Údolie Laborca dostalo prednosť pred Ondavou. Železnica zmenila obyvateľom život

Do Humenného zavítal Papagáj i Šľachtičná.

HUMENNÉ. Sobotňajšie oslavy 150. výročia trate Michaľany – Humenné vyvrcholili v Humennom. Napoludnie dorazili na veľkú železničnú stanicu spoločne dva parné rušne zvané Papagáj a Šľachtičná a historický motorový vozeň Magda. Na trati ich istil rušeň Sergej s vagónmi, ktoré plnili úlohu požiarneho vlaku.

Uprednostnili údolie Laborca
„Trať Michaľany – Humenné tvorí pilier dopravnej infraštruktúry regiónu. Je jeho chrbtovou kosťou,“ povedal Kamil Kočiško, predseda Klubu priateľov železníc východného Slovenska, spoluorganizátor podujatia.

Rakúsko-Uhorsko malo veľký záujem dopravne prepojiť Halič s južnými regiónmi monarchie.

Už v roku 1870 sa preto začala budovať trať Michaľany - Humenné - Lupkovský priesmyk - Halič, ktorá sa cez Sátoraljaújhely napájala na Tiskú železnicu.

Prvý úsek Michaľany - Humenné bol dokončený 25. decembra 1871, čím sa na železničnú trať napojil Trebišov, Michalovce a Strážske.

Druhý úsek priviedol 12. júna 1873 železnicu do Medzilaboriec, odkiaľ pokračovala náročným úsekom cez Lupkovský priesmyk do Lupkówa. Tretí úsek so 416 metrov dlhým Lupkovským tunelom bol sprevádzkovaný 31. mája 1874 a umožnil rýchle a pohodlné spojenie hlavných centier s okrajovým regiónom Uhorska.
 
„Trať je postavená veľmi kvalitne, na dobrú traťovú rýchlosť. Pred 150 rokmi noviny písali, že železnica od základu zmenila život obyvateľstva regiónu, jeho hospodárske pomery a možnosti i osobnú prepravu. Železnica nahradila furmanku, konské povozy a rozdiel bol obrovský,“ zdôraznil Kočiško.

„Zámerom bolo prepojiť uhorské nížiny na vojenskú pevnosť Przemyśl. Trasovacia komisia sa rozhodovala medzi údolím Ondavy a údolím Laborca. Napokon vyhralo údolie Laborca. Bolo to aj o lobingu, o grófskych a magnátskych záujmoch, ale rozhodujúcu úlohu zohrali geologické a geografické podmienky. Znamenalo to postaviť ju lepšie, rýchlejšie a kratšie,“ spresnil.

Strategické postavenie vo vojne
O strategickom význame trate do Przemyśla vypovedá aj jej zdvojkoľajnenie. V roku 1888 bolo dokončené na celom úseku.

Trať bola jednou z najvýznamnejších a najvyťaženejších počas prvej svetovej vojny. V jej priebehu zohrala dôležitú úlohu.

„Keď Rusko prelomilo front v Karpatoch a dostalo sa aj na územie Humenného, práve vďaka trati bolo vedenie rakúsko-uhorskej armády schopné dostatočne rýchlo dostať vojenské jednotky na front a zastaviť prienik ruských vojsk. Keby sa cárskym vojskám podarilo dostať povedzme až do Košíc a do uhorských nížin, možno by to naklonilo misku váh na stranu Trojdohody,“ vysvetlil Kočiško.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku nástupníckych štátov klesol význam spojenia i doprava na trati. Zánik druhej koľaje nastal počas hospodárskej krízy v roku 1932.

Elektrifikácia je na spadnutie
Úsek trate medzi Michaľanmi a Bánovcami nad Ondavou elektrifikovali v roku 1990.

Úsek od Bánoviec do Humenného sa na elektrifikáciu intenzívne pripravuje.

„Ide o vlajkový projekt Plánu obnovy. Dokončujeme ho, diskutujeme o ňom s Útvarom hodnoty za peniaze a sme pripravení vysúťažiť ho. Tipujem, že za poldruha roka by sa nám to malo podariť,“ povedal štátny tajomník ministerstva dopravy Jaroslav Kmeť v Humennom.

Samotná elektrifikácia by mala trvať tri roky.

Zámerom je tiež obnoviť humenskú železničnú stanicu so zachovaním jej historického rázu.

„V pláne obnovy sú finančné prostriedky na obnovu verejných budov. Plánujeme ich využiť najmä na rekonštrukciu železničných staníc,“ doplnil.

Presný termín zatiaľ známy nie je, všetky projekty však musia byť ukončené do konca roku 2026.

Papagáj bez problémov vytiahne aj stovku
Na sobotňajších oslavách pútali najväčšiu pozornosť historické parné rušne.

Jeden z nich, zvaný Papagáj, vyrobili v roku 1951 v národnom podniku ČKD Sokolovo. Na koľajnice ho opäť postavili železničiarski nadšenci z Popradu. Trvalo im to desať rokov.

Impozantný rušeň na trati Humenné – Trebišov a späť zhltol takmer päť ton kvalitného čierneho uhlia.

„Tender je súčasťou mašiny, preto sa aj volá tendrovka. Parný rušeň Šľachtičná, si vezie tender za sebou. Našou výhodou je, že vieme ísť stokilometrovou rýchlosťou dopredu i dozadu, kým Šľachtičná pri jazde s tendrom vpredu môže ísť maximálne 50 kilometrov za hodinu,“ vysvetlil rušňovodič Marián Surmík z Popradu.

„Napojiť“ Papagája 15 kubíkmi vody treba približne po každých 60 kilometroch. Voda sa nachádza vo vodných vaniach po bokoch.

„Vodu zbrojíme požiarnou striekačkou z cisterny, pretože na staniciach už nikde nie sú parné žeriavy,“ dodal.

Papagáj bol jednou z posledných konštrukcií parných rušňov v ČKD. Bol určený na prímestskú dopravu, vyžadoval sa od neho veľmi rýchly rozjazd.

„Má tri valce a výkon 2 000 konských síl. Obsluhuje ju rušňovodič a kurič. Rušňovodiča poznáte podľa toho, že má reumu na pravom ramene, kurič na ľavom,“ dodal Surmík.

Papagáj je vo výbornej kondícii a bez problémov zvláda nostalgické jazdy.

Šľachtičnú vyrobili v roku 1950 v Škode v Plzni. Doslúžila v 70. rokoch minulého storočia.

Nadšenci z Vrútok ju na koľajnice vytiahli po dvojročnej prestávke.

Magda je seniorka
Motorový vozeň Magda s drevenými lavicami na sedenie má 70 rokov.

V rušňovom depe v Haniske ju železničiarski nadšenci opravili pred 25-imi rokmi. Trvalo im to dva a pol roka.

Hoci v každom Magda evokuje ženské meno a na kľúčenke visí prívesok Magduška, pravda je iná.

„Z Vrútok nám ju dotiahol rušňovodič, ktorý sa volá Jozef Magda. Pomenovali sme ju po ňom,“ vysvetlil rušňovodič Peter Pajtaš.

„Vozeň sa riadi podobne ako auto, akurát nemáme volant. Všetko sa ovláda ručne. Spojka, plyn aj rýchlosti sa radia len rukami,“ dodal.

JANA OTRIOVÁ

Zdroj: 
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/22764508/udolie-laborca-dostalo-prednost-pred-ondavou-zeleznica-zmenila-obyvatelom-zivot.html?ref=njctse

Foto: 
Rušeň Sergej
Zdroj: Jana Otriová