STARINA 30 – CESTA K PITNEJ VODE

09.12.2019


Uplynulý týždeň (28.11.) ubehlo 30 rokov od uvedenia do trvalej prevádzky najväčšej vodárenskej nádrže pre zásobovanie pitnou vodou v strednej Európe. Industrializácia Slovenska, vďaka ktorej sa rýchlo zvyšovala životná úroveň obyvateľstva a rast priemyslu vyvolali zvýšené nároky na zásobovanie pitnou vodou.

A práve nedostatok zdrojov si vynútil také riešenie, ktoré pomocou skupinového vodovodu dokáže zásobovať z jedného zdroja pomerne veľkú oblasť. Vodárenská nádrž Starina s úpravňou vody v Stakčíne dokázali túto potrebu naplniť. Ako zdroj povrchovej vody sa vybrala horná časť povodia rieky Cirocha nad obcou Starina. Kvôli hygienickým požiadavkám na kvalitu bolo povodie ešte pred samotnou výstavbou rozdelené na 3 ochranné pásma. V rámci tohobolo nutné vysídliť obce Starina, Dara, Ostrožnica, Smolník, Veľká Poľana, Zvala a Ruské. Spolu z povodia odišlo 3 463 obyvateľov zo 769 príbytkov, ktoré boli následne asanované. Podľa pôvodnej koncepciemala vodárenská nádrž Starina tvoriť vodný zdroj pre zásobovanie okresov Humenné, Vranov n/T., Michalovce a Trebišov. Dynamický rozvoj Prešovaa deficit vody v Košiciach vyvolal požiadavku na riešenie situácie, a takvznikla nová koncepcia skupinového vodovodu. Namiesto plánovanej výstavby privádzačov pre okresy Michalovce a Trebišov bol zrealizovanýdo Prešova a Košíc. Koncom novembra ubehlo 30 rokov od uvedenia dotrvalej prevádzky. V súčasnosti, po úprave v Stakčíne zásobuje cez diaľ-kovod, ktorý je v kompetencii Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., 326 241 obyvateľov v 200 mestách a obciach.

Vodárenská nádrž bola vybudovanáv rokoch 1981 až 1988 na hornomtoku rieky Cirocha v riečnom kilometri 37, 250, v Bukovských vrchoch naúzemí Národného parku Poloniny. Na-púšťanie vodného diela sa začalo 20. 8. 1987 o 13:00 hod. a trvalo do 27. 3. 1989 s uvedením do trvalej prevádzky 28.11.1989. Plocha povodia k priehradnému profilu predstavuje 130,66 km2 a dĺžka údolia Cirochy od prameňa 17,3 km. Na severe ho ohraničujerozvodie s riekou Visla, ktoré tvorízároveň štátnu hranicu s Poľskom.Celkové náklady na výstavbu vodnejstavby predstavovali viac ako 1 miliardukorún československých. Od decembra1987, kedy sa začala aj napriek tomu,že stavba nebola dokončená, odoberaťvoda pre pitné účely do roku 2019 bolopre odberateľov dodaných takmer510 miliónov m3 vody. Pre porovnanieto znamená, že obyvatelia doteraz„vypili“ Starinu 11-krát. Maximálne množstvo odoberanej vody pre vodárenské účely predstavuje 1000 litrovza sekundu (l/s). Priemerný odber určený do distribúcie činí necelých 500 l/s. Z toho vyplýva, že vodárenská nádrž Starina je schopná zásobovaťv priemere raz taký počet užívateľov.

NAPÍSALO SA VTEDY...
Vysídľovanie pôvodných obyvateľov,asanácia, budovanie miliónového pro- jektu pre „vyššie dobro“ zaujalo nielencelý región. Počas ôsmich rokov sa vý-stavbe venovali aj Podvihorlatské noviny. V októbrovom vydaní roku1988 vyšiel článok s titulom VODÁRENSKÁ NÁDRŽ STARINA UŽ ODRÁŽA NAPLNO SLNEČNÉ LÚČE, ktorý napísal Jozef Dzurjak: ,,Dnes by ste v siedmichzátopových obciach márne hľadali zbytky po niekdajšom osídlení. Len staré konárea nánosy miestami ešte dávajú tušiť, že život tu kedysi skutočne bol, že to nemuselo byť ani tak dávno, čo tadiaľkráčal starostlivý hospodár, aby prebudilsvojimi zrobenými dlaňami k životu matičku Zem. Napúšťanie nádrže starostlivosleduje 22-členný kolektív pracovníkovna čele s Ing. Jurajom Motyčkom, snin-ským občanom, ktorého otec – Čech –z avítal sem na východ v roku 1952, aby zastúpil miesto vedúceho výstavby novovznikajúceho podniku Vihorlat. Regulácia prítoku sa zabezpečuje tak, abyhladina stúpania nepresiahla denne 20cm vody. Na vode sa vznáša čln s Jaro-slavom Pirošom, ktorý z hladiny pomáhaodstraňovať drobné nečistoty a nalomenékonáre. Dvaja pracovníci denne merajúa vyhodnocujú výsledky a kvôli sledo-vaniu bezpečnosti prevádzky ich odovzdávajú pracovníkom technicko-bez-pečnostného dohľadu z Vodohospodárskejvýstavby v Bratislave. Pod Gazdoraňom zaniklo sedem obcí, aby mohli žiť ďalšie stovky obcí a miest. Nuž, vďaka ti – Gazdoraň.

“V máji 1989, kedy už bola Starina v prevádzke, napísal Ján Meričko príspevok s názvom PIME ,,STARINSKÚ“ BEZ OBÁV: „Vodárenská nádrž Starina sa 27. marca t.r. vrchovato naplnila, čím je v plnom rozsahu pripravenáplniť svoje poslanie – dodávať vodu pre značnú časť Východoslovenského kraja. Rozhovor s Ing. Michalom Pyšniakom z Okresnej hygienickej stanice v Humennom: „Hygienické zabezpečenie vodného diela je veľmi dobré, najlepšie,aké v Československu pri vodných nádržiach existuje. Ešte pred výstavbou diela sme kvalitu vody v tejto časti Cirochy veľmi starostlivo sledovali. Prir ozboroch sme sledovali výskyt chemických a fyzikálnych ukazovateľov fekálneho pôvodu, pesticídov, ropných látok, rádioaktivitu, kyslosť vody, jej mikrobiologický a biologický stav. Dlhodobé pozorovanie ukázalo, že v zmysle príslušnej normy ide o vodu veľmi čistú,resp. čistú. Je teda vhodná na úpravuna pitné účely. Je vhodná aj na prípravu dojčenskej výživy. Obsah dusičnanovje v nej veľmi nízky, hlboko pod normou.“

OŽIVENÉ SPOMIENKY
Ing. Juraj Motyčka – vedúci vodárenskej nádrže
Stál pri zrode Stariny. V súčasnostije zodpovedný za jej činnosť. ,,Jednou zmojich úloh je zabezpečovať chod aúdržbu nádrže, ale aj kontrolovať meracie zariadenia.Takže nejde len o dodávku surovej vody do úpravovne,ale aj, aby bola hrádza bezpečná a prevádzkyschopná,“ uviedol. Ako si spomína na samotnú výstavbu? ,,Po absolvovaní Vysokej školy technickej som nastúpil na rozostavanú priehradu, budovala sa už dva roky. V tom čase sa robili výkopové práce na injekčnej chodbe,to bolo v roku 1982. O rok neskôr sa začalo prvé sypanie. Počas výstavby som prešiel rôznymi funkciami – od geodeta, stavbyvedúceho, potom som mal na starosti meracie zariadenia v rámci technicko-bezpečnostného dohľadu,“ povedal. Takistosa zmienil o faktoroch, ktoré viedli k výberu miesta pre vodnú nádrž. ,,Na východnom Slovensku je nedostatok spodnej vody. Jediná možná alternatívaje povrchový odber. Pre nádrž bolo vytipovaných okolo šesť lokalít na východnom Slovensku. Do úzkeho výberu sa dostali dve – Adidovce na rieke Udava a Starina na Ciroche. Z nich potom zvíťazila Starina, lebo tam boli nižšie ekonomické náklady, najmenší počet presídlených obyvateľov a najvhodnejšie hydrologické podmienky – dostatok vody. Ročný prietok je 1,84 m3 za sekundu, priehrada bola projektovaná na 1,4 m3. Čižer ozdiel týchto dvoch hodnôt je 440 l, ktoré môžu ešte ísť do prietoku. Taktiež sa do úvahy brali priemerné ročné zrážky, lesnatosť, stromy totiž fungujú ako špongia – zachytávajú zrážky, spo- maľujú odtok a držia vodu v danom území, tiež geologické podmienky. Hľadal sa taký profil, kde sú kopce vedľa seba – úzke údolie. To bol taktiež jeden faktor,“ dodal. V prípade vodnej nádrže ide o klasickú sypanú hrádzu s ílovým tesnením. Názov dostala podľa obce, ktorá leží pod jej hladinou. Okrem Stariny bolo vysťahovaných ďalších šesť obcí – Dara, Ostružnica, Smolník, Veľká Polana, Zvala a Ruské. ,,Krajský hygienik trval, že tam nesmú byť, treba ich asanovať kvôli zdroju znečistenia. To bolo ešte v období socializmu. Došlo k presídleniu 3 463 obyvateľov. Muselo sa všetko vybagrovať – ornica, stromy, cesty, domy, dokonca sa exhumoval aj cintorín, ktorý bol presídlený do Stakčína,“ dodal Motyčka.

Pavel Bindzár – pôvodný obyvateľ obce Ruské
,,Pochádzam z vysťahovaleckej oblasti obce Ruské. Keď sa priehrada napĺňala, robil som pre poľnohospodárske družstvo,“ povedal. Ruské, ktoré je od ústia priehrady vzdialené 17km, Veľká Poľana a Zvala sa pô vodne nemali vysťahovať. ,,Zvolávali sa verejné schôdze, na ktorých ľudia podpisovali prezenčné listiny bez uvedených hlavičiek. Tie boli neskôr dopísané, že na zhromaždení ľudia žiadali o vysťahovanie, čo nebola pravda. To som si overil aj u bývalého predsedu ONV Nováka. Muselo sa vysťahovať sedem obcí, že budú všetky zatopené. a v skutočnosti bola iba jedna – Starina,“ objasnil Bindzár. Postupovalo sa dvoma spôsobmi – alebo ľudia podpísali kúpno-predajnú zmluvu, alebo nastalo vyvlastnenie. Tí, čo nechceli odísť, dostali vysťahovalecké rozkazy. ,,Moja matka bola medzi poslednými, čo sa z Ruského sťahovali. Rozkaz jej prišiel v apríli 1986 a v septembri už odišla do Sniny. Bola ešte v dome, keď zapli buldozér a strhli strechu,“ dodal. Starší obyvatelia sa s novovzniknutou situáciou nevedeli zmieriť. Väčšina z nich do piatich rokov umrela. ,,Zostala ešte jedna žena – Krišková, ktorá neodišla. Vravela, že ju odtiaľ iba odnesú. Našli ju na schodoch do domu. Zomrela v Ruskom, ale pochovať ju tam nemohli.“ Cintorín tam síce ostal, ale už sa na ňom nesmelo pochovávať. ,,Môj otec zomrel v roku 1977 a pochovaný je v Ruskom. Mama tohto roku v marci. Musel som ju pochovať v Snine, hoci Ruské je jej rodisko,“ ozrejmil Pavel Bindzár. Spolu s ďalšími sa tam pravidelne vracajú na svoje súkromné pozemky. ,,Keďže prechádzame prvým stupňom ochrany, musíme mať povolenie na vstup. Vydávajú iba obmedzené množstvo, pre vlastníkov,“ dodal. Podľa jeho slov vodná nádrž ovplyvnila život obyvateľov. ,,Každé dielo, ktoré je pre ľudí, má význam vtedy, ak nie sú poškodení iní. Tí ľudia, čo tam žili, cítia veľkú krivdu. Pri vysťahovaní hovorili, že za vodu vôbec nebudeme platiť. A čo je paradox, v Snine ju máme najdrahšiu na Slovensku. V Košiciach je lacnejšia,“ povedal. Vzápätí spomenul, že za 15 rokov, čo žili ako štvorčlenná rodina v Snine, zaplatili za vodu viac peňazí, ako dostali za rodinný dom. ,,Môžete mať rôzne bydliská, ako sa hovorí. Dnes bývam v Bratislave, zajtra inde. Rodná zem je len jedna,“ uzatvoril.

Andrej Smolák – Akademický maliar zo Sniny
„Zo Stariny som namaľoval stovky obrazov, ak porátam kresby i malé akvarelové a olejové krajinky, tak ich môžeme rátať na tisícky. Chodil som po dedine a kreslil každý kút, každé zákutie. Možno som zachytil aj celú dedinu, veľa Starinčanov. Aj na priehrade som tvoril portréty robotníkov. Mám pekný obraz, dvojportrét Kamenári. Raz som prišiel na stavenisko priehradného múra. Okolo chodili tatrovky naložené hlinou a naspäť prázdne. Na kôpke sedel Janko z Ruského Potoka a na papierik robil čiarky, koľko okolo neho prešlo áut naložených hlinou. Postál mi modelom, čiarky na papier mohol robiť aj postojačky, a ostal po ňom portrét. Takto vzniklo na priehradnom múre viac diel. V popoludňajších hodinách, na pracovisku, kde sa vŕtali diery do skaly, posedávali chlapi. „Ďoďu, co robíš?" Opýtal som sa jedného Sninčana. „Ta nič, čekame na dynamit, ne?" ... Pózoval mi aj on a na výstave v Snine som obraz nazval Budovateľ priehrady J.G. Jožko. V tom čase bol známa barová osobnosť, a keď ho ľudia na obraze spoznali, tak na výstavu prišlo celé mesto. Často som odchádzal z domu na celý deň. Po raňajkách som si nabalil veľký dvojkolesový vozík, zapriahnutý vlastným entuziazmom a - Hijo, Andriju!. Domov som sa niekedy vracal, keď sa už stmievalo. Jedával som s robotníkmi na stavbe. V dedine ma kŕmili príbuzní. My sme bývali na hornom konci tzv. Podblyšnik, vujko Vasiľ býval na dolnom konci a ťutka, mamina sestra na strednom, ako sa išlo do Dary. Všade mi dali najesť aj napiť. A keď nedali, tak som zašiel do krčmy. Jedného dňa som okolo poludnia oprel vozík aj s obrazom, maľoval som na našej povestnej hore Gazdoraň, o schody do krčmy. Už som pil pivo a chlapi kričia: „Andrij, Chajim ti ukrav vobraz", (tak sme prezývali obchodníka Vasiľca). Ja som nereagoval, až, keď to povedali s krikom tretíkrát. Obzrel som sa, pán Vasiľco s mojím obrazom práve zašiel za roh svojho domu. Videl som iba jeho zadok a časť môjho obrazu. Prešiel som cez lávku, vošiel do dvora a čuduj sa svete, on sa zamkol. Otvoril ,až keď som začal do dverí kopať... Pochopiteľne, obraz som si zobral. Takýchto príbehov a zážitkov za tie roky mám veľa. Som asi jediný, ktorý mapoval premenu dediny i stavbu priehrady ceruzkou aj štetcom,“ zaspomínal Smolák.

CHRÁNENÁ KRAJINNÁ OBLASŤ POLONINY
Vodárenská nádrž (VN) Starina poskytuje vhodnú oddychovú plochu pre migrujúce vtáctvo. Zaregistrovaných bolo 48 druhov vtákov ekologicky viazaných na vodnú hladinu a pobrežie. K vzácnejším patria: potáplica stredná, potáplica malá, potápka malá, potápka červenokrká, potápač veľký, potápač prostredný, chochlačka morská, la- sturničiar strakatý, orliak morský, kršiak rybár. Pri zníženej vodnej hladine odkrýva breh vodného útvaru pobytové znaky živočíchov žijúcich v jeho okolí. Vytvára tak unikátnu prírodnú encyklopédiu (stopové dráhy všetkých veľkých šeliem – medveď, vlk, rys, mačka divá). Podľa výsledkov monitoringu zoológa Jozefa Štofíka sa populácia bobrov v oblasti nádrže odhaduje na 6 – 7 kolónií. Dĺžka pobrežia je 15 km. Z toho vyplýva, že každých približne 2,5 km žije jedno bobrie spoločenstvo. V roku 2004 bol na území Národného parku Poloniny realizovaný projekt reštitúcie zubra hrivnatého do voľnej prírody. Dané územie bolo vytipované z niekoľkých dôvodov: údaje o výskyte zubra (ešte pred samotnou reštitúciou), vysídlené územie z dôvodu výstavby VN Starina a obmedzený prístup do územia, tiež vhodná krajinná štruktúra (uprednostňuje oblasť listnatých a zmiešaných lesov, mladšie porasty s bohatým podrastom a čistinami). Dd aklimatizačnej zvernice v zaniknutej dedine Ruské bolo privezených najprv päť zubrov nížinno-kaukazskej línie na základe genetických analýz, tie boli v decembri 2004 vypustené do voľnej prírody. Hneď potom sa k stádu (tvor ili ho 3 kravy, 2 býky) pridal starší voľne žijúci býk z Poľska. V roku 2010 bolo stádo zložené z 10 jedincov (ďalšie boli privezené z Bratislavy a Chomutova). Dnes ju tvorí asi 40 exemplárov. Z celoslovenského hľadiska je zubor hrivnatý zapísaný do Červeného zoznamu ohrozených živočíchov, je chránený viacerými medzinárodnými dohovormi. Jeho spoločenská hodnota je 4 610 €. Je zaradený medzi živočíchy, pri ktorých štát zodpovedá za škody ním spôsobené. Starina je tiež vzácna lokalita s geno- fondovou plochou s výskytom chráneného druha motýľa – modráčik hor cový a chráneného druhu rastliny - horec pľúcny. Na ploche v blízkosti VN bol prvýkrát zistený 13. Augusta 2008 Annou Mackovou. Modráčik horcový je viazaný na vzácny biotop bezkolencových lúk s roztrúseným výskytom, vyžadujúci absenciu hnojenia a neskorú kosbu raz ročne. Posledné desaťročia priniesli zmeny vo využívaní krajiny, čo spôsobilo ústup a miestami až vymiznutie viacerých druhov.

Nikola Jelínková a Natália Turcovská 

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

DUCHOVNÉ STRETNUTIE NA TÉMU “LADOMIRSKE MNÍŠSTVO” 

V nedeľu víťazstva pravoslávia sa uskutočnilo s požehnaním Jeho Blaženosti Rastislava arcibiskupa prešovského a metropolitu českých krajín a Slovenska duchovné stretnutie mládeže a veriacich na tému “Ladomirske mníšstvo” v chráme sv. archanjela …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

Ako dopadli voľby v Prešovskom kraji

Pellegrini získal v Prešovskom kraji o 35-tisíc hlasov viac hlasov než minule Čaputová V Harabinovom okrese vyhral Korčok. PREŠOV. V minulých prezidentských voľbách dostala v Prešovskom kraji v prvom kole najviac hlasov Zuzana Čaputová, kr…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Moskva žiada Berlín, aby uznal blokádu Leningradu za genocídu

Chce aj peniaze Ruská diplomacia žiada Nemecko, aby uznalo 900-dňové obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny za genocídu. V pondelok ho k tomu vyzvala v diplomatickej nóte, v ktorej zároveň požaduje od Berlína ďalšie odškodnenie pre…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Rozhovor. Slovenský venkov nikdy sounáležitost s Čechy necítil

Společný národ byla idea elit, říká historik Jan Rychlík S profesorem Janem Rychlíkem, který právě teď o dějinách Slovenska vydává knihu, o českých četnících na Muráni, o Svaté říši římské, o Masarykově konceptu čechoslovakismu, trochu i o ko…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
22.03.2024

V Prešove rokovali biskupi na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov

Gréckokatolícki biskupi sa v utorok 19. marca zišli na arcibiskupskom úrade v Prešove na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov. Zasadanie tohto zákonodarneho zboru sa uskutočnilo po dvoch rokoch, nakoľko po zrieknutí sa úradu prešovského arcibi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Ujko Vasyľ - vlastnyk motora Moskvič:
-Jaka škoda, že Kalašnikov sja ne rodyv konštrukterom motoriv...?
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať