V Maďar’sku i Serbiji začalo spysovaňa žŷteliv
Spysujuť s’a i Rusynŷ.
1-ho oktobra 2022-ho roku začalo spysovaňa žŷteliv v dalšŷch dvoch krajinach, de žŷjuť i Rusynŷ. Maďar’sko i Serbija začaly vjedno, no zakinčiňa majuť v inšŷch terminach.
Belegrad i Budapešť spysovaňa žŷteliv, kotre u vekšŷni krajin prochodylo v mynuvšim roci, perenesly na rik 2022. Oficialnov pryčinov perenesiňa perepysu, kotrŷj maje robyty s’a raz za des’ať rokiv, bŷla pandemija Covid-19.
Zochab slid
V Serbiji spysovaňa žŷteliv prochodyť lem starov, „papir’ovov“ metodov. Žŷteliv buduť navščivľovaty komisari spysovaňa, kotrŷ bŷ maly robyty intervju z každov osobov okremo, pokľa to ne je možlyve. Jeden člen obŷsťa može podaty informaciji za všŷtkŷch členiv.
Rusyňskŷ organizaciji i profesionalnŷ inštituciji vŷzŷvaly v liti ľudej, žebŷ holosyly s’a za komisariv na spysovaňa. Predstavyteli Rusyniv bŷly peresvidčenŷ, že je važnŷm, žebŷ do rusyňskŷch obŷsť chodyly rusyňskŷ komisari i odpovidi, holovno što do narodnosty, materyňskoho jazŷka i religiji, ne bŷly nyjak manipulovanŷ.
Republikovŷj štatičnŷj ur’ad pro kampaň spysovaňa vŷbrav heslo Ber učasť na spysovaňu – zochab slid. Deň pered počatkom spysovaňa ur’ad v stolyci Serbiji išči organizovav pereskonferenciju, na kotrij informovav o doteperšinich aktivnosťach odnosno prypravi spysovaňa, jak i o aktivnosťach, kotrŷ buduť prochodyty počas mis’ac’a, koly bude spysovaňa prochodyty.
Spysovaňa v Serbiji zakinčiť s’a 31-ho oktobra. Podľa dostupnŷch informacij peršŷ rezultatŷ spysovaňa v Serbiji bŷ mohly s’me diznaty s’a na kinc’u novembra, najpizniše v marci 2023-ho roku.
Rusynŷ v Serbiji tak samo zalučily s’a do spoločnoj kampani ku spysovaňu, keď perevz’aly i chosnujuť grafiku, jaku s’me mohly vydity i v dalšŷch krajinach. Heslo S’me Rusynŷ chosnujuť u svojij varianti rusyňskoho jazŷka – Rusnacy zme.
V Maďar’sku spysaty mož s’a elektronično i z komisar’om
Maďar’sko maje kombinovanu formu spysovaňa. Od sposobu vašoho vŷberu zaležŷť i data, koly možlyvosť spysaty s’a kinčiť.
Pokľa s’a chočete spysaty elektronično čerez portal spysovaňa, pak majete čas lem do 16-ho oktobra. Pak bŷ mala bŷty onlajna forma zaperta i nastupyť tradičnŷj sposob spysovaňa poserednyctvom komisariv, kotrŷ za vamy pryjduť domiv. Spysovaňa, kotre pak bude prochodyty už lem „papir’ovo“, bude kinčity 20-ho novembra.
Jak informovav Centralnŷj štatističnŷj ur’ad, spracovaňa danŷch, kotrŷ s’a zdobuduť v spysovaňu, pak bude tŷrvaty do 28-ho novembra 2023-ho roku.
Onlnaj formular’ je na sajti spysovaňa lem po maďar’skŷ i po anglic’kŷ. No na sajti Vsederžavnoho rusyňskoho samospravovaňa všŷtkŷ voprosŷ iz oficialnoho formular’a protlumačenŷ suť na rusyňskŷj jazŷk.
Za našŷma informacijamy, choc’ v onlajn formi spysovaňa ne mož vŷbraty sobi rusyňskŷj jazŷk, pry tradičnim spysovaňu poserednyctvom komisariv bude mož vŷbraty sobi i rusyňsku verziju, kotra bŷla na žadosť deržavnŷch organiv zroblena.
V Maďar’sku tak samo dakotrŷ rusyňskŷ organizaciji zalučily s’a do spoločnoj kamapni S’me Rusynŷ – Ruszinok vagyunk, kotru s’me mohly vydity i v Poľšči, na Slovakiji ci Chorvatiji.
Pokľa v Serbiji zistala dalše lem jedna možnosť pryholosyty s’a ku narodnosty, v Maďar’sku už v druhim za por’adkom spysovaňu mož sobi vŷbraty dvi narodnosty, jak to bŷlo možlyve v Poľšči, na Slovakiji ci v Čes’kij republici.
Petro Medviď
žridlo:
https://www.lem.fm/v-madyarsku-i-serbiyi-zachalo-spisovanya-spisuyut-sya-i-rusiny/
1-ho oktobra 2022-ho roku začalo spysovaňa žŷteliv v dalšŷch dvoch krajinach, de žŷjuť i Rusynŷ. Maďar’sko i Serbija začaly vjedno, no zakinčiňa majuť v inšŷch terminach.
Belegrad i Budapešť spysovaňa žŷteliv, kotre u vekšŷni krajin prochodylo v mynuvšim roci, perenesly na rik 2022. Oficialnov pryčinov perenesiňa perepysu, kotrŷj maje robyty s’a raz za des’ať rokiv, bŷla pandemija Covid-19.
Zochab slid
V Serbiji spysovaňa žŷteliv prochodyť lem starov, „papir’ovov“ metodov. Žŷteliv buduť navščivľovaty komisari spysovaňa, kotrŷ bŷ maly robyty intervju z každov osobov okremo, pokľa to ne je možlyve. Jeden člen obŷsťa može podaty informaciji za všŷtkŷch členiv.
Rusyňskŷ organizaciji i profesionalnŷ inštituciji vŷzŷvaly v liti ľudej, žebŷ holosyly s’a za komisariv na spysovaňa. Predstavyteli Rusyniv bŷly peresvidčenŷ, že je važnŷm, žebŷ do rusyňskŷch obŷsť chodyly rusyňskŷ komisari i odpovidi, holovno što do narodnosty, materyňskoho jazŷka i religiji, ne bŷly nyjak manipulovanŷ.
Republikovŷj štatičnŷj ur’ad pro kampaň spysovaňa vŷbrav heslo Ber učasť na spysovaňu – zochab slid. Deň pered počatkom spysovaňa ur’ad v stolyci Serbiji išči organizovav pereskonferenciju, na kotrij informovav o doteperšinich aktivnosťach odnosno prypravi spysovaňa, jak i o aktivnosťach, kotrŷ buduť prochodyty počas mis’ac’a, koly bude spysovaňa prochodyty.
Spysovaňa v Serbiji zakinčiť s’a 31-ho oktobra. Podľa dostupnŷch informacij peršŷ rezultatŷ spysovaňa v Serbiji bŷ mohly s’me diznaty s’a na kinc’u novembra, najpizniše v marci 2023-ho roku.
Rusynŷ v Serbiji tak samo zalučily s’a do spoločnoj kampani ku spysovaňu, keď perevz’aly i chosnujuť grafiku, jaku s’me mohly vydity i v dalšŷch krajinach. Heslo S’me Rusynŷ chosnujuť u svojij varianti rusyňskoho jazŷka – Rusnacy zme.
V Maďar’sku spysaty mož s’a elektronično i z komisar’om
Maďar’sko maje kombinovanu formu spysovaňa. Od sposobu vašoho vŷberu zaležŷť i data, koly možlyvosť spysaty s’a kinčiť.
Pokľa s’a chočete spysaty elektronično čerez portal spysovaňa, pak majete čas lem do 16-ho oktobra. Pak bŷ mala bŷty onlajna forma zaperta i nastupyť tradičnŷj sposob spysovaňa poserednyctvom komisariv, kotrŷ za vamy pryjduť domiv. Spysovaňa, kotre pak bude prochodyty už lem „papir’ovo“, bude kinčity 20-ho novembra.
Jak informovav Centralnŷj štatističnŷj ur’ad, spracovaňa danŷch, kotrŷ s’a zdobuduť v spysovaňu, pak bude tŷrvaty do 28-ho novembra 2023-ho roku.
Onlnaj formular’ je na sajti spysovaňa lem po maďar’skŷ i po anglic’kŷ. No na sajti Vsederžavnoho rusyňskoho samospravovaňa všŷtkŷ voprosŷ iz oficialnoho formular’a protlumačenŷ suť na rusyňskŷj jazŷk.
Za našŷma informacijamy, choc’ v onlajn formi spysovaňa ne mož vŷbraty sobi rusyňskŷj jazŷk, pry tradičnim spysovaňu poserednyctvom komisariv bude mož vŷbraty sobi i rusyňsku verziju, kotra bŷla na žadosť deržavnŷch organiv zroblena.
V Maďar’sku tak samo dakotrŷ rusyňskŷ organizaciji zalučily s’a do spoločnoj kamapni S’me Rusynŷ – Ruszinok vagyunk, kotru s’me mohly vydity i v Poľšči, na Slovakiji ci Chorvatiji.
Pokľa v Serbiji zistala dalše lem jedna možnosť pryholosyty s’a ku narodnosty, v Maďar’sku už v druhim za por’adkom spysovaňu mož sobi vŷbraty dvi narodnosty, jak to bŷlo možlyve v Poľšči, na Slovakiji ci v Čes’kij republici.
Petro Medviď
žridlo:
https://www.lem.fm/v-madyarsku-i-serbiyi-zachalo-spisovanya-spisuyut-sya-i-rusiny/
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2024
2% z Vašich daní
Uchádzame sa o Vašu priazeň...
Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom.
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej právnickej osobe
Evidenčné čí…
25.04.2024
Virológ Borecký – vedec, profesor, akademik s rusínskymi koreňmi
25. apríla uplynie sto rokov od narodenia významného virológa, imunológa a dlhoročného šéfa Virologického ústavu SAV Ladislava Boreckého, ktorý pochádzal z Uble, z rusínskej rodiny na Hornom Zemplíne.
V lete 1904 prišiel do Uble na Hornom Zempl…
16.04.2024
Pozvánka. RUSÍNSKÝ DEN v Lužickém semináři v Praze
Společnost přátel Lužice a Společnost přátel Podkarpatské Rusi vás zvou na
RUSÍNSKÝ DEN
v sobotu 20. 4. 2024 v Lužickém semináři v Praze.
Na programu, který začíná v 10 hodin dopoledne, jsou přednášky, beseda, divadlo i ochutnávka tradi…
16.04.2024
Pozvánka na premiéru do DAD
Obsahové posolstvo inscenácie Romulus Veľký na javisku prešovského DAD je mrazivo aktuálne
(Tlačová správa)
Prešov, 16. apríla – S otázkami či sme ako ľudská civilizácia schopní nejakej obnovy alebo sme už len chaotické spoločenstvo prichá…
15.04.2024
Vasyľovy Jaburovy uďilyly Zolotu medajlu PU
Jak informovav Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi (PU), v ponediľok 15-ho apriľa 2024-ho roku odbŷlo s’a svjatočne zasidaňa Akdemičnoj hromadŷ PU.
V ramkach ňoho udiľovala s’a i najvŷsša nahoroda univerzitŷ…
14.04.2024
Rozhovor. Kto bol prvý a najlepší Čechoslovák?
Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno - novinár, literárny kritik, diplomat Bohdan Pavlů, dušou Slovák i Čech, osobnosť, na ktorú sa malo za…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Pan dochtor, cilyma dňami bisiduju zo svojim Vasyľom. No a vin nyč, ne odpovidať - any jedno slovko...! Boju sja, že vin psychičňi chvoryj...
-Paňi, to ne chvorota - to velykyj talant...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať