Vmer Mychail Almašij, avtor rusyňskoho flagu
6-ho juna 2019-ho roku u vici 88 rokiv vmer Mychail Almašij, pedagog, chormajster, dovhoričnŷj kulturno-obščestvennŷj dijateľ, avtor mnohŷch knyžok i rusyňskoho flagu.
Mychail Almašij bŷv dvadc’ať rokiv holovov Zakarpaťskoho oblastnoho naučno-kulturologičnoho obščestva imeny Aleksandra Duchnoviča, kotroho bŷv jednŷm iz obnovovateliv, bŷv zasluženŷm učiteľom Ukrajinŷ, členom Nacionalnoj ligŷ kompozitoriv Ukrajinŷ, mnohoričnŷm členom Svitovoho kongresu Rusyniv i Narodnoj radŷ Rusyniv Zakarpaťa.
Rodak iz Romočevyci
Narodyv s’a Mychail Almašij v seli Romočevyc’a na Pidkarpaťu 12-ho oktobra 1930-ho roku. V rokach 1941 až 1945 navčav s’a na gimnaziji v Mukačovi. V rokach 1949 až 1954 študovav rosijskŷj jazŷk na Užhoroďskij deržavnij univerziti.
Po zakinčiňu študij štyry des’atkŷ rokiv učiteľovav na dakiľko školach na teritoriji Pidkarpaťa, viv študenťskŷ chorŷ i folklornŷ kolektivŷ. Publikovav ponad 80 naukovŷch statej z teoriji pedagogikŷ i estetikŷ u 1999-im roci vŷdav istorično-etnografičnŷj narys svoho rodnoho sela Romočevyc’a.
Rusyňskŷj aktivista
Po 1989-im roci Mychail Almašij aktivno zalučiv s’a do rusyňskoho vozrodnoho ruchu. Namahav s’a zaprovadyty do navčalnoho planu mistnŷch škol predmetŷ z rusynistikŷ i zaproponovav ukrajiňskij vladi program osnovnoj škoľskoj osvitŷ narodnostnŷch menšŷn, kotrŷj vŷšov v roci 2000 pid nazvov Koncepcija nacionaľnoji školy Zakarpatťa.
U 1991-im roci Rusynŷ na Pidkarpaťu vŷrišŷly obnovyty Obščestvo im. Aleksandra Duchnoviča, kotroho dijalnosť bŷla perervana po Druhij svitovij vojni. Mychail Almašij naležav medži tŷch, kotrŷ obnovyly obščestvo. Pizniše stav i joho holovov. U 2016-im roci vŷdav velyku monografiju o istoriji toj organizaciji.
Jak delegat za Ukrajinu brav Mychail Alamšij dakiľko raz učasť i na Svitovŷch kongresach Rusyniv. Bŷv to jak raz vin, chto zapronovav jak maje vŷzeraty rusyňskŷj flag, što je pryložene v rezoluciji Svitovoho kongresu Rusyniv, kotrŷj prochodyv u 2007-im roci v Maramoroš-Sihoti v Rumuniji. Pravda, Alamšij proponovav chosnovaty flag bez erbu, no por’adok toho, jak iduť za sobov farbŷ, jakŷ suť proporciji, to zadefinovav Almašij.
Bŷv tak samo učastnykom na rusyňskŷch jazŷkovŷch kongresach. Brav aktivnu učasť na procesi kodifikaciji rusyňskoho jazŷka, bŷv avtorom gramatikŷ i mnohŷch dalšŷch rusynističnŷch prac, vŷdav mnoho knyžok, slovnykiv leksikoniv. Lem v apriľu toho roku vŷšla joho najnoviša knyžka Karpatorusyns’kyj narod. Doľa, pronesena kriz’ viky.
Almašij dijav cilŷj žŷvot i v oblasty muzykŷ, u 1996-im roci zasnovav i viv Mukačivkskŷj chor starodavnoj spivankŷ pidkarpaťskŷch Rusyniv imeny Aleksandra Duchnoviča „Stara spivanka“, dirigovav i cer’kovnŷj chor v rodnim seli.
Mychail Almašij bŷv avtorom cilkovo ponad 500 riznŷch statej i publikacij. Bŷv i čitateľom gazetŷ NN info Rusyn – Narodnŷch novynok Rusyniv Slovakiji, kotru odoberav, z času na čas zahnav i vlastnŷ stati, jakŷ s’me tam publikovaly. Pochoronenŷj bŷv Mychail Almašij v subotu 8-ho juna 2019-ho roku v Užhorodi.
PETRO MEDVІĎ
Žrridlo:
http://www.lem.fm/vmer-mihail-almashiy-avtor-rusinskogo-flagu/
Avtor fotografiji:
Roman Pyščaľnyk
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2024
2% z Vašich daní
Uchádzame sa o Vašu priazeň...
Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom.
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej právnickej osobe
Evidenčné čí…
12.03.2024
Recenze: Československý svět v Karpatech 3
Nedávno vyšel už třetí díl publikace Vladimíra Kušteka Československý svět v Karpatech (vyd. ZIRS). Má výpravný charakter, graficky je zdařile upravená a bohatá na ilustrace. Vesměs jde o cenné archivní i současné fotografie, mapy, reprodukce ti…
29.02.2024
Ryžkov měl spasit SSSR, ale nepochopil funkci peněz
Uplakaný bolševik.
Ve věku 94 let v Moskvě zemřel bývalý sovětský premiér Nikolaj Ryžkov. Rodák z Ukrajiny byl posledním žijícím předsedou sovětské vlády, ve skomírajícím komunistickém impériu se pokoušel zavádět ekonomické reformy. Před des…
29.02.2024
Seriál STALO SA PRED 105 ROKMI (d)...
1. januára 1919
Rusínska delegácia z Užhorodu (A. Vološin, P. Legeza, I. Kontratovič) jednala v Budapešti so splnomocnencom čs. vlády M. Hodžom o možnosti pripojenia Podkarpatskej Rusi k Republike československej. Hodža vedel o promaďarskej ori…
28.02.2024
Smysl Československa a jeho zmizení
Tento text neusiluje o přesnou rekonstrukci procesů, které se odehrály v minulosti, nebo komplexní výčet událostí a postav, které v příběhu Československa sehrály svou roli, je „pouze“ krátkým a možná trochu provokativním zamyšlením nad tím, co …
28.02.2024
Dva pruhy už nestačia
Na rýchlocestu R4 do Poľska sa robí ďalšia štúdia za stovky tisíc.
Štát zatiaľ nerozhodol ani o forme financovania autostrády z Prešova na severnú hranicu.
Štát stále nevie, ako sa bude stavať a financovať výstavbu rýchlostnej cesty R4. Še…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ:
Čim jem strašyj, tym jem vecej peresvidčenyj, že Eva u rajski zahoroďi ne lem jabko, ale aj hada pohryzla...
Čim jem strašyj, tym jem vecej peresvidčenyj, že Eva u rajski zahoroďi ne lem jabko, ale aj hada pohryzla...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať