V Serbiji buduť menšŷnovŷ vŷborŷ. Stračame svoje usvidomliňa, hovoryť rusyňska kandidatka Olena Papuga  

4-ho novembra 2018-ho roku buduť v Serbiji prochodyty vŷborŷ, kotrŷma sobi narodnostnŷ menšŷnŷ na novŷj funkčnŷj period vŷberuť predstavyteliv, jakŷ buduť tvoryty sklad jich Nacionalnoho sovitu.

Naciolanlŷ sovitŷ suť vlastno formov menšŷnovoho spravovaňa, na kotre maje každa vŷznana narodnostna menšŷna podľa sučasnoj serbskoj legislativŷ pravo. Vŷborŷ i fungovaňa sovitiv   najvece pojasňujuť i regulujuť dva osnovnŷ dokumentŷ, podľa kotrŷch s’a treba r’adyty. Je to Zakon o Nacionalnŷch sovitach narodnostnŷch menšŷn i Pravyla o sposobi administraciji okremoho spysku volyčiv narodnostnoj menšŷnŷ.

Sovit rišŷť všŷtkŷ osnovnŷ spravŷ
Každŷj Nacionalnŷj sovit maje svoho predsedu i vŷkonnŷj vŷbor zo svojima členamy. Jak predseda, tak i členove vŷboru suť vŷberanŷ iz členiv Nacionalnoho sovitu, značiť z tŷch, kotrŷ s’a do toho organu distaly čerez vŷborŷ jak uspišnŷ kandidatŷ. Robota sovitu je publična, zakon prepdysuje, že všŷtkŷ rišiňa, kotrŷ bŷly pryjatŷ, mus’ať bŷty do des’aťoch dniv publikovanŷ na internetovim sajti sovitu v serbskim jazŷku i jazŷku narodnostnoj menšŷnŷ, kotru sovit zastupať.

„Nacionalnŷj sovit zastupať narodnostnu menšŷnu v oblasty osvitŷ, kulturŷ, infomovaňa v jazŷku narodnostnoj menšŷn i chosnovaňa jazŷka i grafičnoho zapysu jazŷka v ur’adnŷch spravach, bere učasť na procesi vŷrišovaňa abo vŷrišuje u voprosach z tŷch oblastej,“ pyše s’a v zakoni. Sovit podľa toj legislativŷ može navece osnovaty inštituciji, obščestva, fundaciji, zarobkovŷ komapniji v oblasťach vŷsše spomjanutŷch.

V praktici to značiť jedno. To, jakŷj bude sklad Nacionalnoho sovitu buďkotroj menšŷnŷ, bude maty vplyv na chod inštitucij, kotrŷ konkretna menšŷna maje. Bude to maty vplyv na to, jak bude vŷzeraty v dalšim periodi osvita, kultura. V prypadi serbskŷch Rusyniv je to barz važna sprava. Bude to i o narodnostnim napr’ami. Medži kandidujučima suť rusyňskŷ or’jentovanŷ kandidatŷ, no i takŷ, kotrŷ koketujuť z proukrajiňskŷm napr’amom. І v dnes’ fungujučim soviti Rusyniv syďať i prourkrajins’kŷ napr’amenŷ ľudy. Chto zdobude vekšŷnu, hoden je rišŷty napryklad o tim, koho, de i do jakoj funkciji prosadyty, jakŷ kulturnŷ podiji, z čijov finančnov pidporov, s’a v Serbiji pid nazov „rusyňskŷ“ buduť organizovaty. A ne treba zabŷty, že sovitŷ možuť i gazdovaty z majetkom – minimalno z rozrachunkom.

Štyry kandidačnŷ spyskŷ
Nacionalnŷj sovit Rusyniv u Serbiji maje momentalno 19 členiv. Peršŷraz maly vojvodyňskŷ Rusynŷ svij sovit u 2002-im roci, tot dijav dva rokŷ. Po vŷborach začne dijaty pjatŷj sklad rusyňskoho sovitu.

Serbskŷ mediji už informovaly, že o kandidaturu do sovitu Rusyniv je tot rik velykŷj interes. Any ne 16-tis’ačova menšŷna može vŷberaty iz štyr’och kandidačnŷch spyskiv. Kandidujuť spyskŷ pid nazvamy Rusynŷ dovjedna, Bŷty i zistaty Rusynom – Olena Papuga, Za Rusyniv – Žeľko Kovač i spysok Rusyňska budučnosť. Majže 56-tis’ačova menšŷna serbskŷch Slovakiv, kotrŷ tvor’ať druhu najvekšu narodnostnu menšŷnu po Maďar’ach, prytim bude vŷberaty lem z dvoch kandidačnŷch spyskiv.

Holosovaty u menšŷnovŷch vŷborach je proste. Podľa pravyl treba pryjty i mistne samospravovaňa požadaty, že chočete bŷty zapysanŷj do okremoho spysku narodnostnŷch volyčiv z tŷm, že zaznačite, za kotru menšŷnu chočete holosovaty.

Bŷty Rusynom je krasne, no zistaty čestne
Jeden iz rusyňskŷch kandidančŷch spyskiv, kotrŷj s’me spomynaly, maje nazvu Bŷty i zistaty Rusynom (orig. Buc y ostac Rusnak). Vede ho jak lider Olena Papuga, dovhorična novynar’ka, kotra pochodyť iz Rus’koho Kerestura, momentalno vse na drazi medži Novŷm Sadom, de žŷje, Belehradom, de je toho času deputatkov serbskoho parlamentu za Ligu socialdemokrativ Vojvodynŷ i rodnŷm Rus’kŷm Keresturom. Jak nam povila, spysok, kotrŷj vede, formovalo združiňa Rusyňska liga (orig. Ruska lyga), jake bŷlo zaregistrovane pered des’aťoma rokamy i maje za ciľ vsokotyty rusyňsku identitu v osviti ci kulturi. Rusyňska liga davať možlyvosť vŷbraty dovjedna zo sim kandidativ.

Spysok, na kotrim našly s’a novynari, ekonomove, no i doktor medycynŷ ci študent, na svojich propagačnŷch materialach hovoryť jasno: „Majže try stoliťa na vojvodnyňskij rivnyni sochraňaly s’me svij materyňskŷj rusyňskŷj jazŷk, grekokatolyc’ku viru i svoji obŷčaji. Dnes’ vse častiše haňbyme s’a, že s’me Rusynŷ, ne bisidujeme z ditmy po rusyňskŷ, dumajuči sobi, že jim materyňskŷj jazŷk ne je potribnŷj v žŷvoti.“ Kandidatŷ apelujuť, žebŷ s’a ne haňbyty bŷty Rusynom, že sobi taku poziciju zaslužať i predkŷ, kotrŷ jim jich prava zdobŷly, že bŷty Rusynom je krasne, no zistaty čestne.

V soviti vže robyly, vyďať slabe samousvidomliňa Rusyniv
Pry pročitaňu tŷch slov, z jakŷma choče spysok Bŷty i zistaty Rusynom – Olena Papuga oslovyty, čoloviku pryjde na rozum, chto suť totŷ patriotŷ, kotrŷ tak apelujuť pered vŷboramy na svoju menšŷnu.

„Jak i doteper’ na spysku suť Rusynŷ, kotrŷ choťať iz ščirŷm serdc’om i svojima znaňamy bezplatno zanymaty s’a u štyr’och oblasťach, kotrŷ popysuje zakon o sovitach,“ hovoryť pro redakciju Olena Papuga.

„Narokom suť to osobŷ, kotrŷ vže robyly v soviti, poznajuť našŷ problemŷ i doteper’ na zasidaňa sovitu ne prychodyly lem pidnymaty rukŷ bez pročitaňa materialiv i žadaty hrošŷ lem pro svoje selo. O nas doteper’ nyjak barz ne bŷlo čuty, o našij roboti, koordinaciji v soviti i deržavnŷch organach, što ne smije bŷty trednom v budučnosty. Našŷ členove sovitu buduť pravylno rozdiľovaty sredstva našŷm podijam, kancelarijam, bez nepotizma, kotrŷj doteper’ bŷv prysutnŷj i u kupovaňu majetkiv,“ dopovňuje Papuga.

Za najvekšŷj problem vydyť deputatka serbskoho parlamentu, že Rusynam chŷbuje usvidomliňa svoho koriňa, že majuť slabe odnošiňa ku svomu materyňskomu jazŷku. Podľa ňoj je haňba, že Rusynŷ s’a asimilujuť.

„Asimilacija je naš najvekšŷj problem za ostatnich des’ať rokiv i zaskoro prochodyť. Začinať jak raz vtohdŷ, koly čolovik začne haňbyty s’a za to, chto je. Molodŷ rodynŷ vece ne bisidujuť z ditmy po rusyňskŷ. Tot brak čuťa, že čom bŷ maly znaty dity po rusyňskŷ, je hrichom proty našŷch predkiv, kotrŷ sochraňaly naš jazŷk dva i piv stoliťa. Mŷ to za ostatnich des’ať rokiv skoro znyčily,“ prodovžuje Olena Papuga. Podľa ňoj bŷ v tij spravi členove sovitu maly bŷty prykladom i samŷ bŷ maly u vlastnŷch rodynach bisidovaty po rusyňskŷ i vŷboroty, žebŷ jich dity i vnukŷ chodyly do rusyňskŷch klas.

Olena Papuga usvidomľuje sobi i štoraz vece mišanŷch manželskŷch par, no ne vydyť to jak najvekšŷj problem.

„Ne je to nyč strašne. Lem kebŷ matir’ abo otec’ bisidovaly z ditynov svojim materyňskŷm jazŷkom, bo bilingvalnosť bŷ mala bŷty naša rusyňskŷ vŷhoda,“ hovoryť z tŷm, že za jij slovamy maje jak raz Nacionalnŷj sovit najvekšu mic’ v boroťbi z asimilacijov i žaden deržavnŷj organ tomu ne smije boronyty. Jak pidkresľuje na margo kulturnoj politikŷ, spivaty i tanc’ovaty rusyňskŷ tanci može každŷj, chto Rusyniv čestuje, no narodna identita je štos’ hlubše i Rusynŷ jej u Vojvodyni za jij slovamy stračajuť.

Rus’kŷj Kerestur musyť bŷty center
Veduča spysku Bŷty i zistaty Rusynom dumať, že Rus’kŷj Kerestur, najvekše rusyňske selo u Vojvodyni, musyť zistaty centrom osvitŷ i kulturŷ. Pry selach Kocur i Ďurďov je dakus pesimistična i hovoryť, že ťažko vŷhrajuť nad asimiliacijov, no vydyť tam prostor na dijaňa Nacionalnoho sovitu, kotrŷj bŷ mav pomahaty ne tak materialno, a bisidovaňom z Rusynamy, kotrŷ tam žŷjuť. Z každŷm Rusynom.

„Našŷ inštituciji mus’ať maty svij center v Rus’kim Keresturi, bo vydyme, že peršŷ dvi generaciji našŷch novynariv, robitnykiv v rusyňskŷch inštitucijach, trymaly s’a svojoj rus’kosty, no treťa je asimilovana. Kerestur musyť prytulyty našŷ inštituciji i bŷty rozsijačom rusynstva. Keď stratyme Kerestur, ne bude nas,“ hovoryť.

V seli dnes’ je jedyna osnovna škola z gimnazijov u sviti, kotra učiť po rusyňskŷ, tak samo tam maje svoju kancelariju redakcija rusyňskoho deržavnoho vŷdavnyctva Ruske slovo, no center vŷdavnyctva jak i všŷtkŷch dalšŷch medij je v Novim Sadi.

Papuga Hovoryť, že treba ity za každŷm Rusynom z voprosom, ci ho ne hrŷze sovisť, keď zradžať didovyznu i ci je hoden nesty ťažobu toho ne lem za sebe, ale i za dalšŷ generaciji, koly ne čestuje svij jazŷk.

„Іšči vse suť Rusynŷ, kotrŷ choťať bisidovaty z vnukamy po rusyňskŷ, vodyty jich do rusyňskoj cer’kvy i školŷ. Zato Nacionalnŷj sovit bŷ mav pozberaty totu malu, no tverdu hrudu Rusyniv u všŷtkŷch selach. Treba, žebŷ ne banovav hrošej pro učiteľkŷ, kotrŷ učať rusyňskŷj jazŷk,“ zadumuje s’a kandidatka.

V soviti bŷ maly za jij dumkamy bŷty ľudy, kotrŷ smilo poviďať, što Rusyniv trapyť, i ne bude to lem o žadaňu hrošej, jak u žobrakiv. Dumať, že „verbovaty“ bŷ sovit mav i dity v Novim Sadi, žebŷ s’a holosyly na rusyňskŷj jazŷk, keďže tam žŷje štoraz vece Rusyniv. Rusyňska liga, kotru zastupať, dokinc’a prosadžuje, žebŷ deržava pryjala zakon, v kotrim bŷ bŷlo obovjazkom učity ditej na osnovnŷch i serednich školach materyňskŷj jazŷk.

„Keď budeme maty usvidomliňa, vece nas bude, vtohdŷ buduť nas vece čestovaty,“ zakinčuje Olena Papuga.

Manipulaciji?
Choc’ vŷborŷ do sovitiv menšŷn ne suť v porivnaňu z parlamentom velykov politikov, riznŷ probŷ o manipulaciji jakbač ne obŷšly any jich. Jak raz Olena Papuga odkrŷla mynulŷj tŷždeň totu temu, keď zahnala pysmo Andrejovy Oricijovy, šefovy serbskoj misiji Organizaciji pro bezpečnosť i spivpracu v Evropi.

Kandidatka zvernula uvahu na problemŷ, z kotrŷma s’a za jij slovamy stričajuť všŷtkŷ menšŷnŷ. Šefa misiji informovala, že naraz suť značno vekšŷ čisla volyčiv, kotrŷ s’a zapysaly do okremŷch volyčskŷch spyskiv, keď s’a to porivňuje iz poperednima rokamy. Pidkreslyla, že mnohŷ osobŷ ne naležať ku narodnostnŷm menšŷnam, do kotrŷch volyčskŷch spyskiv bŷly zapysanŷ. Dokinc’a, že bŷly zapysanŷ bez toho, žebŷ o tim znaly. V pysmi suť opysanŷ i dalšŷ problemŷ, z kotrŷma s’a menšŷnŷ strityly kolo ovir’ovaňa pidpysiv, kotrŷ potrebovaly kandidatŷ pozberaty, žebŷ mohly kandidovaty.

Olena Papuga zato požadala, žebŷ s’a dotrymovav zakon i jednakŷ usloviji pro všŷtkŷch, kotrŷ buduť braty učasť u vŷborach, žebŷ mohly vŷnyknuty takŷ sovitŷ, kotrŷ buduť robyty v najlipšŷch interesach pro svoji menšŷnŷ. O pysmi deputatkŷ serbskoho parlamentu už informovalo vece medij.

Rezume
Rezultatŷ vŷboriv budeme znaty až po holosovaňu. Nam zistavať nadijaty s’a, že našŷ vojvodyňskŷ Rusynŷ buduť holosovaty za kandidativ, kotrŷ buduť robyty na blaho menšŷnŷ, i že našŷ južnŷ braťa i dalšŷ generaciji, može i vďaka sovitu, utrymajuť s’a na tij „Nyžnij zemli“.

PETRO MEDVІĎ