ROZHOVOR. Vladyka Vasiľ o pápežovi Františkovi: Je to spontánny človek

Vladyka: Ohrozuje nás hnev, nie pandémia.

Predtým, než sa súčasný košický gréckokatolícky eparcha CYRIL VASIĽ SJ vrátil na Slovensko, pôsobil v pápežskej kúrii vo Vatikáne na pozícii sekretára Kongregácie pre východné cirkvi. Jeho funkcia mu umožnila pre Svätého Otca nielen pracovať, ale sa s ním i raz za čas osobne stretnúť.

Ako sám hovorí, na Františkovi mu imponuje nielen jeho spontánnosť či snaha venovať pozornosť každému človeku osobitne, ale i priamočiarosť a vodcovské schopnosti pri riadení cirkvi. V rozhovore tiež opísal, ktorý zážitok s pápežom považuje za výnimočný, čo môže priniesť Františkova návšteva na Luniku IX a vyslovil aj svoj názor na opatrenia súvisiace s pandémiou koronavírusu.

V čase vášho pôsobenia vo Vatikáne na pozícii sekretára Kongregácie pre východné cirkvi ste mali možnosť nachádzať sa v blízkosti pápeža, keďže ste pracovali priamo v pápežskej kúrii. Ako na vás pôsobí ako človek?

- Práca v rímskej kúrii, teda v službe centrálnych orgánov katolíckej cirkvi, je príležitosťou aj na častejšie stretnutia so Svätým Otcom.

Na druhej strane treba uviesť, že ani v mojej pozícii som zasa nebol v príliš častom osobnom kontakte s pápežom – pravidelné pracovné stretnutia s pápežom sú viac v kompetencii prefekta kongregácie. Sekretár na tieto stretnutia pripravuje materiály.

Niekedy sa môže ale vyskytnúť aj pre sekretára pozvanie na pracovné stretnutia v užšom kruhu, niekedy zasa ide o zdvorilostné stretnutia pri formálnych príležitostiach. Či už išlo o jeden alebo druhý typ stretnutí, pri každom som znovu a znovu musel konštatovať pápežovu spontánnosť, jednoduchosť a snahu venovať pozornosť každému človeku, a to rovnako či išlo o pracovnú debatu na nejakú administratívnu tému, alebo aj počas len pársekundového stretnutia pri oficiálnom pozdrave a podaní ruky.

Pre mnohých ľudí je stretnutie a podanie si ruky s pápežom celoživotnou udalosťou. Spomínate si aj vy na nejakú konkrétnu udalosť, kedy na vás osobný kontakt so Svätým Otcom obzvlášť zapôsobil?

- Mohol by som uviesť niektoré liturgické slávenia alebo chvíle niektorých jeho dôležitých príhovorov, napríklad pri vianočných blahoželaniach pre predstavených rímskej kúrie. Ale ak by som mal ísť k celkom osobnému zážitku, tak si veľmi milo spomínam na pápežovu návštevu v úrade, v ktorom som pracoval, teda v sídle Kongregácie pre východné cirkvi.

Pápež tam prišiel takpovediac sám, len so šoférom, čo dosť prekvapilo aj turistov, ktorí si ho všimli v aute, keď z Via Conciliazione vchádzal do budovy, kde sídli kongregácia.

Potom musel náš vrátnik radšej zatvoriť bránu, aby sa okoloidúci turisti nenahrnuli do nádvoria.

Pápež sa chcel rozprávať so všetkými pracovníkmi kongregácie, s kňazmi i laikmi.

Keď sme mu povedali, že po stretnutí je pripravená káva a chlebíčky, tak zmenil poradie a pozval všetkých zamestnancov, aby sme si najprv spolu s ním dali občerstvenie a potom bude debata. Pri nej nám celkom úprimne poďakoval a potvrdil, že dôveruje našej práci, našim kompetenciám a teda aj návrhom, ktoré mu predkladáme.

Vo Vatikáne ste mali tiež možnosť koncelebrovať s ním sväté omše. Istý kňaz, ktorý mal podobnú skúsenosť s pápežom, vravel, že to bol pre neho zážitok, pretože na Svätom Otcovi bolo vidieť, ako hlboko omšu prežíva. Ako ste to vnímali vy?

- Františkovo liturgické slávenie je veľmi sústredené, úprimne nábožné a pritom jednoduché vo svojej forme. Nerád spieva liturgické texty, čo dodáva jeho slúženiu istý rozmer „striedmosti“ v liturgii.

Inokedy však niektoré liturgické gestá dokáže naplniť neočakávane silným duchovným rozmerom, vnímaným aj cez médiá – spomeňme si na eucharistické požehnanie v čase pandémie.

Mnohým ostal vrytý v pamäti tento obraz - na prázdnom Svätopeterskom námestí, osamotený, v daždi kráčajúci pápež prichádza na bránu baziliky, kde dlho zotrvá v mĺkvej eucharistickej adorácii a potom za hlaholu zvonov požehnáva eucharistiou v monštrancii celý svet, ohrozený pandémiou. Takáto modlitba, to je posolstvo, to je gesto, ktoré je nezabudnuteľné, silné a zrozumiteľné vo svojej univerzalite, pre veriacich i neveriacich.

Čím oslovuje pápež vás konkrétne, čo je vám na ňom najviac sympatické?

- Je to jeho vnútorná sloboda a schopnosť ísť bez zaváhania stanovenou líniou pri riadení cirkvi aj pri riešení drobných, každodenných administratívnych úloh. Rovnako je to aj jeho priamočiarosť pri pomenovaní niektorých problémov, bez ukrývania sa za príliš diplomatické či kuriálne (vatikánske - pozn. red.) spôsoby vyjadrovania.

Pápež František je uznávaný a obdivovaný aj u mnohých svetových osobností, neveriacich či u členov iných náboženstiev. Ak by ste mali zhrnúť jeho celkové pôsobenie na Petrovom stolci, čím sa tak odlišuje a vyčleňuje od svojich predchodcov, že si získava obľúbenosť aj mimo kruhov veriacich?

- Aby sme boli spravodliví, musíme uznať, že úrad pápežov i osobnosť každého z pápežov už prinajmenšom od začiatku 20. storočia je predmetom záujmu i rešpektu celosvetovej verejnosti. V tomto zmysle by som teda nechcel hovoriť o akejsi špecifickej odlišnosti pápeža Františka od jeho predchodcov.

Globálny mediálny svet informuje o aktivitách pápežov veľmi pozorne. To, čím si pápeži získavajú úctu i sympatiu, je práve ich vernosť posolstvu, ktoré reprezentujú.

Zo svojej činnosti sa nezodpovedajú parlamentu, voličom, straníckym centrálam, ako to musia robiť politici. Zodpovedajú sa Bohu, aby verne plnili poslanie, ktoré im bolo zverené. Nemusia teda flirtovať s verejnou mienkou, hľadať divácke body, sympatie a súhlas – a možno práve toto im získava i body i sympatie i súhlas.

Pri návštevách pápeža v cudzích krajinách ho zvyknú sprevádzať miestni biskupi, medzi ktorými by ste mali byť aj vy. Budete v jeho prítomnosti počas celého jeho programu na Slovensku, alebo len v čase, keď sa bude nachádzať na východe?

- Všetci členovia Konferencie biskupov Slovenska budeme sprevádzať Svätého Otca počas jeho návštevy Slovenska, pri jeho verejných vystúpeniach a stretnutiach.

Aká bude vaša úloha, resp. úloha biskupov pri sprevádzaní Svätého Otca?

- Nehovoril by som o akejsi špecifickej úlohe – organizačný tím má jasne rozdelené kompetencie medzi domácimi členmi a pápežovým rímskym sprievodom.

Podľa programu sa má pápež František stretnúť aj s jezuitmi, ku ktorým má on sám ako člen tohto rádu veľmi blízko. Stretnutie má byť neformálne. Zúčastníte sa ho ako jezuita aj vy?

- Bol som informovaný, že podľa praxe Svätej Stolice, hoci som rehoľník, tak pri tomto stretnutí nebudem, pretože pápež má na stretnutie s biskupmi vyhradený iný čas a priestor.

Spomínajúc program, v Košiciach má Svätý Otec navštíviť často rozoberaný Lunik IX. Pápež František je známy tým, že má k chudobným blízko. Čo ho však vedie k tejto špeciálnej pozornosti voči chudobným a ľuďom na perifériách?

- Pápež pri nástupnom príhovore po svojom zvolení sám o sebe povedal, že prichádza akoby z konca sveta, teda z jeho periférie. Počas svojho pastoračného účinkovania ako kňaz i biskup sa venoval s osobitnou láskou pastorácii v chudobných štvrtiach.

Chudoba nemusí vždy znamenať chudobu čisto materiálnu, ale aj chudobu duchovnú, ťažkosť s integráciou, ktorá nakoniec vytvára situáciu, v ktorej sa nejaký jednotlivec, ale i celá komunita nachádza na okraji – na okraji mesta, na okraji ekonomického rastu spoločnosti, na okraji záujmu väčšiny.

Tento vzťah voči chudobným sa u Svätého Otca spomína ako jeho príznačná charakteristika. No celá cirkev by však mala byť vo svojej podstate taká - otvorená voči núdznym a ochotná im slúžiť. Čím je teda táto črta pápeža Františka taká špecifická?

- Ak hovoríme o chudobe – mnohokrát máme na mysli naše slovenské porovnávanie sa s bohatšími susedmi. To však nie je tá skutočná chudoba, porovnateľná s tými skúsenosťami chudoby, ktoré prispeli k Františkovmu latinskoamerickému vnímaniu chudoby. Skutočná chudoba veľkej časti obyvateľstva sveta, najmä v tzv. rozvojových krajinách, je totiž zdanlivo neriešiteľným problémom.

Najhoršia je totiž taká chudoba, ktorá degraduje ľudskú dôstojnosť, oberajúc človeka o nádej na zlepšenie svojej situácie a o prostriedky k tomu, aby ju naozaj mohol reálne zmeniť. Tento typ chudoby je v krikľavom kontraste s rastom bohatstva v iných častiach sveta či iných vrstvách spoločnosti. Tým sa ďalej otvárajú nožnice skutočnej i zdanlivej nerovnosti i frustrácie, ktorá z toho vyplýva.

Iste, za týmto javom sa skrýva celý rad komplexných faktorov. Evanjeliové pripomínanie povinnosti ľudskej solidarity pomoci blížnemu je niečo viac ako len vypracovávanie sociálnych a ekonomických politík. Je to zmena paradigmy vyžadujúca priblíženie sa k problému cez osobnú skúsenosť, cez vnímanie situácií jednotlivých osôb, cez stretnutie pohľadov a dotknutie sa ruky.

Aj o tomto hovorí pápež František, k tomuto pozýva všetkých, pripomínajúc súčasne povinnosť každého, v rámci jeho kompetencie i úradu, schopností a možností pracovať na vnášaní väčšej spravodlivosti do systémov, ktoré riadia tento svet.

Môže podľa vás táto návšteva Lunika IX v našej spoločnosti niečo zmeniť vo vzťahu k rómskym komunitám?

- Táto návšteva by mohla byť upozornením pre rómsku aj pre majoritnú komunitu. Pre prvú je to pripomienka – nehovorte, že iným na vás nezáleží. Dokonca aj pápežovi na vás záleží a to až tak, že sa chcel s vami osobitne stretnúť. Prišli ste, pripravili ste sa na toto stretnutie? Čo pre vás táto návšteva znamená, k čomu vás môže motivovať?

Pre majoritnú spoločnosť je to pripomienka - nezatvárajte si oči ani srdcia pred rómskou komunitou. Je súčasťou spoločnosti, v ktorej žijete, aj keď niekedy je pohodlnejšie žiť v predstave, že jej problémy nie sú aj vašimi problémami, že jej často bezvýchodisková ťažkosť s integráciou a následná uzatvorenosť sa do seba sa vás netýka. Toto všetko sa týka aj vás a bude sa vás týkať stále viac.

Príchod Svätého Otca na Slovensko sa uskutočňuje počas narastajúcej tretej vlny pandémie. Vy sám ste ochorenie covid-19 pred rokom prekonali. Ako teda reflektujete okolnosti, za akých sa táto významná udalosť udeje?

- Viac ako pandémia ohrozuje našu spoločnosť stav akejsi permanentne a široko rozvrstvenej „nababranosti“, všadeprítomná nervozita a podráždenosť, skrytý i neskrývaný hnev, podozrievanie, frflanie a nedôvera. Pandémia vytiahla z každého z nás, ako jednotlivcov i skupín, na svetlo sveta naše najlepšie, ale i najhoršie stránky. A tie horšie sú – ako to neraz býva - aj keď nie najpočetnejšie, tak akosi viac viditeľné a hlasnejšie.

Marketingový manažér by povedal, že v tomto stave spoločnosti je organizovanie podujatí, ako je pápežova návšteva, možno nie najvhodnejšie. Ja si však práve naopak myslím, že takýto čas je veľmi vhodný.

Pápež prichádza s posolstvom pokoja, porozumenia, súcitu, solidarity. Jeho návšteva tak môže byť pre niekoho hromozvodom nahromadenej nespokojnosti, pre mnohých však výzvou k hľadaniu dobra aj v nás samých, v našich blížnych, ale predovšetkým v Kristovom posolstve evanjelia, ktoré pápež prináša.

Konferencia biskupov Slovenska pred pár dňami informovala, že na podujatia umožní ľuďom vstup v režime OTP. Pôvodný plán povoliť účasť len plne zaočkovaným mnohí vnímali ako diskriminačný a rozdeľujúci už beztak rozdelenú spoločnosť. Aký bol váš názor na pôvodne stanovené podmienky?

- Po napätom očakávaní minulého roka, kedy už budú konečne dostupné vakcíny, po kritike, že ich je málo a prichádzajú pomaly, po mediálnom lynčovaní tých, ktorí sa v rade na vakcínu predbehli, po kritikách, prečo sme nekúpili Sputnik, keď v Maďarsku ním očkujú a po tom, prečo sme kúpili Sputnik, keď inde v Európe ním neočkujú, sa teraz v značnej časti spoločnosti (často práve aj zo strany tých istých autorov predchádzajúcich výrokov) stretávame s kritikou, že úrady ľudí nútia k vakcinácii, využívajúc pritom ako nástroj aj pápežovu návštevu, kde je účasť podmienená vakcináciou.

Že je to diskriminácia, že je to pokus o genocídu, že oni si do tela chémiu pichať nedajú atď., že treba ísť na barikády, zvrhnúť vládu a nastoliť... nastoliť... čo?

Priznám sa, že ma všetky tieto polemiky už unavujú, pretože v nich vidím istú zlomyseľnosť či negativitu za každú cenu. Keď ich počúvam od profesionálnych chorobných kverulantov, tak ma to neprekvapuje.

Keď ich počúvam od politikov, ktorí si urobili z rozoštvávania národa svoju politickú agendu, tak mi je z toho síce smutno, ale vnímam to ako zúfalú túžbu po politickom zbieraní bodov alebo aspoň po akomsi marginálnom prežití vzbudzovaním pozornosti nadbiehaním nahromadenej frustrácii časti spoločnosti. Divím sa však, že niekedy tento typ kritiky zaznieva aj z úst inak celkom rozumných a slušných ľudí.

Isteže aj ja by som bol radšej (a kto by nebol?), keby tu nebola pandémia a keby nemuseli existovať žiadne obmedzujúce kritériá. Pandémia tu však je a zdá sa, že sa hneď zajtra neskončí. A tí, ktorí majú pred spoločnosťou zodpovednosť za jej čo najlepšie zvládnutie, rozhodli tak, ako rozhodli.

Ako ste teda reflektovali dané opatrenie vy?

- Vami zmienené opatrenie vnímam nie v tom, že bolo alebo či vôbec bolo „diskriminačné“, ale v tom, že bolo dané kompetentnými zodpovednými orgánmi a bolo posúdené ako epidemiologicky najprijateľnejšie. Nevidel som v ňom prejav zlomyseľnosti, ani vôle obmedzovať náboženskú slobodu. Iste, šlo o nepopulárne opatrenie, pri ktorom sme aj my biskupi do poslednej chvíle diskutovali s kompetentnými predstaviteľmi a žiadali aj možnosť ešte prípadného, aspoň čiastkového kompromisu.

V danom stave príprav sa však chceme viac ako na nejaké polemiky sústrediť na to, aby sme pozvali na toto stretnutie tých, ktorým to aj súčasné predpisy umožňujú. Ide o historickú príležitosť – a nie je celkom to isté (možno aj po rokoch) povedať - mohol som tam síce ísť, ale uspokojil som sa s tým, že som videl, ako bol pápež na Slovensku, videl som to v televízii sediac v papučiach v obývačke, alebo povedať - áno, keďže som mal to šťastie, že som mohol ísť na stretnutie s pápežom, tak som tam, samozrejme, aj ja bol a doteraz si na to dobre pamätám.

Súčasne by som všetkých, aj tých, ktorí sa nemôžu osobne zúčastniť pápežovej návštevy, chcel vyzvať, aby ju vnímali a prežívali v duchu jednoty a solidarity, a nie ako motív k prehlbovaniu našich už aj tak mnohých rozdelení.

Prečo sa Konferencia biskupov Slovenska nakoniec rozhodla toto opatrenie uvoľniť?

- Nebol som osobne prítomný pri celom rozhodovacom procese, a preto chcem vysloviť svoj predpoklad, že pri ňom boli zohľadnené najnovšie postoje epidemiológov, ako aj postoj kompetentných úradov, ktorí sa vyjadrili, že v konečnom dôsledku, v rámci existujúcich epidemiologických opatrení je na organizátorovi podujatia presne zadefinovať režim, v ktorom sa budú obsadzovať jednotlivé sektory účastníkov, teda či umožní aj vytvorenie osobitných tzv. OTP sektorov.

Podobný princíp bol krátko pred týmto rozhodnutím uplatnený aj pri iných verejných zhromaždeniach bez toho, aby to bolo predmetom zvýšenej verejnej diskusie, alebo bez toho, aby sa takáto možnosť považovala za zvýšené epidemiologické riziko.

Aby si každý mohol zo stretnutia s pápežom (aj keď len na diaľku) odniesť čo najviac, mal by sa na to aj patrične pripraviť. Čo by ste teda odporúčali robiť pred samotnou udalosťou nielen veriacim, ale všetkým, ktorí sa rozhodnú zúčastniť sa?

- Je zrejmé, že účasť na niektorom z podujatí pápežovej návštevy je spojená s istou námahou - registrovanie, cesta, nepohodlie. To všetko však ustupuje do pozadia v porovnaní so zážitkom, ktorý v človeku ostáva aj po tom, čo opadne únava z cesty a prípadného nepohodlia.

Zážitok však vychádza aj z toho, akým spôsobom som sa na dané stretnutie pripravil. Bol tento čas prípravy pre mňa príležitosťou k lepšiemu spoznaniu učenia pápeža Františka? Bol pre mňa príležitosťou k oživeniu, povzbudeniu mojej osobnej viery, k intenzívnejšiemu modlitebnému a sviatostnému životu? Bol pre mňa príležitosťou k hlbšiemu prežívaniu cirkevného spoločenstva, ktorého som súčasťou?

Ak na tieto otázky môžem odpovedať pozitívne, tak môžem očakávať aj hojné duchovné bohatstvo z pápežovej návštevy. Ak som tento čas ešte v tomto duchu neprežil, stále sa môžeme ešte motivovať k dobehnutiu zameškaného.

DANIELA MARCINOVÁ

Zdroj:
https://kosice.korzar.sme.sk/c/22734380/vladyka-vasil-viac-ako-pandemia-nas-pri-navsteve-papeza-ohrozuje-podrazdenost-a-hnev.html

Foto:
Arcibiskup Cyril Vasiľ, apoštolský administrátor sede plena Gréckokatolíckej eparchie v Košiciach. (Zdroj: Peter Hric/Byzantinos)