Rozhovor. Šéf Imuny: Volajú nám, že sa Sputnikom prídu zaočkovať na vrátnicu

Ak vakcínu zvládne morča, má byť bezpečná.

V pondelok minulý týždeň priletela do Košíc prvá zásielka ruskej vakcíny Sputnik V, ktorú odtiaľ previezli do spoločnosti Imuna Pharm v Šarišských Michaľanoch. V jej laboratóriách aktuálne prebieha testovanie tejto očkovacej látky, ktorá rozvírila politické vody. Majiteľ Imuny Juraj Kamarás v rozhovore pre Korzár popisuje, ako testovanie prebieha a prečo ho nemožno urýchliť. Odhadol, kedy sa trh s očkovacími látkami proti Covidu–19 presýti. Dozviete sa tiež, prečo Slovensko nemôže byť ako Kuba, kde už vyvinuli a registrujú tri vlastné vakcíny. „Vakcíny proti Covidu-19 vyrábajú také obrovské firmy, že naša krajina je pre ne zrnko prachu, neboli by sme pre nich viditeľní ani pod mikroskopom," vraví Kamarás.

V rozhovore sa tiež dočítate:
Ako sa Imuna Pharm dostala k testovaniu Sputnika V.
V čom má Sputnik V šťastný dizajn.
Prečo sa nemá pichať druhá dávka AstraZenecy veľmi skoro po prvej.
Prečo nemá ŠÚKL kapacitu na testovanie Sputnika, ale potrebuje pomoc.
Na akých zvieratách testujú ruskú vakcínu v Šarišských Michaľanoch.
Prečo sa zľakol, keď minister Krajčí povedal, že Sputnikom sa začne očkovať najskôr po 14 dňoch.
Prečo je vakcína od Pfizeru pre farmapriemysel prelomová.
Čo by obnášal vývoj a výroba vakcíny proti Covidu-19 na Slovensku.
Aký má názor na antivakcinačnú loby.
Kedy bude vakcín prebytok.
V čom sú si rúška a vakcíny podobné.

V jednom z nedávnych rozhovorov ste povedali, že Sputnik V má šťastný dizajn. V čom?
Šťastný dizajn spočíva v tom, že Rusi boli šikovní, použili dva rôzne vírusy ako nosiče, respektíve ako vektory.

Použili ľudský vírus a vlastne na ten vírus naočkujú časť RNA, ktorá je zodpovedná za tvorbu spike proteínu, cez ktorý sa vírus dostáva do organizmu. Sú to vlastne dve rôzne vakcíny, musíte si najprv pichnúť jednu a potom druhú.

U AstraZenecy vás dvakrát zaočkujú tým istým vírusom, môže tam teda byť imunitná odpoveď na nosič. Imunitná reakcia nebýva vážna, ale problém je, že ak si pichnete druhú dávku AstraZenecy veľmi skoro po tej prvej, tak vám vzniknú protilátky proti tomu nosiču a tým sa vlastne zníži účinok tej druhej dávky. Preto anglická vláda urobila to, že sa druhá vakcína AstraZenecy pichá až po dvanástich týždňoch. To bol i dôvod, prečo v USA nechali robiť doplňujúce testy na túto vakcínu.

Prečo vlastne aj vaša spoločnosť vykonáva pre Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) testovanie Sputnika V?

Okrem nás na tom robí ešte aj Biomedicínsky ústav Slovenskej akadémie vied. Poviem to na príklade USA.

Existuje tam americká organizácia Federal Drug Agency (FDA), ktorej úloha je rovnaká, akú má u nás ŠÚKL, teda má zistiť, či je nejaká vakcína účinná a bezpečná. Problém je v tom, že táto americká firma má 18-tisíc zamestnancov a ročný rozpočet šesť miliárd dolárov, ŠÚKL takmer 200 ľudí a musia odpovedať na tú istú otázku.

Ak by mal ŠÚKL rovnaký rozpočet a toľko zamestnancov, ako má FDA, tak by si mohol vakcínu testovať sám. Testovanie vakcíny je náročný proces, preto sa to urobilo takto. ŠÚKL na pokyn ministerstva urobil to, že toto testovanie rozdelil rôznym subjektom, pretože sám to nemôže a nedokáže robiť. Každý z týchto subjektov, vrátane nás, má určené, čo má na tej vakcíne testovať. Tieto pokyny máme z dokumentácie od Rusov.

Na Slovensku pretestujeme Sputnik V, ale podľa európskych pravidiel, nie podľa ruských. Testujú subjekty, ktoré na to majú oprávnenie, robia to bežne a majú k tomu aj potrebné vybavenie a laboratóriá.

Každá spoločnosť, ktorá vyvinie vakcínu, pošle súbor pokynov?

To je štandard, niečo predpisujú oni, niečo my. Výrobca určí, čo sa má testovať. Ak je to zaregistrované v Európskej únii, potom len preberáte testy výrobcu. Ak je to z tretej krajiny, musíme postupovať tak, ako v prípade Sputnika V.

Čo sa presne robí u vás?

Dostali sme najmä pokusy na zvieratách.

Na akých zvieratách testujete?

V klinickom testovaní sa testuje na primátoch, ale v tom rutinnom testovaní, aké robíme teraz i my, testujeme na malých zvieratách, ktoré sú citlivé.

Sú to napríklad myši, potkany, fretky či morčatá. Napríklad také morčatá sú mimoriadne citlivé zvieratá, ak im pichnete malé množstvo toxínu, tak zdochnú. Ak u morčiat nevidieť žiadne následky, mala by byť vakcína v poriadku.

Koľkí ľudia na tom pracujú?

Asi dvadsiati, ale nerobia len to.

Je to ruská vakcína, ale kontrolujeme ju podľa Európskej únie, nemôže sa stať, že cez testy neprejde?

Môže to nastať, tá vakcína je dobre dizajnovaná, dobre nakreslená, ale to neznamená, že každá jedna šarža, ktorú vyrobia, bude aj v poriadku podľa európskych noriem. Rusi, samozrejme, všetko pretestovali, takže je to málo pravdepodobné, ale nie nemožné. Stáva sa, že ten, kto kontroluje, príde na problém. Navyše, európske normy sú prísnejšie ako tie ruské, takže sa môže stať, že to neprejde.

Vo vašich laboratóriách zatiaľ všetko prešlo? (Pýtali sme sa v piatok - pozn. red.)

To nie je len tak, všetky testy istý čas trvajú, zatiaľ nemáme výsledok. Sú skúšky, ktoré trvajú 14 dní, ako napríklad test sterility.

Vieme povedať, kedy bude Sputnikom V možné očkovať?

Po prílete sa povedalo, že najskôr po 14 dňoch. To som sa zľakol, keď som to počul z ministrových úst, ale myslel to inak, ako to napokon vyznelo.

Niektoré veci nie je možné urýchliť a pri testoch to platí o to viac. Ak je v pokynoch napísané, že jeden typ testu má trvať sedem dní, tak toľko musí trvať. To si nikto nedovolí porušiť, ak je tam tak napísané, tak to tak musí byť.

Podpisujú to ľudia, ktorí s tým robia a zodpovedajú za to. Aj keby som k nim prišiel a povedal, nech to urýchlia, lebo budú bez práce, aj tak by to nepodpísali, keby tie testy neprebehli tak, ako by mali. Naši ľudia si uvedomujú, že je to veľmi vážny akt.

Ako vnímate to, že sa Sputnikom V začala zaoberať aj Európska lieková agentúra?

Je to veľmi pozitívny signál.

Vyzerá to, že by sa mohol Sputnik V dostať na európsky trh.

Áno, predpokladám, že preto požiadali o registráciu.

A čo sa vlastne hovorí vo vašej brandži o Sputniku V?

Že má dobrý dizajn, ale treba skontrolovať, či je všetko v poriadku.

Dosť sa spochybňuje jeho kvalita a účinnosť. Ako sú vlastne Rusi vpredu vo farmaceutickom priemysle?Dali do toho obrovské peniaze, teda štát investoval. Rusi majú niekoľko veľmi dobrých fabrík a výrobkov, ktoré robia, skutočne robia náročný a kvalitný vývoj.

Ruský trh by sa dal prirovnať k americkému?

To sa nedá porovnať. Američania sú ďaleko nielen pred Rusmi, ale aj Európanmi. Sú vpredu v niektorých veciach. Vedecký, lekársky výskum je v Amerike v mnohých oblastiach rozsiahlejší.

Ale zase vidíte, že obrovská americká firma Pfizer spolupracuje s relatívne malou nemeckou firmou BioNTech, ktorá vakcínu vyvinula. Ono je to také pomiešané. Neznamená to vždy, že vakcínu vyvinie veľká farmaceutická spoločnosť. Môže to byť pokojne malá firma a veľká preberie jej receptúru.

Verejnosť môže byť zmätená, pretože jedni odborníci hovoria, že Sputnik je dobrá vakcína, iní zase, že by sa ňou nedali zaočkovať. Aký odkaz potom z toho plynie pre ľudí?

To je každého vec. Každý odborník má svoj názor.

Len my, obyčajní ľudia, sa orientujeme podľa ich názorov.

Očkujte sa tou vakcínou, ktorej dôverujete. Okolo ruskej vakcíny je, myslím, veľa politiky. Ak to mám povedať za nás, nestíhame odpovedať na dotazy ľudí, ani to vlastne nerobíme.

Evidujeme enormný záujem o vakcínu Sputnik V. Volajú nám, mailujú. Bežne sa nás pýtajú, kedy môžu prísť. Myslia si, že sa v Imune bude očkovať, neviem, odkiaľ majú takúto informáciu, asi si to spojili s tým naším výskumom. Volajú nám, že prídu na vrátnicu dať sa zaočkovať. Je určitý okruh ľudí, ktorý sa doslova dobýja o to očkovanie.

Koľko ich je?

To ja neviem, presné štatistiky si nevediem, ale už na to ani neodpovedáme.

Je na Slovensku veľa firiem, ktoré by vedeli robiť také testy?

My sme vlastne na Slovensku jediní, ktorí máme papiere na to, že takéto testovanie môžeme robiť.

Väčšinou robia takéto testovanie ešte vysoké školy a v Slovenskej akadémii vied, ale oni nemajú osvedčenie na to, že to robia v rutinnom testovaní liekov, pretože oni si takéto testy realizujú na vedecko-výskumné účely.

Testujete takto aj iné vakcíny?

Takto ako Sputnik V nie. Ale robíme šarže pri iných vakcínach ako Pfizer či Moderna. Pri nich robíme inú kontrolu, sledujeme napríklad teplotný režim vakcíny, serializáciu a podpisuje to náš zodpovedný farmaceut.

V čom je napríklad taký výnimočný Pfizer?
Je to mRNA vakcína, jej použitie znamená veľký skok dopredu, obrovský progres, zmení to celý farmapriemysel.

Tento typ vakcíny sa vyvíja 20 rokov, ale nikdy sa do tej vody neskočilo, nikdy žiaden regulátor nepovolil tento princíp, až súčasná pandémia prelomila tú bariéru.

Tak sa vyhrotila situácia, že to regulačné autority odobrili, teraz sa roztrhne vrece s inovatívnymi farmaceutickými prístupmi, a to nielen v otázke vakcinácie, prinesie to tiež obrovský prelom aj pri liečbe onkoochorení.

Keď ste počuli premiéra Igora Matoviča povedať, že on možno tie zvyšné dojednané vakcíny od Ruska nezoberie (neskôr túto správu Matovič v statuse na sociálnej sieti dementoval slovami, že si všetky vakcíny necháme), čo ste si pomysleli?

Bola by to škoda, ako som povedal, vnímame enormný záujem. Podstatné je len to, že musí byť zaočkované určité percento populácie, aby to malo zmysel.

Pravdou je, že každému by mala byť ponúknutá taká vakcína, ako si želá. Ak si niekto praje indickú vakcínu, tak indická, ak chce niekto čínsku, tak čínska, teda až potom, ak bude registrovaná.

Ak niekto chce kubánsku, tak nech si dá kubánsku. Na ceste k pacientom je dovedna spolu s aktuálnymi 150 vakcín, ale to myslím v celosvetovom meradle.

Vy si myslíte, že by sme mohli mať u nás časom aj čínsku vakcínu?

Toto neviem.

Prečo je vlastne stále taký problém s vakcínami?

Je to jednoduché, teraz je nedostatok, lebo ich treba odrazu veľmi veľa, ale v relatívne dohľadnom čas ich bude prebytok. V USA už budú mať koncom mája zaočkovanú väčšinu populácie.

To je niečo ako s rúškami vlani v marci, keď neboli, ľudia ich doma šili a teraz je ich dosť.

Áno, najprv ich bol nedostatok, teraz je ich prebytok. Ten trh sa nasýti.

Pred nejakým časom sa začalo hovoriť o vašej spoločnosti, že by ste vedeli tie vakcíny vyrábať, keďže iné typy očkovacích látok vyrábate. Vedeli by ste teda vyrábať vakcínu proti Covidu-19?

Nie je vakcína ako vakcína. Technológia každej sa líši, povedzme, že pri vakcínach je takéto porovnávanie, ako by ste k sebe dali technológiu výroby fujary a vagónov. Každá vakcína je niečo úplne iné.

Ak by od vás niekto chcel, aby ste vyrobili Sputnik?

Ja najprv musím vedieť, čo to ten Sputnik je, aká je technológia jeho výroby. Je to možné, ale ja na to neviem odpovedať, lebo tá vakcína je skutočne odlišná.

Ak budem vedieť, na akých zariadeniach ju vyrábajú, akou technológiou, potom budem múdrejší, či by sme sa do toho vedeli pustiť.

Bolo by to teda možné?

Možné to je, ale momentálne sa to už výroby vakcín proti Covidu-19 netýka. Covidových vakcín bude o chvíľu prebytok, o výrobe covidových vakcín malo význam hovoriť v marci minulého roka. Dnes to nemá význam. Skôr bude potrebné riešiť, čo s tým prebytkom vakcín.

Čo sa s tým bude robiť? 

Ťažko povedať, ale americký prezident Joe Biden povedal, že do konca mája bude vakcína pre všetkých obyvateľov USA a len čo to nastane, potom už bude dostupná pre celý svet.

Vakcín proti Covidu-19, ktoré budú čoskoro všade na trhu, je, ako som už povedal, 150. Vyrábajú ich obrovské firmy.

Americký Johnson & Johnson má trhovú hodnotu 400 miliárd dolárov. To je firma, ktorá keď sa naštve, tak bez problémov vyplatí všetky dlhy Slovenska. Naša krajina je pre nich zrnko prachu, neboli by sme pre nich viditeľní ani pod mikroskopom, takíto výrobcovia sú obrovské firmy.

Vedeli by ste vakcínu aj vyvinúť?

Robíme na podobných veciach. Vymyslenú vakcínu majú v krajinách typu Irán, Kazachstan, Severná Kórea, Kuba má tri vakcíny.

Nie je problém to vymyslieť, len potom musíte urobiť takú maličkosť, zobrať 40-tisíc ľudí, z toho polovici pichnúť vodu, druhej polovici vakcínu a urobiť sledovania. To by ste mali urobiť v dvoch alebo troch krajinách, najlepšie povedzme vo Francúzsku, Nemecku či Litve.

Eventuálne, ak chcete ísť do Spojených štátov, tak to musíte aj tam urobiť. Okrem toho musíte dať tým ľuďom, na ktorých vakcínu testujete, finančnú odmenu, povedzme 5-tisíc dolárov, plus tiež lekárovi, ktorý toho človeka sleduje, pretože mu každý týždeň treba robiť PCR testy. Ak to všetko spočítame, potrebujete sto, dvesto či tristo miliónov dolárov, kým vám prejdú klinické testy a preukážete, že vaša vakcína je účinná a bezpečná, tak potom vám ju zaregistrujú. Preto malé štáty ako Litva či Luxembursko nemajú vlastnú vakcínu, na rozdiel od veľkých štátov ako USA, Rusko, Nemecko či Veľká Británia.

Kuba nie je nejaká finančná veľmoc a má tri vakcíny.

Ale kubánska vakcína sa zase nemusí registrovať ani v Amerike, ani v Európskej únii. Máte trh vakcín vo vyspelých krajinách a trh vakcín v zaostalých krajinách a tie sa zásadne líšia. Vakcíny ako Pfizer či Moderna nebudú s najväčšou pravdepodobnosťou expedované do krajín tretieho sveta.

A vakcíny tretieho sveta zase nepôjdu na náš európsky, prípadne americký trh. Medzi nimi je veľmi ostrá čiara, až na pár výnimiek ako čínska vakcína v Maďarsku. Vakcína v Európskej únii stojí povedzme 10 eur a vakcína v rozvojových krajinách zlomok z toho. O pár mesiacov sa budú v tých krajinách možno predávať za 50 centov. V rozvojových krajinách žije veľmi veľa ľudí a oni vyrábajú obrovské počty, sú to obrovské technologicky vyspelé firmy. Preto najväčší výrobca vakcín na svete sídli v Indii.

Aj Kuba si vie vyvinúť vakcínu, ale to nie je také nákladné, pretože nemusí robiť testy na 40-tisíc Američanoch a nemusí zaplatiť sto či dvesto miliónov, urobí si to na vlastných ľuďoch za relatívne malé peniaze a kubánska autorita uzná tú tretiu fázu klinických testov.

Taká firma, ktorá by chcela teda vyvíjať vakcínu, to by musel byť zrejme veľký hráč. Vy ním ste?

V porovnaní s takými farmafirmami nie, sme bezvýznamný hráč. Naše tržby v porovnaní s tými, ktorí tie vakcíny vyrábajú a predávajú, sú ako rozpočet sekretariátu generálneho riaditeľa takej firmy.

A na Slovensku by to ešte nejaká iná spoločnosť dokázala?

Ani v strednej, ani vo východnej Európe žiadnu nenájdete. Sú tu Rusi, potom my a potom už len západná Európa. To všetko sa odsťahovalo preč, celý farmaceutický priemysel je iný ako automobilový, firmy skôr odtiaľ odchádzajú, ako prichádzajú.

Aké vakcíny vyrábate?

Dve - MMR a proti tetanu. Sú to klasické pediatrické vakcíny, ktorými sa očkujú deti. Dodávali sme ich pre okolité postsovietske krajiny a taktiež do juhovýchodnej Ázie – Thajsko, Vietnam, Kambodža.

Vy ste sa boli pozrieť v Rusku na výrobu Sputnika V?

Nie, tam by ma ani, samozrejme, nepustili. Tam pôjdu inšpektori Európskej liekovej agentúry a pravdepodobne aj nejaký inšpektor zo Slovenska.

Neviem, či je to sociálnymi sieťami alebo novým typom informácií, že ľudia o vakcínach pochybujú a z rôznych dôvodov ich odmietajú.
To je nevedomosť, neznalosť, hlúposť, povedal by som. Kedysi možno boli z vakcín výraznejšie vedľajšie účinky, ale dnes je to už iné, vakcíny sa neustále zdokonaľujú. Zvyčajne takéto nepravdivé informácie, také antivakcinačné loby šíria nevzdelaní ľudia.

Viete, ak dnes jeden nemenovaný politik vystúpi na youtube a povie, že vakcínou sa bude čipovať, to je tak do neba volajúca hlúposť, že sa na to nedá nič povedať. Na Slovensku sa ročne vyrobí povedzme 30, 50, 100 miliónov balení liekov, ktoré sa pichajú.

My ich vyrobíme niekoľko desiatok miliónov a nikto s tým nemá problém, nikto nehovorí, že ideme čipovať ľudí. Potom príde vakcína zo zahraničia a hovorí sa o čipovaní. Ja všeobecne hovorím, že by som to neriešil, kto nechce, nech sa neočkuje, časom príde situácia, že sa tie choroby, na ktoré sme už zabudli, vrátia a potom budú ľudia radi, že sa môžu očkovať. Keď sa prestane očkovať proti detskej obrne a vráti sa toto vážne ochorenie, začnú zomierať deti, ľudia skončia na vozíku, tak precitnú. Lebo tie choroby sú závažné, len sa na ne zabudlo. To pritlačí ľudí.

Je tento rok predpoklad, že sa stihnú všetci zaočkovať?

Predpokladám, že ministerstvo zdravotníctva chce do leta zaočkovať tri štvrtiny populácie. Keď bude dosť vakcín, potom sa to rozbehne.

Budeme po očkovaní zase žiť ako predtým?

Myslím, že táto pandémia náš život a svet v niečom zmení. Tak, ako nastala zmena v spoločnosti v roku 2001, keď v New Yorku padli dvojičky. Dovtedy boli podrobné kontroly na letiskách nepredstaviteľné, rovnako ako to, že na palubu lietadla si nemôžete zobrať väčšie množstvo tekutiny. Tu to bude rovnaké, náš život sa zmení. Je predpoklad, že proti tomuto koronavírusu bude potrebné sa pravidelne očkovať, keďže je veľmi šikovný a inteligentný, vie rýchlo mutovať.

Vy ste zaočkovaný?

Nie, tri dni predtým, ako som sa mal očkovať, som dostal covid. Chcem sa zaočkovať čo najskôr, ako budem môcť.

Budete špekulovať alebo zoberiete vakcínu, ktorá bude?

Budem špekulovať, mám svojho favorita.

Akého?

To nepoviem. Chcel by som ešte raz zdôrazniť, že najlepšou cestou je mať na výber väčšie množstvo vakcín, ak to bude možné, aby ľudia mali možnosť voľby vybrať si svoju vakcínu.

KATARÍNA GÉCZIOVÁ

Zdroj:
https://korzar.sme.sk/c/22613209/sef-imuny-kamaras-volaju-nam-ludia-ze-sa-sputnikom-pridu-zaockovat-na-vratnicu.html

Foto:
Majiteľ Imuny Juraj Kamarás hovorí, že teraz je vakcín nedostatok, ale postupom času sa trh nasýti.
(Zdroj: Korzár/Judita Čermáková)