Tristokilový medveď si v pasci zrejme odhryzol labu a prežil. Zoológ: Kde sú medvede, treba si spievať

ROZHOVOR. Tristokilový medveď si v pasci zrejme odhryzol labu a prežil. Zabili ho však poľovníci
Zoológ: Kde sú medvede, treba si spievať.

Voľakedy privážali do Polonín medvede z Tatier či stredného Slovenska a miestni ich chytali do obrovských pascí. V súčasnosti populácia medveďov narastá, pribúda aj stretov šelmy s človekom. O medveďoch v Národnom parku (NP) Poloniny sme sa porozprávali so zoológom Správy NP Poloniny Jozefom Štofíkom.

Na území Bukovských vrchov a NP Poloniny sa medvede vyskytovali odnepamäti.

- Pri štúdiu historických podkladov boli zozbierané a vyhodnotené materiály o výskyte medveďov od roku 1565 až po súčasnosť. Na základe nich sa dá predpokladať, že sa tu vyskytovali nepretržite. Aj v časoch hrozby úplného vyhubenia medveďov na Slovensku tvorilo územie Bukovských vrchov okrajovú oblasť výskytu východokarpatskej subpopulácie medveďa hnedého. Koncom 20. a začiatkom 21. storočia sa populácia medveďa hnedého v tomto území výrazne posilnila v porovnaní s minulosťou a opätovne sa rozšírila do okolitých území Vihorlatských vrchov, Laboreckej a Ondavskej vrchoviny.

Kde všade sa spomínal výskyt medveďov?

- Najstaršia zmienka o výskyte medveďa v tejto oblasti pochádza z roku 1565 z obce Solinka na slovensko-poľskej hranici v severozápadnej časti Bukovských vrchov. Opisuje sa tam obyvateľstvo obce, ktoré pozostávalo z dvoch osadníkov a kňaza. Nízky počet obyvateľstva sa vysvetľuje veľkým množstvom krvilačných medveďov, ktoré ohrozovali dobytok, jahňatá a kozy. Ďalšia zmienka o výskyte medveďa je zo spisovania majetkov humenského panstva Drughethovcov z roku 1728 v územiach spadajúcich k obciam Stakčínska Roztoka, Uličské Krivé, Ruský potok, Zvala, Ulič, Zboj a Topoľa. V roku 1732 sa Matej Bel zmieňuje o obyvateľoch obce Strihovec ako o známych lovcoch medveďov. Zároveň popisuje hojný výskyt a častý úkryt medveďov v oblastiach Sninského kameňa, Nastazu a Beskyda.

Medvede nájdeme na rôznych obecných pečatiach.

- Začiatkom 19. storočia opisuje buditeľ Alexander Duchnovič obyvateľa obce Klenová, ktorého napadol medveď. Z roku 1837 pochádza odtlačok pečate obce Runina, na ktorej je vyobrazený pastier s bakuľou a mladým medveďom nad jamou. Erb obce Runina vychádza zo starej pečate, ktorá sa našla v Zemplínskom župnom archíve v Sátoraljaújhely. Na erbe je stojaca postava sedliaka s kyjom napriahnutým na medvedie mláďa. Z 19. storočia pochádza pečať obce Valaškovce, na ktorej je vyobrazený stojaci medveď. Na úradnej pečiatke ukrajinskej obce Stužica, ktorej chotár susedí s terajším NP Poloniny, je vyobrazený stojaci medveď. Ďalšia pečať, na ktorej je vyobrazený kráčajúci medveď, pochádza z dediny Ruský Hrabovec. Ide o pečať z roku 1837.

Koľko medveďov narátali neskôr?

- Podľa výsledkov sčítania zveri z roku 1967 v Bukovských vrchoch evidovali dvoch stálych jedincov a jedného migrujúceho. Podľa odhadu lesníkov sa početnosť medveďov od roku 1972 v Bukovských vrchoch odhadovala na 5 - 6 jedincov. Pri založení Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty v roku 1977 sa autori zmieňujú o stabilnom výskyte dvoch medveďov v oblasti ŠPR Stužica a Veľkého Bukovca. V roku 1978 bol hlásený prechod dvoch medveďov v obvode Lesnej správy Klenová. Podľa výsledkov sčítania vykonaného užívateľmi poľovných revírov v marci 1979 sa nachádzalo na území CHKO Východné Karpaty sedem medveďov. Nízky stav spočítaných medveďov v oblasti, množstvo synantropných medveďov západokarpatskej populácie a snaha o prepojenie týchto oddelených populácií viedli k návrhu premiestniť medvede z centrálnej časti Slovenska do Bukovských vrchov.

Koľko medveďov priviezli do Polonín?

- V roku 1981 bolo do územia vypustených päť medveďov. Do katastra obce Kolbasov vypustili medvedicu s dvomi medvieďatami. Pochádzali zrejme zo západokarpatskej populácie z oblasti stredného Slovenska a pravdepodobne išlo o synantropizovanú medvedicu z Tureckej neďaleko Banskej Bystrice. V septembri toho istého roka do katastra obce Uličské Krivé vypustili jedného medvedieho samca a v októbri do katastra obce Kolbasov druhého. Obaja pochádzali z Lesnej správy Rajecké Teplice. V roku 1990 do katastra obce Topoľa vypustili medvedicu s dvomi mláďatami pôvodom z Tatranskej Lomnice.

Populácia medveďa sa ďalej rozrastala. Čo na to vplývalo?

- V roku 1997 odhadoval vtedajší zoológ Správy NP Poloniny Štefan Pčola stavy medveďov vo Východných Karpatoch na 16 jedincov. V roku 2001 je to už 18 medveďov, prevažne na území Národného parku Poloniny. Medzi rokmi 2002 a 2010 nárast populácie medveďov pokračuje. Od polovice 20. storočia sa ich počet zvýšil z dvoch na približne 20.

Čo to zapríčinilo?

- Spôsobilo to viacero faktorov, napríklad vysídlenie obyvateľov zo susedných Bieščad v Poľsku po druhej svetovej vojne, prísna ochrana zvierat susedného Bieščadského národného parku, ktorý bol vyhlásený v roku 1973. Ale tiež vysídlenie zátopovej oblasti Vodárenskej nádrže Starina v roku 1986, keď vysťahovali sedem dedín. Príčinou sú aj negatívny demografický vývoj obyvateľstva Bukovských vrchov, zvýšenie lesnatosti územia na vyše 85 percent, zvýšené prikrmovanie raticovej zveri v 20. storočí jadrovým a dužinatým krmivom, ale aj zákaz odstrelu medveďa na tomto území z dôvodu prepojenia východokarpatskej a západokarpatskej subpopulácie medveďov.

Na stene Správy NP Poloniny visí pasca na medveďa. Vyzerá hrozivo.

- V roku 1988 bol ulovený asi 300-kilogramový medveď v oblasti hrebeňa Veľkého Bukovca. Dôvodom na jeho odstrel bola chýbajúca časť zadnej končatiny. K poškodeniu končatiny mohlo dôjsť práve na nastraženej sklápacej pasci, ktorá bola nájdená v tejto oblasti a ktorá sa v tomto období zrejme používala na odchyt medveďov. Predpokladáme, že si medveď mohol spodnú časť laby odhryznúť sám, aby sa vyslobodil z pasce. Mohol byť aj postrelený alebo poranený. V každom prípade prežil a ostal hendikepovaný. Z toho dôvodu bola povolená výnimka na odstrel.

Spomínali ste dovezené synantropné medvede zo západu Slovenska. Čo sa s nimi stalo?

- V roku 2015 sme robili genetické štúdie. Na ich základe sa zistilo, že gény západokarpatských jedincov sa v tejto oblasti strácajú, a to aj napriek tomu, že medvede migrujú medzi Západnými a Východnými Karpatami. Vysvetlení je niekoľko - buď splynuli, alebo ich usmrtili pôvodné jedince. Alebo mohli migrovať do inej lokality.

Aj vtedy ľudia vnímali privážanie medveďov negatívne?

- Vtedy to tak ľudia nevnímali. Aj preto treba poukázať na genetické štúdie, ktoré nepotvrdili, že by zvýšenie populácie medveďov súviselo s ich dovozom do tohto územia. V súčasnosti zákon neumožňuje presúvať medvede z oblasti do oblasti bez vedomia vlastníka či užívateľa. Je to možné len v prípade, ak vlastník alebo obhospodarovateľ územia súhlasí s ich umiestnením v lokalite.

Čo všetko ste ešte počas výskumov zistili?

- Veľa údajov sme získali z potravnej analýzy. Medvede si hlavne v zime v poslednom období, do roku 2015, zvykli na antropogénnu potravu, na prikrmovanie. Poľovníci prikrmovali diviaky a raticovú zver. Keďže v ostatom čase narastá hrozba afrického moru ošípaných, prikrmovanie v národnom parku je zakázané. Určite by bolo teraz zaujímavé opätovne vyhodnotiť zmeny v stave populácie, v zložení potravy a tieto výsledky porovnať s predchádzajúcimi výstupmi.

Aj medveď si hľadá jednoduchšiu cestu k potrave?

- Samozrejme. Pri krmovisku sa zdržal aj niekoľko dní, kŕmil sa. V podstate aj autoregulácia pri medveďoch je založená na dostupnosti potravy. Môžeme si to všimnúť napríklad v Yellowstonskom národnom parku. Keď tiahnu lososy, medvede medzi sebou nemajú konflikty. V rieke je hojnosť potravy a autoregulácia nie je až taká silná. Začína fungovať, keď potravy nie je dostatok. A myslím si, že po podobný príklad stačí zájsť aj do zoo v Košiciach, v Spišskej Novej Vsi, Bojniciach či v Bratislave, kde žijú medvede na pár metroch.

V prírode prežije silnejší.

- Presne tak. Samce majú najväčší domovský okrsok, ktorý si obchádzajú, pod sebou majú aj viacero samíc. Ale aj samice môžu migrovať medzi jednotlivými samcami. My tu žijeme v civilizovanej oblasti, kde nie je možné pozorovať medveďa v jeho prirodzenom svete. Medveď zmenil svoje správanie, prispôsobil sa prostrediu a hrozbám z neho plynúcich a posunul svoj pohyb do večerných, nočných a skorých ranných hodín. Cez deň je zaľahnutý alebo niekde schovaný v kroví.

Už ste spomenuli, že početnosť medveďa v tejto oblasti stúpla.

- Z genetických údajov z predchádzajúcich období sme vyhodnotili, že za päť rokov 2008 - 2013 tu bolo potvrdených podľa genetických analýz 48 medveďov, z toho 23 samcov, 25 samíc. V priemere za rok môže byť na území národného parku približne 20 medveďov. Národný park aj s ochranným pásmom má asi 40 000 hektárov, avšak väčší medveď môže spravovať aj územie približne 200 000 hektárov, po ktorom sa pohybuje ako po domovskom okrsku. No na rovnakom území pôsobia aj menšie samce, mladé jedince, medvedice s mláďatami. Podľa údajov z poľskej strany mladý medveď, ktorému založili telemetrický obojok pod Tatrami, prešiel cez Slovensko nadol do Maďarska, potom sa vrátil naspäť. Preplával Domašu a pobral sa do Poľska. Potom pokračoval na Ukrajinu.

Čoraz častejšie prinášajú médiá správy o strete človeka s medveďom.

- Nie som si istý, či stretov ľudí s medveďom pribúda, alebo ich je viacej zdokumentovaných. Pred 20 - 30 rokmi bol problém ich v území vidieť. Ľudia nanajvýš videli medvediu stopu. Teraz prichádzajú až k dedinám, kde evidujeme aj škody na včelínoch. V zásade platí, že čím viac dostupnej potravy budú mať pri ľudských obydliach, tým budú k nim prichádzať bližšie.

Nie je ich teda priveľa?

- Medveďov je viac, ako ich bolo v minulosti. Ale možno ani nie je dôležité, koľko ich je, hrozbou nie sú medvede ako také, ale hrozbou sú problémy súvisiace s ich zmeneným správaním a so stratou plachosti.

Nedávno ste zachránili osirelé medvieďa. Išlo o prvý takýto prípad. Po prvýkrát ste volali na pomoc Zásahový tím pre medveďa hnedého?

- Áno, iný stret medveďa s človekom, pre ktorý by sme tím museli volať, sme nezaznamenali. Medveď je obrovská šelma, dospelý samec môže vážiť 300 až 400 kilogramov. Keďže je to šelma, počas pohybu v oblasti, kde sa vyskytuje, treba byť opatrný a upozorňovať na seba napríklad aj pospevovaním. Tým môžeme potešiť aj ostatných návštevníkov.

JANA OTRIOVÁ

Zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/22672645/tristokilovy-medved-si-v-pasci-zrejme-odhryzol-labu-a-prezil-zabili-ho-vsak-polovnici.html

Foto:
Osirelé medvieďa. (zdroj: ŠOP SR)