Štát pri kanalizáciách uprednostňuje väčšie obce, menším peniaze chýbajú
Kanalizácie a čističky odpadových vôd sa dosiaľ budovali najmä z eurofondov, pri ktorých mali prednosť väčšie obce. Menším obciam peniaze chýbali. Inak to nemusí byť ani v ďalšom programovom období.
Vyplýva to z Plánu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií pre územie SR na roky 2021 – 2027, ktorý ministerstvo životného prostredia zverejnilo pred týždňom.
V dôsledku slovenských záväzkov spred vstupu do Európskej únie budú mať aj v ďalšom programovom období prioritu väčšie aglomerácie. Slovensko potrebuje na dofinancovanie kanalizačnej infraštruktúry 1,6 miliardy eur do roku 2027. Rezort životného prostredia ráta s 840 miliónmi.
Väčšinu z týchto peňazí by mali dostať väčšie obce. Ministerstvo chce pre nich z eurofondov vyčleniť 600 miliónov eur. Menšie obce potrebujú podľa priloženej analýzy do roku 2027 takmer miliardu eur, ministerstvo počíta iba s približne 240 miliónmi. Veľká väčšina peňazí pôjde z eurofondov. Menšie obce sa budú financovať najmä z Enviromentálneho fondu, ktorý má na starosti rezort životného prostredia. Niektoré obci si kanalizačnú infraštruktúru zaplatia sami.
Pomôcť by mohli financie z Plánu obnovy. Ministerka pre inovácie a rozvoj Veronika Remišová (Za ľudí) a minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) chcú z neho financovať aj rozvoj verejnej kanalizácie a výstavbu čističiek. Ako sa tieto peniaze rozdelia zatiaľ jasné nie je.
Dobudovanú alebo čiastočne dobudovanú kanalizáciu má podľa údajov z roku 2018 len menej ako 40 percent obcí na Slovensku. Pripojenie má 68 percent obyvateľstva. Najpriaznivejšia je situácia v Bratislave a v Košiciach. Najviac zaostáva Bytča, Krupina, Komárno a Trebišov.
Európske záväzky znevýhodňujú menšie obce
Slovensko sa pri vstupe do Únie zaviazalo do roku 2015 odkanalizovať všetky aglomerácie s viac ako 2000 ekvivalentných obyvateľov (EO – súčet skutočného počtu obyvateľov žijúcich v danej sídelnej aglomerácii a jej populačného ekvivalentu – prevodovej hodnoty priemyselných odpadových vôd produkovaných v danej oblasti za deň). Komisia minulú jeseň upozornila, že Slovensko tento záväzok nesplnilo a bez verejnej kanalizácie zostáva 233 aglomerácií.
Hoci o peniaze z eurofondov sa mohli uchádzať aj obce s menej ako 2000 EO, prioritu mali v dôsledku slovenského záväzku väčšie obce. Ešte v roku 2017 na tento problém upozornil Inštitút environmentálnej politiky (IEP) v revízii výdavkov na životné prostredie.
„Investície sa zamerali najmä na dosiahnutie záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej komisii. Na druhej strane najmä menšie obce nie je možné financovať zo zdrojov Únie. Tie sú tak odkázané na každoročné čerpanie malých súm z Environmentálneho fondu, z ktorých často nie sú schopné vybudovať kompletnú infraštruktúru,” uvádza IEP.
Minulý rok problém priznal aj rezort životného prostredia.
„Väčšina menších obcí, pod 2000 EO, mala ťažšiu situáciu pri hľadaní verejných zdrojov na vybudovanie kanalizácie.Dôvodom boli záväzky Slovenskej republiky pri vstupe do Európskej únie odkanalizovať predovšetkým aglomerácie s viac ako 2000 EO. Práve preto sa eurofondy zameriavali najmä na väčšie sídla,“ píše sa v tlačovej správe ministerstva.
Peniaze na kanalizáciu pre menšie obce sa z Environmentálneho fondu preto vláda minulý rok navýšila na 50 miliónov eur ročne, vyplýva z informatívneho materiálu o možnostiach financovania rozvoja verejných vodovodov a kanalizácii v obciach pod 2000 EO, ktorý vláda schválila minulý október.
Ako sa financie rozdelia zatiaľ nevieme
Analýza potreby finančných prostriedkov do roku 2027, ktorá je súčasťou plánu rozvoja kanalizácií, uvádza, že táto suma nestačí. Menším obciam bude chýbať približne miliarda eur. Väčšina prostriedkov pôjde obciam s viac 2000 EO na splnenie slovenských záväzkov voči Únii. S eurofondami pre menšie obce sa nepočíta vôbec. Do tejto analýzy však autori nezarátali financie z Plánu obnovy.
Z vyjadrení Remišovej a Budaja vyplýva, že slovenský Národný plán obnovy s rozvojom kanalizačnej siete počíta. Na rozdelení financií sa však stále pracuje. Nie je preto jasné, do akej miery sa môžu menšie obce pri plánovaní projektov na tieto financie spoľahnúť.
Momentálne je pre Slovensko prioritou budovanie nových kanalizácii v obciach nad 2000 EO, pretože to je ešte nás predvstupový záväzok. To ale neznamená, že menšie obce nebudú financované, určite budú aj vzhľadom na ich počet,“ uviedol pre EURACTIV Martin Haluš, riaditeľ Inštitútu environmentálnej politiky.
V roku 2018 malo vybudovanú verejnú kanalizáciu len 615 z celkového počtu 2262 obcí do 2000 EO.
Z týchto obcí dostanú podľa plánu prioritu tie, v ktorých chýbajúca kanalizácia ohrozuje zdroje vody určené na pitné účely, prírodné minerálne vody a vody v národných parkoch a chránených krajinných územiach. Mali by tiež smerovať do oblastí s vysokým podielom vybudovanej stokovej siete, ktorá z rôznych dôvodov nemôže byť uvedená do prevádzky.
Peniaze musia ísť aj na rekonštrukcie
Problémom však nie je len chýbajúca infraštruktúra. Peniaze musí vláda nájsť aj na rekonštrukciu zastaralých stokových sietí a čističiek. O nevyhovujúcom fyzickom stave časti stokových sietí svedčí vysoký podiel balastných vôd. V roku 2018 sa podľa štatistických údajov vypustilo cez verejnú kanalizáciu 414 825 metrov kubických odpadových vôd. Viac ako 36 percent z tohto objemu predstavovali balastné vody.
Balastné vody sú podzemné vody, alebo vody z rôznych rigolov, potôčikov, ktoré sa do kanalizácie dostávajú prienikom cez netesnosti kanalizačných potrubí a kanalizačných šácht, alebo vedome cez kanalizačné prípojky.
Opravy potrebujú najmä staršie čističky a ich časti (obslužné a prevádzkové budovy, laboratóri. Životnosť strojnotechnologických zariadení čističiek je zväčša od 10 do 20 rokov. Posledných 20 rokov sa pritom investovalo najmä do budovanie novej infraštruktúry a rekonštruovalo sa iba v nevyhnutnej miere.
Hovorca Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Peter Podstupka ešte koncom minulého roka informoval, že za hranicou teoretickej životnosti je 400 kilometrov kanalizačných sietí a 250 kilometrov vodovodných sietí v hlavnom meste a okolí. Takzvaný investičný dlh vodárne vyčíslili na 271 miliónov eur.
Ministerstvo životného prostredia tento rok schválilo z Environmentálneho fondu rekonštrukciu štyroch čističiek a výstavbu kanalizácie alebo čističky v 19 obciach. V 18 prípadoch išlo o obce s menej ako 2000 EO.
Autor: Michal Hudec | EURACTIV.sk
Zdroj:
https://euractiv.sk/section/ekonomika-a-euro/news/stat-pri-kanalizaciach-uprednostnuje-vacsie-obce-mensim-peniaze-chybaju/
Foto:
Čistenie kanalizačnej siete v Košiciach.
[TASR/František Iván]
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2024
2% z Vašich daní
Uchádzame sa o Vašu priazeň...
Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom.
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej právnickej osobe
Evidenčné čí…
16.04.2024
Pozvánka na premiéru do DAD
Obsahové posolstvo inscenácie Romulus Veľký na javisku prešovského DAD je mrazivo aktuálne
(Tlačová správa)
Prešov, 16. apríla – S otázkami či sme ako ľudská civilizácia schopní nejakej obnovy alebo sme už len chaotické spoločenstvo prichá…
15.04.2024
Vasyľovy Jaburovy uďilyly Zolotu medajlu PU
Jak informovav Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi (PU), v ponediľok 15-ho apriľa 2024-ho roku odbŷlo s’a svjatočne zasidaňa Akdemičnoj hromadŷ PU.
V ramkach ňoho udiľovala s’a i najvŷsša nahoroda univerzitŷ…
14.04.2024
Rozhovor. Kto bol prvý a najlepší Čechoslovák?
Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno - novinár, literárny kritik, diplomat Bohdan Pavlů, dušou Slovák i Čech, osobnosť, na ktorú sa malo za…
14.04.2024
Ruský zlatý poklad a čs. legionáři
Pár slov úvodem
V posledních letech se v médiích čas od času objevují zprávy k otázce ruského zlatého pokladu, které jsou buď přímým obviněním, nebo naznačují, že snad jeho část v letech 1918-1920 měli ukradnout čs. legionáři. Většina těchto rů…
12.04.2024
150 slovenských osobností sa prihlásilo k odkazu Wetzlera a Vrbu
Signatári poukazujú na úlohu nacistickej propagandy v čase druhej svetovej vojny.
Znenie vyzvy:
My, občania Slovenskej republiky, vyzdvihujeme výnimočnú odvahu Alfreda Wetzlera a Rudolfa Vrbu a hlásime sa k nadčasovému odkazu ich úteku z k…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Mudrota ujka Vasyľa:
- Kiď žena ne mať chyby, kiď je ti krasna na každyj sposib/z každoho boku, ta to naisto ne tvoja...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať