Rusíni za Rusko, aj keď nie všetci (reportáž zo severovýchodu Slovenska)

03.10.2022


Nedávny široko diskutovaný prieskum MNFORCE, Seesame a SAV ukázal, že víťazstvo Ruska vo vojne si želajú najmä menej vzdelaní tridsiatnici z menších sídiel, voliči ĽSNS, Smeru a Republiky (v tomto poradí).

Regionálne má Rusko najvyššiu podporu v Nitrianskej župe a Prešovskom kraji. V jeho severovýchodnej časti, v okolí Bardejova a Medzilaboriec sme zisťovali, prečo si tam prevažne želajú víťazstvo Ruska.

Len nech nejaká raketa nepadne na náš dom
Odkedy 24. februára Rusko napadlo Ukrajinu, Martin Molčan (47) z dedinky Kurov pri Bardejove, milovník ruskej kultúry, osobitne Rachmaninovových klavírnych koncertov, si nepustil ani jedného ruského skladateľa, neprečítal ani jedného ruského spisovateľa. Nemohol. Ako federalista počúva už iba Dvořáka a Smetanu.

„Na začiatku u nás vládlo strašné pohoršenie, čo to Rusi urobili. Vidím, ako sa tu verejná mienka postupne preklápa do toho, že si to Ukrajinci spôsobili sami,“ hovorí Molčan.

Kurov má 700 obyvateľov, volia tu Smer (ako všade na okolí) a tretinu populácie podľa neoficiálnych čísel tvoria Rusíni. Molčan, ktorý pracuje ako projektový manažér eurofondov, si všimol zaujímavú časovú os vývoja názorov v dedine.

„Po vypuknutí vojny prvé tri týždne jojčíme, plačeme, tlieskame, ako im treba pomôcť. Po štvrtom, piatom týždni začneme hovoriť, že už by vojna mohla skončiť, lebo nás to už začína otravovať. V šiestom až ôsmom týždni nám to už otvorene prekáža, prepánajána, stále to isté. Ako hovorieval Andrej Danko, otupievame. A potom si ľudia nájdu Ukrajincov ako vinníkov za svoje ekonomické problémy,“ popisuje Molčan realitu.

V Kurove miestni u seba ubytovali štyri ukrajinské rodiny. Ako prvý to urobil Molčan, v ktorého kancelárii v bočnej časti domu donedávna bývala Ukrajinka Nataša s 18-ročným synom. Doniesli mu aj darčeky. Tašku s legendárnym nápisom „Ruský vojnový koráb, choď do p..e“ a poštové známky s rovnakým námetom. Tašku zavesil na viditeľné miesto.

Hneď ako začalo to „čudo“ (vojna), Molčan išiel pomáhať na hranicu. Sám sa identifikuje ako ten, čo „patrí niekde tam na východ“. Rusov a Ukrajincov vždy bral ako jeden slovanský národ. Veľká ríša, cárstvo. Ani jedných, ani druhých nepreferoval, čo sa zmenilo až anektovaním Krymu Ruskom v roku 2014. Jeho mama sa ešte učila v škole po ukrajinsky, on diplomovku písal o folklórnych tradíciách v rodine. Rusínskych, ako inak. Národnosť si uvádzajú slovenskú, doma aj so sestrou však dodnes hovoria po rusínsky.

„Keď som napriek agresii videl okolo seba jasne proruské názory, zhrozil som sa, že sme ešte naďalej mentálne ruská gubernia. S ľuďmi tu zásadne neskúšam reč o troch témach, lebo sa povadíme: o Matovičovi, Sulíkovi a vojne. Odkiaľ tu berú názory? Z Facebooku, ten je najväčšie zlo“ pokračuje Molčan.

Výsledok prieskumu, že na Slovensku prevažuje želanie, aby vojnu vyhralo Rusko, ho ani trochu neprekvapil. V okolí počúva, že to celé vyvolala Amerika, aby oslabila Rusko, že Amerika na každej vojne zarobí a Rusko je dobré, lebo nás oslobodilo.

„Drvivá väčšina ľudí tu vraví, aby tá vojna rýchlo skončila. Je jedno ako, len nech už nie je. Kamarát, dobrý človek, neustále opakuje, nech sa už Rusi s Ukrajincami dajako dohodnú. Vravím mu: nemajú ako, len tak, že Ukrajina si obnoví svoje hranice z roku 2014 a okolo celého Ruska sa spraví elektrický oplotok s päťtisíc voltami. Žite si tam a majte svoje názory, vravím,“ dodáva Molčan.

Kurovskí dôchodcovia, aj jeho mama, vôbec neriešia, na ktorej strane sú. V televízii počuli (asi od Fica), že sa do tej vojny nemáme miešať. Len aby nejaká raketa nepadla aj na ich dom. Jediné, čo chcú, je svätý pokoj.

Už teraz sú obaja porazení
Murár Marián Trucka (54) tiež býva v Kurove. Zrobený chlap sa nazdáva, že sa treba konečne zapodievať tým, prečo to ten Putin urobil. Vraví, že to síce nevieme, ale určite mal na to svoje dôvody.

„Môj názor? Jasné, že keď Rusi zaútočili, sú agresori. Ale treba brať aj druhú stranu veci. Nikdy sa nedozvedáme úplnú pravdu, médiá sú jednostranné. Je to nefér. Naše televízie hlásia, koľko padlo ruských vojakov, nikdy nie, koľko ukrajinských,“ povie Trucka.

Čo sa tu po dedine dozvedá, nikto nepočúval Putina. V čom? Aby Ukrajina nešla do NATO. Áno, majú právo o sebe rozhodnúť sami, to im Kurovčania neberú, len nie tak rýchlo.

„Nejde o víťaza, treba, že by sa dajako dohodli, aby tam zbytočne neumierali ľudia. O tom to je. Kto vyhrá? Ako vyhrá? Už teraz sú podľa mňa obaja porazení. To je ako v prírode. Keď sa postavia do medveďa vlci, tak aj keď je jeden, ubráni sa. Jasne, môžu ho ‚dodžubať‘, ale nikdy medveďa nezabijú,“ dodá Trucka, ktorý sa neobáva, že by Rusi po prípadnom víťazstve tiahli ďalej, aj k nám. Na to sú už vojensky oslabení. Kto ich oslabil? Ukrajina.

Kompromis by bol fajn, uvažuje murár, ale aký? Rusko chce minimálne celý Donbas, Ukrajina sa nevzdá ani časti svojich území. Tu, na pomyselnej nedozernej stepi, sa jeho úvahy končia.

Zelenského neznášam, nemá pokoru
S eurofondmi pracuje, a teda EÚ si (na rozdiel od Ameriky, ako vraví) pochvaľuje aj Bardejovčan Július Fedaš (48). Skrátime to: aj on je proti vojne, akejkoľvek. Len dodáva magické slovíčko „len“. Ako vždy a ako všetci.

„Keď sa na to pozriem z pohľadu Putina, vôbec sa mu nečudujem. Niekto hovorí, že je chorý človek. Podľa mňa nie je chorý, dačo ho k tej vojne dotlačilo, lebo začať vojnu, to nie je len tak,“ povie Fedaš.

A čo Putina podľa projektového manažéra dotlačilo k agresii na Ukrajine? Pochopiteľne, celkové rozloženie síl vo svete. Amerika má všade vojenské základne, Rusko vraj takmer nikde. Keď si CIA zmyslí, urobí kdekoľvek vojenský prevrat. Takže tu ide v podstate o vojnu Ameriky (ktorá na Ukrajinu „tlačí“ zbrane za miliardy) s Ruskom. No, ani v Kremli by to nepovedali jasnejšie.

Maličká pochybnosť: má napadnutý právo brániť sa agresii? Má, myslí si Fedaš, to bez diskusie, len čo je všetko za tým? A potom, až do invázie na Ukrajinu mal Putin v rukáve všetky esá, tou však o ne, blbec, prišiel, tým si všetko, žiaľ, „potentoval“.

„Ide o sféry vplyvu v Európe. Budem trochu rasistický: keď si Cigáni tu kúpia dva domy dozadu, nevadí mi to. Ale keby už napríklad kúpili susedný dom, štyridsať ľudí z osady, už by mi to vadilo. Toto isté je Rusko a jeho susedia. Keby bola Ukrajina neutrálna, Putin by ju nechal na pokoji,“ pokračuje Fedaš.

Rusi podľa neho z princípu nemôžu prehrať. A Ukrajinci? Keď Putin „zrobí“ mobilizáciu a pošle tam dva milióny vojakov, tí vraj preletia cez Ukrajinu, len tak zahučí. Kde sa potom zastavia? V Ubli? V Skalici? Dobrá otázka, vyznávač geopolitiky z Bardejova odpoveď nepozná.

„Nehovorím, že sa Ukrajina má vzdať. Mali by sa dohodnúť, zo začiatku boli snahy o mierové rokovania v Turecku, prečo už nie sú? A potom, prekáža mi jednostranné informovanie, aj v našich médiách. Ukrajinci nerobia svinstvá? Pozerám na YouTube videá z oboch strán a vytváram si svoj názor. Facebook nemám. Všetko, čo sa dozviem, delím desiatimi,“ povie Fedaš.

Jeho názory ovplyvnil aj kamarát, Rus z Donbasu. Vravel mu, že kým bolo toto územie pod kontrolou Kyjiva, Ukrajinci dostali dôchodky načas, no jeho mama čakala tri mesiace. Či je to pravda, nezisťoval, veril mu.

No najmä sú tu vraj dve hľadiská. Z toho morálneho by mala vyhrať Ukrajina, o tom niet pochýb, z geopolitického však Rusko. Aha, a ktoré hľadisko je pre pána Fedaša dôležitejšie? Ak sa na to vraj pozerá z čisto osobného pohľadu, berúc do úvahy dostupnosť plynu a ropy a z pohľadu muža, ktorý musí živiť svoju rodinu, tak to druhé. Ani o tom niet pochýb. Na susedoch mu záleží, to áno, ale odtiaľ potiaľ.

„Či vyhrá Rusko alebo Ukrajina, vojna sa skončí a prestanú zomierať ľudia,“ dodá Fedaš a ešte si trochu zanadáva na Zelenského. Toho „chlapa“, čo bez pokory diktuje Západu, že im má dodávať zbrane, neznáša.

Hrdý východ
Z Kurova do Čabín pri Medzilaborciach je nádherná cesta pustým krajom. Mäkké kopčeky s lúkami, na ktorých sa pasú kravičky a ovce. Dediny s osirelými bocianími hniezdami, páriky s mladými už odleteli do teplých krajín. Pôvabné dvojjazyčné (aj v rusínčine) názvy, napríklad Havaj-Gavaj. Bilbordy najvyššieho (meria vyše dva metre) predstaviteľa Prešovskej župy Milana Majerského (KDH), ktorý opätovne kandiduje pod heslom Hrdý východ. No pohoda.

Aj v Čabinách s takmer štyristo dušami volia Smer (ako všade na okolí), Rusíni tvoria zhruba polovicu populácie. Miroslav Sirik (50) je výtvarník, pracuje v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach.

„Ako mladý chlapec som s otcom viackrát navštívil ešte tesne po páde ZSSR Ukrajinu a videl som, akí sú tam nacionalisti, ako tam pobehujú s modro-žltými vlajkami, uctievajú Banderu. Hajlovanie som na vlastné oči nevidel, ale čítal som o ňom. Ukrajinci v posledných časoch začali vystrájať, preto tam chcel Putin radikálnejšie úpravy,“ vraví Sirik.

A čo sú to tie „radikálnejšie úpravy“? Jednoducho Putin chcel situáciu zmierniť, aby na Ukrajine nedošlo k nacionalistickým represiám, aby sa zase Západ nespojil proti Rusku, vraví výtvarník. A ako Putin „zmiernil situáciu“? Tak, že tam vojensky vpadol.

„Nie, na takú masívnu operáciu Rusi dôvod nemali. Putin sa prepočítal. Myslel si, že Ukrajinci budú ruských vojakov vítať s kvetinami ako osloboditeľov, že sa Ukrajina rýchlo vzdá,“ pokračuje Sirik.

Ostáva ešte zopár nezrovnalostí, napríklad nálezy masových hrobov, aj v týchto dňoch 450 tiel pri Iziume. To nie je dôkaz o ruských zverstvách? Nie celkom. Možno sú to zozbieraní ľudia z väčšieho okolia, uvažuje Sirik. A treba pripustiť, že to spáchali možno aj Rusi. To, že telá dali naraz do jedného masového hrobu, je však logické, aby sa tam nerozšírili choroby.

Keď ideme po dedine, výtvarník povie, že pravdupovediac nepozná v Čabinách nikoho okrem niekoľkých ukrajinských odídencov kto by mal názor, že vyhrať má Ukrajina. A sám seba považuje za najmenšieho radikála v okolí. Pri otázke, aká je miera zodpovednosti za túto vojnu, sa zamyslí.

„Tak 45 percent je na strane Ruska, 55 percent na strane Západu,“ povie Sirik s tým, že tak by to asi videl pri pohľade (nadhľade) z vesmíru ako mimozemšťan.

A cesta z vojny von? Aby všetci pustili zbrane. A ak nepustia? Tak nech tam bude „väčší vplyv Ruska“, a „ak treba“, nech aj nejaké tie ukrajinské územia ostanú Rusku.

ANDREJ BÁN

zdroj:
https://dennikn.sk/3017569/rusini-za-rusko-aj-ked-nie-vsetci-reportaz-zo-severovychodu-slovenska/

foto:
Kraj medzi Bardejovom a Medzilaborcami. Foto N – Andrej Bán

Aktuality

Zobraziť všetky
30.11.2022

Dějiny Rusínů (ch)

PODKARPATSKÁ RUS ZA 1. SVĚTOVÉ VÁLKY (1914-1918) Atentát na rakouského následníka trůnu Františka Ferdinanda d´Este, spáchaný  srbskými nacionalisty v Sarajevu 28. června 1914, ukončil velkou a vcelku poklidnou epochu vývoje evropské civiliza…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.11.2022

Smišok 21_2022

-Vŷ ste taka šuvna...! -Ďakuju za kompliment! No ja už mam muža... -Nevažno, taka jak vŷ soj vecej jak jednoho zaslužyť...! ******* Foto: Šŷkovana Paraska 
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
22.11.2022

Dějiny Rusínů (h)

PODKARPATSKÁ RUS V RAKOUSKO-UHERSKÉ MONARCHII (1867-1914) Dne 18. února 1867 byl v uherském parlamentu slavnostně vyhlášen královský reskript o obnovení právní kontinuity Uher (včetně znovupřipojení Sedmihradska), čímž byl završen proces rako…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
21.11.2022

Hlas chcel pre Kaliňáka post prešovského vicežupana, Majerský odmietol

Prešli len dve mená nových podpredsedov. PREŠOV. Po slávnostnom ustanovujúcom župnom zastupiteľstve sa poslanci Prešovského samosprávneho kraja (PSK) zišli v pondelok popoludní na pracovnom zasadnutí. Hneď pri prvom hlasovaní nového zastup…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
21.11.2022

Majerský a poslanci sa ujali funkcií

Mazurekovi nepodal šéf volebnej komisie ruku. Za zastupiteľstvo čítala sľub Turčanová. PREŠOV. Staronový prešovský župan Milan Majerský (KDH) aj 62 zo 65 nedávno zvolených poslancov krajského zastupiteľstva slávnostne zložili sľub na ustanovu…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
19.11.2022

Partyzán Viliam Žingor se komunistům nevzdal, tak ho popravili

S chamradí nejdu Byl zakladatelem jednoho z prvních partyzánských oddílů na Slovensku za druhé světové války, velitelem jedné z nejdéle vzdorujících povstaleckých brigád během Slovenského národního povstání a mimořádně silnou osobností netají…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Kiď Talijan vynašov hušľi, dumav na ženu!
Kiď Francuz vynašov harfu, dumav na ženu!
Interesne, našto dumav Rus, kiď vynašov balalajku...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať