V Poloninách zrušili horských záchranárov, ak chcú prežiť, musia byť hasiči

Hrozí, že turisti budú volať do Tatier.

ZBOJ. Parlament schválil novelu zákona o Horskej záchrannej službe.

Podľa nej zo zoznamu zásahového územia vypadnú tri horské oblasti, medzi nimi aj Bukovské vrchy.

V praxi to znamená, že by najneskôr do apríla 2023 mala zaniknúť stanica Horskej záchrannej služby v Zboji.

Horskí záchranári hľadajú riešenie, ako ju zachovať. Do úvahy prichádza, že by štvoricu horských záchranárov zastrešil Hasičský a záchranný zbor.

Úspora nákladov, málo zásahov
Novela zákona o Horskej záchrannej službe postavila do pozoru kraj za vodárenskou nádržou Starina. Spozorneli nielen horskí záchranári na stanici v Zboji, ale aj ochranári zo Správy Národného parku Poloniny a miestne samosprávy.

Vyradenie troch horských oblastí Moravsko-sliezske Beskydy, Javorníky a Bukovské vrchy zo zásahového územia v zákone podľa nich existenciu stanice v Zboji reálne ohrozuje.

Horskí záchranári pomáhajú turistom v Poloninách už šiesty rok.

Na konci sveta, ďaleko od všetkých
Predkladateľmi návrhu zákona sú poslanci za OĽaNO Lukáš Kyselica, Jana Majorová Garstková, Richard Nemec, Mária Šofranko a Miloš Svrček (Sme rodina).

Podľa nich sú jednotlivé horské oblasti, v ktorých zasahuje Horská záchranná služba, veľmi rôznorodé.

„V niektorých horských oblastiach je vykazovaná nízka úrazovosť, v niektorých sa najmä v dôsledku enormného rozvoja a nárastu počtu turistov úrazovosť zvýšila. Práve v týchto oblastiach sa ukazuje potreba posilniť kapacity Horskej záchrannej služby. S týmto cieľom sa upravuje zoznam horských oblastí,“ píše sa v dôvodovej správe.

„Zámer zrušiť stanicu Horskej záchrannej služby pre oblasť Bukovských vrchov pracuje len s jedným parametrom, ktorým je úspora nákladov a nízky počet zásahov. Zanedbáva však iné dôležité charakteristiky,“ hovorí exminister pôdohospodárstva, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a dlhoročný lesník Ján Mičovský (ex-OĽaNO).

Vysvetľuje, prečo by horskí záchranári mali v stredisku v Zboji ostať.

„Ide o exponované územie, na jednej strane ministerstvo životného prostredia masívne podporuje rozvoj mäkkého turizmu v Národnom parku Poloniny miliónmi eur a na druhej strane chce zrušiť základnú bezpečnostnú službu za približne 100-tisíc eur ročne. Je to nelogický paradox hazardovať s bezpečnosťou budúcich návštevníkov a znižovať ich komfort,“ pokračuje Humenčan Mičovský.

Poukazuje na excentrickú polohu Bukovských vrchov.

„Vzdialenosť medzi najbližšou stanicou Horskej záchrannej služby na Čingove v Slovenskom raji a Novou Sedlicou, ktorá je vstupnou bránou do Bukovských vrchov, je 209 kilometrov. Autom sa tam dostanete za tri a pol hodiny. Z toho vyplýva, že Horská záchranná služba zo Slovenského raja nedokáže prísť na miesto zásahu v Bukovských vrchoch v rozumnom reálnom čase,“ argumentuje poslanec Mičovský.

Ak by sa stanica zrušila, Poloniny by boli jediným horským národným parkom na Slovensku bez takejto služby.

„Okrem neho nemá horských záchranárov len Slovenský kras. Ten je však na rozdiel od Polonín charakterizovaný nenáročným terénom,“ vysvetľuje.

Zopár výnimočností
Mičovský podčiarkuje unikátnosť najvýchodnejšieho národného parku, Karpatské bukové pralesy sú súčasťou Svetového prírodného dedičstva UNESCO.

Jeho výnimočnosť umocňuje umiestnenie na schengenskej hranici, čo mu dáva z hľadiska bezpečnosti štátu osobitné postavenie.

Poloniny sú zaujímavé aj „trojhraničím“.

„Dá sa očakávať nárast kooperácie pri záchranných akciách s poľskými a ukrajinskými záchranármi. Trvalá bezprostredná prítomnosť Horskej záchrannej služby v tomto regióne má aj medzinárodný charakter,“ dodáva.

Horskí záchranári v Bukovských vrchoch vypomáhajú v súrnych prípadoch hasičom zo 45 kilometrov vzdialenej Sniny aj rýchlej záchrannej službe, ktorú v čase zásahu plnohodnotne zastupujú.

Ochranárom sú nápomocní pri úprave terénu, výrobe a osadzovaní turistickej infraštruktúry, plnia aj neformálnu funkciu lesnej stráže a stráže ochrany prírody. V neposlednom rade informujú o aktuálnej schodnosti terénu v Poloninách.

Práca v hladovej doline
Podľa Mičovského netreba zabúdať na sociálny aspekt. Zachovanie štyroch pracovných miest horských záchranárov pokladá za veľmi dôležité.

„Ich strata je z pohľadu Slovenska iste zanedbateľná, no v regióne rozhodne zanedbateľná nie je. Sú to miestni rodáci, znalci z doliny, ktorá má dodnes prívlastok hladová,“ zdôrazňuje.

Argumentovať štatistikou zachránených životov podľa poslanca Mičovského nie je namieste.

„Bolo by to znevážením hodnoty ľudského života. Každý zachránený život je dôležitý a hoci by išlo len o jeden zachránený život ročne, pre zachovanie stanice v Bukovských vrchoch je to dostatočný argument,“ hovorí.

„Keď do Polonín prídu návštevníci zo sveta, napríklad z Egypta, Južnej Kórey či Argentíny, logicky budú očakávať, že tam bude pôsobiť horská služba, veď je to základný bezpečnostný servis,“ uzatvára Mičovský, ktorý hlasoval proti.

Buraľ: Bol by to krok späť
Riaditeľ Správy Národného parku Poloniny Miroslav Buraľ má v živej pamäti, ako pred rokmi aktívne spolupracovali na tom, aby horskí záchranári v najvýchodnejšom cípe Slovenska pôsobili.

Ich zrušenie by bolo „krokom späť“.

„Je vskutku nepochopiteľné, že na jednej strane ideme rozvíjať mäkký cestovný ruch a na druhej strane by sme nevedeli zabezpečiť návštevníkom bezpečnosť v horách. V susednom Poľsku a na Ukrajine horská služba je,“ hovorí.

Počet cykloturistov stúpa
Aj keď správa národného parku nemá sčítacie zariadenia a nedisponuje údajom o presnom počte turistov, odhaduje ich na niekoľko desiatok tisíc ročne.

„Dve minulé sezóny boli z hľadiska návštevnosti silnejšie, táto je zatiaľ slabšia. Je ťažké merať u nás návštevnosť, lebo sme územie tvorené v rámci Európskej únie hlavne s Poľskom. Z poľskej strany je návštevnosť na hlavnom hrebeni vyššia,“ vysvetľuje Buraľ.

K viac-menej „stabilnej“ klientele peších turistov treba prirátať vzrastajúci počet cykloturistov.

„Pohybujú sa v hlbokých dolinách nad vodárenskou nádržou Starina, kde nie je mobilná dostupnosť. Charakter nášho územia je iný ako v Tatrách alebo v Slovenskom raji, kde je vyššia návštevnosť. U nás sú územia s 'divočinou' bez signálu, malo by sa na to prihliadať,“ hovorí.

„Myslia si, že sú dostupnejšie, ľahšie zvládnuteľné. Zoberme si túru na Kremenec. Patrí k najnáročnejším túram na východ od Tatier. Tu najčastejšie ľudia podcenia svoje sily, tiež v oblasti Stužice a Jarabej skaly. Spomínam si na niekoľko prípadov, keď turisti skolabovali z vyčerpania, aj na smrteľný prípad z presilenia,“ dodáva Buraľ.

Starosta Zboja Ladislav Ladomirjak (Smer-SD) si spomína, že v minulosti sa na pomoc turistom ponáhľali nielen hraniční policajti či dobrovoľní hasiči, ale aj miestni ľudia s traktorom a vlečkou.

„Boli aj také prípady, keď nám zavolali, že ako vieme a môžeme pomôcť. Stalo sa aj, že turisti volali horských záchranárov a dovolali sa do Tatier,“ hovorí.

Ladomirjak je presvedčený o tom, že Horská záchranná služba má v Poloninách, ktoré ešte len čaká turistický boom, opodstatnenie.

„Aj keby mala pôsobiť len preventívne. Hodnotiť ich pôsobenie len na základe počtu výjazdov a zachránených životov nie je správne. K čomu máme porovnať ľudský život?“ pýta sa.

Horskí záchranári sa v Zboji delia o obecnú budovu hasičskej zbrojnice s dobrovoľnými hasičmi. O úspore nákladov za prenájom nemôže byť ani reči.

„Nájomné je symbolické, sto eur mesačne. Priestory sú nadštandardné, pre zachránených turistov je k dispozícii ubytovanie, hygienické zariadenie,“ uzatvára Ladomirjak.


 Horskí záchranári zo Zboja (14 fotografií)
Budú zachraňovať aj hasiť
Riaditeľ Horskej záchrannej služby Marek Biskupič ponúka riešenie.

„Na papieri sa zmení len to, že sa tri horské oblasti v zákone zrušia. V praxi bude záchrana pokračovať,“ hovorí.

V hre je model, že štyria horskí záchranári v Bukovských vrchoch prejdú pod Hasičský a záchranný zbor.

„Rokovania prebiehajú. Uvažujeme o integrovanom pracovisku, ktoré bude mať na starosti záchranu návštevníkov v národnom parku, ale aj hasenie lesných požiarov, prípadne akýchkoľvek požiarov. Národné parky sú náchylné na lesné požiare a ich hasenie je naozaj náročné,“ vysvetľuje Biskupič.

Obe zložky, horskí záchranári i hasiči, sú súčasťou integrovaného záchranného systému, ich kompetencie sú veľmi podobné.

„Bolo by to unikátne integrované miesto so širokou pôsobnosťou, prvé svojho druhu na Slovensku,“ zdôrazňuje.

Techniku, cvičenia i školenia by mala na starosti Horská záchranná služba a hasiči, každá zložka „svoju“ časť.

Sídlo by malo ostať súčasné.

Katarína Križanová z komunikačného oddelenia Prezídia Hasičského a záchranného zboru potvrdila, že ďalšie fungovanie horských záchranárov je predmetom interných pracovných rokovaní.

„O výsledkoch budeme informovať,“ prisľúbila.

Zníženie počtu horských oblastí v schválenom zákone o Horskej záchrannej službe bude účinné od 1. apríla budúceho roka.

„Aby bol zabezpečený plynulý prechod nastavenia strediska,“ objasňuje Biskupič.

Jeden zásah na záchranára je málo
Podľa Biskupiča sa poloninskí horskí záchranári dostali do hľadáčika zákonodarcov aj pre nízky počet zásahov.

„Tieto horské oblasti nie sú typickými horskými oblasťami ako napríklad Vysoké, Západné alebo Nízke Tatry, nemajú alpínsky charakter. Zásahovosť je najnižšia. Potrebujeme, aby stredisko fungovalo efektívne,“ zdôrazňuje.

Kým v roku 2019 bol v iných oblastiach Slovenska priemer 14 zásahov na záchranára, v Poloninách je číslo oveľa nižšie.

„Tu máme v priemere päť a pol zásahu na celé stredisko, čiže nám vychádza niečo vyše jeden zásah na záchranára. Zásahovosť je naozaj nízka. Preto je dôležité, aby im pribudli kompetencie a ich vyťažiteľnosť bola oveľa väčšia,“ zdôrazňuje riaditeľ.

Jedným dychom dodáva, že k výraznej ekonomickej úspore nedôjde. Ušetrí sa len na vysokohorskom vybavení, ktoré v Poloninách nepotrebujú.

Podľa Biskupiča je najdôležitejšie to, aby turisti, ktorí by sa do Polonín mali po finančnej injekcii z plánu obnovy nahrnúť vo zvýšenej miere, zmenu pri záchrane svojho zdravia a životov nepocítili.

Mičovský: Načo prehadzovať škatule
Mičovský po hlasovaní cítil sklamanie.
„Ak by však pracovné miesta ostali zachované za rovnakých platových podmienok a chlapi by v Zboji ostali, nebola by to tragédia. Prečo však o tom nevedia? Prečo sme to robili, keď ostanú v rezorte? Je na to nejaký logický dôvod? Máme súrnejšiu robotu, ako prehadzovať škatule z jednej strany na druhú,“ povedal pre Korzár.

Jana Otriová, redaktorka

zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/23083181/kraj-na-konci-sveta-miliony-na-turisticky-boom-ale-zrusili-im-horskych-zachranarov.html