Tanečník Jakub Derco si prešiel Makovičkou, Makovicou, Železiarom, Lúčnicou a Technikom

„Kvalitný folklór trendy a štýlový veruže je. Len ho treba poznať a spoznať“

Rodený Svidníčan, pre ktorého je ľudový tanec priam všetkým. Jakub Derco tancoval v Makovici, Lúčnici, Železiari a aktuálne a v Techniku. S týmto nadaným tanečníkom, ktorý aktuálne študuje v Bratislave, sme náš rozhovor začali práve momentmi, ktoré ho k tancu priviedli.

22-ročný Jakub je študentom ľudového tanca na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Základnú školu absolvoval na ZŠ Komenského v triede učiteľky Andrey Kuzmovej a po nej sa rozhodol ísť na Gymnázium DH vo Svidníku. Po roku a pol štúdia na gymnáziu však zistil, že chémia, matematika či biológia nie je cesta preňho a rozhodol sa pre zmenu. Tou zmenou bol prestup na Konzervatórium na Timonovej ulici v Košiciach.

„Mojim hlavným odborom sa stal tanec. Tam som mal šťastie na pedagógov, keďže Klasický tanec ma učila sólistka baletu ŠD v Košiciach Eva Sklyarová, Ľudový tanec choreograf PUĽS-u a skvelý tanečník Vilo Mikula a Moderný tanec výborná pedagogička Zuzka Weissová. Následne som začal študovať na VŠMU v Bratislave,“ začal svoje rozprávanie Jakub Derco, ktorý na internát do Košíc zo Svidníka odišiel v šestnástich rokoch a priznal, že prvú noc nespal s myšlienkami, či to bol dobrý nápad prestúpiť. Rovnako priznal aj to, s čím sa i dnes boria mnohí pätnásťroční. „Gymnázium som si najprv vybral z dôvodu ľahkej dostupnosti a hlavne som nebol rozhodnutý ísť na nejaký konkrétny typ školy. Je ťažké pre žiaka si v 15 rokoch vybrať celoživotné smerovanie.

Ja som potom urobil prestupom zmenu. Stratil som rok, keďže som musel ísť späť do prvého ročníka, išiel do neznámeho, ale nikdy som to neľutoval a priam si myslím, že nebyť prestupu na konzervatórium, nikdy by som sa na Vysokú školu múzickým umení nedostal. VŠMU bol potom už môj jediný cieľ.“

Aktuálne je v treťom ročníku bakalárskeho štúdia, čiže ho tento rok čaká bakalárska práca, umelecký výkon a následne magisterské prijímačky na ďalšiu časť štúdia. Zhodou okolností pred pár dňami mu bola schválená téma práce, v ktorej sa chce venovať tanečnému folklóru Rusínov v okolí Svidníka. Ním zvolená téma je veľká výzva, takže dúfa, že to všetko dopadne dobre a všetko vyjde ako má.

K folklóru ako takému sa pritom Jakub Derco dostal tak, ako väčšina detí vo Svidníku. Rodičia aj jeho prihlásili do DFS Makovička v druhom ročníku ZŠ. „Makovičkou si prešlo veľa detí. Niektorí prišli na jeden tréning a odišli alebo vydržali ako ja a venujú sa tomu doteraz. S dlhším odstupom času neskutočne ďakujem mojim rodičom za rozhodnutie zapísať ma do súboru, pretože by som nikdy nebol tam, kde som teraz,“ úprimne rozprával mladík, ktorého ako malého lákalo chodiť do súboru to, že tam chodia aj kamaráti. Neskôr to bola túžba sa zlepšovať, tancovať vpredu či dostať sa na zahraničné zájazdy, čo bolo také zadosťučinenie práce na tanečnej sále. „Ďalšou vecou, ktorú som zbožňoval, bolo javisko. Hrdosť tancovať, cítiť energiu divákov alebo len potlesk rodičov, to bolo pre mňa veľkolepé. Tu by som vypichol pre mňa jeden z top momentov pôsobenia v súboroch. Bolo to počas účinkovania v hlavnom programe na Folklórnej festivale vo Východnej s Folklórnym súborom Železiar v roku 2018. Živý prenos v televízii a úplne najväčšie zimomriavky na záver programu, keď prišla explózia potlesku niekoľko tisíc divákov v hľadisku. Aj teraz mám zimomriavky, keď na to spomínam.“ Jakub Derco zároveň odpovedal na našu otázku, či je preňho folklór dnes. „Asi drogou,“ usmial sa a pokračoval: „Keď niekto ráno vstáva a vie, že si dá kávu alebo cigaretu, ja viem, že každý deň budem mať niečo s folklórom a tancom v jeho rôznych podobách. Tréning, pedagogická činnosť s deťmi, škola alebo len tak ľudovka do ucha či búchanie si do rytmu vŕzgajúcej MHD.“ Ako sme už uviedli, jeho úplné začiatky sa spájajú s DFS Makovička vo Svidníku, kde začínal pod vedením Milana Vaňugu a neskôr Marty Bojkasovej. Práve tu dostal svoje, musí povedať, dobré základy. Neskôr to bolo 4-ročné pôsobenie vo FS Makovica, kde znova začínal pri Milanovi Vaňugovi, neskôr Mirovi Štoffovi a Jarovi Sučkovi. Po prestupe na Konzervatórium v Košiciach sa rozhodol v 3. ročníku pre pôsobenie vo FS Železiar pod vedením Vlada Urbana. Toto obdobie bolo preňho ako tanečníka dvojročný výbuch naberania skúseností, nasávania a učenia sa nových vecí. Bolo to spojenie skvelého súboru, výborného konzervatória a možnosti pôsobenia v inscenáciách Štátneho divadla v Košiciach ako Rodná zem, Jánošík, Charlie Chaplin, Bajadéra či Labutie jazero. Prvá zastávka je vždy prvá, a preto nás zaujímalo, na čo z Makovice Jakub Derco najviac spomína? „Na zájazdy a na ľudí - pedagógov či spolutanečníkov.

Bol som súčasťou viacerých generácií a každá bola v niečom iná, výnimočná. Zájazdy sú zase to, čo mi ostane v pamäti navždy. Drina vždy stála zato a bola odmenená. Napríklad ako úplné ucho som sa dostal ako jediný z mojej generácie, ktorá prišla do Makovice, na prvý letecký zájazd do Izraela, a to som mal občiansky preukaz ledva pol roka.“ S folklórom však toho Jakub Derco pochodil omnoho viac. Úplne prvý zájazd mu pritom tesne ušiel už vo 4. ročníku na ZŠ, ale to by, ako sám priznal, asi chcel veľa. „Prvýkrát som tak s DFS Makovička bol v Chorvátsku v 5. ročníku, ak sa nemýlim, v roku 2010. Potom nasledovali krajiny Rumunsko, Bulharsko, Česko, Poľsko a Fínsko. Po prechode do Makovice to bol spomínaný Izrael, trojtýždňové Francúzsko, Česko, Poľsko, Bulharsko, Taliansko - Sicília a Maďarsko. V Železiari to bolo zase pochodené skoro celé Slovensko od Košíc cez FF vo Východnej, Heľpu, Banskú Bystricu, Martin, Žilinu, Bratislavu, Liptovský Mikuláš atď. Môj posledný zájazd bol práve so Železiarom na Cypre. Po ňom som sa musel so súborom rozlúčiť, keďže som šiel študovať na vysokú školu do Bratislavy.“ No a práve v Bratislave sa Jakub Derco dostal do Lúčnice.

„To bolo moje celkom zaujímavé dvojročné pôsobenie v tomto umeleckom telese. Po nástupe na školu som šiel skúsiť aj konkurz do Lúčnice. Ten vyšiel a prešiel som aj ďalšími užšími výbermi. Ak si dobre spomínam, na prvom výbere nás bolo necelých 20 chalanov a ostalo nás 6. Pôsobenie tam mi dalo po tanečnej stránke veľmi veľa. Tréningy boli skvelé a nahliadnuť do toho, ako to celé funguje, bolo tiež super. Podarilo sa mi byť aj na javisku. Konkrétne v programe Slovenský triptych v Piešťanoch minulý rok. Ťažko povedať, ako by sa moje pôsobenie vyvíjalo, ak by sme nemuseli byť kvôli pandémii dokopy rok doma. Po dvoch covidových rokoch som sa rozhodol odísť. Doplácal som na to, že doma ma málo ťahali za uši a výška nie je moja silná stránka,“ usmial sa Jakub a podotkol, že nižší vzrast je v takom telese, ako je Lúčnica, problém. Rozhodol sa preto, že to, po čom som túžil ako malý, dostať sa tam, sa mu splnilo a bude si ďalej tancovať v amatérskom súbore.

Po zvažovaní padla voľba na Vysokoškolský umelecký súbor Technik z Bratislavy. „Som tam veľmi krátko. Dva týždne aj s cestou. Ale zatiaľ sa mi to pozdáva a myslím, že to bude fajn. Páči sa mi ich repertoár, ktorý je celoslovenský a obsahuje aj tance z regiónov, ktoré som doteraz nikdy netancoval, ako napríklad Tekov, Myjavsko či Trenčiansko.“ Svidnícky rodák teda aj po odchode z rodného regiónu ostáva pri folklóre a ľudovej hudbe. My sme sa ho pýtali i na to, aké má plány. „Svadba, deti, hypotéka, dom, Bahamy,“ zasmial sa pokračoval vážne: „V prvom rade je teraz dôležité úspešne ukončiť bakalársky ročník a neskôr aj celé štúdium na VŠMU. Popritom sa venovať pedagogickej činnosti, či už na ZUŠ-ke, kde pôsobím aj teraz alebo poprípade v nejakom detskom či dospelom súbore.

Popritom si tancovať a možno trošku odísť sem tam od folklóru a trocha cestovať po svete tam, kde som ešte nebol. Čas však všetko ukáže,“ vyslovil sa Jakub Derco, ktorý by sa rád folklórom aj živil. Tancom ako profi tanečník už asi nie, ale ako pedagóg určite.

Vie, že nie je to jednoduché sa tým živiť, ale celé roky tomu obetoval, aby to robil ako zamestnanie. Na margo svojich snov či nejakej tajnej túžby sa v našom rozhovore vyjadril tiež. „Neviem či je niečo, po čom vyslovene túžim. To, o čom som sníval, sa mi už splnilo a teraz možno prídu nejaké nové výzvy. Som na škole, kde som chcel byť, tancoval som tam, kde som tancovať chcel, robím, čo ma baví, mám milujúcu priateľku, rodinu a dobrých ľudí okolo seba. Ale nejaké fajnové auto by sa zišlo,“ neskrýval dobrú náladu Jakub, ktorý svoj rodný región - Svidník a okolie - vníma ako celok veľmi pozitívne, veď ako sám hovorí, je to krásny kraj. „Bohužiaľ, je ťažké pre mladých ostať vo Svidníku, keďže pracovných príležitosti tu nie je veľa a ešte aj dobre finančne ohodnotených. Ale ľudia, ktorí tam aktuálne sú, či už vo vedení mesta alebo vedení súboru, robia dobrú prácu a snažia sa to niekde posunúť.

Máloktorý dospelý súbor na Slovensku má také zázemie, novú sálu, záštitu osvetového strediska, veľký detský folklórny súbor a ľudí, ktorí robia svoju práci radi. Či prídem odovzdať skúsenosti domov? Určite. Uvidíme, v akej miere, ale určite to, čo som nazbieral za tie roky, budem chcieť niekde posunúť, a to, čo pedagógovia dali mne, chcem ja neskôr dať ďalším ľuďom.“ Nuž a ak sa možno niekto čuduje, ako môže mať tak mladý človek takýto vrúcny vzťah k folklóru, ľudovým zvykom a tradíciám, tak je dôležité vedieť to, čo celý život sprevádza Jakuba Derca. Vždy a stále, ako sa hovorí, vie veľmi jasne vysvetliť, prečo je preňho folklór dôležitý a prečo je správne, aby sa mu mladí ľudia venovali. „Pretože ak sa o to nebudú zaujímať mladí, celé to kultúrne dedičstvo, ktoré naši starí rodičia a generácie pred nimi roky pestovali a prechádzalo tradovaním, vymrie. Nikto to už potom neobnoví, pretože nebude mať čo a kto iný by sa mal o to zaujímať, ak nie mladí ľudia. Myslím si, že každý mladý človek by mal poznať jemu blízku kultúru. Niekedy to bola súčasť života ľudí, ale veľa toho nepoznáme, pretože si mladí povedia, že to už nie je štýlové alebo sú pre nich štýlové nejaké skvosty ľudových „‘akože“‘ hudieb s bicími či čepčenie - obrad, ktorý mal kedysi neskutočnú silu a hodnotu, tak tam sa robí smiešna šou na modernú hudbu. Toto je deštrukcia toho, čo sa tu roky vytváralo a, bohužiaľ, potom mladí ľudia siahnu po takomto, pretože nepoznajú to pôvodné archaické a krásne. A kvalitný folklór trendy a štýlový veruže je. Len ho treba poznať a spoznať,“ týmito nádhernými slovami, hodnými zamyslenia ukončil náš rozhovor tanečník Jakub Derco.

(ps)