V Portugalsku už takmer niet koho očkovať. Ani 85 percent však na kolektívnu imunitu nestačí

Očkovacia kampaň v Portugalsku je vo svojej záverečnej fáze a prekonala aj tie najdivokejšie ciele. Takmer celý národ dôveruje vede. Očkovacími centrami práve prechádzajú posledné skupiny tínedžerov.

Približne 85 percent portugalskej populácie je plne zaočkovaných. Keď si odmyslíme maličký Gibraltár, je to najvyššia miera zaočkovanosti na svete.

„V skutočnosti už nemáme koho dospelého očkovať,“ hovorí Lurdes Costa e Silva, sestra z lisabonského očkovacieho centra, ktoré posledné týždne funguje už len v polovičnom režime.

Pandemické laboratórium
Tento úspech vytvoril z krajiny akési pandemické laboratórium – miesto, kde sa o inak hypotetických dohadoch môžeme presvedčiť na vlastnej koži. Ten najväčší sa týka toho, ako dokáže krajina zápasiť s vírusom, keď má najvyššie možné čísla zaočkovanosti.

Zdá sa, že prognózy sú sľubné – v Portugalsku každý indikátor klesá. Úmrtnosť predstavuje polovicu priemeru v Európskej únii a je deväťnásobne menšia než v USA.

Lisabon – mesto živej hudby a osláv, kde ranostaji ešte nachádzajú chodníky lepkavé od piva z predošlej noci – vďaka tomu triumfuje. Doprava je späť v normále a ľudia znovu pohodlne cestujú do práce. A najnovšou celebritou je – aj na obálkach časopisov – bývalý dôstojník ponorky, ktorý rozbiehal očkovaciu kampaň.

Skúsenosť krajiny však prináša aj isté varovanie – rok a pol od prepuknutia pandémie sme svedkami toho, že súčasné výdobytky vedy nemusia stačiť na riešenie krízy takéhoto meradla.

Vírus stále spôsobuje rôzne výluky, ľudia jeho vinou vymeškávajú prácu, vo výnimočných prípadoch sa naďalej vyskytujú aj vážnejšie prípady ochorenia. Šíri sa pomalšie a menej než tam, kde sú hodnoty zaočkovanosti nízke – z čoho ťažia všetci, aj deti pod dvanásť rokov, ktoré sa ešte nemôžu dať zaočkovať.

Kolektívna imunita je však v nedohľadne. Riziká ostávajú, aj keď už za ne nemožno viniť veľké počty nezaočkovaných.

„Dosiahli sme skvelé výsledky, no nie je to ani riešenie, ani zázrak, ako by si niekto mohol myslieť,“ hovorí portugalská ministerka zdravotníctva Marta Temidová.

Účinnosť vakcín klesá
Premiér začiatkom októbra znovu otvoril nočné bary, dovolil im mať otvorené do 2.00 a nazval to „absolútnou slobodou“.

V skutočnosti však niekoľko opatrení naďalej zostalo v platnosti – napríklad rúška a prekrytie tváre v niektorých vnútorných priestoroch. Aj digitálne certifikáty sú pri cestovaní a hromadných podujatiach naďalej nevyhnutnosťou.

Pretrvávajúce obavy sú zapríčinené najmä blížiacou sa zimnou vlnou a nárastom hospitalizácii. Mnohí odborníci zo zdravotníckej sféry sa boja, ako vírus ohrozí starších a zraniteľnejších obyvateľov.

Miera očkovania seniorov dosahuje v Portugalsku štatisticky priam neuveriteľnú hodnotu 100 percent. Mnohých však zaočkovali pred vyše polrokom – a štúdie z celého sveta, od USA až po Izrael, naznačujú, že v takýchto prípadoch účinnosť očkovacej látky klesá.

Lisabonskí vedci merali úroveň protilátok u tisícok ľudí, pričom do výskumu zapojili aj približne 500 portugalských domovov seniorov.

Krátko po tom, ako rezidentov týchto domovov zaočkovali vakcínou od Pfizeru, až u 95 percent z nich našli protilátky. Toto leto, keď dorazili čerstvé vzorky krvi a podrobili ich tým istým testom, boli výsledky oveľa horšie, než čakali.

Personál domova, ktorý tiež otestovali, v krvi protilátky stále mal. No viac než tretina obyvateľov ich úplne stratila.

Jocelyne Demengeotová z Gulbenkianovho inštitútu vedy to považuje za signál, že niečo nie je v poriadku.

V rozhovore upresňuje, že tieto výsledky nemusia znamenať úplnú stratu ochrany voči chorobe alebo smrti. Stále existuje šanca, že imunitný systém seniorov vakcína natrénovala, aby sa pripravil na nadchádzajúce stretnutia s vírusom. Čakať na takéto situácie je však príliš riskantné.

Kampaň najskôr viazla
V tej chvíli sa v Lisabone – na vojenskej základni na veternom kopci – obdivovaný očkovací cár obával niečoho úplne iného.

Pre Henriqua Gouveiu e Mela bola väčšina informácií o starších občanoch obrovskou útechou. Ani po šiestich mesiacoch stále nezapĺňali nemocničné lôžka. Počty nakazených seniorov naďalej klesali.

Tento námorný viceadmirál strávil väčšinu svojho života zvažovaním rizík. A tentoraz mal pocit, že Portugalsko potrebuje komplexnejší pohľad na vec.

Keď sme ho navštívili, jedna z troch obrazoviek na jeho pracovnom stole práve ukazovala tabuľky s mierami zaočkovanosti v jednotlivých krajinách. Hodnoty v mnohých západných krajinách boli celkom dobré. A stále sa zvyšovali. A potom nám zrak padol na dve niekdajšie portugalské kolónie – Mozambik a Angolu.

Na oboch miestach, podobne ako vo viacerých afrických krajinách, ostávajú hodnoty zaočkovanosti na nízkych cifrách – čo agresívnym infekciám a novým variantom necháva priestor, aby odolávali vakcínam a šírili sa po svete.

Gouveia e Melo ukázal prstom na obrazovku: „Tieto krajiny sa nám ešte pomstia.“

No celý úspech portugalského očkovania nemožno pripísať jeho osobe – krajina má dosť centristickú politiku a občania dlhodobo dôverujú iným vakcínam. Lekári však poznamenávajú, že kampaň viazla, až kým ju neprevzal Gouveia e Melo.

Ten vyžadoval, aby všetko prebiehalo podľa jeho predstáv, a vypracoval stratégiu veľkých očkovacích centier a jasných verejných vyhlásení.

Až keď zaočkujeme všetkých
V tom momente sa stal pre Portugalsko naliehavým a nenahraditeľným hlasom. On – takmer dvojmetrový námorník, ktorý strávil štyri roky pod vodou a obľubuje drony, sa teraz posadnuto zaujíma o štatistiky zaočkovanosti, účinnosti opatrení a klesajúcej mortality.

Každý večer v štúdiu portugalskej televízie vysvetľoval situáciu a bol pritom oblečený vo vojenskej uniforme, aby navodil atmosféru vojny. Rovnako sa aj v marci tohto roka snažil vysvetľovať kontext, keď sa po Európe začali šíriť správy o spojitosti medzi očkovaním vakcínou AstraZeneca a výnimočnými prípadmi krvných zrazenín.

Opísal dve možné cesty – jednu pre tých, čo sa dajú zaočkovať, a druhú pre tých, čo sa rozhodnú počkať. Na zaočkovanej ceste by snajper zabil jedného z 500-tisíc. Na ceste nezaočkovaných jedného z 500.

„Takže ktorú cestu si vyberiete?“ pýtal sa.

Teraz je však situácia podľa Gouveiu e Mela iná. Predpokladal, že najlepšie bude, ak sa Portugalsko postará o slabších – nielen z „morálnych dôvodov“, ale aj pre svoju vlastnú bezpečnosť.

Tretia očkovacia dávka je podľa neho „hlúposť“. Tvrdí aj, že misia na domácej pôde je ukončená – a jeho úloha, ktorá sa koncom septembra skončila, už nie je potrebná. Portugalsko tak má zrazu príležitosť pomáhať inde.

„Nevyhráme iba tým, že zaočkujeme každého vo svojej krajine. Vojna sa skončí, až keď zaočkujeme všetkých na svete,“ dodáva.

Tretina bez protilátok
Do jedného z domovov dôchodcov, ktorý bol zahrnutý do výskumu, sa v auguste vydali aj dvaja vedci. V meste vzdialenom hodinu na sever od Lisabonu ukázali riaditeľovi zariadenia prezentáciu, ktorej posledná stránka ukazovala, že 37 percent rezidentov ostalo bez protilátok.

„Neznamená to však, že nie sú chránení,“ spomína riaditeľ domova Joaquim Moura na to, čo si pamätá z výkladu odborníkov.

Moura nedostal pokyn, ako s týmito informáciami naložiť. Aj keď Portugalsko možno čoskoro zavedie tretiu dávku očkovania pre starších ľudí – tak ako to urobili Spojené štáty, Británia, Francúzsko a Nemecko –, čo by sa malo medzičasom zmeniť? Ako opäť zvážiť hroziace riziká?

Pre 89 rezidentov centra v meste Runa znamenalo očkovanie veľkú zmenu. Nezvyčajný strach z prítomnej katastrofy – podobný, aký zažívajú aj v iných zariadeniach po celom svete – zrazu pominul.

Očkovanie zároveň pomohlo k opätovnému otvoreniu centra. Ľudia, ktorí boli dlho odstrihnutí od svojich rodín, už začínali upadať do depresie, a ako vraví Moura, „strácali chuť do života“.

Takto mali konečne možnosť vidieť svoje deti. Viacerí vyrazili do neďalekých nákupných centier. Graça Caritová, ktorá ovdovela pred takmer päťdesiatimi rokmi, šla na rande. 83-ročný Francisco Pratas, ktorý sa vlani z času na čas previezol okolo domova, aby prebehol motor auta, sa po uvoľnení opatrení vydal za brány pozemku a odšoféroval až na pláž.

„Vďaka tomu, že smieme opäť robiť tieto obyčajné veci, sa cítime ako znovuzrodení,“ vysvetľuje Pratas.

Až keď zaočkujeme všetkých
V tom momente sa stal pre Portugalsko naliehavým a nenahraditeľným hlasom. On – takmer dvojmetrový námorník, ktorý strávil štyri roky pod vodou a obľubuje drony, sa teraz posadnuto zaujíma o štatistiky zaočkovanosti, účinnosti opatrení a klesajúcej mortality.

Každý večer v štúdiu portugalskej televízie vysvetľoval situáciu a bol pritom oblečený vo vojenskej uniforme, aby navodil atmosféru vojny. Rovnako sa aj v marci tohto roka snažil vysvetľovať kontext, keď sa po Európe začali šíriť správy o spojitosti medzi očkovaním vakcínou AstraZeneca a výnimočnými prípadmi krvných zrazenín.

Opísal dve možné cesty – jednu pre tých, čo sa dajú zaočkovať, a druhú pre tých, čo sa rozhodnú počkať. Na zaočkovanej ceste by snajper zabil jedného z 500-tisíc. Na ceste nezaočkovaných jedného z 500.

„Takže ktorú cestu si vyberiete?“ pýtal sa.

Teraz je však situácia podľa Gouveiu e Mela iná. Predpokladal, že najlepšie bude, ak sa Portugalsko postará o slabších – nielen z „morálnych dôvodov“, ale aj pre svoju vlastnú bezpečnosť.

Tretia očkovacia dávka je podľa neho „hlúposť“. Tvrdí aj, že misia na domácej pôde je ukončená – a jeho úloha, ktorá sa koncom septembra skončila, už nie je potrebná. Portugalsko tak má zrazu príležitosť pomáhať inde.

„Nevyhráme iba tým, že zaočkujeme každého vo svojej krajine. Vojna sa skončí, až keď zaočkujeme všetkých na svete,“ dodáva.

Tretina bez protilátok
Do jedného z domovov dôchodcov, ktorý bol zahrnutý do výskumu, sa v auguste vydali aj dvaja vedci. V meste vzdialenom hodinu na sever od Lisabonu ukázali riaditeľovi zariadenia prezentáciu, ktorej posledná stránka ukazovala, že 37 percent rezidentov ostalo bez protilátok.

„Neznamená to však, že nie sú chránení,“ spomína riaditeľ domova Joaquim Moura na to, čo si pamätá z výkladu odborníkov.

Moura nedostal pokyn, ako s týmito informáciami naložiť. Aj keď Portugalsko možno čoskoro zavedie tretiu dávku očkovania pre starších ľudí – tak ako to urobili Spojené štáty, Británia, Francúzsko a Nemecko –, čo by sa malo medzičasom zmeniť? Ako opäť zvážiť hroziace riziká?

Pre 89 rezidentov centra v meste Runa znamenalo očkovanie veľkú zmenu. Nezvyčajný strach z prítomnej katastrofy – podobný, aký zažívajú aj v iných zariadeniach po celom svete – zrazu pominul.

Očkovanie zároveň pomohlo k opätovnému otvoreniu centra. Ľudia, ktorí boli dlho odstrihnutí od svojich rodín, už začínali upadať do depresie, a ako vraví Moura, „strácali chuť do života“.

Takto mali konečne možnosť vidieť svoje deti. Viacerí vyrazili do neďalekých nákupných centier. Graça Caritová, ktorá ovdovela pred takmer päťdesiatimi rokmi, šla na rande. 83-ročný Francisco Pratas, ktorý sa vlani z času na čas previezol okolo domova, aby prebehol motor auta, sa po uvoľnení opatrení vydal za brány pozemku a odšoféroval až na pláž.

„Vďaka tomu, že smieme opäť robiť tieto obyčajné veci, sa cítime ako znovuzrodení,“ vysvetľuje Pratas.

Zdroj: 
https://dennikn.sk/2576352/v-portugalsku-uz-takmer-niet-koho-ockovat-ani-85-percent-vsak-na-kolektivnu-imunitu-nestaci/?ref=tit

Foto: JIS
zdroj: https://www.kokb.ru/