Vmer Mychail Almašij, avtor rusyňskoho flagu
6-ho juna 2019-ho roku u vici 88 rokiv vmer Mychail Almašij, pedagog, chormajster, dovhoričnŷj kulturno-obščestvennŷj dijateľ, avtor mnohŷch knyžok i rusyňskoho flagu.
Mychail Almašij bŷv dvadc’ať rokiv holovov Zakarpaťskoho oblastnoho naučno-kulturologičnoho obščestva imeny Aleksandra Duchnoviča, kotroho bŷv jednŷm iz obnovovateliv, bŷv zasluženŷm učiteľom Ukrajinŷ, členom Nacionalnoj ligŷ kompozitoriv Ukrajinŷ, mnohoričnŷm členom Svitovoho kongresu Rusyniv i Narodnoj radŷ Rusyniv Zakarpaťa.
Rodak iz Romočevyci
Narodyv s’a Mychail Almašij v seli Romočevyc’a na Pidkarpaťu 12-ho oktobra 1930-ho roku. V rokach 1941 až 1945 navčav s’a na gimnaziji v Mukačovi. V rokach 1949 až 1954 študovav rosijskŷj jazŷk na Užhoroďskij deržavnij univerziti.
Po zakinčiňu študij štyry des’atkŷ rokiv učiteľovav na dakiľko školach na teritoriji Pidkarpaťa, viv študenťskŷ chorŷ i folklornŷ kolektivŷ. Publikovav ponad 80 naukovŷch statej z teoriji pedagogikŷ i estetikŷ u 1999-im roci vŷdav istorično-etnografičnŷj narys svoho rodnoho sela Romočevyc’a.
Rusyňskŷj aktivista
Po 1989-im roci Mychail Almašij aktivno zalučiv s’a do rusyňskoho vozrodnoho ruchu. Namahav s’a zaprovadyty do navčalnoho planu mistnŷch škol predmetŷ z rusynistikŷ i zaproponovav ukrajiňskij vladi program osnovnoj škoľskoj osvitŷ narodnostnŷch menšŷn, kotrŷj vŷšov v roci 2000 pid nazvov Koncepcija nacionaľnoji školy Zakarpatťa.
U 1991-im roci Rusynŷ na Pidkarpaťu vŷrišŷly obnovyty Obščestvo im. Aleksandra Duchnoviča, kotroho dijalnosť bŷla perervana po Druhij svitovij vojni. Mychail Almašij naležav medži tŷch, kotrŷ obnovyly obščestvo. Pizniše stav i joho holovov. U 2016-im roci vŷdav velyku monografiju o istoriji toj organizaciji.
Jak delegat za Ukrajinu brav Mychail Alamšij dakiľko raz učasť i na Svitovŷch kongresach Rusyniv. Bŷv to jak raz vin, chto zapronovav jak maje vŷzeraty rusyňskŷj flag, što je pryložene v rezoluciji Svitovoho kongresu Rusyniv, kotrŷj prochodyv u 2007-im roci v Maramoroš-Sihoti v Rumuniji. Pravda, Alamšij proponovav chosnovaty flag bez erbu, no por’adok toho, jak iduť za sobov farbŷ, jakŷ suť proporciji, to zadefinovav Almašij.
Bŷv tak samo učastnykom na rusyňskŷch jazŷkovŷch kongresach. Brav aktivnu učasť na procesi kodifikaciji rusyňskoho jazŷka, bŷv avtorom gramatikŷ i mnohŷch dalšŷch rusynističnŷch prac, vŷdav mnoho knyžok, slovnykiv leksikoniv. Lem v apriľu toho roku vŷšla joho najnoviša knyžka Karpatorusyns’kyj narod. Doľa, pronesena kriz’ viky.
Almašij dijav cilŷj žŷvot i v oblasty muzykŷ, u 1996-im roci zasnovav i viv Mukačivkskŷj chor starodavnoj spivankŷ pidkarpaťskŷch Rusyniv imeny Aleksandra Duchnoviča „Stara spivanka“, dirigovav i cer’kovnŷj chor v rodnim seli.
Mychail Almašij bŷv avtorom cilkovo ponad 500 riznŷch statej i publikacij. Bŷv i čitateľom gazetŷ NN info Rusyn – Narodnŷch novynok Rusyniv Slovakiji, kotru odoberav, z času na čas zahnav i vlastnŷ stati, jakŷ s’me tam publikovaly. Pochoronenŷj bŷv Mychail Almašij v subotu 8-ho juna 2019-ho roku v Užhorodi.
PETRO MEDVІĎ
Žrridlo:
http://www.lem.fm/vmer-mihail-almashiy-avtor-rusinskogo-flagu/
Avtor fotografiji:
Roman Pyščaľnyk
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2024
2% z Vašich daní
Uchádzame sa o Vašu priazeň...
Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom.
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej právnickej osobe
Evidenčné čí…
16.04.2024
Pozvánka. RUSÍNSKÝ DEN v Lužickém semináři v Praze
Společnost přátel Lužice a Společnost přátel Podkarpatské Rusi vás zvou na
RUSÍNSKÝ DEN
v sobotu 20. 4. 2024 v Lužickém semináři v Praze.
Na programu, který začíná v 10 hodin dopoledne, jsou přednášky, beseda, divadlo i ochutnávka tradi…
16.04.2024
Pozvánka na premiéru do DAD
Obsahové posolstvo inscenácie Romulus Veľký na javisku prešovského DAD je mrazivo aktuálne
(Tlačová správa)
Prešov, 16. apríla – S otázkami či sme ako ľudská civilizácia schopní nejakej obnovy alebo sme už len chaotické spoločenstvo prichá…
15.04.2024
Vasyľovy Jaburovy uďilyly Zolotu medajlu PU
Jak informovav Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi (PU), v ponediľok 15-ho apriľa 2024-ho roku odbŷlo s’a svjatočne zasidaňa Akdemičnoj hromadŷ PU.
V ramkach ňoho udiľovala s’a i najvŷsša nahoroda univerzitŷ…
14.04.2024
Rozhovor. Kto bol prvý a najlepší Čechoslovák?
Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno - novinár, literárny kritik, diplomat Bohdan Pavlů, dušou Slovák i Čech, osobnosť, na ktorú sa malo za…
14.04.2024
Ruský zlatý poklad a čs. legionáři
Pár slov úvodem
V posledních letech se v médiích čas od času objevují zprávy k otázce ruského zlatého pokladu, které jsou buď přímým obviněním, nebo naznačují, že snad jeho část v letech 1918-1920 měli ukradnout čs. legionáři. Většina těchto rů…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Včera jem sja napyv, bo jem sja dostav do planoj spločnosty. Kupyv jem fľašku borovičky - ostatňi pyty ne choťily...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať