V Prešovskom kraji každá tretia obec nemá vodovod

04.11.2022


Vážení občania, dnes vypíname vodu.

Manželia Milan a Anna žijú v rodinnom dome v dedine Brezov v okrese Bardejov už 40 rokov. Za ich život sa toho už zmenilo veľa, zažili pád komunizmu, pri moci sa vystriedal Mečiar, Fico aj Matovič, vstúpili sme do Európskej únie aj NATO a z pevných telefónnych liniek sme prešli na najmodernejšie smartfóny.

V malej dedinke na východe Slovenska neďaleko Prešova sa niektoré veci nemenia. Stále napríklad platí, že tam nemajú pitnú vodu.

Manželia ťahajú vodu zo studne. Povolené hodnoty železa v nej prekračujú normu 44-násobne a obsahuje tak veľa nebezpečných dusičnanov, že ich obsah sa nedá ani presne zmerať. Manželský pár sa v takejto vode roky sprchuje, no svoje malé vnučky by v nej umývať nedovolil.

Pitnú vodu si nosia vo veľkých nádobách zo studne v neďalekých Giraltovciach. Áno, prikyvuje pani Anna, robia to tak už dlhé roky, akoby ani nebolo 21. storočie. Do vody, ktorá im doma tečie z kohútika, by bielu bielizeň nedala.

Spomedzi všetkých krajov je v tom Prešovskom najviac obcí bez vodovodu. Obyvatelia sú odkázaní na vodu zo studne s často pochybnou kvalitou. Niektoré obce síce vodovody majú, ale vysychá samotný zdroj vody. Starostovia hovoria, že sa večer pred spaním modlia, aby konečne zapršalo – inak budú tri dni do týždňa vypínať vodu. Štát v budovaní lepšej infraštruktúry postupuje len veľmi pomaly.

Tak čo, starosta, zas sa neokúpem? Už som namydlený!

Prečo nedokáže členský štát Európskej únie zabezpečiť kvalitnú a dostupnú pitnú vodu pre všetkých obyvateľov? Pri vysvetľovaní narazíte na komplikované procesy štátnych úradov, pri ktorých človek stratí prehľad o tom, koho má vlastne za zlý stav viniť.

Zato na obecnom úrade v dedine Kurima majú všetci za stolom jasno v tom, koho viní bežný človek, keď mu z kohútika voda netečie, ale ledva len kvapká. Kto za to vždy môže? „Starosta!“ odpovedajú zborovo – starostovia.

Za dlhým stolom v Kurime sedí desať starostov z obcí na trase medzi Bardejovom a Giraltovcami. Hostiteľ stretnutia Ján Bartoš sa ospravedlňuje, že je v miestnosti chladno, a vysvetľuje, že začína šetriť na energiách. Nikto neprotestuje. Naopak, kolegovia ho ešte pokarhajú, načo má rozsvietené všetky svetlá v miestnosti.

Kým väčšina obcí a miest rieši, ako a na čom ušetriť počas energetickej krízy, títo starostovia majú krízu permanentne. Asi pred dvoma rokmi sa voda v Kurime zrazu stratila. Do obecného vodojemu priteká zo studne z povrchových zdrojov pri rieke Topľa, no v posledných rokoch je prívod vody slabý a nestabilný. Starosta nikdy nevie, či bude dosť vody.

„Raz v sobotu som mal v spoločenskej sále akciu, svadobnú hostinu pre 140 ľudí. V reštaurácii mal byť kar pre 70 ľudí a v školskej jedálni ďalšie podujatie pre 60 ľudí. Z vodárne mi volá na obed dispečer a hovorí, že je prázdny vodojem a do hodiny vypínajú v celej obci vodu. Tak si predstavte, že som to musel ísť všetkým tým ľuďom povedať: Nebudete mať vodu pre kuchyňu ani na toaletu a musíte si prísť nabrať do cisterny,“ hovorí starosta Bartoš.

Rezignovane dodáva, že je na také stresové situácie zvyknutý. Voda nepozná víkend ani večer. Starosta musí byť vždy v pozore a vyskočiť, keď mu zazvoní telefón a ozve sa: „Ta co, starosta, zaš še neokupem? Už som namydľeny!“

Podobné ponosy v telefóne počúva aj starostka Nemcoviec Anna Kakalcová. Zdroj vody v obci sa v posledných rokoch počas sucha úplne stráca. V lete museli vypínať vodu obyvateľom aj tri dni v týždni. Keď totiž vo vodojeme klesne hladina príliš nízko, v nádrži už nie je dostatočný tlak na to, aby tiekla ľuďom z kohútika. Vtedy musia prívod vypnúť, aby voda znova natiekla do vodojemu do potrebnej výšky.

V obecnom rozhlase vtedy hlásia: „Vážení občania, dnes vypíname vodu.“ Keď sa vodojem naplní, z reproduktorov sa ľudia dozvedia, že sa voda zapína. „Lenže hneď ako to ohlásime, všetci si začnú napúšťať vodu do zásob a vodojem je o chvíľu zas prázdny,“ vysvetľuje starostka.

Na hladine vodojemu presne pozoruje, že voda najrýchlejšie ubúda v sobotu, keď ľudia najviac upratujú, umývajú a perú. „Ja už presne viem, kto sa kedy kúpe a kedy zapne práčku,“ dopĺňa starosta Bartoš.

Za našu vodu sa dcéra v škole hanbí
Iný problém majú v obci Brezov. Dedina má asi sto obyvateľov a v polovici z domov v obci z kohútika tečie voda, ktorú si netrúfnu piť. „Dcéra mala na vysokej škole experiment, mali si doniesť vodu z domu a testovať ju. Výsledky boli katastrofálne, hanbila sa priznať, že takú vodu máme doma,“ vysvetľuje pani Anna.

Voda v Brezove vyzerá na prvý pohľad priezračne. Anna, o ktorej sme písali v úvode textu, ju načapuje do zaváraninového pohára a poradí, aby sme si ju odfotili na druhý deň. Už po pár hodinách sa začína zafarbovať načerveno, po 24 hodinách sa naspodku usadzuje červený kal. Podobne to vyzerá, keď vodu prevaríte.

Anna a Milan majú takúto vodu už 40 rokov. Na záhrade majú už tri studne – pri každom vrte dúfali, že konečne nájdu čistú vodu. Nenašli. Hovoria, že voda má železitý zápach, no oni sa v nej kúpu.

Nie je to zdravotné riziko?

Myknú plecom a povedia: „Veď to robíme už toľké roky a stále sme tu.“ Anne však lekári zistili problémy so štítnou žľazou a podľa slov lekárky môže byť príčinou aj nezdravá voda.

„Keď sem prídu naše deti, nechcú si v nej ani opláchnuť lyžičku. Nechcú v nej kúpať ani vnúčatá,“ hovorí Anna. Trpia aj elektrické spotrebiče.

Pitnú vodu si rodina chodí načapovať do neďalekých Giraltoviec, kde je verejne dostupná studňa. Majú veľké bandasky a zakaždým, keď majú cestu okolo, si ich naplnia.

Starosta obce Brezov nevie, prečo polovica dediny ťahá zo studní takúto vodu. Zároveň nie je ani isté, že zvyšok obyvateľov má vodu nezávadnú – podľa neho si ju mnohí radšej ani nedávajú testovať. V obci vodovod nemajú, pretože takáto malá obec to jednoducho nemá šancu zmanažovať.

Každá tretia obec v kraji nemá vodovod
Starostovia obcí majú toho za posledné roky už plné zuby. Každá z dedín má zdroj vody niekde inde – niektoré berú podzemnú vodu pri Topli, iným zase steká voda z okolitých hôr. Sú to všetko nestabilné vodné zdroje. Problémy týchto dedín sú predzvesťou toho, čo môžu pri súčasnej klimatickej zmene zažívať onedlho aj mnohé ďalšie obce v Prešovskom kraji.

Región má slabé zásoby podzemnej vody, iba jednu vodnú nádrž Starina – tá celý kraj zásobovať nedokáže. Navyše obce nemajú ani základnú infraštruktúru – podľa dát z roku 2018 nemá vodovod každá tretia obec v Prešovskom kraji. To je najhoršie skóre v rebríčku slovenských regiónov. Na druhom mieste od konca je Banskobystrický kraj, v ktorom nemá vodovod jedna z piatich obcí.

V Prešovskom kraji sú rozdiely aj medzi okresmi – v niektorých okresoch je dokonca väčšina obcí celkom bez vodovodu. Podľa dát z roku 2018 na tom boli najhoršie Medzilaborce (43,5 %), Stropkov (44,2 %) a Snina (29,4 %).

Zdroj – Výskumný ústav vodného hospodárstva/Plán rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií na roky 2021 – 2027
Zo 665 obcí v Prešovskom kraji nemalo v roku 2021 vodovod viac ako dvesto. Väčšinou sú to malé obce do dvetisíc obyvateľov. „Veľakrát ide o obce mimo trás veľkých a väčších skupinových vodovodov a aj o obce, ktoré sú roztrúsené v menej rozvinutých a mnohokrát aj v málo obývaných regiónoch,“ vysvetľuje Janette Dugasová zo župného odboru strategického rozvoja, z oddelenia územného plánovania a životného prostredia.

Vodovody chýbajú aj v iných krajoch. Až desať percent Slovákov nemá prístup k bezpečnej a stabilne dodávanej pitnej vode. Upozorňuje na to Jana Hanuliaková z Progresívneho Slovenska. „Kompletné pokrytie vodovodom má iba necelých 36 percent slovenských samospráv, približne 900 z takmer tritisíc našich obcí nemá ani meter kanalizácie,“ tvrdí. Rozbehli iniciatívu Voda pre všetkých, kde zverejnili výzvu vláde podpísanú desiatkami starostov.

V roku 2018 bolo u nás vodovodom zásobovaných 89 percent obcí, čo ukazuje, že Slovensko za krajinami Európskej únie zaostáva. Výstavba infraštruktúry napreduje len veľmi pomaly. V roku 2004 bolo na vodovod napojených asi 84 percent Slovákov, v roku 2018 to bolo 89 percent. Štát tak nesplnil svoj plán, že do roku 2015 bude na Slovensku „len“ 130 obcí bez vodovodu. Podľa posledných dát je ich stále okolo 470.

Východ nemá Žitný ostrov
Starostovia sa zhodujú, že už pred rokmi viditeľný problém ešte zhoršili klimatická zmena a čoraz väčšie sucho. Prešovský kraj nemá také zásoby vody ako napríklad Žitný ostrov s bohatými zdrojmi podzemnej vody. „Využiteľné množstvá podzemných vôd sú tu najnižšie v rámci Slovenska,“ vysvetľuje Janette Dugasová z odboru životného prostredia Prešovského kraja. Ovplyvňuje to špecifická geologická stavba, hydrogeologické podmienky a hydraulické vlastnosti hornín.

Najväčšie zdroje podzemnej vody sú v náplavoch väčších tokov, ako sú Torysa, Poprad, Topľa, Ondava, Cirocha. No mnohé významné zdroje vody na východe sú navrhnuté na vyradenie pre zhoršujúcu sa kvalitu, upozorňuje ministerstvo životného prostredia.

Ide najmä o priame odbery z tokov či vrty pri rieke Hornád, studne Lastomír, Topoľany. „Táto situácia nepriaznivo ovplyvňuje výhľadovú bilanciu Východoslovenskej vodárenskej sústavy a vytvára tlak na budovanie náhradnej kapacity vodárenských zdrojov, ktorá by zabezpečila pokrytie potrieb spotrebísk rozširujúcej sa sústavy,“ dodáva rezort životného prostredia.

No vody je často nedostatok aj pre nezodpovedné narábanie ľudí s krajinou. Podľa starostu Kurimy sa začali problémy, keď vo vedľajšej dedine začala firma ťažiť štrk v koryte rieky Topľa priamo nad tromi zdrojmi vody, ktoré zásobujú Kurimu. Starosta najprv vyzýval firmu písomne, aby prestala ťažiť, aspoň kým sa nepreukáže, že ťažba nemá na zásobovanie vodou vplyv.

„Keď u nás problémy vypukli, sám som tam prišiel a doslova som tie stroje vyhnal,“ hovorí Bartoš. Dnes je firma na súde pre podozrenie z neoprávnenej ťažby.

Bartoš kritizuje aj to, že sa ľudia nesnažia udržať vodu v krajine. Doteraz vodu všetci brali ako samozrejmosť, región má navyše časté skúsenosti s povodňami. Podľa starostu sú ľudia nespokojní, už keď sa im spraví mláčka na dvore. „Betónujeme, dláždime, asfaltujeme veľké plochy. Ako chceme mať vodu v studniach, keď potom zaprší a voda len tak stečie z dediny preč?“ pýta sa.

Sme len tri kilometre od zdravej vody
Starostovia vidia nádej na stabilný prívod vody vo vodnej nádrži Starina neďaleko Sniny. Je to najväčšia vodná nádrž v strednej Európe a zásobuje až 330-tisíc obyvateľov. Veľké potrubie zo Stariny sa však končí v Giraltovciach. Obec Brezov, ktorej obyvatelia sa kúpu v červenej vode, je tak vzdialená od zdravého zdroja vody iba tri kilometre.

Združenie starostov v mikroregióne Stredná Topľa preto žiada, aby sa vybudoval prívod vody zo Stariny z Giraltoviec až do Bardejova. Už niekoľkokrát o tom rokovali s Východoslovenskými vodárňami v Košiciach, do ktorých rajónu spadajú. Vodárne im potvrdili, že by to bolo reálne – Starina by kapacitne zvládla zásobovať aj túto dolinu.

Len kde na to vziať peniaze.

Vybudovanie potrubia je investícia rádovo v miliónoch. Starostovi hovoria, že vodárne im počas rokovaní zjednodušene odkázali toto: starostovia, spravte si za vlastné peniaze projektovú dokumentáciu a my uvidíme, či sa do toho pustíme.

Pre starostov sú to vysoké náklady s neistým výsledkom, no sú už takí zúfalí, že by do toho išli. Dokonca si už začali hľadať projektantov.

Starostovia však nemajú technické vedomosti, aby vedeli vysvetliť projektantom, o aké potrubie má ísť. „Vodárne majú technické a odborné kapacity na to, aby povedali, kadiaľ najlepšie viesť nový prívod vody. Prečo to máme robiť my?“ pýtajú sa.

Východoslovenské vodárne zatiaľ neodpovedajú, či pripravujú potrubie zo Stariny až do Bardejova. Pripomínajú, že tlačiť vodu zo Stariny pri Snine smerom na západ do celého kraja je ekonomicky náročné. „Voda na trase zo Stariny sa musí prečerpávať z dôvodu kopcovitého terénu pri Hanušovciach nad Topľou,“ vysvetľuje Východoslovenská vodárenská spoločnosť.

Na pretlačenie vody cez kopce sa minie veľa elektrickej energie, preto sa vodárne prikláňajú k lacnejšiemu riešeniu. A to k výstavbe novej vodnej nádrže Tichý Potok, „z ktorej by sa gravitačným spôsobom dopravila voda do hlavných spotrebísk – Košíc a Prešova – bez ďalších nárokov na elektrickú energiu,“ vysvetľujú.

Nápad s nádržou Tichý Potok sa pravidelne objavuje, a následne zamieta takmer tridsať rokov. Súčasná vláda už nádrž jednoznačne odmietla, minister Ján Budaj (OĽaNO) to explicitne presadil aj do programového vyhlásenia vlády. Nová nádrž by totiž mohla mať negatívny dopad na ekosystém rieky Torysa, aj na chránené vtáčie územie v Levočských vrchoch.

Ministerstvo namiesto toho navrhuje vypracovať štúdiu alternatívnych zdrojov vody pre oblasti, v ktorých začína chýbať. „Cieľom je mať krajinu v povodiach, ktorá je schopná zadržiavať vodu, plniť ekosystémové služby a tiež zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia a majetku obyvateľov,“ vysvetľuje rezort.

Nechce tak stavať na modeli veľkých vodných nádrží, ale na systematickom zachytávaní zrážok v krajine, robiť údržbu starých vodovodov a obmedziť straty či robiť hydrologické prieskumy a hľadať nové zdroje vody. S ekologickými riešeniami súhlasia aj starostovia, problém však je, že pre nich sú to zatiaľ iba prázdne slová a poučky.

Keď si starosta Kurimy Bartoš číta rôzne koncepcie vodných politík, skonštatuje: „Nevidím tam ani jeden konkrétny krok, ktorého by som sa chytil – čo kedy plánuje štát urobiť, aby sme mali pokoj.“

Kým štát zatiaľ len formuluje tézy o systémových environmentálnych riešeniach, do Kurimy v čase sucha jazdí cisterna s vodou, ktorú cez veľkú hadicu napúšťajú do vodojemu. Vodári každý jeden deň obiehali okolité dediny, aby raz „načapovali“ vodu z jednej, raz z druhej. Takto fungovali v Kurime celý rok.

Aktuálne hľadajú vodári ďalšie vrty, ktoré by mali vysoký tlak vody a miestni v tejto obci len dúfajú, aby do leta našli výdatný zdroj.

Malé obce majú vo vodárňach malé slovo
Pán Jozef sa otočí na starostku a hovorí: „My naozaj čekame, kedy to budze zrobeno. Už máme nacahane rury,“ povie a ukáže na rozkopanú príjazdovú cestu pred domom. Starostka Domaňoviec Martina Bednárová len prikyvuje. Počúva to často od obyvateľov dvoch ulíc v obci, ktoré ešte ako posledné nie sú pripojené na vodovod.

Posledné dva roky boli letá extrémne suché a Jozef nemal v studni skoro žiadnu vodu. Žije v typickom slovenskom dome – v jednej polovici býva syn s manželkou a malým synom, v druhej polovici žijú oni, starí rodičia. Prázdna studňa znamenala, že sa tieto dve domácnosti museli vždy dohodnúť, kto čo bude robiť.

„Nemohli sme obaja naraz zapnúť práčku. Majú dve malé deti, tak prať potrebujú veľa, majú aj umývačku riadu,“ vysvetľuje. Na polievanie záhrady počas sucha nemali vodu vôbec, zúžili tak pestovanie len na mrkvu a petržlen, ktoré ako-tak vydržali.

Voda v studni domácnostiam stačila akurát na pitie. Jozef iba mykne plecom, keď počuje otázku, či je voda z ich studne bezpečná. „Čo ja viem, pijeme ju každý deň a nič nám nie je. Môj otec žil sto rokov.“

Aj v Domaňovciach sa ukazuje, akou náročnou operáciou je budovanie vodovodu pre malú obec. V dedine, v ktorej žije necelých tisíc obyvateľov, vznikol prvý projekt na vodovod pred takmer dvadsiatimi rokmi. Starostovia sa snažili získať peniaze, no bez výsledku.

V maličkej obci stavali vodovod už v troch etapách a ešte stále nie je dokončený. Stalo sa to len vďaka Podtatranským vodárňam, ktoré do veľkej miery projekt financovali. Prvú etapu začali stavať až v roku 2017, druhú o dva roky neskôr, vtedy vodovod potiahli na ulicu, kde sídli škola, keďže mala vodu so zlými výsledkami.

Stále ostáva tisíc metrov potrubia, ktoré potrebujú dobudovať. Doteraz ľudia mali vodu v studniach a hovorili – načo si budem platiť za vodu, keď ju mám zadarmo. Lenže v posledných rokoch sa im voda stráca.

Výstavbu vodovodov zastrešujú vodárne, ich akcionármi sú samotné obce. V tomto modeli sú malé obce posledné v rade. „V praxi vodárenských spoločností to znamená, že veľké obce majú rozhodujúci vplyv na chod spoločnosti, často bez ohľadu na potreby malých obcí,“ konštatuje Národný kontrolný úrad.

Potvrdzuje to aj župa. Malé obce majú menší podiel medzi akcionármi a nevedia si presadiť vodovod vo svojej obci, keďže vodárne zohľadňujú ekonomickosť investícií. „Tam, kde je to pre VVS neefektívne, musí nasledovať hľadanie decentralizovaných riešení. To znamená, že obec realizuje výstavbu bez prispenia VVS a následne si sama zabezpečuje aj správu vodovodu a kanalizácií,“ vysvetľuje Dugasová z prešovskej župy.

Národný kontrolný úrad sa pozrel na fungovanie vodární na Slovensku a skonštatoval, že neplnia svoj účel – a to zabezpečiť dostupnú pitnú vodu pre všetkých. Jednoducho, malé obce pre súkromný sektor nie sú zaujímavé. „Mnohé nedostatky sú také závažné, že indikujú značnú rezignáciu štátu na účinnú kontrolu činnosti vodárenských spoločností ako subjektov kritickej infraštruktúry štátu,“ tvrdí úrad.

„Príčinou, prečo sú mnohé obce v Prešovskom kraji bez verejného vodovodu, je nedostatok vlastných financií a zároveň nedostupnosť financovania cez fondy,“ tvrdia východoslovenské vodárne.

Ministerstvo životného prostredia potvrdzuje, že v prešovskej župe výstavbu vodovodov sťažujú veľké vzdialenosti medzi obcami. „Napojenie na vodovod je preto technicky náročné a vyžaduje si to neprimerane vysoké náklady.“

Ani štát nevie vodárne dotlačiť k verejnému záujmu, teda ku kvalitnej vode pre obyvateľov najmenších dedín. NKÚ kritizuje, že vodárne nikto dôsledne nekontroluje aj napriek tomu, že dostávajú dotácie od štátu či z eurofondov. „Žiaden ústredný orgán štátnej správy sa „necíti“ ich nadriadeným orgánom a ani zakladateľom, a teda nevykonáva činnosti, ktoré sú s funkciou nadriadeného alebo zakladateľa spojené,“ konštatuje NKÚ.

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie sľubuje, že od roku 2024 bude na výstavbu vodovodov a kanalizácie na celom území Slovenska smerovať až 668 miliónov eur. To je už značná suma, ktorá by v eurofondových výzvach, do ktorých sa môžu obce hlásiť, dala šancu uspieť väčšiemu počtu z nich.

Ministerstvo tvrdí, že súčasnú situáciu spôsobil veľký investičný dlh, ktorý zdedili po predošlých vládach. Do konca roku 2023, keď sa končí súčasné eurofondové programovacie obdobie, zostáva na projekty na lepšie zásobovanie pitnou vodou obyvateľov Prešovského kraja 8,4 milióna eur.

Od roku 2017 dostalo európske peniaze 63 obcí v Prešovskom kraji, dokopy za takmer 10 miliónov. V roku 2022 boli podporené iba dve obce, spolu za približne 600-tisíc eur.

Envirofond tento rok vyčlenil 46 miliónov na dobudovanie infraštruktúry – vodovodnej, kanalizačnej a aj na vodozádržné opatrenia. Hanuliaková z Progresívneho Slovenska kritizovala, že táto suma zďaleka nestačí. „Pri investičnom dlhu 2,86 miliardy eur táto suma pokryje len malú časť projektov,“ tvrdí. Aj NKÚ kritizuje, že zadlženosť vodární ich brzdí vo väčšom rozvoji infraštruktúry. Vypočítali, že na výstavbu vodovodov a kanalizácií budú v najbližších troch rokoch potrebovať viac než 475 miliónov eur.

DENISA GDOVINOVÁ
TOMÁŠ HRIVŇÁK


zdroj:
https://dennikn.sk/3075678/vazeni-obcania-dnes-vypiname-vodu-v-presovskom-kraji-kazda-tretia-obec-nema-vodovod/

foto:
Infografika NKÚ, v ktorej sumarizuje problematiku vodovodnej infraštruktúry na Slovensku. 
zdroj – Národný kontrolný úrad

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

DUCHOVNÉ STRETNUTIE NA TÉMU “LADOMIRSKE MNÍŠSTVO” 

V nedeľu víťazstva pravoslávia sa uskutočnilo s požehnaním Jeho Blaženosti Rastislava arcibiskupa prešovského a metropolitu českých krajín a Slovenska duchovné stretnutie mládeže a veriacich na tému “Ladomirske mníšstvo” v chráme sv. archanjela …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

Ako dopadli voľby v Prešovskom kraji

Pellegrini získal v Prešovskom kraji o 35-tisíc hlasov viac hlasov než minule Čaputová V Harabinovom okrese vyhral Korčok. PREŠOV. V minulých prezidentských voľbách dostala v Prešovskom kraji v prvom kole najviac hlasov Zuzana Čaputová, kr…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Moskva žiada Berlín, aby uznal blokádu Leningradu za genocídu

Chce aj peniaze Ruská diplomacia žiada Nemecko, aby uznalo 900-dňové obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny za genocídu. V pondelok ho k tomu vyzvala v diplomatickej nóte, v ktorej zároveň požaduje od Berlína ďalšie odškodnenie pre…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Rozhovor. Slovenský venkov nikdy sounáležitost s Čechy necítil

Společný národ byla idea elit, říká historik Jan Rychlík S profesorem Janem Rychlíkem, který právě teď o dějinách Slovenska vydává knihu, o českých četnících na Muráni, o Svaté říši římské, o Masarykově konceptu čechoslovakismu, trochu i o ko…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
22.03.2024

V Prešove rokovali biskupi na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov

Gréckokatolícki biskupi sa v utorok 19. marca zišli na arcibiskupskom úrade v Prešove na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov. Zasadanie tohto zákonodarneho zboru sa uskutočnilo po dvoch rokoch, nakoľko po zrieknutí sa úradu prešovského arcibi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Ujko Vasyľ: Kiby jem teper odrazu umer a dostal sja do pekla, jak skoro porozumľu, že už ne jem u roboťi...?
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať