Rym s’a vŷslovyv, kavza nezakinčena

18.01.2021


To, že po smerty vladŷkŷ Milana Šašika buduť pretenziji Kyjeva odnosno Mukačivskoj jeparchiji ožŷvlenŷ, s’a dalo čekaty. Vŷslovŷ holovŷ Ukrajiňskoj grekokatolyc’koj cer’kvy to i potverdžujuť.

Lem paru dniv po smerty riznŷ „ekspertŷ“ vŷslovľovaly s’a v ukrajiňskŷch mediach o tim, koly pryjde ku „zjedyneňu“ Ukrajiňskoj hrekokatolyc’koj cer’kvy z Mukačivskov jeparchijov, kotra je cer’kvov sui iuris – svoho prava, pr’amo pidpor’adkovana pid Rym. Našly s’a i takŷ ekspertŷ, abo može lipše povidženo buntujuči, kotrŷ vŷpysovaly, že Kyjiv je hotovŷj robyty paralelnŷ parochiji na teritoriji Mukačivskoj jeparchiji, pokľa Užhorod, abo Rym, povisť nit takomu „zjedyneňu“.

Treba zvernuty uvahu, že pošŷr’ovaňa takŷch nepidloženŷch informacij dospravdŷ je na hranici, koly s’a treba zvidaty, chto suť totŷ ekspertŷ na temu, i ci je jich namahov zrobyty taku religijnu vojnu o chramŷ, jaku perežŷvajuť pravoslavnŷ na Ukrajini.

O problemi takoho pryjednaňa – to adekvatniše slovo, Mukačivskoj jeparchiji ku Kyjevu jem vže pysav vece raz. Je to absolutno nerelevantne už lem z toho boku, že ide o dvi cer’kvy z inšov tradicijov. Operovaty tŷm, že s’me všŷtkŷ grekokatolykŷ i tak mame bŷty vjedno, je nepravylne, a pasuje to Ukrajinc’am lem vtohdŷ, pokľa majuť štos’ „zjisty“ ony. Už to ne platyť, koly samŷ osnovajuť vlastnŷ parochiji abo jeparchiji pidpor’adkovanŷ pid Kyjiv, i v tŷch prypadach, keď v danij deržavi je inša mistna Grekokatolyc’ka cer’kov.

Keďže medialnŷ tyskŷ začaly korotko po smerty jepiskopa Šašika, na temu pryjednaňa vŷslovyv s’a v septembrovim intervju, kotre robyv Oleksandr Havroš, i sučasnŷj apostoľskŷj administrator Mukačivskoj jeparchiji, vladŷka Nil Luščak. Jakbač i na velyke sklamaňa Havroša administrator odkrŷto potverdyv, že je prychŷľnykom toj liniji, kotru boronyv i vladŷka Šašik – liniji mukačivskoj tradiciji. І jak dodav, taka je pozicija i Apostoľskoho prestola.

Ver’chovnŷj archijepiskop Ukrajiňskoj grekokatolyc’koj cer’kvy Svjatoslav Ševčuk publično temu ne rišŷv. Až do decembra. Vtohdŷ v efiri Žyvoho telebačenňa odkrŷv temu i vin.

Z joho vŷsloviv s’a dizname, že kyjivska cer’kov „vse bŷla pryhotovlena zjedynyty s’a“, što i demonoštrovala. Pokľa bŷ s’me maly protlumačity totŷ slova do zrozumiloho jazŷka, pak bŷ s’me musyly napysaty, že pered tŷm Ľviv, i teper’ Kyjiv jak stolyc’a Ukrajiňskoj grekokatolyc’koj cer’kvy, vse robyly tyskŷ na to, žebŷ Mukačivsku jeparchiju „zjisty“.

Bŷlo tak už na začatku 1990-ŷch rokiv na striči jepiskopiv z Ukrajinŷ v Rymi, proty čoho s’a postavyv vladŷka Joan Semedij, dospravdovŷj Rusyn, a bŷv proty toho i Rym. Uspišnŷ ne bŷly any keď pryšov na posadu jeparchŷ Slovak – jepiskop Šašik. No i teper’ znova dakotrŷm jakbač zdaje s’a, že je možnosť.

U vŷslovach Ševčuka na totu temu suť i dalšŷ interesnŷ spravŷ. Po perše, pidkresľuje, že vladŷka Nil je lem administrator vakantnoj jeparchiji, i o možnosťach „zjedyneňa“ bude mož hovoryty, až keď bude maty jeparchija pravľačoho jeparchu. Z tŷm, že zanedovho začne hľadaty s’a takŷj jeparcha. Po druhe, že s’a treba molyty za dobroho archijereja.

Všŷtko bŷlo bŷ fajni, kebŷ to ne bŷly lem predstavŷ archijepiskopa. Po perše, nygde ne je napysano, že Rym ne potverdyť za jeparchu jakraz sučasnoho administratora. Može ne bude treba hľadaty nykoho inšoho. Značiť to, že Rym začne doraz hľadaty, je Ševčukova interpretacija. Po druhe, pokľa je pryhotovlenŷj „zjedynyty s’a“, pak je jasne, že ne je prychŷľnykom poziciji vladŷkŷ Nila, tak jak i poperednich jepiskopiv mukačivskŷch, bŷty okremo od ukrajiňskoj cer’kvy. Zato, za koho s’a ide molyty? Po treťe, buďchto bude jeparchom, rišiňa i tak zistane na Rymi. І toto je najosnovniše.

Ukrajiňska grekokatolyc’ka cer’kov bude bizovno robyty tysk. Ona ho robyť istorično. Na svij chosen. Dumať, že tak dos’ahne to, što choče, a mať i dakus pravdu, bo veľo raz tak i bŷlo. Tyskom je i to, že Ševčuk s’a zochabľať oslovľovaty patriarchom, choc’ nym ne je, ale Ukrajinci majuť velyku tuhu maty patriarchat. Tysk je i na Mukačivsku jeparchiju. Any v peršim, any v druhim prypadi jich ne interesuje, što dumať o problemi Rym.

І nam zistavať viryty, že keď ne pro Ukrajiňsku grekokatolyc’ku cer’kov, pak pro reštu Katolyc’koj cer’kvy zistavať platnŷm: Roma locuta, causa finita. No i odnosno „zjedyneňa“ už predci pozicija Rymu povižedna bŷla.

Staťa bŷla napysana jak komentar’ „Vstupne do kontroly“ lemkivskoho radija lem.fm. 

Petro Medviď 

Žridlo:
https://www.lem.fm/rim-sya-vysloviv-kavza-nezakinchena/




 

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.04.2024

Pozvánka. RUSÍNSKÝ DEN v Lužickém semináři v Praze

Společnost přátel Lužice a Společnost přátel Podkarpatské Rusi vás zvou na RUSÍNSKÝ DEN v sobotu 20. 4. 2024 v Lužickém semináři v Praze. Na programu, který začíná v 10 hodin dopoledne, jsou přednášky, beseda, divadlo i ochutnávka tradi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.04.2024

Pozvánka na premiéru do DAD

Obsahové posolstvo inscenácie Romulus Veľký na javisku prešovského DAD je mrazivo aktuálne (Tlačová správa) Prešov, 16. apríla – S otázkami či sme ako ľudská civilizácia schopní nejakej obnovy alebo sme už len chaotické spoločenstvo prichá…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.04.2024

Vasyľovy Jaburovy uďilyly Zolotu medajlu PU

Jak informovav Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi (PU), v ponediľok 15-ho apriľa 2024-ho roku odbŷlo s’a svjatočne zasidaňa Akdemičnoj hromadŷ PU. V ramkach ňoho udiľovala s’a i najvŷsša nahoroda univerzitŷ…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.04.2024

Rozhovor. Kto bol prvý a najlepší Čechoslovák?

Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno - novinár, literárny kritik, diplomat Bohdan Pavlů, dušou Slovák i Čech, osobnosť, na ktorú sa malo za…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.04.2024

Ruský zlatý poklad a čs. legionáři

Pár slov úvodem V posledních letech se v médiích čas od času objevují zprávy k otázce ruského zlatého pokladu, které jsou buď přímým obviněním, nebo naznačují, že snad jeho část v letech 1918-1920 měli ukradnout čs. legionáři. Většina těchto rů…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Marča pyše sms frajirovi:
-Mam strach... Perestav jes mi pysaty. Što sja stalo?!
-Perestav jem pyty...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať