Štátna tajomníčka Kumanová: Zmierme sa s tým, že ľudia môžu mať viacnásobnú identitu, a neberme to ako nepriateľstvo

Diskusia pred sčítaním obyvateľov bola nešťastná, lebo mohla ľudí zneistiť, hovorí štátna tajomníčka ministerstva kultúry Zuzana Kumanová, ktorá chce zriadiť komisiu na vyjasnenie interpretačných otázok okolo sčítania.

Teraz by sme nemali spochybňovať otázky sčítania obyvateľov, ale sústreďovať sa na to, aby sme zozbierali čo najpresnejšie dáta, hovorí štátna tajomníčka ministerstva kultúry Zuzana Kumanová (Za ľudí). Sčítanie obyvateľov prebieha na Slovensku elektronicky od 15. februára do konca marca a predchádzala mu búrlivá diskusia, či je správne, aby štatistický úrad zisťoval popri otázke o národnosti respondentov aj väzbu k ďalšej národnosti obyvateľov. V dotazníku sa napokon zachovala aj druhá otázka o národnosti, čo podporovala aj štátna tajomníčka Kumanová. V rozhovore sa dočítate:

prečo je dôležité zisťovať aj druhú národnosť v sčítaní obyvateľov?
ako by sa mali vyhodnocovať dáta o národnosti?
či sa neobnoví samostatný menšinový odbor na ministerstve kultúry?
ako bude v nasledujúcom období fungovať Fond na podporu kultúry národnostných menšín?

Vyplnili ste už dotazník sčítania obyvateľov?

Áno, vyplnila som a taktiež aj môj osemnásťročný syn.

Využili ste aj možnosť označiť druhú národnosť?

Áno, využila.

Prezradíte, ako ste vyplnili otázky o národnosti?

Samozrejme. Myslím si, že to nie je žiadne prekvapenie. Uviedla som aj rómsku, aj slovenskú národnosť, lebo pociťujem takúto identitu vzhľadom na to, že pochádzam zo „zmiešanej“ rodiny.

Vy ste patrili medzi podporovateľov dvoch otázok o národnosti. Ako to podľa vás pomôže jednotlivým národnostiam na Slovensku?

Otázka stojí asi tak, že netreba ľudí stavať pred nijakú dilemu. Etnicita je vnútorná záležitosť a ľudia musia byť stotožnení s tým, ako sa cítia. Treba povedať, že etnická identita v modernom svete nie je niečo nemenné a počas života sa to môže meniť. Súvisí to so spôsobom života, s presťahovaním, s partnerom, so zázemím. Rôzne faktory na to vplývajú a umožňujú ľuďom vyjadriť svoje pocity pri sčítaní, čo je určite dobré, lebo sa nemusia rozhodnúť pre jedno riešenie, ale môžu vyplniť otázku, ktorá súvisí s ich pôvodom alebo rodinným zázemím.

Vy ste naznačovali, že zriadite pracovnú skupinu na ministerstve kultúry na vyhodnotenie otázok o národnosti. V akom je to štádiu?

Diskusie, ktoré sa viedli pred sčítaním, nepokladám za šťastné, pretože mohli mnohých príslušníkov menšín zneistiť pri rozhodovaní. Treba sa pozrieť späť do procesu prípravy sčítania a zistíme, že takáto pracovná skupina už existovala pred tým, než bol definitívne pripravený dotazník. Pracovná skupina sa konsenzuálne dohodla na tom, že tieto dve otázky, ktoré sa týkajú národnosti, tam budú, spolu s otázkou na materinský jazyk. Samozrejme tie možnosti a varianty, ako zisťovať identitu a jazyk respondenta, sú mnohé. Mojou ambíciou je zriadiť podobnú pracovnú skupinu, aká existovala pred sčítaním. Keďže sčítanie ešte len prebieha, myslím si, že by bolo korektné nechať prebehnúť sčítanie a potom sa téme venovať.

Máte už predstavu o tom, kto by mal byť členom tejto skupiny?

Tým, že som to povedala verejne a viackrát, rôzni záujemcovia o účasť v tejto skupine sa už hlásia a nominujú svojich zástupcov. Treba povedať, že to nie sú iba zástupcovia národnostných menšín, ale aj iných organizácií, ktoré sa venujú tejto téme.

Vy máte konkrétnu predstavu o tom, ako by sa mali dáta o národnosti vyhodnocovať?

V diskusii pred začiatkom sčítania boli rôzne verzie toho, ako by sa tie dáta mohli vyhodnocovať. Iný prístup budú mať asi sociológovia, ktorí budú vedieť s dátami narábať rôznymi spôsobmi a hľadať rôzne korelácie. Iným spôsobom s nimi budú narábať politici. Závisí to od toho, na čo tie dáta budeme používať. Ak ich budeme používať na lepšie nastavovanie verejných politík, tak nám môžu pomáhať. Ak ich budeme používať na to, aby sme hľadali rozdiely a odôvodňovali reštriktívne opatrenia, tak nám budú škodiť.

Toto je dosť všeobecné stanovisko, tu sa však vyskytli aj konkrétne obavy najmä z toho, či sa do pomeru jednotlivých národnostných menšín budú započítavať aj tí, ktorí sa k danej menšine prihlásia v druhej otázke. Aký názor v tejto otázke zastávate vy?

To závisí od toho, pri výklade čoho ich chceme započítavať. Zákon o používaní jazykov národnostných menšín je v súčasnosti nastavený tak, že zohľadňuje prvú odpoveď. Tak to deklaroval aj pán splnomocnenec pre národnostné menšiny. Ak by sme tu chceli zmenu, potrebujeme novelu zákona alebo nový zákon. Žiadna iná legislatíva nie je nastavená na počty príslušníkov menšín získané zo sčítania.

Vy ako ministerstvo by ste aj iniciovali takúto zmenu zákona o jazykoch menšín?

Tento zákon je v gescii úradu vlády.

Asi s nimi môžete o tom aspoň komunikovať.

Určite s nimi môžeme komunikovať, aj na to by asi mala slúžiť spomenutá pracovná skupina. Ak opadnú vášne, mali by sme si sadnúť k stolu, aby sme si povedali, akým spôsobom chceme s tými dátami narábať tak, aby to bolo priaznivé pre národnostné menšiny.

Spomínali ste, že pracovná skupina už existovala aj pred sčítaním. O probléme vyhodnocovania údajov sa tiež vedelo už niekoľko mesiacov pred sčítaním. Nie je teraz už neskoro na riešenie tejto otázky?

Nie som si vedomá tej diskusie, ktorú spomínate, ja som tú diskusiu zachytila len niekoľko týždňov pred sčítaním. Pracovná skupina, ktorá sa tomu venovala pred sčítaním, bola odborná skupina, v ktorej boli aj zástupcovia splnomocnencov. Ja si myslím, že teraz by sme sa mali venovať sčítaniu a nespochybňovať otázky, aby sme dostali čo najpresnejšie dáta. Treba mať na zreteli, že dáta zo sčítania budeme používať minimálne ďalšiu dekádu. To znamená, že aj politické reprezentácie, ktoré prídu po nás, ich budú potrebovať. Zozbierajme ich čo najpresnejšie a zmierme sa s tým, že ľudia môžu mať viacnásobnú etnickú identitu. Pracujme s tým, neberme to ako nepriateľstvo, ale ako fakt v modernej Európe, kde k spolužitiu rôznych etník dochádza tisícročia.

Už asi polovica obyvateľov sa sčítania zúčastnila. Máte prípadne informácie o tom, ako k tomu pristupujú národnostné menšiny a či ich odradila diskusia pred sčítaním?

Dúfam, že ich neodradila, a verím, že sčítanie prebehne bez väčších problémov.

Minulý rok v auguste, keď ste ešte neboli štátnou tajomníčkou, sa na ministerstve kultúry zrušil samostatný odbor pre menšiny. Neuvažujete o jeho obnovení?

Organizácia ministerstva je členená na sekcie, odbory a nižšie jednotky. Na tému národnostných menšín máme referát. Samozrejme by som bola veľmi rada, ak by ľudí, ktorí sa témou národnostných menšín zaoberajú, tu mohlo byť viac, ale treba povedať, že toto je malé ministerstvo, ktoré má niečo cez dvesto zamestnancov. Jednotlivé odbory a referáty tu nie sú mnohopočetné. Budem veľmi rada, ak sa nám podarí vytvoriť ďalšie pracovné miesta, pretože táto agenda ma naozaj zaujíma. Našťastie je tu ústretový prístup z vedenia ministerstva, že okrem interných zamestnancov budeme využívať aj externistov.

Nemyslíte si, že zrušenie samostatného odboru je zlý signál smerom k národnostným menšinám? Naznačuje to, že pozornosť štátu voči menšinám bola redukovaná.

Keď sa pozrieme do histórie, tak vidíme, že téma národnostných menšín tu na ministerstve pred dvanástimi rokmi mala samostatnú sekciu, ktorá však bola presunutá na úrad vlády aj s agendou a dotačnou schémou. Zo sekcie sa stal úrad splnomocnenca pre národnostné menšiny. Ja si vysoko cením, že ministerstvo tejto téme tiež pripisuje význam a je tu referát pre národnostné menšiny, lebo dlhé obdobie tu táto téma vôbec nerezonovala. Budem sa snažiť téme kultúry národnostných menšín venovať, lebo je to aj moja osobná priorita. Budem rada, ak sa nám podarí pripraviť aj koncepčné materiály. Do našej gescie spadá aj Slovenské národné múzeum, ktoré je zriaďovateľom menšinových múzeí. Veľmi rada by som s jeho vedením spolupracovala, aby sa činnosť menšinových múzeí mohla zefektívniť.

Menšinový odbor vypracoval aj koncepciu regionálnej a menšinovej kultúry. Bude mať táto koncepcia svojho gestora?

V súvislosti s touto koncepciou bol prijatý východiskový materiál a my by sme radi v tejto téme pokračovali, ale samozrejme už nie s celým balíkom regionálnej a menšinovej kultúry. Mojou ambíciou je venovať sa menšinovej kultúre. Ja som na tejto koncepcii spolupracovala ešte ako zástupkyňa rómskej menšiny. Musím kriticky povedať, že nie všetko, čo sa do tej koncepcie dostalo, odráža skutočné potreby. Koncepčné materiály treba pripravovať participatívnym spôsobom, za účasti príslušníkov menšín. Treba zintenzívniť komunikáciu s výborom pre menšiny a využívať expertízu ľudí, ktorí s touto témou pracujú.

Teraz budú štyri roky od vzniku Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Ste spokojná s jeho doterajšou činnosťou?

Keby ste mi túto otázku položili ako človeku, ktorý bol v predchádzajúcom období používateľom zdrojov tohto fondu, asi by som povedala, že je tam mnoho vecí, ktoré by sa dali vylepšiť.

Napríklad?

Fond predstavuje pre mnoho organizácií pomerne veľkú byrokratickú záťaž. Rôzne potvrdenia, ktoré sa prikladajú k žiadostiam a zmluvám, sú veci, ktoré organizácie zaťažujú a sú aj spoplatnené. Vítam, že teraz bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní antibyrokratický zákon, do ktorého sme sa s vedením fondu zapojili. Našou snahou bude zjednodušiť administratívnu záťaž. Druhá vec je, že fond vznikol ako nástupca dotačnej schémy na úrade vlády. Je to nový mechanizmus, na ktorý si zrejme všetci musíme zvykať, štyri roky v zásade nie je taký dlhý čas. Určite by bolo dobré, ak by sa projekty realizované s podporou fondu viac monitorovali. Prinieslo by to obraz o tom, čo je pri projektoch dôležité. Všetci sme si vedomí, že niektoré procesy trvajú príliš dlho a organizácie čakajú na peniaze niekoľko mesiacov. Odbúravaním byrokracie by sa mohli tie procesy zrýchliť. Po štyroch rokoch bude čas bilancovať a povedať si, čo sa dá vylepšiť. Fond je však zriadený samostatným zákonom a akékoľvek zmeny musia byť legislatívneho charakteru.

V prvých rokoch činnosti fondu sa vyskytli problémy pri prerozdeľovaní dotácií na rómsku kultúru, keď sa niektorí členovia komisií dostali do konfliktu záujmov. Bol už tento problém definitívne vyriešený?

V prvom roku alebo v prvých dvoch rokoch sa naozaj diali takéto problémy. Fond je postavený čiastočne na samosprávnom princípe. Procesy voľby odborných rád treba stransparentniť a treba mať jasné pravidlá o tom, aké typy organizácií môžu voliť svojich zástupcov a ako by sa mali odborné rady kreovať. Fond má prijatý etický kódex pre zamestnancov, členov správnej rady i členov odborných rád. Tento kódex je dostatočným mechanizmom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu pravidiel. Musíme však trvať na tom, aby bol vo všetkých prípadoch dodržiavaný.

Takže problém pri rómskych dotáciách bol podľa vás vyriešený?

To je asi otázka na riaditeľa fondu pána Molnára. V mojom záujme je, aby boli naplnené všetky etické kódexy, ktoré boli v rámci fondu prijaté, aby sa nemohlo stať, že niekto rozhoduje o projekte, v ktorom je zaangažovaný.

Základné princípy a štruktúru fondu zachováte v súčasnej forme?

Aj v tejto otázke treba komunikovať s príslušníkmi národnostných menšín o tom, ako to vnímajú. Menšiny sú veľmi rôznorodé, niektoré sú menej početné, iné početnejšie. Niektoré majú aj svoje profesionálne združenia, iné fungujú výsostne na amatérskej báze. Pravidlá fondu by mali zohľadňovať potreby všetkých menšín.

Viete si predstaviť aj to, že by dotácie pre niektorú menšinu boli vyňaté z fondu a prerozdeľované iným spôsobom?

S takouto úvahou som sa ešte nestretla. Myslím si však, že fond by tým stratil svoju silu. Viem si predstaviť, ak by na to bol dostatok zdrojov, aby sa téma multikulturalizmu posilnila, lebo v tejto oblasti je k dispozícii pomerne malá suma a vždy je tam niekoľkonásobne viac žiadostí, než koľko môže byť podporených. Ale, samozrejme, posilnenie tejto oblasti by nesmelo ísť na úkor jednotlivých menšín, museli by to byť zdroje navyše.

Ohľadom celého rozpočtu fondu vidíte priestor na zvyšovanie?

Fond má zo zákona rozpočet osem miliónov eur s tým, že päť percent ide na jeho správu. V minulom roku bol fond posilnený o pol milióna, čo bolo určené na pomoc pre ľudí postihnutých covidom. Uvidíme, aká bude situácia v tomto roku, obávam sa, že pandémia nás bude ovplyvňovať. Ťažko teraz povedať, či fond bude pracovať s väčším objemom aj v tomto roku, ale keď si to situácia vyžiada, verím, že podpora pre umelcov a ľudí v menšinách pôjde.

Výzva pre menšinových umelcov postihnutých covidom teda bude aj v tomto roku?

Nikto z nás si neželá, aby tu s nami covid bol celý rok, ale keď sa ukáže, že situácia je pre umelcov neznesiteľná, budeme hľadať všetky možnosti, aby sme im pomohli.

ZOLTÁN SZALAY

Zdroj: 
https://dennikn.sk/2297554/statna-tajomnicka-kumanova-zmierme-sa-s-tym-ze-ludia-mozu-mat-viacnasobnu-identitu-a-neberme-to-ako-nepriatelstvo/?ref=list

Foto: Zuzana Kumanová
Foto N – Tomáš Benedikovič