Udavčene, trimce še. Takto sa lúčil kardinál Jozef Tomko s rodákmi

08.08.2022


Nikdy sa neodhlásil, zomrel ako Udavčan.

UDAVSKÉ. Kardinál Jozef Tomko sa z rodného Udavského nikdy neodhlásil. Zomrel ako Udavčan, hovoria v obci jeho najbližší.

Pre nich bol v prvom rade ujo, ktorý im prepašoval pomaranče, hutorel s nimi a živo sa zaujímal o novinky v rodine i v rodisku.

Informácie prichádzali s oneskorením
„Čakali sme to už skôr. Bol doma, jeho stav sa zlepšoval. Deväťdesiatosem rokov je krásny vek,“ hovorí s pohnutím v hlase synovec Ľudovít Behún (71) o tom, ako v pondelok ráno prijal správu o úmrtí svojho uja, brata kardinálovej sestry Margity (1929), svojej už nebohej mamy.

O aktuálnom zdravotnom stave kardinála získavala rodina v rodnom Udavskom informácie s časovým odstupom.

„Informácie boli ťažko dostupné, dostávali sa k nám s oneskorením po všelijakých linkách,“ hovorí.

Synovec Ľudovít: Hutoreli sme
S ujom sa naposledy stretol vlani v Bardejove, telefonicky sa spojili asi pred tromi mesiacmi.

„Oslovoval som ho ujo a normálne sme hutoreli. Niektorým slovám, ktoré používal, som síce rozumel, ale musel som si pospomínať, že aj také som voľakedy počul. Pamätal si starú hutoračtinu, ako sa kedysi hovorilo 'u Udavskim'. Zaujímal sa o to, čo je doma nové,“ hovorí.

Keď bol na návšteve v rodisku, veľa času venoval rozhovorom so starými obyvateľmi obce.

„I ja som poznal všetkých, čo mali kalapy a chustky, on sa s nimi rozprával a všetko si pamätal. Nikdy nezabudnem na dedove spomienky, ako išiel prvýkrát do Ríma, že sa nevedel dohovoriť ani po maďarsky, ani po poľsky, ani po slovensky. Nechcel vystúpiť z lietadla na medzipristátí, že on má letenku až do Ríma,“ hovorí.

Pomaranče bolo treba olúpať
Dodnes spomína na dedov pohreb, teda na pohreb kardinálovho otca.

„Robili sme poriadky v dome, vypratali sme všetko vrátane humna. Bol veľký nával. Ešte aj válov pre ošípané sa zišiel, ľudia na ňom stáli, aby cez plot videli do dvora. Do kostola sa nedalo vojsť, bol plný ľudí. Pohrebný sprievod a najbližšia rodina sa tam ledva pretlačili. Toto mi utkvelo v pamäti,“ spomína Behún.

Poruke má aj úsmevný príbeh.

„Mal som možno štyri, päť rokov. Mamka bola so sestrou v Hažíne, učila tam, ja som bol v Udavskom. Ujo nám nejakým spôsobom prepašoval pomaranče. Vedel som, že ich treba najprv olúpať, s babkou sme ich odniesli do Hažína. Sestra sa do pomaranča zahryzla ako do jablka. Rehotal som sa,“ hovorí.

V dome, ktorý dodnes stojí, na pôjde našiel Ľudovít knihy a zošity svojho uja a jeho dvoch sestier Margity a Pavlíny.

„Všetky popísané stránky som povytŕhal a nechal si len čisté stránky. Veľmi sa mi páčili zošity s kockovaným papierom. U nás bola pretlač modrá, v jeho zošitoch zelená. Keby som teraz mal jeho zápisky, bolo by to na nezaplatenie,“ krúti hlavou nad mladíckou nerozvážnosťou.

Páčili sa mu východniarske piesne
Pán Behún je dlhoročný kantor a hudobník. Láska jeho uja k ľudovkám bola príslovečná.

„Hrával som vo folklórnej skupine. Keď nám vyšlo cédečko, každú pesničku počúval opakovane. My sme spievali Od Prešova dražka nová, ale on ju poznal vo verzii Od Ungvara, dražka nová. My sme zasa nevedeli, čo je Ungvar, až potom sme prišli na to, že ide o Užhorod,“ spomína Behún.

Chutili mu halušky i fazuľová polievka s lečkami
Po smrti manžela chodievala mama pána Behúna, kardinálova sestra Margita, za svojím bratom do Vatikánu často.

„Bola tam každú zimu. Bratom i študentom varievala zemiakové halušky s kapustou alebo s tvarohom. Najlepšie chutili na druhý deň, pripečené. Mal rád fazuľovú polievku s lečkami, baraniu hlavu. My s bratrancom sme veľkí hubári, aj keď je len jedna v lese, my vieme, kde rastie,“ hovorí Ľudovít.

Jeho dcéra vyštudovala ekonomiku, nadstavbu si urobila v Ríme.

„Bola pri ujovi. Na rozdiel odo mňa si trúfla aj všeličo mu vytknúť, upozorniť ho, prečo robí to či ono, skrátka ako žena mužovi. Vytýkala mu aj stravovacie návyky. Pamätám si, že my s otcom sme k jedlu vždy mali pivo a päťdesiatdvojku slivovicu. Aj ujo si dal, ale vždy len po troche a stále dopasoval druh alkoholu k jedlu. Bol gurmán. Aj my s otcom sme boli gurmáni, k pivu vždy patrilo aj ostré,“ dodáva s úsmevom.

„Ujo bol v prvom rade rodina, až v druhom kardinál. Spomínam si, že raz v Košiciach pri posvätení olejov povedal, že biskup nie je úradník, ale pastier,“ uzatvára.

Z obce sa nikdy neodhlásil
Kardinál Tomko sa do rodného Udavského po '89. roku vracal často a rád.

„Zomrel ako Udavčan,“ hovorí Ľuboslava Šalatová, dlhoročná pracovníčka kultúrneho úseku obecného úradu. Pri všetkých stretnutiach bola osobne prítomná.

Prvé stretnutie sa uskutočnilo na obecnom úrade 28. decembra 1990.

„V roku 1994 sme boli v Ríme, vtedy oslavoval sedemdesiatku. Potom už sedemdesiatpäť, osemdesiat, osemdesiatpäť, deväťdesiat, deväťdesiatpäť rokov oslavoval v Udavskom. Bol na oslavách 690., 700. výročia obce, uvádzal do života publikácie, posvätil obecné insígnie,“ hovorí.

Udavčene, trimce še!
Na kardinála si spomína s úctou.

„Bol obyčajný srdečný človek, Udavčan. Vedel aj zažartovať. Keď som ho naháňala, aby išiel do obradnej miestnosti, že sa začína slávnosť, prihovoril sa mi - ty môj protokol, no poďme, lebo viem, že sa budú ľudia zlostiť. Bol veľmi ľudský,“ spomína.

„Nikdy nechcel, aby sme mu udelili čestné občianstvo, lebo sa z obce nikdy neodhlásil. Stále bol občanom Udavského,“ zdôrazňuje.

„Často nám hovoril Udavčene, trimce še. Vyzýval nás, aby sme sa bečeľovali. I teraz mi ako prvé pri otcovi kardinálovi napadne Udavčan, rodák, veľká osobnosť, patrí k nám, je náš. Keď som bola napríklad v kúpeľoch, hovorila som, že som z Udavského, z obce, kde sa narodil kardinál Tomko. Vtedy už každý vedel, kde to je,“ hovorí Šalatová.

„Hlásil sa k Udavskému. My sme ho brali tak, že je náš a vy ostatní, záviďte nám. Je to trochu sebecké, ale boli sme radi, že sa do rodiska stále rád vracal a cítil sa tu doma,“ uzatvára Šalatová.

Jana Otriová, redaktorka

Zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/22979538/udavcene-trimce-se-takto-sa-lucil-kardinal-jozef-tomko-s-rodakmi.html

Foto: Kardinál Jozef Tomko
Zdroj: tkkbs.sk

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

DUCHOVNÉ STRETNUTIE NA TÉMU “LADOMIRSKE MNÍŠSTVO” 

V nedeľu víťazstva pravoslávia sa uskutočnilo s požehnaním Jeho Blaženosti Rastislava arcibiskupa prešovského a metropolitu českých krajín a Slovenska duchovné stretnutie mládeže a veriacich na tému “Ladomirske mníšstvo” v chráme sv. archanjela …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

Ako dopadli voľby v Prešovskom kraji

Pellegrini získal v Prešovskom kraji o 35-tisíc hlasov viac hlasov než minule Čaputová V Harabinovom okrese vyhral Korčok. PREŠOV. V minulých prezidentských voľbách dostala v Prešovskom kraji v prvom kole najviac hlasov Zuzana Čaputová, kr…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Moskva žiada Berlín, aby uznal blokádu Leningradu za genocídu

Chce aj peniaze Ruská diplomacia žiada Nemecko, aby uznalo 900-dňové obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny za genocídu. V pondelok ho k tomu vyzvala v diplomatickej nóte, v ktorej zároveň požaduje od Berlína ďalšie odškodnenie pre…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Rozhovor. Slovenský venkov nikdy sounáležitost s Čechy necítil

Společný národ byla idea elit, říká historik Jan Rychlík S profesorem Janem Rychlíkem, který právě teď o dějinách Slovenska vydává knihu, o českých četnících na Muráni, o Svaté říši římské, o Masarykově konceptu čechoslovakismu, trochu i o ko…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
22.03.2024

V Prešove rokovali biskupi na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov

Gréckokatolícki biskupi sa v utorok 19. marca zišli na arcibiskupskom úrade v Prešove na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov. Zasadanie tohto zákonodarneho zboru sa uskutočnilo po dvoch rokoch, nakoľko po zrieknutí sa úradu prešovského arcibi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Vasyľu a de na tvojim foťaku zoom?
-Krok dopredu, krok dozadu...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať