Rozhovor. Riaditeľ NP Poloniny Miroslav Buraľ

09.11.2022


Zastavili sme ťažbu v najkrajšej doline.. a staviame cyklotrasu Poloniny trail

V Národnom parku Poloniny zastavili ťažbu v populárnej doline Zbojského potoka. Ťažiskom cestovného ruchu má byť cykloturistika, stavia sa stokilometrový okruh Poloniny trail.

Miroslav Buraľ je čerstvo vymenovaný riaditeľ Správy Národného parku Poloniny. Správa parku ihneď po spustení reformy a prevzatí štátnych lesných pozemkov zastavila kritizovanú ťažbu v populárnej doline Zbojského potoka, ktorá sa považuje za najkrajšiu dolinu národného parku. Štátni lesníci tu však ťažili, hoci legálne, do poslednej chvíle.

„Keď už bolo známe, že pozemky prejdú pod nás, štátne lesy sa snažili, i keď zákonným spôsobom, vyťažiť, čo sa dalo. My tam hospodáriť nemienime. Väčšina tejto doliny prejde do zóny A,“ hovorí Buraľ.

Ťažbu presunuli do iných častí národného parku, mimo turistických a cyklistických trás, a rúbať budú len mladé stromy. Národný park už začal s predajom palivového dreva miestnym obyvateľom, prioritne do obcí, kde nie je zavedený plyn.

V rozhovore sa dočítate:
-ako sa v regióne využije 8 miliónov eur z plánu obnovy, ktoré majú smerovať do podpory cestovného ruchu,
-na čo sa budú využívať nehnuteľnosti, ktoré prevzal národný park po Lesoch SR,
-ktoré sú najlepšie ciele na turistiku a kam treba ísť pozorovať nočnú oblohu.

Akú najdôležitejšiu vec aktuálne riešite v národnom parku?

Pre nás je momentálne prioritou zonácia národného parku. K 1. aprílu do našej správy neprešli štátne lesné pozemky práve preto, lebo ju nemáme.

Aký pomer majú v národnom parku štátne a neštátne pozemky?

Národný park má približne 30-tisíc hektárov vlastného územia, bez ochranného pásma. Z toho je 50 percent v štátnom vlastníctve. V rámci reformy pod nás prešli pozemky v 4. a 5. stupni ochrany plus tie v 3. stupni, ktoré do nich zasahovali. V prípade nášho parku ide o asi 8-tisíc hektárov. Keď budeme mať zonáciu a budeme spravovať všetky štátne pozemky, bude to 16-tisíc hektárov.

V akom štádiu je príprava zonácie?

Textovú časť máme hotovú, najviac práce je s prílohami, najmä mapovými. Snažíme sa to stihnúť čo najskôr.

Zákon o ochrane prírody aj envirostratégia hovoria, že národné parky majú mať aspoň 50 percent územia bez zásahov človeka. Dosiahnete to?

Reálne to vzhľadom na stav ekosystémov a spoločenstiev bude 40 percent. Ďalších 10 percent lesov bude v zóne B, resp. v zóne C, kde sa budú aj obhospodarovať.

Predpokladáte, že lesy v zóne B sa po nejakom období presunú do zóny A? 

Áno. Sú to väčšinou také časti, ktoré ešte potrebujeme manažovať, aby sme ich dostali do toho stavu.

Najprísnejšie chránené časti parku ležia len na štátnych pozemkoch alebo aj na pozemkoch súkromných vlastníkov?

Do zóny A sa navrhuje aj istý podiel súkromného vlastníctva. Nie je to veľká výmera. Ide o existujúce prírodné rezervácie v 5. stupni ochrany. V rámci pripomienkového konania sa vlastníci budú môcť vyjadriť, či súhlasia, aby boli súčasťou zóny A. Ak nie, územia prejdú do 3. stupňa ochrany.

Znamená to, že v doterajších rezerváciách by sa mohlo ťažiť?

Teoreticky by sa mohlo, ale z praktickej stránky ide o dve rezervácie, ktoré sa nachádzajú pod hrebeňom Bukovských vrchov, kde sú ochranné lesy. Ak by aj prešli do 3. stupňa, nepredpokladá sa, že by sa tam hospodárilo, pretože je tam priorita ochrany pôdy. Vlastníci by však zároveň prišli o peniaze z dôvodu obmedzenia bežného obhospodarovania, ktoré v súčasnosti čerpajú.

Hospodárite na pozemkoch, ktoré ste už prebrali od štátnych lesníkov a sú v 3. stupni ochrany?

Áno. Hoci je v národnom parku ochrana prírody nadradená nad ostatné činnosti, zároveň sa hospodárenie v lese riadi lesným zákonom. Od septembra sme zapísaní ako riadny obhospodarovateľ lesa a už začíname hospodáriť.

Dlhodobo sa hovorilo o necitlivej ťažbe v doline Zbojského potoka. O aké pozemky ide a aký je súčasný stav?

Ťažba v tejto doline sa skončila 31. marca 2022. Keď už bolo známe, že pozemky prejdú pod nás, štátne lesy sa snažili, i keď zákonným spôsobom, vyťažiť, čo sa dalo. Po 1. apríli sa tam už nehospodári a ani to nemienime robiť. Väčšina tejto doliny prejde do zóny A, menšia časť do zón B a C.

Hospodárenie v lesoch sme situovali do dolín, ktoré sú inde a mimo častí, kadiaľ vedú turistické chodníky, náučné chodníky a cyklochodníky, aby návštevník na chodníkoch nenarážal na motorové píly a lesné kolesové traktory. Dnes turista príde do doliny Zbojského potoka, kde je ticho a pokoj, kde sa naozaj cíti ako v národnom parku.

Národný park Slovenský raj už začal s predajom palivového dreva z parku miestnym obyvateľom. Robíte to tiež?

Tiež máme nastavený systém na predaj palivového dreva pre miestnych obyvateľov. Nerúbeme stromy staršie ako 90 rokov, len výchovné porasty. Máme zazmluvnené firmy, ktoré pre nás robia lesohospodársku činnosť. Prostredníctvom obecných úradov máme zoznamy ľudí, ktorí majú záujem o palivové drevo. Je ich 105, maximálne množstvo, ktoré poskytujeme na jednu domácnosť, je 10 kubických metrov dreva. Prednostne ho dodávame do obcí, ktoré nemajú plyn.

Ako by ste z prírodnej stránky charakterizovali Národný park Poloniny?

Národný park Poloniny je iný tým, že je to jediné územie na Slovensku, ktoré patrí k Východným Karpatom. Zvyšok Slovenska sú Západné Karpaty. Preto sa tu vyskytujú druhy, ktoré inde na Slovensku nenájdeme, rastlinné aj živočíšne.

Dominantné sú tu lesy, najmä bukové a jedľobukové. Časť týchto lesov je zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO ako Karpatské bukové pralesy. Ďalším fenoménom sú poloninské lúky. Sú to lúky nad horskou hranicou lesa, ktoré sa tu začínajú a idú cez Ukrajinu až do Rumunska. Ich názov pochádza z medzinárodne uznaného slova poloniny, ktoré je ukrajinského pôvodu.

Do tretice by som spomenul zubra, ktorý sa tu vrátil do voľnej prírody a takto žije na Slovensku len v Poloninách.

Ako sa vyvíja stav jeho populácie?

Dobre. Bol to vedecký pokus, ale vydarený. Populácia je stála. Rozmnožuje sa, komunikuje s populáciou, ktorá sa nachádza v Poľsku. Každý rok sú prírastky aj úbytky. Odhadom ich tu žije 50 až 70.

Rastú alebo žijú tu nejaké endemity, teda druhy, ktoré sa inde nenachádzajú?

Áno, z rastlín vyniká iskerník karpatský, ktorý rastie v rezervácii Stinská priamo pri hranici s Ukrajinou. Oveľa viac endemitov je medzi živočíchmi, ide najmä o bezstavovce. Muchy, chrobáky.

V Národnom parku Poloniny leží aj najväčší slovenský prales Stužica. Vďaka čomu sa zachoval?

Je to najväčší prales bývalého Československa. Zachoval sa vďaka svojej nedostupnosti a odľahlosti. Je to dolina, ktorá má 760 hektárov a vyúsťuje na územie Ukrajiny. Prístupná je len odtiaľ. Krátko pred koncom 2. svetovej vojny bola odtiaľto vybudovaná, z vtedy československého územia, lesná úzkokoľajka a časť pralesa začali rúbať.

Po vojne tu však vznikla sovietsko-československá hranica, dnes tu je ukrajinsko-slovenská hranica a dolina sa stala zo slovenskej strany znovu nedostupnou pre lesnú techniku.

Navyše profesor Zlatník, ktorý počas 1. ČSR vyhlásil prvú rezerváciu Stužica na tomto dnes ukrajinskom území, sa preorientoval na slovenskú časť a vypracoval návrh na jej vyhlásenie ako samostatnej rezervácie. Vyhlásili ju v roku 1965.

Vo výberovom konaní ste spomínali, že chcete robiť opatrenia na podporu mäkkého turizmu. Poloniny sú už pilotnou destinačnou značkou, na čom spolupracuje nadácia Aevis s mestom Snina, miestnymi podnikateľmi aj s vami. O aké opatrenia pôjde?

Národný park Poloniny má jedinečné predpoklady na rozvoj prírodného turizmu aj preto, lebo tu nikdy nebol a ani nebude masový turizmus. Nehrozí tu výstavba hotelov ani lyžiarskych stredísk. Národný park teda musí podporovať mäkký turizmus, miestnych ľudí, aby rozvíjali ubytovanie v súkromí a poskytovali služby.

Najväčšou investíciou, ktorú tu robí Prešovský samosprávny kraj z peňazí z Integrovaného regionálneho operačného programu, je výstavba cyklistického okruhu Poloniny Trail. Bude mať 97 kilometrov. Trasa je schválená a na niektorých úsekoch sa začína budovať. Bude prepojená s Poľskom a možno v budúcnosti aj s Ukrajinou cez Ulič – Zabriď. Mala by to byť nosná časť v rámci mäkkého turizmu, lebo národný park je svojím geografickým rozložením ideálny na rozvoj cykloturistiky. Samozrejme, popri pešej turistike, ale tá je viazaná najmä na horské hrebene.

Dôležité je, aby to tu turista, napríklad z Poľska, neobišiel za jeden deň, ale aby sa tu chvíľku zdržal, aby mali miestni možnosť poskytnúť mu služby, nech tu nechá financie. Toto je základ z hľadiska rozvoja mäkkého cestovného ruchu. S tým súvisí táto destinačná stratégia, ktorú vypracovali mimovládne organizácie v spolupráci s nami.

Národný park Poloniny dostane na projekty súvisiace s podporou cestovného ruchu aj 8 miliónov eur v rámci Plánu obnovy. Viete, či sa prihlásili miestni podnikatelia a s akými projektami?

Viem, keďže súčasťou ich žiadosti o podporu projektov bolo aj naše stanovisko ako správy národného parku. Majú to byť projekty, ktoré nie sú v rozpore s ochranou prírody. Výsledky ešte nie sú. Žiadostí bolo približne 35, niektoré boli naozaj vynikajúce a bol by som rád, keby dostali podporu.

Dopĺňajú nám mnohé veci, ktoré potrebujeme z hľadiska mäkkého cestovného ruchu. Riešia veci ako záchytné parkoviská pred vstupmi do istých častí národného parku, kde by boli aj sociálne a informačné zariadenia. Následne návštevník príde do parku, kde už robíme službu my. Chceme, aby sa v ňom cítil dobre, ale aby zároveň nemal snahu tlačiť sa tam autom, ako to vidíme napríklad v Tatrách.

Takto zamerané projekty sú tam veľmi dobré a oceňujem, že sú tam aj projekty, ktoré priamo riešia prírodný turizmus, ako napríklad pozorovanie divej zveri, keďže sme územie známe ako divočina. My sme súhlasili a vieme do toho aj aktívne vstúpiť vďaka pozemkom, ktoré sme delimitovali.

Bolo by možné z týchto prostriedkov z plánu obnovy vykúpiť pozemky od neštátnych vlastníkov, ktoré by ste potom spravovali vy?

Táto výzva to nedovoľuje, ale pokiaľ viem, iná výzva v rámci plánu obnovy je zameraná aj na výkup pozemkov v chránených územiach, a ak bude záujem od vlastníkov, dôjde k výkupu.

Máte predstavu o konkrétnych pozemkoch, ktoré by chcela spravovať ochrana prírody a vlastník by ich možno aj bol ochotný predať, ale chýbali financie?

Pre nás je priorita, aby sme mali v štátnom vlastníctve predovšetkým všetky pozemky v A zóne. Ak sa bude vyžadovať od nás ďalšia iniciatíva v tomto smere, určite oslovíme v prvom rade týchto vlastníkov.

Nedávno ste s Klubom slovenských turistov otvorili novú červenú turistickú trasu na Gazdoráň. Je to prírodná rezervácia, ktorá bola navštevovaná, aj keď to nebolo legálne, kvôli veľmi peknému výhľadu na vodárenskú nádrž Starina. Plánujete otvoriť ďalšie turistické chodníky alebo náučné chodníky?

Ideme otvárať geologickú náučnú lokalitu v spolupráci s organizáciou Fenix Snina v Ladomirove, je to sopka, ktorá predčasne zhasla, a na nej leží celá dedina. Je tam niekoľko minerálov, vrátane opálu, hoci nie takého ako v dubnických baniach.

Sú tam bane, hľadala sa tam aktívne rumelka, a je to pre zberateľov minerálov veľmi atraktívna lokalita, lebo sa tam nachádzajú najkrajšie kúsky tzv. dawsonitu, ktorý môžeme nájsť na rôznych burzách vo svete. Pôvodom je práve z Ladomirova. O tejto lokalite málokto vie, takže týmto spôsobom sa zviditeľní.

Čo sa týka iných lokalít, zameriame sa v prvom rade na tie, ktoré sme prevzali do správy. Napríklad v doline Zbojského potoka sme okrem pozemkov prevzali aj budovy. Lokalitu Grófske chyžky sme už trochu sprístupnili ako informačné centrum a poskytujeme tam ubytovanie, no potrebujeme ju dobudovať.

Už máme všetky povolenia na cyklotrasu, ktorá tam pôjde z dediny. Stále je to však málo. Potrebujeme, aby sa tam návštevníci mohli voľne rozptýliť, a zároveň, aby to nebol bezcieľny pohyb. Chceme prepojiť niekoľko menších zaujímavostí, ktoré tam sú: rybník, vodopád, malá pozorovateľňa medveďov. Je to miesto, kam by prišli návštevníci s rodinami a mohli tam stráviť približne poldeň. Inak sú u nás pešie túry náročné.

Naši pracovníci majú teraz za úlohu pripraviť projektovú dokumentáciu do aktuálnej výzvy ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, následne ju zrealizujeme.

Prebrali ste od Lesov SR aj iné nehnuteľnosti a ak áno, ako sa budú využívať?

Prebrali sme aj ďalšie nehnuteľnosti. Väčšinou sú to robotnícke domčeky v tejto doline. Sú tri alebo štyri, plus stavby v ďalších dolinách, poľovnícke chaty. Niektoré z nich sú len v internej evidencii lesov, ale neboli geometricky zamerané, možno okrem jednej, dvoch. Určite nebudú slúžiť pôvodnému účelu, lebo v A zóne sa nebude poľovať, bude to pokojná časť pre zvieratá.

Postupne ich opravíme a budú slúžiť na pozorovanie zveri v rámci mäkkého cestovného ruchu alebo na ubytovanie na spôsob horských chát. Niektoré sa nachádzajú v celkom peknej nadmorskej výške, okolo 900 metrov, a v atraktívnom prostredí.

Myslíte horskú chatu so stálym personálom?

Nie, len na ubytovanie. Aby tam návštevník prespal a odtiaľ mohol ďalej vyrážať na túry. Dá sa to dobre kombinovať s túrami do susedného Biesczadského národného parku. Na spôsob, že dostanete kľúče, ste tam niekoľko dní ubytovaní a robíte si svoj program.

Aká je návštevnosť národného parku?

Nevedie sa evidencia, takže nevieme uviesť presné čísla. Odhadujeme, že je to 30-tisíc návštevníkov ročne. Predchádzajúce dve letné sezóny boli lepšie, keď ľudia nemohli vycestovať do zahraničia. Tento rok ich prišlo menej. Podľa zloženia sú to najmä peší turisti a cykloturisti – tých pribúda.

Ktoré miesta v národnom parku sú najpopulárnejšie?

Turisti väčšinou idú z Novej Sedlice na najvýchodnejší bod, vrch Kremenec, teda trojhraničie Slovensko – Poľsko – Ukrajina. Môžu pokračovať ešte ukrajinsko – poľskou hranicou na vrch Veľká Rawka, ktorý je z hľadiska výhľadov oveľa krajší ako Kremenec, z ktorého nevidia nič.

Potom je to Riaba skala a Ďurkovec, na ktoré je zase ideálne ísť z obce Runina. Riaba skala je najkrajšia vyhliadka v národnom parku, lebo ide o jeden z najväčších zosuvov flyšových Karpát, ktorý poskytuje výhľad na celé územie národného parku.

Turisti sa orientujú aj na prehliadky drevených kostolíkov a sledujeme, že aj o Gazdoráň je veľký záujem. Už sme ho spomínali, je to krátka, ale veľmi pekná trasa s výhľadom na vodárenskú nádrž Starina.

Poloniny sú aj parkom nočnej oblohy, vďaka nízkemu svetelnému smogu sa odtiaľto dajú kvalitne pozorovať hviezdy. Ktorú lokalitu by ste odporúčali ľuďom, ktorí sem chcú prísť za týmto zážitkom?

Park tmavej oblohy má svoje stredisko na observatóriu v Kolonickom sedle, dá sa tam zarezervovať pozorovanie oblohy. Je to už mimo národného parku, v parku sú najlepšie podmienky v obci Runina.

S observatóriom máme spoločný cezhraničný projekt s Ukrajinou a Maďarskom. V Runine sa bude inštalovať ďalekohľad na pozorovanie hviezd pre verejnosť v blízkosti informačného strediska. Kupujú aj vozidlo na meranie tmavej oblohy, ktoré bude chodiť po území národného parku a zisťovať kvalitu tmy.

Miroslav Buraľ
Riaditeľ Správy Národného parku Poloniny. Vyštudoval Lesnícku fakultu na Technickej univerzite vo Zvolene.
Na správe národného parku pracuje vyše tridsať rokov, striedavo ako riaditeľ alebo poverený riaditeľ a botanik.


SOŇA MÄKKÁ, autorka

zdroj:
https://dennikn.sk/3082603/riaditel-np-poloniny-zastavili-sme-tazbu-v-najkrajsej-doline-a-staviame-cyklotrasu-poloniny-trail/

foto: 
Nová Sedlica, východisko na túry na hrebeň Polonín a slovensko – ukrajinsko – poľské trojmedzie Kremenec. 
autor – Soňa Mäkká



Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

DUCHOVNÉ STRETNUTIE NA TÉMU “LADOMIRSKE MNÍŠSTVO” 

V nedeľu víťazstva pravoslávia sa uskutočnilo s požehnaním Jeho Blaženosti Rastislava arcibiskupa prešovského a metropolitu českých krajín a Slovenska duchovné stretnutie mládeže a veriacich na tému “Ladomirske mníšstvo” v chráme sv. archanjela …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

Ako dopadli voľby v Prešovskom kraji

Pellegrini získal v Prešovskom kraji o 35-tisíc hlasov viac hlasov než minule Čaputová V Harabinovom okrese vyhral Korčok. PREŠOV. V minulých prezidentských voľbách dostala v Prešovskom kraji v prvom kole najviac hlasov Zuzana Čaputová, kr…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Moskva žiada Berlín, aby uznal blokádu Leningradu za genocídu

Chce aj peniaze Ruská diplomacia žiada Nemecko, aby uznalo 900-dňové obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny za genocídu. V pondelok ho k tomu vyzvala v diplomatickej nóte, v ktorej zároveň požaduje od Berlína ďalšie odškodnenie pre…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Rozhovor. Slovenský venkov nikdy sounáležitost s Čechy necítil

Společný národ byla idea elit, říká historik Jan Rychlík S profesorem Janem Rychlíkem, který právě teď o dějinách Slovenska vydává knihu, o českých četnících na Muráni, o Svaté říši římské, o Masarykově konceptu čechoslovakismu, trochu i o ko…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
22.03.2024

V Prešove rokovali biskupi na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov

Gréckokatolícki biskupi sa v utorok 19. marca zišli na arcibiskupskom úrade v Prešove na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov. Zasadanie tohto zákonodarneho zboru sa uskutočnilo po dvoch rokoch, nakoľko po zrieknutí sa úradu prešovského arcibi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Marčika pyše do redakcyji:
-Myle Bravo, kiď jem na rande a frajir mi styskať hruď, tak mam poťim mokry gaťky. Dumate soj, že mam vodu na pľucoch...?!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať