Seriál PRED 100 ROKMI (b)... 100. výročie spoločného štátu ČECHOSLOVÁKOV a RUSÍNOV. VERSAILLSKA mierová zmluva. Začlenenie PODKARPATSKEJ RUSI do ČSR

Seriál PRED 100 ROKMI (b)...  100. výročie spoločného štátu ČECHOSLOVÁKOV a RUSÍNOV. VERSAILLSKA mierová zmluva. Začlenenie PODKARPATSKEJ RUSI do ČSR
26.12.2018
8.ledna 2018
President USA W. Wilson ve svém poselství americkému Kongresu vyhlásil 14 bodů, v nichž byly obsaženy základní zásady k ukončení války a uzavření míru. Pro Rusíny Uherska (podobně jako Slováky, ale i Čechy v Předlitavsku) byl nejvýznamnější 10. bod, v němž prezident hovořil o autonomii pro národy habsburské monarchie.

marec 1918
Vedenie rusínskeho Greko-katoličeskago objediňenija v USA vyhlásilo, že "najlepším riešením problému Rusínov Uhorska je zostať natrvalo v Uhorskom kráľovstve". Skupina vyšších gréckokatolíckych duchovných schválila na stretnutí v McKisportu (štát Pensylvánia) rezolúciu o "zachovaní vernosti Uhorskému kráľovstvu".

apríl
Bulou pápeža bola gréckokatolícka cirkev v USA pre nezhody medzi emigrantov ukrajinskej a rusínskej orientácie rozdelená na podkarpatorusínsku a haličsko-ukrajinskú. Každá z nich mala mať vlastného biskupa. 

Predseda Greko-katoličeskago objedeňenija a zároveň predseda Amerikanska-russkoj narodnoj oborony rusofil Nikolaj Pačuta si uvedomil neuskutočniteľnosť plánov pripojenie Podkarpatskej Rusi k Rusku a začal rokovania so slovenským činiteľmi v USA o začlenení krajiny do budúceho štátu Čechov a Slovákov. Na túto tému rozpracoval memorandum
a odovzdal ho štátnemu tajomníkovi USA Robertovi Lansing.

30. mája
Nikolaj Pačuta ako predseda rusínskeho Greko-katoličeskago objediněnija sa stretol v Amerike v Pittsburghu s T. G. Masarykom počas jeho pobytu v USA. Prezentoval sa už ako dôsledný zástanca myšlienky pripojenie Podkarpatskej Rusi k Československu a odovzdal mu memorandum o podkarpatorusínskom probléme. Masaryk prevzal memorandum, aj keď pochopil, že Pačuta koná na vlastnú päsť a nemá zatiaľ širšiu podporu rusínskych spolkov v USA.

9.-22. júna 
V lete roku 1918 väčšina rusínskych gréckokatolíckych duchovných v USA pochopila, že prohabsburské a prouhorské nálady v prostredí rusínskych emigrantov definitívne miznú, a ak cirkev bude zachovávať svoju predchádzajúcu pozíciu v tejto otázke, dostane sa do izolácie. Otázka bola riešená na XV. zjazdu Greko-katoličeskago objediňenija, ktorý zasadal 9.-22. júna 1918 v Clevelendu (štát Ohio) a v Breddoku (štát Pensylvánia). Na zjazde bol konzervatívnymi duchovnými vykonaný vnútorný prevrat. Z miesta predsedu bol odstránený pre svoje rusofilství N. Pačuta, hoci sa v tom čase už preorientoval na T. G. Masaryka. Zjazd prijal uznesenie, že v budúcnosti sa budú členovia združenia nazývať iba "Uhro-Rusíni" alebo "Rusíni", aby neboli zamieňaní s haličskými Ukrajinci a Rusmi. Bolo zdôraznené, že Rusíni nemôžu zostávať bokom politických udalostí. Vznikla komisia pre "aktívnu činnosť s cieľom oslobodenia Uherské Rusi". 

23. júla
V Homestead (stať Pensylvánia) sa zišli svetskí aj náboženskí vodcovia Rusínov v USA a spojením svetského Sojediňenija Greko-katoličeskych russkich bratstvo s náboženským Sobranijem Greko-katoličeskych cerkovnych bratstv vytvorili jednotnú Amerikanskuju narodnuju radu Uhro-Rusínov (Americkú národnú radu Uhro-Rusínov, ANRUR), ktorá sa vyhlásila za jediného zákonného predstaviteľa "uhro-rusínskej" emigrácie. Na záver bola prijatá tzv. Homsteadská rezolúcia, ktorej základnými bodmi boli: 1. zachovanie predvojnových hraníc autonómie Uhorskej Rusi v rámci Uhorska; 2. v prípade zmeny hraníc zjednotenie s bratmi v Haliči a Bukovine; 3. ak prejavia nadmierne ambície Ukrajinci a "starorusové" (rusofilové),  ANRUR bude vyžadovať autonómiu pre Uhro-Rusínov, aby si mohli zachovať svoj národný charakter. V podstate bola prijatá varianta konzervatívnych klerikálov z uniatské cirkvi. Československo v rezolúcii nebolo vôbec spomenuté . Klerikáli obratne používali vo svojej protičeskoslovenskej agitácii otázku hraníc medzi Slovenskom a Podkarpatskú Rusou, teda nároky Slovákov na komitáty Zemplín, Šariš, Spiš, Abov, Borsod a časť komitátu Ung.

september
Situácia v rusínskom hnutí v USA sa menila s urýchlením vývoja udalostí v Európe a s blížiacim sa koncom vojny. Subjektívnym faktorom urýchlenie sa potom stal príchod mladého advokáta firmy General Motors Grigorija Žatkoviča do vedenia ANRURu. Išlo o iniciatívneho a schopného politika amerického naturelu. Narodil sa na Podkarpatskej Rusi, ako malý sa s rodičmi dostal do USA, kde získal dobré vzdelanie a urobil vlastným pričinením sľubnú kariéru. Jeho otec P. Žatkovič bol jedným zo zakladateľov Sojediňenija greko-katoličeskych russkich bratstv. G. Žatkovič, rovnako ako jeho otec, považoval uhorských Rusínov za samostatnú národnosť a na základe tohto presvedčenia koncipoval nový program ANRURu. 

2. októbra
Rakúsko-Uhorsko požiadalo Dohodu o prímerí a začatie mierových rokovaní na základe Wilsonových Štrnástich bodov. Odpoveď Dohody znela, že Wilson už nie je v situácii, kedy by mal za základ rokovaní považovať prísľub autonómie etnickým menšinám v monarchii pri zachovaní jej súčasnej integrity.

16. októbra
Významný maďarský politik Jánoš Hock (Strana nezávislosti Mihálya Károlyiho) žiadal z tribúny uhorského parlamentu riešenie národnostnej otázky v Uhorsku na základe Štrnástich Wilsonových bodov. Parlament však odmietol prerokovávať jeho návrh. 

Cisár Karol I. vydal 16. 10. manifest Mojím verným národom rakúskym, ktorým proklamoval federalizáciu Rakúska s vylúčením uhorskej polovice ríše. Manifest vyvolal pobúrenie v Uhorsku a bol odmietnutý uhorským parlamentom.

19. októbra
S požiadavkou uskutočnenie práva na sebaurčenie pre slovanské národy Uhorska vystúpil v uhorskom parlamente slovenských poslanec Ferdiša (Ferdinand) Juriga. Zvlášť zdôraznil postavenie Rusínov, "ktori, ako je známe, pre poľutovaniahodné pomery v Uhorsku nemôžu sa ozvať, avšak svoje sebaurčovacie právo aj oni si práve tak žiadajú, ako všetky ujarmené národy sveta".

21. októbra
ANRUR (Americká národná rada Uhro-Rusínov) uložila v októbri G. Žatkovičovi úlohu zostaviť memorandum pre prezidenta USA Wilsona. 21. októbra sa Žatkovič za pomoci kongresmana G. E. Campbella, demokrata zo štátu Pensylvánia, stretol s prezidentom USA. V memorande, ktoré vypracoval, bolo prvým požiadavkou, aby bol Rusinom priznaný štatút "samostatného, a ak je to možné, plne nezávislého národa", ktorý mohol vytvoriť svoj štát. Ak to nebude možné, možno uvažovať o variantoch spojenie na zásadách autonómie s niektorým zo susedných slovanských národov, a ak sa nezmení hranice Uhorska, teda autonómia v ich rámci. Variantu autonómie v rámci Uhorska Wilson zavrhol rovnako ako možnosť samostatného štátu. Radil pripojiť sa k niektorému zo slovanských štátov a tiež vstúpiť do novovytvorenej Stredoeurópskej demokratickej únie.

23. októbra 
Pád poslednej uhorskej vojnovej vlády Wekerleho. Vodca Strany nezávislosti Mihály Károlyi zostavil uhorskou národnú radu.Vo vyhlásení, pozostávajúcim zo 12 bodov, požadoval okamžité uzatvorenie separátneho mieru, nezávislosť Uhorska, rozsiahle demokratické reformy a zmierenie s národnosťami bez narušenia územnej celistvosti štátu.

23.-26. októbra
23. októbra vstúpila ANRUR spolu s predstaviteľmi jedenástich národností strednej, východnej a juhovýchodnej Európy do tzv. Stredoevropské demokratickej únie, ktorá sa v USA sformoval; z predstaviteľov politickej emigrácie najmä z národnostných menšín Rakúska-Uhorska, ale aj z Poľska podmaneného Ruskom. Podpísali Deklaráciu všeobecných cieľov nezávislých stredoeurópskych národov. V mene Uhro-Rusínov Deklaráciu podpísal G. Žatkovič, ktorý vo svojom vystúpení pri jej podpise vyhlásil: "Naše činy v Amerike sú nezávislé, oddelené od ukrajinských. Ukrajinci majú svoju cestu rozvoja, svoje vlastné organizácie. My máme svoje dejiny, iné ako Ukrajinci, aj keď máme rovnaký jazyk. Chceme sa stať autonómnym štátom, ktorý by sa pripojil k určitej federácii, buď k ukrajinskej alebo československej, ale nie k maďarskej.  Únia s Maďarmi alebo Rumunmi je vylúčená."

26. októbra
Vo Philadelphii sa G. Žatkovič prvýkrát stretol s T. G. Masarykom a spoločne posúdili otázku pripojenie Podkarpatskej Rusi k Československu. Masaryk oznámil Žatkovič, že ak sa Rusíni rozhodnú pripojiť k Československej republike, budú mať zaručené autonómne územie. Na otázku o hraniciach so Slovenskom odpovedal, že hranica Podkarpatskej Rusi budú také, aby uspokojovali Rusínov. Otázka pripojenie Podkarpatskej Rusi k Československu mala veľký význam v úvahách T. G. Masaryka o povojnovom usporiadaní strednej Európy. O tom svedčí jeho telegram E. Benešovi: "Uhro-Rusíni tu navrhujú federácii s naším štátom. Keby bolo možné pripojiť Uhro-Rusínov k nám, boli by sme susedmi Rumunska."  Masaryka v rusínskej otázke teda zaujímal predovšetkým geopolitický aspekt, bezprostredné susedstvo s potenciálnym spojencom (a istým protivníkom Maďarov kvôli Sedmohradsku) Rumunskom. Memorandum menom "karpatských Rusov "odovzdal Masarykovi i N.Pačuta. V ňom žiadal pripojenie všetkých "karpatských Rusov" (a to vrátane Rusínov-Lemkov z Haliče) k Československej republike a poskytnutie autonómie. Požiadavky Pačuty však Masaryk odmietol.

27. októbra
Rakúsko-uhorský minister zahraničia Gyula Andrássy zaslal prezidentovi USA W. Wilsonovi nótu, v ktorej bol vyslovený súhlas s ponúkanými podmienkami a ochota začať okamžité rokovania o prímerí.

28.-30. októbra
Davy demonštrantov a demoralizovaných vojakov ovládli ulice Budapešti. Začala tzv. Astrová revolúcie. Astry, ktoré sa predávali práve pred dušičkami, nahradili na uniformách vojakov strhnuté rakúskej odznaky.

29. októbra
Žatkovič informoval vedenie ANRURu (Americkej národnej rady Uhro-Rusínov) o výsledkoch rokovaní s Wilsonom a Masarykom.

prof. Ivan Pop


Foto: 
Grigorij Žatkovič ako reprezentant Uhorských Rusínov (Uhro-Rusínov) podpisuje Deklaráciu spoločných cieľov nezávislých stredoeurópských národov, vpravo T.G. Masaryk
(Independence Hall, Philadelphia, 26. október 1918)
zdroj: Wikimedia Commons 
www.rusyn.sk
Naspäť na aktuality