Rozhovor. Štát ležal v troskách, ale Gorbačov sa cítil ako víťaz

07.09.2022


Nástup Michaila Gorbačova k moci obyvateľov niekdajšieho Sovietskeho zväzu príjemne prekvapil. „Boli fascinovaní jeho zjavom, schopnosťou rečniť bez papiera, živo reagovať na podnety. To predchádzajúci sovietski lídri nevedeli," spomína si na začiatky Gorbyho (ako ho pospolitý ľud prezýval) na čele štátu dlhoročný redaktor denníka Pravda Vladimír Jancura.

Ako ste sa stali stálym spravodajcom Pravdy v perestrojkovej Moskve?
Malo to svoju predhistóriu. Predtým som pracoval v redakcii týždenníka Nové slovo, ktorému šéfoval veľmi známy novinár Leopold Podstupka. Vybadal, že sa zaujímam o dianie na východ od našich hraníc a od roku 1976 ma začal pravidelne posielať na zahraničné služobné cesty týmto smerom. Najprv na Ukrajinu, potom na desať dní do Tatarstanu a ešte neskôr na dva týždne na výstavbu plynovodu z Orenburskej oblasti v strednom Rusku do západnej Európy. V roku 1979 Podstupka absolvoval dvojmesačný kurz na Akadémii spoločenských vied v Moskve a vrátil sa nadšený.

Prečo?
Tvrdil, že tam prednášajú samé „otvorené hlavy", že je to liaheň budúcich reformátorov a začal ma presviedčať, aby som si túto akadémiu vybral na internú ašpirantúru. Hovoril, že mi to vybaví a že okrem štúdia budem odtiaľ pravidelne dopisovať do Nového slova. A stalo sa, tri roky som potom strávil v Moskve ako ašpirant, dnes by sme povedali doktorand.

Aká to bola škola?
O Akadémii spoločenských vied sa hovorilo ako o najvyššej straníckej škole na svete. Patrila priamo pod Ústredný výbor Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (ÚV KSSZ). Ukázalo sa však, že Podstupka mal pravdu. V posluchárňach zaznievali často také „kacírske reči", že v Československu by vtedy priniesli dotyčným prednášajúcim prinajmenšom pracovnú výpoveď. Tam nie, akadémiu totiž viedol celkom liberálny profesor Vadim Medvedev, ktorý sa o niekoľko rokov neskôr počas vládnutia Michaila Gorbačova stal jedným z jeho najbližších spolupracovníkov. V politbyre mal v agende socialistické štáty. Prednášali nám a semináre viedli napríklad ekonóm Gavriil Popov, budúci blízky spolupracovník prvého ruského prezidenta Borisa Jeľcina, alebo filozof Edvard Arab-Ogly.

Čiže sa to dialo ešte počas éry Leonida Brežneva v Kremli?
Brežnev bol aj nebol vtedy sovietskym lídrom, lebo už veľmi chorľavel. V novembri 1982 zomrel a zdalo sa, že prichádza zmena. Vystriedal ho totiž v tom čase už proreformne orientovaný Jurij Andropov, ktorý však takisto trpel viacerým stareckými neduhmi. A tak stihol akurát načať boj s korupciou a posunúť na stranícky Olymp vtedy ešte málo známeho Michaila Gorbačova. Vo vedení strany začal ako tajomník pre poľnohospodárstvo, keďže prišiel z postu tajomníka v prevažne agrárnej Stavropoľskej oblasti. Andropov zotrval vo vedúcej pozícii iba pätnásť mesiacov, lebo vo februári 1984 zomrel. Konzervatívne krídlo v politbyre po jeho smrti zvolilo za šéfa Kremľa rovnako, ak nie ešte viac, chorého Konstantina Černenka. Bolo treba ďalej čakať.

Kedy ste si prvýkrát uvedomili, že Gorbačov mieri skutočne vysoko?
Až po návrate z moskovskej ašpirantúry do Nového slova. Dostal sa mi do rúk jeho referát na straníckej konferencii, v ktorom Gorby kritizoval ideologickú prácu KSSZ. Bol som pri tom, keď Ľudovít Pezlár, zodpovedný za ideológiu na Ústrednom výbore Komunistickej strany Slovenska (ÚV KSS), citoval v úzkom kruhu z tohto referátu a vyzývavo sa pýtal: „Tak povedzte mi, čím sa tieto vety líšia od myšlienok ktoré hlásali naši pravicoví oportunisti v roku 1968?" V marci 1985 sa po úmrtí Černenka stal Gorbačov generálnym tajomníkom ÚV KSSZ, a to znamenalo veľmi veľa. O ďalší rok som cestoval do Moskvy znovu, ešte na dlhšie, tentoraz už za Pravdu. Od Podstupku si ma vypýtal jej šéfredaktor Bohuš Trávniček, veľký prívrženec prestavby.

Brežnev, Andropov, Černenko. Traja za sebou vládnuci šéfovia Kremľa mali vysoký vek. Ako vnímali ľudia v Sovietskom zväze zvolenie 54-ročného Gorbačova a ako prijali jeho politiku perestrojky?
O perestrojke a glasnosti vtedy ešte nechyrovali. Gorbačov a jeho tím razili politiku „urýchlenia". Transparenty s heslami urýchliť sociálno-ekonomický rozvoj a urýchliť vedecko-technický pokrok lemovali ulice sovietskej metropoly. Gorby často cestoval po krajine a rozprával sa s ľuďmi na námestiach alebo v halách fabrík. Boli ešte stále fascinovaní jeho zjavom, schopnosťou rečniť bez papiera, živo reagovať na podnety. To predchádzajúci sovietski lídri nevedeli.

V tom čase už Gorbačov presadzoval boj proti alkoholizmu pod heslom „triezvosť – norma nášho života". Čo tým dosiahol?
Toto heslo skutočne vytýčil Gorbačov, ale kampaň, ktorá nasledovala, mal v sovietskom vedení na starosti ideologický tajomník strany Jegor Ligačov. Kampaň mala dôsledky priam „suchého zákona", čiže prohibície. Pivovary sa premieňali na sódovkárne, na mnohých miestach, napríklad na Kryme, vyrúbali vinice. Kto sa protivil týmto nezmyselným opatreniam, musel z cesty preč. Jedného z námestníkov ministra zdravotníctva odvolali z funkcie iba preto, že si dovolil propagovať „kultúrne pitie": namiesto vodky sa rozhodol propagovať kvalitné suché víno. Začali sa šíriť prvé anekdoty o novom lídrovi. Spomeniem aspoň jednu: Na chodníku sa tiahne dlhý rad ľudí čakajúcich na vodku. Jeden s červeným nosom nevydrží a vyhlásil, že ide do Kremľa zabiť Gorbačova. Po nejakom čase sa vráti a všetci sa pýtajú, čo dokázal. „Nič, veď tam je ešte dlhší rad ako tu!"

Po boku Gorbačova sa objavovala jeho manželka Raisa aj na cestách v zahraničí. Vo svete to zlepšovalo jeho imidž, ale ako na všadeprítomnosť elegantnej dámy nazerali ľudia v Sovietskom zväze?
Mnohým to prekážalo, dokonca veľmi. Už fakt, že ho všade sprevádzala, vyvolával v obyvateľoch odchovaných sovietskou etiketou nevôľu. A priam ich rozčuľoval zvyk pani Raisy dopĺňať manžela v improvizovaných debatách na ulici alebo mu rovno skákať do reči pri oficiálnych podujatiach. Olej do ohňa prilial Boris Jeľcin, vtedy ešte šéf mestskej straníckej organizácie v Moskve. Na jednom zasadnutí politbyra vystúpil a posťažoval sa, že Raisa Maximovna mu každé ráno telefonuje a žiada, aby prednostne riešil rôzne komunálne problémy hlavného mesta. Sám Gorbačov sa neskôr verejne priznal, že s manželkou preberá všetky otázky vnútornej i zahraničnej politiky a že v tom nevidí nič odsúdeniahodné.

Kedy a prečo sa pokazili vzťahy medzi Gorbačovom a Jeľcinom, neskorším prvým prezidentom Ruskej federácie?
V októbri 1987. Samozrejme, ich roztržka, ktorá vyústila do otvoreného konfliktu, mala hlbšie korene ako len údajné zasahovanie pani Raisy do Jeľcinovho riadenia Moskvy. Obaja lídri prezentovali chvíľami veľmi rozdielne názory na základné smerovanie reforiem. Okolo Jeľcina sa postupne vytvorila silná opozícia proti Gorbymu. Dodnes si myslím, že súboj Gorbačov-Jeľcin výrazne poznamenal celý priebeh perestrojky.

Gorbačov tento súboj vlastne prehral
Ako sa to vezme. Alexandr Jakovlev, blízky spolupracovník Gorbačova, bol v decembri 1991 pri odovzdávaní moci Jeľcinovi jediným svedkom ich takmer osemhodinovej schôdzky v Kremli. „Rokovali vecne, so vzájomnou úctou, časom aj diskutovali, ale bez zvyšovania hlasu," spomínal Jakovlev. „Veľmi som ľutoval, že nedokázali skôr spolupracovať na takejto úrovni vzájomného porozumenia, možno by sa všetko vyvinulo inak,“ dodal.

Gorbačov začal perestrojku ekonomickými reformami, tie však na polceste pribrzdil. Prečo?
Časť poradcov ho presvedčila, že hospodárstvo sa nepodarí zmeniť bez rozsiahlych reforiem politického systému. Vadim Medvedev si dodnes myslí, že odkladať dokončenie ekonomickej reformy až na rok 1989 bolo kardinálna chyba. „Mali sme sa postaviť proti prúdu, prejaviť tvrdú vôľu, žiaľ, to sa nestalo," prízvukoval s odstupom času.

Aká bola životná úroveň priemerného Moskovčana, keď ste tam prišli, a ako sa potom vyvíjala?
Moskva bola výkladnou skriňou Sovietskeho zväzu už za Brežneva. Zásobovali ju prednostne, dal sa tam kúpiť aj luxusný tovar. Čím ďalej od Moskvy na východ alebo na sever to bolo horšie až zle. Postupne sa však aj Moskva začala približovať v tomto ohľade chudobnému vidieku a Gorbačov strácal popularitu. Na jeho obranu však treba povedať, že to nemal ľahké. Narážal na odpor konzervatívcov v straníckom aparáte, veľa síl mu odčerpali udalosti spojené s katastrofou v černobyľskej atómovej elektrárni.

Politika glasnosti umožnila odhaľovať problémy, o ktorých sa predtým v Sovietskom zväze nesmelo verejne hovoriť. Ako to vplývalo na nálady v spoločnosti?
V sovietskych médiách sa začali objavovať príspevky, ktoré by predtým neprešli sitom cenzúry. Niekedy však mali bumerangový efekt. To, čo predtým tlelo pod povrchom, vytrysklo zrazu ako gejzír. Prejavili sa odstredivé tendencie, národnostné trenice prerástli do ozbrojených konfliktov. Zrazu bol v plameňoch Náhorný Karabach, nepokoje vypukli v Tbilisi, volanie po nezávislosti sa ozývalo z pobaltských republík. A to všetko na pozadí ekonomickej krízy a prudko klesajúcej životnej úrovne. Gorbačov začal častejšie cestovať na Západ, aby sa dohodol na obmedzení pretekov v zbrojení, ktoré vyčerpávali sovietsku ekonomiku.

Na jar 1987 pricestoval aj do Československa. Ľudia spájali jeho návštevu s veľkými očakávaním, ale mnohí z jej výsledkov boli sklamaní.
Po jeho návrate z návštevy sa funkcia československého prezidenta a generálneho tajomníka Komunistickej strany Československa rozdelili. Gustáva Husáka na čele strany nahradil Miloš Jakeš, čo nebola žiadna výhra, ale výsledok kompromisu medzi hlavnými skupinami v československom vedení. Disidenti očakávali, že sa bude rokovať o prehodnotení augustových udalosti roku 1968, čo sa nestalo.

Prečo?
V tom čase Gorbačov už presadzoval politiku nezasahovania do vnútorných záležitosti socialistických štátov, odmietal Brežnevovu doktrínu ich obmedzenej suverenity. Kedysi som o tom hovoril s chartistom, profesorom Miroslavom Kusým. On bol s návštevou spokojný. „Gorbačov vtedy dostatočne zneistil predstaviteľov československého režimu. Tunajšie komunistické vedenie si v dôsledku toho netrúfalo vo vlastnej réžii podniknúť nejaké radikálne opatrenia proti opozícii," povedal mi Kusý.

Ako sa vám darilo sprostredkovať informácie z Moskvy v Pravde, ktorá sa predsa nachádzala pod kontrolou ÚV KSS a normalizačný režim iba predstieral, že je za perestrojku?
Kým žil Bohuš Trávniček, tak to ešte išlo, hoci vôbec nie hladko, lebo aj on sám mal problémy dostať niektoré svoje kritické články na stránky novín. Za jeho nástupcu to už bolo horšie. Ale otvorene sa dalo informovať až po novembri 1989, keď redakčný kolektív dostal Pravdu spod straníckej kontroly.

Cieľom Gorbačova bolo reformovať Sovietsky zväz, no nakoniec sa jeho úsilie skončilo rozpadom impéria. Zlyhal on alebo niekdajšia superveľmoc bola jednoducho nereformovateľným štátnym útvarom?
Určite by sa dal Sovietsky zväz ešte udržať silou, ale za akú cenu a na ako dlho? Keď som v marci 1991 z Moskvy odchádzal, krajina sovietov – ako ju kedysi volali – sa zmietala v chaose. Gorbačov cestoval po svete a všade zháňal pôžičky, ale málokde mal úspech. Doma ho nazývali prezidentom Sadového okruhu, čo je diaľničný okruh vedúci predmestiami Moskvy. Za ním vraj Gorby vtedy už nevládol, čo bolo zaiste povedané zveličene, ale podstatu veci to v podstate vystihovalo.

Uvedomoval si to samotný Gorbačov?
Deň po zániku Sovietskeho zväzu usporiadal kokteilovú párty pre domácich a zahraničných novinárov. Tváril sa ako politik, ktorý oslavuje svoj triumf, a nie ako ten, komu sa štát práve rozpadol pod rukami a leží v troskách. „Michail Sergejevič verí, že svoj úrad opúšťa ako víťaz. Hoci sa štruktúra štátu zrútila, Gorbačov dal svojmu ľudu slobodu, a to je fakt, ktorý existovať neprestane,“ vysvetlil novinárom tento paradox Jurij Šachnazarov, poradca odchádzajúceho šéfa Kremľa.

Kým svet oceňuje túto zásluhu Gorbačova, samotní Rusi ani nie, však?
Odvtedy uplynuli tri desaťročia a podľa posledných prieskumov verejnej mienky Gorbačov mal sympatie nanajvýš u troch percent opýtaných. Natíska sa otázka, či si ostatní tak málo cenili slobodu. Podľa tamojších sociológov väčšina Rusov nevedela Gorbymu odpustiť práve zánik bývalej superveľmoci. A nesplnenie svojich túžob a nádejí, ktoré spájali s jeho perestrojkou.

Ako by ste v stručnosti opísali Gorbačova?
Nielen v Rusku, ale aj niektorí politológovia na Západe tvrdia, že Gorbačov bol naivný politik. Podľa mňa bol vizionárom. Podobne ako Alexander Dubček. Vizionári v politike to majú ťažké. S Gorbačovom si osud zahral krutú hru. Človek, ktorý sa zaslúžil o ukončenie jednej studenej vojny, zomrel, keď sa začala druhá.

Miroslav Čaplovič, Pravda 

zdroj:
https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/639000-stat-lezal-v-troskach-ale-gorbacov-sa-citil-ako-vitaz/

foto: M. Gorbačov a R.Reagan
zdroj: Wikipedia 
http://www.reagan.utexas.edu/archives/photographs/large/c44071

Aktuality

Zobraziť všetky
30.11.2022

Dějiny Rusínů (ch)

PODKARPATSKÁ RUS ZA 1. SVĚTOVÉ VÁLKY (1914-1918) Atentát na rakouského následníka trůnu Františka Ferdinanda d´Este, spáchaný  srbskými nacionalisty v Sarajevu 28. června 1914, ukončil velkou a vcelku poklidnou epochu vývoje evropské civiliza…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.11.2022

Smišok 21_2022

-Vŷ ste taka šuvna...! -Ďakuju za kompliment! No ja už mam muža... -Nevažno, taka jak vŷ soj vecej jak jednoho zaslužyť...! ******* Foto: Šŷkovana Paraska 
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
22.11.2022

Dějiny Rusínů (h)

PODKARPATSKÁ RUS V RAKOUSKO-UHERSKÉ MONARCHII (1867-1914) Dne 18. února 1867 byl v uherském parlamentu slavnostně vyhlášen královský reskript o obnovení právní kontinuity Uher (včetně znovupřipojení Sedmihradska), čímž byl završen proces rako…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
21.11.2022

Hlas chcel pre Kaliňáka post prešovského vicežupana, Majerský odmietol

Prešli len dve mená nových podpredsedov. PREŠOV. Po slávnostnom ustanovujúcom župnom zastupiteľstve sa poslanci Prešovského samosprávneho kraja (PSK) zišli v pondelok popoludní na pracovnom zasadnutí. Hneď pri prvom hlasovaní nového zastup…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
21.11.2022

Majerský a poslanci sa ujali funkcií

Mazurekovi nepodal šéf volebnej komisie ruku. Za zastupiteľstvo čítala sľub Turčanová. PREŠOV. Staronový prešovský župan Milan Majerský (KDH) aj 62 zo 65 nedávno zvolených poslancov krajského zastupiteľstva slávnostne zložili sľub na ustanovu…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
19.11.2022

Partyzán Viliam Žingor se komunistům nevzdal, tak ho popravili

S chamradí nejdu Byl zakladatelem jednoho z prvních partyzánských oddílů na Slovensku za druhé světové války, velitelem jedné z nejdéle vzdorujících povstaleckých brigád během Slovenského národního povstání a mimořádně silnou osobností netají…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Ujko Vasyľ: U školi jem sja učil dva čudži jazyky - anglyčťinu i desktriptivnu geometriju...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať