ROZHOVOR. Arpád Soltész: Tieto voľby sú referendom o mafiánskom štáte

Autor knihy Sviňa kritizuje neschopnosť vyrovnať sa s minulosťou.

KOŠICE. V 90. rokoch písal ako novinár o mafii, politike a privatizácii na východe Slovenska. Silné témy mu ostali, podľa jeho druhej knihy Sviňa vznikol rovnomenný film, ktorý mal pred niekoľkými dňami premiéru. Politici sa mu zatiaľ napriek prílišnej podobnosti s filmovými postavami neozvali.

Arpád Soltész je aj predsedom správnej rady Investigatívneho centra Jána Kuciaka. Hovorí, že nežijeme v liberálnej demokracii, ale v unesenom štáte. A ak ľudia uverili, že tento systém je liberálna demokracia, tak ho odmietajú aj volením extrémistov.

Kedy si film videl prvý raz a s akými pocitmi si ho prijal?

Na kontrolnej projekcii v Bratislave, čo je udalosť vo veľmi úzkom okruhu. Sú tam len kľúčoví tvorcovia filmu - režisér, producent, kameraman, strihač, zvukár. Mňa prizvali, lebo Mariana (producentka Mariana Čengel Solčanská pozn. red.) chcela vidieť moju autentickú reakciu po filme. Máme takú dohodu, že čo sa stane v kine, zostane v kine. Môj alergický záchvat teda nevidel nikto a keby ho niekto videl, tak ho popriem

V čom alergický?

Tiekli mi slzy.

Dá sa zhodnotiť koľko percent sa z knihy dostalo do filmu?

Kniha je veľmi košatá, tá by bola na dlhý seriál, čiže Mariana musela vybrať nejaké dejové línie. Vybrala dve. V tom okamihu, keď som videl prvú verziu scenára, som vedel, že to bude dobré, pretože vybrala presne tie, ktoré sú aj pre mňa podstatné a kľúčové a ktoré rámcujú román.

Knihu si začal písať v lete po vražde Jána a Martiny, teda v čase, kedy ešte mnohé veci, ktoré sme sa dozvedeli z médií až neskôr, neboli zrejmé. Ako boli do filmu doplnené?

Mariana použila aj vyslovene realistické veci z vyšetrovania. Keď som to písal, vymyslel som si veľa vecí. Vyfabuloval som si napríklad postavu bývalého novinára, ktorý pracuje pre podnikateľa Wagnera, sleduje novinárov a robí im zle. Vtedy som netušil, že Peter Tóth spolupracoval s Kočnerom. Nevedel som, že Marian Kočner je nejako hlbšie involvovaný s Tománkovcami z Čistého dňa. To, čo teraz vidíme v tých množstvách dát od Mariána Kočnera, vyzerá, že som sa celkom trafil. Román je uvedený takým disclaimerom, že postavy nie sú reálne a keby sa niekto v nejakej postave spoznal, tak sa má prihlásiť na najbližšom policajnom útvare a nemá si zabudnúť občiansky preukaz a zubnú kefku. Potom si mnohí kolegovia robili srandu, že Peter Tóth to asi čítal a zobral si to k srdcu. Niektoré veci mi proste vyšli, ale je to skôr dielo náhody, nebola to žiadna prorocká vízia.

No ako prorocká vízia to vyzerá.

Sranda je, že keď som vydal rukopis, tak vo vydavateľstve diskutovali o tom, že príliš démonizujem tých ľudí a mali obavu, že to čitateľ odmietne. Že to bude veľmi prehnané, že si ľudia povedia, že je to tak veľmi odtrhnuté od reality, že fakt nie. Vydavateľovi sa zdalo, že idem do veľkého rizika. Potom, keď vyšla v októbri kniha, keď už bolo veľa vecí známych, tak si ľudia hovorili, že som to dobre trafil, že sa to kryje s realitou a dnes, keď je už známych ešte viac faktov, tak mnohí už ohŕňajú nosom, že som sa nemusel tak krotiť a mohol som trochu pridať.

Do akej miery sú knižné a filmové postavy totožné so skutočnými postavami, ktoré si čitatelia a diváci spoja? Tí, ktorí sa vo filme nájdu, sa zatiaľ neozvali?

Úprimne to neočakávam, pretože aj v románe aj vo filme sú postavy archetypy a sú namiešané z viacerých ľudí. Neviem si predstaviť, že príde, menujme Robert Kaliňák a povie, že to som ja, ale to nie je pravda, ja som to neurobil. Okej, tak potom to nie ste vy, pán Kaliňák.

Výkony ktorých hercov a herečiek sa ti najviac pozdávali?

Herci sú vynikajúci, aj preto, že na tento projekt neboli peniaze. Normálne sa film robí zhruba štyri roky, dva roky sa zháňajú peniaze a vyvíja scenár, potom sa rok točí a rok sa robí postprodukcia. Tu sme sa stretli s Rudolfom Biermanom a Marianou prvýkrát 22. mája, čiže to bolo extrémne rýchlo urobené. Peniaze neboli, veľa ľudí tam pracovalo za symbolický honorár. Všetci herci do toho išli s obrovským nasadením a nadšením a myslím si, že je to z toho filmu cítiť. Je tam veľa naozaj takých výkonov, o ktorých sa aj o desať či dvadsať rokov bude hovoriť, že to boli kľúčové výkony slovenského filmu.

To extrémne rýchle načasovanie súvisí s tým, že snímka mala prísť do kín ešte pred voľbami?

Nesúvisí to s voľbami, súvisí to s tým, že v tomto období ešte ľudia chodia do kín, lebo ešte je zima a skoro tma. V tomto okamihu nejde ani žiaden iný silný konkurenčný film, bolo to rozhodnutie distribútora. O rok by už ten film ľudí tak nezasiahol. Budeme mať o pár dní dva roky od vraždy, takže ešte to funguje. O tri roky by to fungovalo slabšie a o päť rokov to bude dejepis.

Po poslednom filme od Solčanskej Únos došlo k zrušeniu Mečiarových amnestií. Bude mať Sviňa spoločenský dopad?

Nič si od toho nesľubujem, len očakávam, že ľudia, ktorí tento film uvidia, sa zamyslia, vyvodia si z toho pre seba nejaké dôsledky. Ja sám neviem, čo mám úplne zmeniť a akým spôsobom. Je jasné, že pôjdem voliť, viem, ako budem voliť, ale každý má iné preferencie, iné hodnoty, inú predstavu. To, že voláte po zmene, neznamená, že aj dosiahnete zmenu, ktorú si predstavujete. Nie je ani mojou ambíciou niečo meniť.

Čiže len musíme prejsť tou bolestnou katarziou?

To by bolo zdravé, lebo Slováci sú majstri sveta v tom, ako sa nevyrovnávať so svojou minulosťou a ani súčasnosťou. My vieme naozaj popierať, v tom sme extra liga. Vytesniť a poprieť.

V závere filmu sa mladý novinár pýta, prečo sme dopustili to, ako to v tejto spoločnosti funguje. Prečo sme to na Slovensku dopustili?

Viem hovoriť za seba a možno vo veľmi malej miera za svoje povolanie, že my, novinári, sme urobili veľa chýb. Neboli sme dostatočne dôslední. Ja si pamätám podobné voľby, ako nás čakajú teraz. To boli voľby v 1998. Ani vtedy to neboli, ani teraz to nebudú voľby, toto je prakticky referendum, a je to referendum civilizačného charakteru, či chceme tento mafiánsky systém, v ktorom fungujeme, zmeniť na demokraciu, alebo na nejakú formu autoritárskeho štátu, ktorý síce dokáže upratať, ale v podstate cena za to upratovanie je vyššia, ako by sme zostali v súčasnom systéme. Zásadnú chybu sme urobili, že sme v roku 1998 mali pocit, že keď vstúpime do EÚ, do NATO, že už sú nejaké mantinely a už sa nám nič zlé nemôže stať. Ešte si chlapci niečo ukradnú, vezmú si nejaký úplatoček, ale už sa to nevráti k tomu mafiánskemu systému, ktorý tu bol za Mečiara. Hrubo sme podcenili to, čo sa tu reálne deje a 20 rokov sme vysvetľovali ľuďom, že žijú v liberálnej demokracii, no ona to nebola. Unesený štát je politologický terminus technicus a toto je unesený štát. Unesený obyčajnými treťotriednymi gangstrami z geta, ktorých motivátori sú: ďalšia lajna koksu, ďalšia lajna koňaku, ďalšia čajočka. A ak ľudia uverili, že tento systém je liberálna demokracia, tak ho úplne legitímne odmietnu a nemôžu ho odmietnuť presvedčivejšie ako tým, že budú voliť nejaký extrém. A to je aj naša chyba, my sme strážni psi demokracie a neustrážili sme ju.

Ak by si mal personifikovať názov knihy a filmu Sviňa do nejakej reálnej postavy zo súčasnej politickej scény alebo z verejného života, kto by to bol?

Kto čítal román Sviňa, si možno všimol, že slovo sviňa sa vyskytuje iba v titule knihy. Dal som si špeciálne záležať, že nikde inde v texte slovo sviňa nezaznie. Práve preto, aby si každý mohol vybrať, kto je tá jeho sviňa.

A tá tvoja?

Nemohli by sme naopak, že kto nie je? Ale nie, to by bola pekelná pasca tvrdiť, že všetci sú svine, lebo nie sú. Ja tam vidím tých svíň naozaj veľa, ale nemám potrebu svoju sviňu vsugerovať ostatným. Nech si každý nájde tú svoju.

Čiže tých svíň je viac a chliev je Augiášov?

Ten chliev je o niečo horší ako Augiášov. Hľadá sa Herkules. Aj keď aj to je problém, že my stále čakáme, že príde Herkules a vyčistí Augiášov chliev. Nechce sa nám čistiť samým. Ľudia vždy čakajú na nejakého politického spasiteľa, ktorý buď nepríde, alebo ak príde, tak sa z neho vykľuje diktátor.

V jednej filmovej pasáži sa hovorí, že bude trvať celý život, kým sa to naše slovenské prostredie nevyčistí. Naozaj tak dlho?

Nie som taký optimistický, aby som si myslel, že sa to vyčistí za jednu generáciu, ak sa to začne čistiť teraz hneď. Mám 50 rokov, čiže ja sa toho určite nedožijem. Možno deti, ktoré sa dnes rodia, si budú môcť povedať, že upratané. A to ešte budeme musieť mať naozaj veľké šťastie a vyhrnuté rukávy, veľmi zapracovať a nezbabrať to.

Ako sa zmenila spoločenská situácia po vražde Jána a Martiny už s odstupom dvoch rokov?

Úplne presne to zistíme v deň volieb.

Ako hodnotíš spoluprácu novinárov po tejto vražde?

Veľmi dobre. Máme v Investigatívnom centre Jána Kuciaka rôzne typy médií, takže každý z novinárov nachádza v tých dátach veľmi špecifické informácie, ku ktorým má blízko pri svojej práci. Iné veci dokáže objaviť televízny reportér, iné veci zase analytik z Aktualít alebo zo SME. Iné veci dokáže objaviť bulvárny novinár, lebo prizvali sme aj taký ten remeselne a poctivo dobre robený bulvár. To sú ľudia, ktorí poznajú tváre, poznajú ľudí, poznajú spoločenskú smotánku, čiže vedia identifikovať ľudí na fotkách. Je to premyslene vyskladaný tím, ktorý efektívne a dobre spolupracuje.

Bude po Mäse a Svini ešte tretia kniha?

Bude, chcem sa vrátiť späť k obdobiu a reáliám Mäsa.

Čiže na východ?

Áno, pekne späť na východ do deväťdesiatych rokov a do začiatku dvetisícich. Príbeh mám veľmi dávno nachystaný, len nebolo kedy písať. A teraz si už ten čas budem musieť nájsť. Mal som vlastne ročný výpadok, čo nie je veľmi dobré. No teraz mi už neskáče po krku len slovenský vydavateľ, ale aj francúzsky, ktorý už má preloženú aj Sviňu, čiže v tomto roku by mal vyjsť jej francúzsky preklad. Mäso už vyšlo vo Francúzsku, bolo celkom úspešné. Už sa ma pýtajú, kedy pošlem tretí román.

KATARÍNA GÉCZIOVÁ, JANA OGURČÁKOVÁ

Zdroj: 
https://kosice.korzar.sme.sk/c/22321610/arpad-soltesz-tieto-volby-su-referendom-o-mafianskom-state.html