V časoch najväčšej slávy vyťažili v chotári až 200 litrov ropy denne

13.02.2007

„Dechtivka“ na mapách vyznačená nie je. MIkovčania i Haburčania však vedia presne, kde leží.

Kedysi vraj v Mikovej, hlavnom meste Rusnáckych spojených štátov, (ako túto dedinku v Stropkovskom okrese volajú kvôli slávnemu Andymu Warholovi ) tiekla ropa dolu potokom. Ani kravy nemohli z potoka piť a údajne to trvalo až dva roky. Hoci vrty osireli v 51. roku minulého storočia kvôli nerentabilnosti, Mikovčania sú dodnes presvedčení, že hlavné ložisko čierneho zlata leží práve v ich chotári a ťažbu kvalitnej suroviny si vraj vymohli Poliaci, ktorým sa "tratila" ropa, nakoľko haličské náleziská su vyššie položené. Severní susedia boli totiž prví, ktorí z bohatstva pod zemou začali mať úžitok. Pravda je, že dodnes tejto lokalite v mikovsko-haburskom chotári miestni nepovedia inak ako "Dechtivka".

História hľadania ropy v okolí Mikovej sa začala v druhej polovici 19. storočia. "Výskyt ropy v tejto oblasti bol obyvateľom tohto kraja známy už niekoľko storočí. Hlavne na druhej strane flyšových Karpát v susednom Poľsku v Haliči boli známe výrony plynov a pramene minerálnych vôd zmiešané s ropou," hovorí ochranár, výborný znalec histórie a miestnych pomerov Ing. Miroslav Porada, ktorý publikoval články o rope (Rusyn č. 5-6/1995) a vydal brožúrku Geológia a nerastné suroviny okresu Medzilaborce (1999, 2000). Prvé úspešné pokusné vrty na území Slovenska boli zaznamenané práve v chotári Mikovej, kde sa v roku 1860 v lokalite Dechtivka našla ropa.

"Maďarská vláda venovala tomuto nálezisku značnú pozornosť. Vyslala na miesto geologických odborníkov profesorov Hauera, Notu a Adama, aby stanovili možnosti ťažby. O nálezisko prejavili záujem Poliaci, aj iné zahraničné spoločnosti. Ropa sa však hľadala aj v iných lokalitách: v Čertižnom, Habure, Krivej Oľke, Radvani nad Laborcom, Sukove a na iných miestach," uvádza Porada.

V okolí Radvane nad Laborcom smerom na Krivú Oľku sa robili prieskumné vrty najmä pod južným svahom Sviržavy. Prvé prieskumné vrty sa uskutočňovali už v rokoch 1883-1901, a to až do hĺbky 448 metrov. Erupcia ropy začala už pri hĺbke 283 metrov. Posledné vrty pred 1. svetovou vojnou (1910-1912) tam robila francúzska ropná spoločnosť. Výdatnosť vrtov bola vraj až 200 litrov ropy denne. V roku 1880 sa uskutočnili prieskumné vrty v chotári Krivej Oľky.

"V roku 1911 rokoval o mikovských ropných baniach zjazd geológov v Budapešti. Maďarská vláda prejavovala záujem o podnikanie a dlho sa zdráhala dať povolenie na ťažbu grófovi Stáraimu z Michaloviec. Samotné výsledky ťažby boli v prvopočiatkoch v dôsledku primitívnych metód i malej výdatnosti vrtov nepatrné. V druhej polovici 19. storočia sa z viacerých plytkých 20-30 metrov hlbokých šácht ťažilo asi 100 kilogramov ropy týždenne," píše inžinier Porada vo svojej publikácii. V dôsledku týchto skutočností bola ťažba ropy nestála a menili sa i majitelia ropných baní. V roku 1913 sa ropa v Mikovej ťažila z dvoch vrtov Alexander (Šándor) a Magdaléna, ktoré patrili Priemyselnej a obchodnej účastinnej spoločnosti so sídlom v Strážskom. Neskôr časť mikovských ropných baní vlastnila francúzska ropná spoločnosť Societé pétrole de Mikova. Prácu tam v tom čase našlo 10 až 15 ľudí .

Po vzniku Československej republiky v roku 1918 úradné miesta poverili Dr. Kettnera, doc. Hynka a Dr. Kodyma, aby zmapovali situáciu v mikovskych baniach. Pravdepodobne po ich dobrozdaní sa v ťažbe pokračovalo. Za vedúceho bol menovaný inžinier Bílek, odborník, ktorý pracoval v Rumunsku, Poľsku a v Gbeloch na Slovensku. V polovici 30-tych rokov sa ťažilo z ôsmich vrtov, ktoré dávali denne priemerne 200 litrov ropy. Nové navŕtané vrty dávali už pol vagóna ropy denne. Ako uvádza M. Porada, v tom čase už mikovské bane potrebovali finančnú podporu, aby mohli zvýšiť produkciu a poskytnúť viac pracovných príležitostí. "Odborníci pritom poukazovali na to, že nie sú potrebné milióny. Postačovalo by 300 000 Kčs, aby sa obnovil strojový park a zmodernizovala prevádzka. Výsledkom by bolo zdvojnásobenie produkcie a prácu by tu našlo až 80 ľudí. Majiteľom ropných baní bola vtedy Priemyselná a účastinná spoločnosť so sídlom v Strážskom," tvrdí Porada. V roku 1937 bola majiteľom spoločnosť Rafinéria minerálnych olejov v Mikovej a neskôr Správa naftových dolu mikovskych.

V chotári Mikovej bolo vyhĺbených 15 vrtov s hĺbkou 50 až 280 metrov. Najväčšiu hĺbku dosiahol vrt Matej V (1941-1943). "Prešiel dva ropné obzory, z ktorých sa najviac ropy vyťažilo v rokoch 1943-1950. Najvýdatnejší bol vrt Miková I, ktorý prešiel do hĺbky asi 278 metrov. Najviac ropy sa v Mikovej vyťažilo v časoch 1. a 2. svetovej vojny, keď sa táto surovina javila mimoriadne dôležitá zo strategických dôvodov. V čase druhej vojny ropu vyvážali Nemci," hovorí Porada. Celkove sa v okolí Mikovej vyťažilo v rokoch 1924-1951 z vrchnokriedových a belovežských vrstiev približne 500 ton ropy.

Na ložiskách v Mikovej sa vyskytuje typ ľahkej parafinickej ropy bohatej na prchavé zložky s obsahom 27 % benzínu, 50 % petroleja a 20 % ťažkého oleja. "Vyťažená ropa sa provizórne rafinovala už priamo v Mikovej a potom sa dopravovala v sudoch konskými poťahmi cez Haburu do Medzilaboriec na železničnú stanicu. Odtiaľ putovala vlakom do Strážskeho. V ropných baniach pracovalo 20 až 30 Mikovčanov a Haburčanov," opisuje Porada. Keďže mikovské náleziská ležali nižšie ako haličské v Poľsku, je predpoklad prietoku ropy na našu stranu Karpát. "Z tohto dôvodu sa haličskí naftári údajne snažili v minulosti podplácať spoločnosti, ktoré u nás robili prieskum a uvažovali s ťažbou, aby tieto náleziská prehlásili z hľadiska ťažby ropy za bezvýznamné. Neskôr som v odbornej literatúre čítal, že to tak nebolo. Ale možno na tom bolo trochu pravdy. Ani v Poľsku sa dnes ropa neťaží," tvrdí Porada. Po objavení ropy v Mikovej a okolí začali vznikať prvé úpravne ropy - valchy - v Krásnom Brode a Oľke. V roku 1892 vznikla v Krásnom Brode menšia rafinéria ropy, o dva roky neskôr v Strážskom. Približne 30 zamestnancov okrem petroleja, pred 2. svetovou vojnou už aj benzínu, vyrábali vozovú masť - kolomaž a dechtovanú lepenku nazývanú "katraň papir".

Ropa sa v Mikovej ťažila až do roku 1951. Vtedy bol pre neproduktívnosť a nerentabilnosť malý ťažbový závod v Mikovej zlikvidovaný a vrty neskôr zasypané a zablendované. "Chodil som pomedzi ľudí, hľadal som súčasníkov a dobové fotografie. Rozprával som sa s potomkami tých, čo v mikovskych ropných baniach pracovali, ale s nikým, kto tam bol zamestnaný, sa mi nepodarilo stretnúť. Informácie som čerpal predovšetkým z literatúry," hovorí Porada. Otec 59-ročného Michala Varcholu z Mikovej Jozef bol podľa rozprávania syna posledným, kto pri vrtoch pracoval. "Najprv ako strojník, neskôr ako strážnik a v roku 1952 odtiaľ odišiel. To sa vtedy už neťažilo," hovorí Michal Varchola. "Práca bola namáhavá, všetko sa robilo ručne. Pracovalo tam veľa chlapov z dediny," dodáva a palicou neurčito smeruje k neďalekým lesom. I on ako väčšina Mikovčanov je presvedčený o tom, že zastavenie ťažby majú na svedomí Poliaci. Tvrdí, že vraj pred vyše piatimi rokmi odtiaľto vyťažili a vyviezli naši naftári 16 cisterien ropy, kvalitnejšej ako kdekoľvek inde u nás. "Vrty sa robili aj v sedemdesiatych a deväťdesiatych rokoch. Ropa tuje, len podstatne hlbšie a na jej ťažbu treba inú technológiu ako na začiatku dvadsiateho storočia," je presvedčený Porada.

Jana Otriová

Aktuality

Zobraziť všetky
25.06.2021

Pozvánka do Starej Ľubovne

Ľubovnianske múzeum - hrad v Starej Ľubovni |kultúrna inštitúcia Prešovského samosprávneho kraja| si Vás dovoľuje pozvať na uvedenie publikácie do života Chorovody na Slovensku Mgr. Katarína Babčáková, PhD. 25. jún| 15.30 h Múzeum ľudovej ar…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
19.06.2021

Výberové konanie na obsadenie miesta riaditeľa alebo riaditeľky KULT MINOR pozná termíny vypočutí, mená uchádzačov a členov výberovej komisie

Ministerstvo kultúry SR (MK SR) pokračuje v otvorených výberových konaniach, v ktorých hľadá najschopnejších odborníkov alebo najschopnejšie odborníčky do čela svojich organizácií. Budúci pondelok (21.6.) a utorok (22.6.) sa uskutoční neverejné …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
18.06.2021

Rusínský „Mnichov“: Podkarpatská Rus není jen nostalgie, ale 76 let českého nesplaceného dluhu

PETR JAVŮREK / analýza předseda Enfant terrible Tchéquie Zatímco Němce po válce Edvard Beneš odsunul z Československa bez haléře na západ a Maďary chtěl stejně tak bez haléře odsunout na jih, Rusíny rovnou odsunul se vším majetkem i celou je…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
18.06.2021

Optácia obyvateľov Zakarpatska v československo – sovietskych vzťahoch v rokoch 1945 - 1947

Permanentný vojnový konflikt a latentné etnické napätie, ktoré komplikujú situáciu na Balkáne v priebehu 90. rokov nás nútia zamyslieť sa nad tým, či opatrenia, ktorými sa svetové spoločenstvo snaží vyriešiť balkánsku krízu, sú efektívne a či ti…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
17.06.2021

Zaspomínal na svoje gymnaziálne časy

HUMENNÉ. Návštevy škôl po rokoch od ukončenia štúdia sú milou tradíciou študentov. Takto prišiel na svoje stredoškolské časy zaspomínať aj Štátny tajomník ministerstva do pravy a výstavy – Jaroslav Kmeť. Gymnázium armádneho generála Ludvíka S…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
17.06.2021

Historická Ruthénia nie sú iba Poloniny, park tmavej oblohy

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA Za Sninou, povedia vám, sa začína iný svet. Z ciest miznú bilbordy, posledný je na výjazde z mesta, vyzýva ľudí, aby sa v sčítaní obyvateľstva prihlásili k rusínskej národnosti. Na obchodoch sú dvojjazyčné nápi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Vasyľ i Paraska sja pobraly. I Vasyľ žeňi tak hvaryť:
-Ty teper moja žena, choču, žeby jes znala a holovńi rešpektuvala moji try pryvyčky (zvyky). Perva - ja každu seredu hram z kamaratami fotbal... Sonce, dožď, burja, šňih, choc by ne znam, što sja stalo... ja hram FOT-BAL... Porozumyla jes?
-Porozumyla...
-Druha pryvyčka - každu pjatňicu hram z kamaratami mariaš... Porozumyla jes? Každu pjatňicu MA-RI-AŠ...
-Porozumyla...
-I nakonec treťa pryvyčka - každu neďilu chodžu chapaty ryby, na rybalku... Sonce, dožď, burja, sňih, svekryny narodenyny, všytko jedno, ja idu na rybačku... Porozumyla jes?
-Porozumyla...
-No što iši poviš, maš dajaky žvidaňa...
-Ňi, všytko jem porozumyla...!
-A može i ty maš dajaky pryvyčky...?
-Hej mam, jednu... Ja každyj večur o 10 hodyňi seksuju. Je muž doma, ne je muž doma, všytko jedno, ja mam SEKS... Porozumyl jes?!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať