ROZHOVOR. Martin Barna: Je to signál, aby sme prehodnotili svoj život. Nie je čas na falošné hrdinstvá

12.04.2020


Kňaz po liturgii v prázdnej cerkvi: Nie je čas na falošné hrdinstvá

Bola to podstatne odlišná Veľkonočná nedeľa, než na akú boli gréckokatolícki veriaci v obci Pichne v Sninskom okrese zvyknutí. Tak ako všade na Slovensku, aj v ich cerkvi Zosnutia Presvätej Bohorodičky sa totiž neslávia verejné bohoslužby. Kým po iné roky veriaci počas Veľkej noci zaplnili chrám a stáli aj pred ním, teraz ostal prázdny. Veľkonočný obrad sa však za jeho dverami odohral tak, ako je zvykom. Správca farnosti MARTIN BARNA, ktorý spravuje pichniansku farnosť siedmy rok, slávil liturgiu v kruhu svojej rodiny. Rodák z Vyšného Kazimíra od Vranova nad Topľou po svojej sviatočnej službe pre Korzár porozprával, ako sa zmenil život veriacich počas pandémie, vysvetlil, v čom je preňho Boh najväčší lekár i prečo „teoretická“ časť viery na riadny život veriaceho nestačí.

Počas liturgie ste spomenuli, že toto je piaty týždeň, čo slúžite v prázdnej cerkvi, dnes sú však najväčšie kresťanské sviatky roka. V čom to teda bolo dnes iné?

- Je to iné, ale nielen dnes, pretože u nás sú bohaté obrady už od štvrtka. Je to úplne odlišná atmosféra, keď sme tu sami, len ja s mojou rodinou, keďže moja manželka počas tejto mimoriadnej situácie kantoruje. Samozrejme, že sa spájame spolu s veriacimi na diaľku. Vyzýval som ich k tomu, práve preto pred každou jednou liturgiou zvoníme a dávame im tak vedieť čas, kedy sa začína liturgia, ale je to úplne iné. Hoc, samozrejme, na dôstojnosti a na kráse týchto obradov to nič nemení, zostávajú také, aké sú - nádherné. A ich posolstvo vzkriesenia stále znie a teraz možno ešte viac. Ale tým, že je prázdna cerkev, je to rozdiel.

Keď tu máte bežne svojich veriacich, vnímate od nich nejakú spätnú väzbu, ktorá vám možno teraz chýba?

- Istotne to pociťujem ako nedostatok, ale na druhej strane ja od nich spätnú väzbu mám. Síce nie priamo tu v chráme, ale snažím sa každý deň aspoň s niekoľkými veriacimi komunikovať, či už prostredníctvom telefónu alebo sociálnych sietí, a teda viem, čo prežívajú, že im obrady chýbajú. Sami povedia, že je to smutné, že musia byť doma. Na druhej strane si všetci veľmi dobre uvedomujeme, že to je veľmi potrebné.

V čom sú teraz vaše dni iné, ako keď vaša farnosť funguje v štandardnom režime?

- Všetky obrady slávime tak, ako sa má. Iné je to možno tým, že ja spravujem farnosť Pichne a zároveň aj filiálku v Nechválovej Polianke, čo je koncová obec v Humenskom okrese. Teraz v podstate všetky obrady prebiehajú iba vo farnostiach, čiže je toho logicky menej. Ak by dnes bola normálna Pascha (u gréckokatolíkov a pravoslávnych sviatok Vzkriesenia Ježiša Krista - pozn. red.), tak by som mal vlastne dve utierne vzkriesenia a dve liturgie – v Pichniach a Nechválovej Polianke. Keďže veriaci do cerkvi nemôžu, máme obrady iba v Pichniach.

Sympatické počas dnešnej bohoslužby bolo, že ste neboli v cerkvi úplne sám, ale obklopený svojou rodinou – manželkou a deťmi, ktorí vám pomáhali.

- Moja rodina chodieva aj na bežné liturgie, ale zvyčajne mám vtedy pri oltári aj iných miništrantov, dnes tu boli len moji synovia. Práve v tom je tá nádherná vec počas tejto pandémie, a to nielen v mojej rodine, ale aj v rodinách mojej farnosti a u ľudí celkovo, že teraz máme šancu budovať rodinnú cirkev. Je pravda, že potrebujeme liturgiu ako takú i cirkev, ale zároveň máme dnes novú možnosť priniesť cirkev viac do rodiny.

V čom by mala spočívať domáca cirkev?

- V roku 2015 sme tu mali sväté misie a vtedy misionár otec Jozef Jurčenko počas jednej kázne vyzýval ľudí k tomu, aby budovali domácu cirkev spoločnou modlitbou v domácnosti. Niekoľkokrát som o tom v homíliách rozprával, rovnako aj počas osobných rozhovorov s veriacimi. Mnohí priznali to, že aj keď žijú v manželstve 50 rokov, akosi sa im nedarí spoločne sa modliť, a tak sa jeden modlí zvlášť i druhý sa modlí zvlášť. Asi pred týždňom som sa zhováral s jedným manželským párom a hovorili mi, že počuli, ako zvonili zvony o deviatej, tak si dali sviečky na stôl, kríž a spoločne sa modlili.

Keď bolo verejne oznámené, že nebude možné slúžiť verejné liturgie a omše, aké boli reakcie vašich farníkov?

- Pýtali sa, či to naozaj takto bude, či naozaj nebude možné chodiť do cerkvi ani jeden deň v týždni. Ich reakcie boli prirodzené a rozumné, pretože sami povedali, že ak je to takto potrebné, tak musíme vydržať. Je však pravda, že sme najprv rátali s dvomi týždňami, ale predĺžilo sa to a nie je ani jasné, dokedy to takto bude.

Počas liturgie ste povedali, že Boh je najväčší lekár. V čom?


- Mnohí to takto prežívajú, že to, čo sa dnes deje a koľkí ľudia zomierajú, je Boží trest. To nie je pravda, skôr nám Boh ukazuje našu obmedzenosť, že nie sme pánmi všetkého. Toto je čas, aby sme sa zastavili, aby sme prehodnotili svoj život - čo je naozaj dôležité a čo je správne. Určite nechcem zľahčovať túto chorobu, pretože je to veľmi vážna vec a keby na Slovensku prepukla v plnej sile, tak je to niečo strašné. Ale má to byť pre nás možnosť, aby sme si zo zlých vecí vedeli vytiahnuť to dobré.

Je toto podľa vás čas, keď sa ľudia budú viac obracať k Bohu? K viere?

- Asi pred dvomi týždňami som na internete našiel jeden článok, ktorý som potom zverejnil vo farskom liste, pretože ho pravidelne naďalej pripravujeme a roznášame našim veriacim. Ten článok hovoril o tom, že ľudstvo dostalo presne takú chorobu, akú potrebovalo. Prestávali sme si vážiť zdravie a preto prišla táto choroba, aby sme si uvedomili, aké je veľmi dôležité. Prestávali sme si vážiť prírodu a preto toto ochorenie, počas ktorého je pobyt v prírode veľmi vzácny. Prestávali sme vedieť fungovať v rodinách, tak nás choroba zatvorila do našich domovov, aby sme sa naučili znovu spolu žiť. Na konci toho textu bolo záverečné hodnotenie, že táto choroba nám veľmi veľa berie, ale zároveň nám dáva veľkú možnosť sa veľa naučiť a pochopiť, čo je v živote najdôležitejšie.

Čiže by to mohla byť príležitosť, aby ľudia prehodnotili svoje doterajšie hodnoty, svoj doterajší život?

- Myslím si, že áno. Odrazu máme všetci čas rozmýšľať a naozaj si uvedomujeme, čo je podstatné a v čom spočíva tá hodnota.

A v čom je teda tá hodnota?

- Tou najzákladnejšou je láska. Tak, ako hovorí aj evanjelista Svätý Ján: Boh je láska. A my ak žijeme túto pravú lásku, nie tú, ktorú nám veľmi často médiá prekrútia a menia jej význam, ale tú pravú lásku, ktorú vidíme práve na Veľký piatok a aj v dnešný deň. Ak sa orientujeme na to, že Boh je láska, a vidíme, že Pán Ježiš je ochotný zomrieť, aby mňa zachránil, a keď ja túto jeho lásku prežívam, tak to je základ. A toto môžeme žiť každý deň, každý jeden z nás vo svojom živote: pri obetovaní sa manžel manželke, pri obetovaní sa deťom, svojim blízkym. A to vidíme aj dnes počas tejto pandémie. Zoberme si len takú vec, keď chodia mnohí dobrovoľníci starým ľuďom nakupovať, to je obeta, nič iné. Keď sa pozrieme na to, ako bola medializovaná pani učiteľka, ktorá aj teraz roznáša deťom zo špeciálnej školy domáce úlohy do schránok. To je obeta, lebo ona robí niečo navyše, čo by nemusela. A toto je podľa mňa pravá hodnota života.

Spomínali ste lásku k Bohu, ale nemôže to byť aj láska vo všetkých jej podobách?

- Jednoznačne, pretože my síce hovoríme o láske k Bohu, ale ako ju prejavíme navonok. Ak o tejto láske budeme iba hovoriť, kľačať v cerkvi a modliť sa, to je jedna vec, ktorá je síce dôležitá, ale nestačí. Ale rovnako významná je aj tá druhá praktická stránka viery, ktorú môžeme prejaviť len skrze skutky k svojim blížnym.

Cirkev má dlhú históriu, prežila rôzne spoločenské zmeny, ale aj viacero pandémií ako mor či cholera. Aká by v tejto chvíli mala byť úloha cirkvi, čo v nej ľudia môžu nájsť?

- Je to tak, epidémie svet zažil i v minulosti. Veď aj v našej obci bola v roku 1831 epidémia cholery, je zapísané v archívoch, že zomrelo 50 ľudí. Nad súčasným obecným cintorínom je starý morový cintorín, kde sme vlani obnovovali kríž. A čo je úlohou cirkvi? Nič iné ako byť blízko človeku.

Tomuto zrejme praje moderná doba, že cirkev môže byť cez rôzne mediálne kanály blízko ľuďom.

- Áno, toto je požehnanie tejto modernej doby, lebo my často povieme, že to berieme ako samozrejmé veci, ale ono to tak úplne nie je. Ja sám mám jednu peknú skúsenosť spred pár rokov ešte z môjho pôsobenia na kaplánke v Poprade. Vtedy moja babička ako 86-ročná bola na návšteve u svojho syna a spojili sme sa cez Skype. Keď nás babka uvideli, prvá vec, ktorú povedali, bolo: Aký to Božičko dali rozum, že človek také vymyslel. To je presne o tom, aj médiá a sociálne siete sú dary, ktoré máme využívať, ale správne. Vďaka Bohu, že so svojimi veriacimi máme ako komunikovať – so staršími cez pevné linky, s mladšími cez sociálne siete a maily.

Spovedáte teraz ľudí?

- Máme odporúčanie, aby sme tak robili len v závažných a nevyhnutných prípadoch, ako je vážne ochorenie či smrť. Na začiatku sme dostávali informácie, že nejako vymyslia spoveď počas sviatkov celoplošne v celej Prešovskej archieparchii. Ale potom prišiel taký veľmi pekný e-mail, v ktorom vedenie archieparchie vysvetlilo, že rozprávalo s mnohými odborníkmi a teraz nie je čas na falošné hrdinstvo. Teraz je čas, aby sme počúvali svojich predstavených – štátnych či cirkevných, pretože nám chcú dobre.

KATARÍNA GÉCZIOVÁ

Foto
Kňaz Martin Barna hovorí, že so svojimi farníkmi je v kontakte. Síce nie osobne, ale telefonicky a cez sociálne siete. V nedeľu slúžil liturgiu tak ako po iné roky, ale bez verejnosti. 
(Zdroj: Katarína Gécziová)

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

DUCHOVNÉ STRETNUTIE NA TÉMU “LADOMIRSKE MNÍŠSTVO” 

V nedeľu víťazstva pravoslávia sa uskutočnilo s požehnaním Jeho Blaženosti Rastislava arcibiskupa prešovského a metropolitu českých krajín a Slovenska duchovné stretnutie mládeže a veriacich na tému “Ladomirske mníšstvo” v chráme sv. archanjela …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

Ako dopadli voľby v Prešovskom kraji

Pellegrini získal v Prešovskom kraji o 35-tisíc hlasov viac hlasov než minule Čaputová V Harabinovom okrese vyhral Korčok. PREŠOV. V minulých prezidentských voľbách dostala v Prešovskom kraji v prvom kole najviac hlasov Zuzana Čaputová, kr…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Moskva žiada Berlín, aby uznal blokádu Leningradu za genocídu

Chce aj peniaze Ruská diplomacia žiada Nemecko, aby uznalo 900-dňové obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny za genocídu. V pondelok ho k tomu vyzvala v diplomatickej nóte, v ktorej zároveň požaduje od Berlína ďalšie odškodnenie pre…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Rozhovor. Slovenský venkov nikdy sounáležitost s Čechy necítil

Společný národ byla idea elit, říká historik Jan Rychlík S profesorem Janem Rychlíkem, který právě teď o dějinách Slovenska vydává knihu, o českých četnících na Muráni, o Svaté říši římské, o Masarykově konceptu čechoslovakismu, trochu i o ko…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
22.03.2024

V Prešove rokovali biskupi na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov

Gréckokatolícki biskupi sa v utorok 19. marca zišli na arcibiskupskom úrade v Prešove na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov. Zasadanie tohto zákonodarneho zboru sa uskutočnilo po dvoch rokoch, nakoľko po zrieknutí sa úradu prešovského arcibi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Paraskyn son - dvomi chlopi.
Jeden varyť a druhyj uprjatuje/gruntuje...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať