední Američania a NATO. Po vypuknutí vojny tvrdilo vyše 60 percent Slovákov, že sú to Rusi. Nemáme žiadnu ustálenú verejnú mienku a tento prípad to ilustruje. Veľmi veľa závisí od toho, čo ľudia počúvajú od lídrov. Buďme radi, že tu máme prezidentku, ministra zahraničných vecí a obrany, ktorí hovoria ľuďom, ako to vidia. Na druhej strane je opozícia, ktorá chce každú tému iba jednoducho využiť vo svoj prospech.

Takže sa ukázal rozdiel v líderstve? 

Našťastie tu máme lídrov, ktorí hovoria, ako to je dnes a väčšina tomu aj rozumie. Len to treba neustále hovoriť a opakovať. Vojna je katarzia, ktorá vyzlečie všetkých donaha. Verím, že tá katarzia nakoniec pomôže a väčšina slovenskej verejnosti už má jasný názor a odsudzuje ruskú vojenskú agresiu proti Ukrajine a nikto tu nebude súhlasiť so zabíjaním civilistov a poškodzovaním majetku.

Som druhý deň v Bratislave a mám pocit povznesenia, keď tu vidím nerozbombardované budovy a nevidím kovových protitankových ježkov a všade vojakov. Žijeme si tu šťastne v mierovej krajine a neuvedomujeme si, čo tá vojna znamená. Taká ťapákovská politika a spochybňovanie našej príslušnosti v NATO a odhodlania brániť mier, ktorý máme, to je vlastizrada a nezodpovedná politika, ktorá nás môže stáť najviac, a to je mier. Som presvedčený, že drvivá väčšina Slovákov a Sloveniek nebude nikdy súhlasiť s vojenskou agresiou, so zdôvodnením zabíjania civilistov alebo tým, že milióny ľudí musia opustiť svoju krajinu vinou vojny.

Hegerov plán pre Ukrajinu
Aký ste nakoniec mali pocit z Hegerovej cesty – bola úspešná?

Bola veľmi úspešná a dôležitá, kvôli tomu, čo chceme robiť voči Ukrajine a vôbec v európskej politike. Táto cesta nám dala mandát, aby sme v tom mohli pokračovať. Slovensko je totiž zatiaľ jedinou členskou krajinou, ktorá prišla s konkrétnym návrhom, ako riešiť prístupový proces Ukrajiny. Bolo to super aj z toho dôvodu, že tam bola s nami šéfka Európskej komisie, pretože naša európska agenda voči Ukrajine je pre nás kľúčová a takto sme vnímaní aj v EÚ.

Čo sa teda udialo v Kyjive? 

Premiér Heger predstavil konkrétny plán pre integráciu Ukrajiny do EÚ a má podporu, minimálne zo strany šéfky komisie. Von der Leyenová doniesla do Kyjiva dotazník, čo bol v tomto druhý krok. Tým prvým bola žiadosť o členstvo. Ďalším bude vyplnenie dotazníka a vypracovanie stanoviska komisie pre Európsku radu a odporúčania preto, aby sa prístupové rokovania začali alebo nezačali na základe pripravenosti krajiny. Takže to bol historický moment pre Ukrajincov. Zároveň sme tam boli my ako členská krajina, ktorá má plán, ako celý prístupový proces zmenežovať.

Stáva sa zo Slovenska katalyzátor pri ukrajinskej integrácii do EÚ?

V tejto téme jednoznačne. Pri rokovaniach s premiérom Denysom Šmyhaľom aj prezidentom Volodymyrom Zelenským, kde som mal možnosť byť osobne, si veľmi cenili našu rolu v integrácii do EÚ, rovnako ako našu dodávku systému S-300, ktorá sa zrealizovala práve v dňoch pred cestou.

Za to osobne Zelenskyj Hegerovi poďakoval. Vie, na čo presne to chce použiť?

Áno.

Prekvapenie zo Zelenského 
Tá vojna zmenila aj Zelenského. Ako na vás pôsobil?

Veľmi pozitívne. Bolo na ňom vidno, že je unavený. Neviem, koľko s premiérom spia. Je maximálne nasadený, každý deň má vystúpenie pred nejakým parlamentom, je vkuse v pohybe, rokuje a rieši veci. Je najvyšším veliteľom v čase vojny a má obrovskú agendu. Je síce vidieť, že je unavený, ale zároveň vidno tú jeho iskru. Stále má ten svojský dar humoru. Rozprávať sa s ním je príjemné. Prekvapilo ma, viac ako som očakával, aké má analytické uvažovanie. Vie veľmi presne pomenovať kľúčové veci. Toto ma prekvapilo a cítiť z neho odhodlanie a presvedčenie, že Ukrajina túto vojnu nemôže prehrať.

Čo hovoril na S-300? 

Veľmi si to vážil. Samozrejme, že im pomáhame nielen ťažkou vojenskou technikou, ako je S-300. Čo si však mimoriadne cenia, je, že sme ako členská krajina NATO poskytli takú zbraň a dúfajú, že to vyvolá vlnu a ďalší sa pridajú. Hoci, treba priznať, že prví boli Česi, ktorí dodali modernizované tanky T-72.

Čím to je, že to rozbehli práve stredoeurópske krajiny a prečo práve Nemci majú s tým dodávkami ťažkej techniky problém?

Všetko je o politických rozhodnutiach a o tom, ako čítame, čo tá vojna pre nás znamená. My sme si to prečítali, jasno v tom majú Poliaci, Česi, pobaltské krajiny, Dáni a dokonca aj Švédi a Fíni, ktorí by sa už v júni mohli stať členmi NATO. Vidíme však, že sú krajiny, kde je stále ťapákovský moment a čakanie na to, že sa to nejako vyrieši. Je to však chybné uvažovanie, pretože Európa už nikdy nebude ako pred 24. februárom.

Vnímam to tak, že tu máme politické garnitúry, ktoré majú rôzne čítania toho, o čo v tejto vojne ide. Briti chcú dodať zbrane proti ruským lodiam v Čiernom mori, odkiaľ na Ukrajinu stále odpaľujú rakety a hlavne blokujú ukrajinské prístavy. To bola jedna z tém, o ktorých sme sa so Zelenským aj Šmyhaľom rozprávali. Pomôcť im exportovať pšenicu.

Ako? 

Máme nejaké kapacity v Dobrej na hraniciach, kde je prekladisko, a vieme im reálne pomôcť. Môžu ho používať na export pšenice. Mnohé africké a arabské krajiny už pociťujú dôsledky nedostatku obilia. O tom hovorila aj von der Leyenová: o programe na pomoc s logistikou, aby mohli exportovať pšenicu po zemi, keď nemajú prístup k moru. Hoci, sami očakávajú, že ak budú mať tie rakety, tak ruské lode upracú z Čierneho mora. A preto majú radosť z britského premiéra Johnsona, ktorý im niečo také chce dodať.

Rozhodujúca bitka
Ruskí vojaci po sebe v Buči nechali spúšť a podozrenie z vojnových zločinov. Z vojenského pohľadu sa dá povedať, že to bolo obrovské fiasko?

Tým, že ustúpili, si veľa vecí zachránili, takže to bolo nevyhnutné. Mal som možnosť rozprávať sa s vojakmi a expertmi, ktorí hovoria, že je tam les v podstate až do Bieloruska a sú tam relatívne úzke cesty. Nemožno tam rozvinúť vojenskú techniku – len ju nasadiť v kolónach. A taký bol aj systém vojny Sovietskeho zväzu proti Fínsku, keď sa mohli pohybovať v lesoch len v kolónach a Fíni ich s menším počtom ľudí a zbraní masakrovali zboku a porazili tak veľkú armádu. Plus prichádza jar – v druhej polovici marca bolo mínus 15 a zem bola tvrdá – tá ťažká technika by sa tam ťažko pohybovala. Veľmi teda na výber nemali. Ide o ukončenie druhej fázy konfliktu, keď opustili štyri ukrajinské oblasti a teraz to čítam ako priznanie, že boli neúspešní pri obsadení Kyjiva. To im nevyšlo.

Takže podcenili Ukrajincov?

Čas hrá v prospech Ukrajiny už od prvého týždňa konfliktu. Prvá fáza sa skončila pri snahe zničiť ukrajinské vojenské sily, keď Putin vyzýval plukovníkov, aby sa pridali na jeho stranu a nepočúvali nacionalistov. Lenže to bola jeho chiméra. Ukrajinská armáda bojuje veľmi úspešne. Bolo to ich víťazstvo. Rusi jednoducho neboli schopní obsadiť Kyjiv, v druhej fáze sa museli stiahnuť, no vôbec nie preto – ako tvrdili – aby deeskalovali situáciu a umožnili diplomatické rokovania. Tomu môžu veriť len tí, čo veria ruskej propagande. Majú veľké straty.

Minimálny odhad je, že jedna tretina vojakov je zabitá, zranená alebo zajatá – to sú vojaci, čo už nevedia bojovať. Podľa odhadov prišli o viac vojakov ako počas dlhej sovietskej vojny v Afganistane. Platí to aj z hľadiska techniky, ktorú nasadili v bojoch na Ukrajine. Prišli o šesťsto tankov – paradoxne tak Ukrajinci majú viac tankov ako pred vojnou. Vravia, že Rusko je teraz najväčším dodávateľom tankov na Ukrajinu. Nie všetky totiž boli zničené a sú teraz pojazdné. Jedna z vecí, o ktorých sme hovorili, bola aj o tom, že by sme vedeli na Slovensku opravovať zajatú techniku. Vyzerá to nádejne, možno by sa to dotiahlo do konca.

Veľká bitka o Donbas
Čo sa bude diať ďalej?

Druhá fáza sa skončila ústupom zo severu a teraz sme v medzipauze, keď Rusi preskupujú sily na východ. Zelenskyj očakáva veľkú bitku o Donbas, ale Rusi majú obmedzené možnosti, pretože už na začiatku vojny bolo zrejmé, že to, čo vedia nasadiť, je 300-tisíc bojaschopných vojakov. Lenže 200-tisíc už nasadili a ak odrátame tých, čo majú nasadených v Sýrii, Tadžikistane, na Kaukauze, na Ďalekom východe, tak im zostáva nejakých pár desiatok tisíc. Povolali wagnerovcov, ktorí sú v Doneckej ľudovej republike, sťahujú vojakov z Južného Osetska, Abcházska, ale hlavne nútia rukovať mužov v dospelom veku na separatistických územiach. Sťahujú, čo sa dá. Ak nechcú zaviesť všeobecnú mobilizáciu, lebo hovoria, že ide o špeciálnu operáciu, tak ešte stále v tom môžu pokračovať.

Majú Ukrajinci šancu ustáť to? 

Uvidíme. Ukrajinci sa tiež pripravujú. Mali šťastie, asi to bola chyba ruskej strany robiť front na celých 1800 kilometroch, aj keď nikdy to nebude malý front. Dajme tomu bude polovičný od Charkiva dole. Na Odesu sa zatiaľ nepokúsili zaútočiť, reálne tam výsadok nebol, pretože more aj pobrežie je tam zamínované. Obsadili Cherson, čo je ich najväčší úspech. Z neho chceli ísť na Mykolajiv a po jeho porážke by sa prepojili s Podnesterskom a mohli by ísť na Odesu po súši zo severu. Lenže tam ich Ukrajinci zastavili a zahnali naspäť. V podstate pri tej bitke o Donbas pôjde o to, že sa pokúsia preraziť pod Charkivom, cez Izjum na Lysičansk a Kramatorsk, a potom z Mariupola ísť hore, aby obkľúčili jednu z najbojaschopnejších ukrajinských jednotiek, ktoré držia líniu rozhraničenia na Donbase.

Tá sa drží? 

Boli ju schopní prelomiť len dole pri mori – Luhanskú oblasť zatiaľ Ukrajinci držia. Budú sa im preto chcieť dostať za chrbát a urobiť takýto kotol. Kľúčové bude pre Ukrajincov, či sa im podarí zabrániť tomu a zadržať Rusov pod Charkivom a nedovoliť im rozvinúť útok na Záporožie smerom na Dnipro. Ak toto Ukrajinci neustoja, Putin bude môcť povedať, že vyhral a podarilo sa mu obsadiť celé administratívne oblasti Donbasu.

To je minimálny cieľ? 

Keď ich uznal, bolo veľmi zaujímavé sledovať jeho vyhlásenia. Po tejto otázke zástupca ministerstva zahraničných vecí Ruska hovoril o tom, že ide o tie oblasti, ktoré momentálne kontrolujú separatisti. Avšak Putin ho na druhý deň osobne opravil a tvrdil, že ústavné hranice Donbasu sú tie, ktoré sú v rámci administratívy Ukrajiny. Toto dokážu len tak, že vytvoria ten kotol a zničia ukrajinské jednotky, ktoré časť Donbasu ešte stále bránia. Potom by Putin mohol povedať, že vyhrali a ponechávajú si pás pri Azovskom mori a majú celé územie DNR a LNR, majú Krym a prístup k Dnipru, teda k vode.

Nepríjemnosti pre Kyjiv, nepríjemnosti pre Moskvu
Ak im to nevyjde? 

Ak to nedokážu a Ukrajinci ustoja ten útok, tak sa môžeme dostať do fázy zmrazeného horúceho konfliktu (dlhodobý konflikt s aktívnymi bojmi), keď už Rusi nebudú vedieť, ako ďalej pritiahnuť viac sily, aby pokračovali, a Ukrajinci zároveň nebudú mať dosť zbraní, aby ich vedeli vytláčať. Môže nastať patová situácia, ktorú ťažko odhadnúť. Pre Ukrajincov je nepríjemné, že Rusi môžu odpaľovať balistické rakety po celom území. V prospech Ukrajincov však hrá čas.

Prečo?

Pretože na Rusko budú stále viac a viac doliehať sankcie. Osobne čakám, že prvý zásadný posun pri sankciách príde v júni. Logistické firmy fungujú tak, že po zaužívaných obchodoch a bankových prevodoch sú logistické sklady zásobené na tri mesiace dopredu. Obchody sa vyprázdnia niekedy do konca mája. Vtedy vznikne zásadnejší problém pre Rusko. Zároveň mu hrozí default. Rusko nebolo schopné k prvému aprílu splatiť svoje dlhy tým, ktorí si kúpili ich dlhopisy, keďže ani nemá ako, pretože nemôže prevádzať doláre. To znamená, že Putin to chce vyplácať v rubľoch – a to nebolo akceptované.

Teraz beží 30-dňová lehota, počas ktorej to môžu zaplatiť, a ak to neurobia, hrozí im default. Vo finančnom svete to je významná vec v otázke dôvery. Aj pre firmy, ako sú McDonald’s, ktoré síce zavreli prevádzky v Rusku, ale stále ešte platia svojich zamestnancov. Veria, že situácia sa v nejakej dohľadnej dobe vyrieši, ale keď začne default, tak pre takéto firmy to bude argument, aby zavreli úplne. A takých firiem a investorov je v Rusku veľa. Na mieste Ukrajincov by som sa neponáhľal. V patovej situácii nebudú mať dosť útočných zbraní, aby vytlačili Rusov.

Čo bude znamenať ruská ofenzíva na Donbase pre veľké mestá, ako je Charkiv?

Charkiv je stále v ohrození, stále sa oň bojuje. Rusi ho chcú stále dobyť, čo sa im doteraz nepodarilo. Mohli by z neho spraviť druhé hlavné mesto, získali by celý Donbas, plus pás na juhu. Nejak by to poplátali a mali by z neho hlavné mesto nejakého Novoruska. Charkiv už bol hlavným mestom v sovietskych časoch. Bolo by to pre nich dôležité víťazstvo.

A Dnipro?

To nedobyjú, ako nedobyli Kyjiv, ani Záporožie. Ešte nezískali ani Mariupol, ktorý je obkľúčený mesiac, kde je len tritisíc vojakov. Nevedia ho dobyť s obrovskou presilou. Zelenskyj tamojším vojakom už hovoril, že urobili viac, ako je možné a ak nájdu cestu von, nech pokojne odídu. Lenže oni povedali, že neopúšťajú svojich mŕtvych.

Čím to je, že Rusi nedokázali zlomiť Mariupol?

Ukrajinci vedia bojovať. Pochybovalo sa o tom, platil stereotyp, že je to ruská armáda. Všetci však zabúdajú na to, že aj keď hovoríme o sovietskej Červenej armáde, že Ukrajinci boli jej kľúčovou súčasťou. Z 20 miliónov zabitých sovietskych vojakov bolo 8 miliónov Ukrajincov – tak kto nás oslobodil? Ak si zoberieme cársku armádu z druhej polovice 17. storočia, tak jej základ tvorili ukrajinskí kozáci. Oni pre Rusko kolonizovali Sibír. Ukrajinci vedia bojovať, boli základom ruskej armády a myslím si, že tam z hľadiska schopnosti bojovať narazila kosa na kameň. Myslím si, že to je Putinova samovražda – on povedal o Ukrajincoch, že sú s Rusmi jeden národ a išiel bojovať proti svojmu národu, ak takto interpretujeme jeho slová. Z celej Ukrajiny urobil západnú Ukrajinu, kde mali vidinu európskej Ukrajiny, čo nebolo úplne jasné vo východnej Ukrajine.

Fiasko v Kyjive, podozrenia z vojnových zločinov a obrovské straty na druhej strane. Ako bude vyzerať 9. máj v Moskve?

Uvidíme, ako to dopadne. Sme v medzifáze, aj Ukrajinci preskupujú vojská na záverečnú bitku. Ale musí to vyústiť v apríli, ak chcú niečo oslavovať.

Ako čítate to, že Putin nasadil generála Alexandra Dvornikova, ktorý pôsobil v Sýrii, ako nového šéfa pre vojnu na Ukrajine?

To je ďalší dôkaz, že prvé dve fázy konfliktu mu nevyšli, a ruská armáda potrebuje nielen viac vojakov a preskupiť sily, ale aj nové velenie, pretože to staré sa ukázalo ako neschopné.

MIREK TÓDA

Zdroj:
https://dennikn.sk/2806340/duleba-po-dobrodruznej-ceste-na-ukrajine-fico-a-pellegrini-chcu-spravit-zo-slovenska-tapakovo/

Foto:
Premiér Heger a jeho poradcovia: Alexander Duleba a Ľubica Karvašová. 
Autor – Úrad vlády SR

Aktuality

Zobraziť všetky
29.07.2022

Ivan Pop: Osobností našich dejín - HASAL Antonín Bohuslav

HASAL Antonín Bohuslav (krycí jméno Nižborský) (* 7.1.1883 Nová Huť pod Nižborem, †22.4.1960 Washington, USA),  český důstojník, legionář a československý generál. Maturoval na Vyšším reálném gymnáziu v Rakovníku. V roce 1913 absolvoval školu …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
26.07.2022

RTVS i SNM s’a za problematičnu relaciju opravdaly

  Televizija jej vže zňala z archivu na sajti. Obydvi inštituciji obic’ajuť krokŷ, žebŷ ku podibnŷm situacijam ne prychodylo.   „Rusyňska i ukrajiňska narodnosť ne suť totožnŷ,“ napysav u seredu 13-ho jula 2022-ho roku na svojim oficialni…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
25.07.2022

V Užhorode vojnu nevidieť 

Padlých tam však pochovávajú každý druhý až tretí deň. Nápor na hranici s Ukrajinou poľavil. PEREČIN, UŽHOROD. Na hraničnom priechode Ubľa – Malyj Bereznyj je v pondelok štvrtého júla napoludnie naše auto jediné. V oboch smeroch. Zo Sloven…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.07.2022

Rozhovor. Sergej Kopčák

Svetoznámy umelec spochybňuje vedenie SND a slovenských hercov posiela do fabriky Rozdávajú výpovede, ale kto? Ľudia, ktorí s divadlom nikdy poriadne nepracovali, tvrdí najslávnejší slovenský operný spevák v zahraničí Sergej Kopčák. Nikotí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.07.2022

Na vyhliadkovej veži na Dukle kompletne rekonštruujú obidve kupoly

Turistické lákadlo v slovensko-poľskom pohraničí si turisti už počas tohto leta neužijú. Na výhľady z atraktívnej vyhliadkovej veže môžu zabudnúť. Mnohí pritom do kraja pod Duklou merajú stovky kilometrov. Raz pre výmenu okien, inokedy pre mo…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
22.07.2022

Zberateľský ošiaľ v Údolí smrti - spustili predaj novej nulaeurovej bankovky

Aj tri dni čakania, aj noc v stane, v aute, či na zemi pod altánkom. To je cesta k unikátnym zberateľským kúskom. Presvedčili sme sa o tom v uplynulý piatok v Údolí smrti, o deviatej ráno spustili predaj ďalšej nulaeurovej bankovky.   Ako ste…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


-Ja ťa ľubľu...
-Ohooó... a što sja ti stalo?
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať