V časoch najväčšej slávy vyťažili v chotári až 200 litrov ropy denne

13.02.2007
„Dechtivka“ na mapách vyznačená nie je. MIkovčania i Haburčania však vedia presne, kde leží.

Kedysi vraj v Mikovej, hlavnom meste Rusnáckych spojených štátov, (ako túto dedinku v Stropkovskom okrese volajú kvôli slávnemu Andymu Warholovi ) tiekla ropa dolu potokom. Ani kravy nemohli z potoka piť a údajne to trvalo až dva roky. Hoci vrty osireli v 51. roku minulého storočia kvôli nerentabilnosti, Mikovčania sú dodnes presvedčení, že hlavné ložisko čierneho zlata leží práve v ich chotári a ťažbu kvalitnej suroviny si vraj vymohli Poliaci, ktorým sa "tratila" ropa, nakoľko haličské náleziská su vyššie položené. Severní susedia boli totiž prví, ktorí z bohatstva pod zemou začali mať úžitok. Pravda je, že dodnes tejto lokalite v mikovsko-haburskom chotári miestni nepovedia inak ako "Dechtivka".

História hľadania ropy v okolí Mikovej sa začala v druhej polovici 19. storočia. "Výskyt ropy v tejto oblasti bol obyvateľom tohto kraja známy už niekoľko storočí. Hlavne na druhej strane flyšových Karpát v susednom Poľsku v Haliči boli známe výrony plynov a pramene minerálnych vôd zmiešané s ropou," hovorí ochranár, výborný znalec histórie a miestnych pomerov Ing. Miroslav Porada, ktorý publikoval články o rope (Rusyn č. 5-6/1995) a vydal brožúrku Geológia a nerastné suroviny okresu Medzilaborce (1999, 2000). Prvé úspešné pokusné vrty na území Slovenska boli zaznamenané práve v chotári Mikovej, kde sa v roku 1860 v lokalite Dechtivka našla ropa.

"Maďarská vláda venovala tomuto nálezisku značnú pozornosť. Vyslala na miesto geologických odborníkov profesorov Hauera, Notu a Adama, aby stanovili možnosti ťažby. O nálezisko prejavili záujem Poliaci, aj iné zahraničné spoločnosti. Ropa sa však hľadala aj v iných lokalitách: v Čertižnom, Habure, Krivej Oľke, Radvani nad Laborcom, Sukove a na iných miestach," uvádza Porada.

V okolí Radvane nad Laborcom smerom na Krivú Oľku sa robili prieskumné vrty najmä pod južným svahom Sviržavy. Prvé prieskumné vrty sa uskutočňovali už v rokoch 1883-1901, a to až do hĺbky 448 metrov. Erupcia ropy začala už pri hĺbke 283 metrov. Posledné vrty pred 1. svetovou vojnou (1910-1912) tam robila francúzska ropná spoločnosť. Výdatnosť vrtov bola vraj až 200 litrov ropy denne. V roku 1880 sa uskutočnili prieskumné vrty v chotári Krivej Oľky.

"V roku 1911 rokoval o mikovských ropných baniach zjazd geológov v Budapešti. Maďarská vláda prejavovala záujem o podnikanie a dlho sa zdráhala dať povolenie na ťažbu grófovi Stáraimu z Michaloviec. Samotné výsledky ťažby boli v prvopočiatkoch v dôsledku primitívnych metód i malej výdatnosti vrtov nepatrné. V druhej polovici 19. storočia sa z viacerých plytkých 20-30 metrov hlbokých šácht ťažilo asi 100 kilogramov ropy týždenne," píše inžinier Porada vo svojej publikácii. V dôsledku týchto skutočností bola ťažba ropy nestála a menili sa i majitelia ropných baní. V roku 1913 sa ropa v Mikovej ťažila z dvoch vrtov Alexander (Šándor) a Magdaléna, ktoré patrili Priemyselnej a obchodnej účastinnej spoločnosti so sídlom v Strážskom. Neskôr časť mikovských ropných baní vlastnila francúzska ropná spoločnosť Societé pétrole de Mikova. Prácu tam v tom čase našlo 10 až 15 ľudí .

Po vzniku Československej republiky v roku 1918 úradné miesta poverili Dr. Kettnera, doc. Hynka a Dr. Kodyma, aby zmapovali situáciu v mikovskych baniach. Pravdepodobne po ich dobrozdaní sa v ťažbe pokračovalo. Za vedúceho bol menovaný inžinier Bílek, odborník, ktorý pracoval v Rumunsku, Poľsku a v Gbeloch na Slovensku. V polovici 30-tych rokov sa ťažilo z ôsmich vrtov, ktoré dávali denne priemerne 200 litrov ropy. Nové navŕtané vrty dávali už pol vagóna ropy denne. Ako uvádza M. Porada, v tom čase už mikovské bane potrebovali finančnú podporu, aby mohli zvýšiť produkciu a poskytnúť viac pracovných príležitostí. "Odborníci pritom poukazovali na to, že nie sú potrebné milióny. Postačovalo by 300 000 Kčs, aby sa obnovil strojový park a zmodernizovala prevádzka. Výsledkom by bolo zdvojnásobenie produkcie a prácu by tu našlo až 80 ľudí. Majiteľom ropných baní bola vtedy Priemyselná a účastinná spoločnosť so sídlom v Strážskom," tvrdí Porada. V roku 1937 bola majiteľom spoločnosť Rafinéria minerálnych olejov v Mikovej a neskôr Správa naftových dolu mikovskych.

V chotári Mikovej bolo vyhĺbených 15 vrtov s hĺbkou 50 až 280 metrov. Najväčšiu hĺbku dosiahol vrt Matej V (1941-1943). "Prešiel dva ropné obzory, z ktorých sa najviac ropy vyťažilo v rokoch 1943-1950. Najvýdatnejší bol vrt Miková I, ktorý prešiel do hĺbky asi 278 metrov. Najviac ropy sa v Mikovej vyťažilo v časoch 1. a 2. svetovej vojny, keď sa táto surovina javila mimoriadne dôležitá zo strategických dôvodov. V čase druhej vojny ropu vyvážali Nemci," hovorí Porada. Celkove sa v okolí Mikovej vyťažilo v rokoch 1924-1951 z vrchnokriedových a belovežských vrstiev približne 500 ton ropy.

Na ložiskách v Mikovej sa vyskytuje typ ľahkej parafinickej ropy bohatej na prchavé zložky s obsahom 27 % benzínu, 50 % petroleja a 20 % ťažkého oleja. "Vyťažená ropa sa provizórne rafinovala už priamo v Mikovej a potom sa dopravovala v sudoch konskými poťahmi cez Haburu do Medzilaboriec na železničnú stanicu. Odtiaľ putovala vlakom do Strážskeho. V ropných baniach pracovalo 20 až 30 Mikovčanov a Haburčanov," opisuje Porada. Keďže mikovské náleziská ležali nižšie ako haličské v Poľsku, je predpoklad prietoku ropy na našu stranu Karpát. "Z tohto dôvodu sa haličskí naftári údajne snažili v minulosti podplácať spoločnosti, ktoré u nás robili prieskum a uvažovali s ťažbou, aby tieto náleziská prehlásili z hľadiska ťažby ropy za bezvýznamné. Neskôr som v odbornej literatúre čítal, že to tak nebolo. Ale možno na tom bolo trochu pravdy. Ani v Poľsku sa dnes ropa neťaží," tvrdí Porada. Po objavení ropy v Mikovej a okolí začali vznikať prvé úpravne ropy - valchy - v Krásnom Brode a Oľke. V roku 1892 vznikla v Krásnom Brode menšia rafinéria ropy, o dva roky neskôr v Strážskom. Približne 30 zamestnancov okrem petroleja, pred 2. svetovou vojnou už aj benzínu, vyrábali vozovú masť - kolomaž a dechtovanú lepenku nazývanú "katraň papir".

Ropa sa v Mikovej ťažila až do roku 1951. Vtedy bol pre neproduktívnosť a nerentabilnosť malý ťažbový závod v Mikovej zlikvidovaný a vrty neskôr zasypané a zablendované. "Chodil som pomedzi ľudí, hľadal som súčasníkov a dobové fotografie. Rozprával som sa s potomkami tých, čo v mikovskych ropných baniach pracovali, ale s nikým, kto tam bol zamestnaný, sa mi nepodarilo stretnúť. Informácie som čerpal predovšetkým z literatúry," hovorí Porada. Otec 59-ročného Michala Varcholu z Mikovej Jozef bol podľa rozprávania syna posledným, kto pri vrtoch pracoval. "Najprv ako strojník, neskôr ako strážnik a v roku 1952 odtiaľ odišiel. To sa vtedy už neťažilo," hovorí Michal Varchola. "Práca bola namáhavá, všetko sa robilo ručne. Pracovalo tam veľa chlapov z dediny," dodáva a palicou neurčito smeruje k neďalekým lesom. I on ako väčšina Mikovčanov je presvedčený o tom, že zastavenie ťažby majú na svedomí Poliaci. Tvrdí, že vraj pred vyše piatimi rokmi odtiaľto vyťažili a vyviezli naši naftári 16 cisterien ropy, kvalitnejšej ako kdekoľvek inde u nás. "Vrty sa robili aj v sedemdesiatych a deväťdesiatych rokoch. Ropa tuje, len podstatne hlbšie a na jej ťažbu treba inú technológiu ako na začiatku dvadsiateho storočia," je presvedčený Porada.

Jana Otriová
Podvihorlatské noviny
Naspäť na aktuality