Vojna na Ukrajine môže pomôcť rozvoju Zemplína

V hre je diaľnica Bratislava – Užhorod aj nové hraničné prechody

Slovensko-ukrajinské pohraničie by sa donedávna dalo nazvať perifériou Európy, čo veľmi zaujímavo opísal Andrej Bán vo svojej knihe Slon na Zemplíne.

Ruská agresia, ktorá sa začala v plnom rozsahu 24. februára 2022, však všetko zmenila.

Zemplín, Poloniny a svetom zabudnuté Zakarpatsko sa v priebehu jedného dňa ocitli v centre diania svetového významu a na kľúčovom mieste z pohľadu geopolitiky a humanitárnej pomoci. Na rozdiel od susednej Haliče je Zakarpatsko jedným z mála regiónov Ukrajiny, kam ruské bomby nepadajú a kde je oveľa bezpečnejšie ako v 250 kilometrov vzdialenom Ľvive.

A Slovensko zmietané politickým konfliktom prešlo skúškou zodpovednosti a ukázalo sa ako jeden z najvýznamnejších spojencov Ukrajiny, a to napriek silným rusofilským náladám v slovenskej spoločnosti a politike.

Udalosti minulého roka nás nútia prehodnotiť investičné zámery a rozvoj dopravnej spolupráce na slovensko-ukrajinskom pohraničí, ktorej význam prudko vzrástol. Teraz sa môže rýchlejšie realizovať veľa predtým zabudnutých investícií vrátane diaľnice D1 na úseku Košice – Užhorod.

Z okrajovej a bezvýznamnej hranice sa slovensko-ukrajinské pohraničie v priebehu roka zmenilo na jednu z najdôležitejších oblastí na styku Európskej únie a Ukrajiny, ktorá nečakane získala štatút kandidátskej krajiny do Európskej únie a tento rok možno začne prístupové rokovania.

Vo vojnových podmienkach rapídne vzrástol význam predtým periférneho Zakarpatska, ktoré sa teraz môže stať testovacou pôdou pre ukrajinskú eurointegráciu. Po septembrových parlamentných voľbách sa slovensko-ukrajinská spolupráca môže v oveľa väčšej miere ako dnes zamerať na nekontroverzné investície do infraštruktúry.

Rovnako aj na zlepšenie cestných a železničných spojení medzi východným Slovenskom a Zakarpatskom, ako aj na obchodnú a cezhraničnú spoluprácu, pretože nová vláda už nemusí podporovať Ukrajinu vojenskými dodávkami a zároveň bude chcieť udržať status strategický dôležitej krajiny pre európsko-ukrajinskú spoluprácu.

Užhorod a Mukačevo môžu ťažiť zo slovenských skúseností v oveľa väčšej miere ako dnes a Košický a Prešovský kraj môžu vďaka spolupráci s Ukrajinou konečne ukončiť svoju periférnu povahu a vstúpiť na cestu prudkého rastu – tak ako to využili okrajový Burgenland a Dolné Rakúsko po otvorení spolupráce s Bratislavou po vstupe Slovenska do EÚ a schengenu.

Rozhodli sme sa preveriť súčasný stav a perspektívy slovensko-ukrajinskej spolupráce v lokálnom meradle, na Zemplíne a Zakarpatsku. Paradoxne sa ukazuje, že vojna môže urýchliť mnohé projekty, ktoré na realizáciu čakajú aj 20 rokov, z ktorých môže profitovať obyvateľstvo východného Slovenska a ktoré môžu oživiť svetom zabudnutý Zemplín.

Diaľnica Košice – Užhorod, na ktorú všetci zabudli
Diaľnica D1 je jedným zo symbolov slovenskej štátnosti a s ňou súvisiacich problémov. Dokončenie výstavby diaľnice D1 z Bratislavy do Košíc sľúbil už Vladimír Mečiar a následní premiéri.

Ani jeden z nich neuspel a problémy s tunelom Višňové a ďalšími problematickými úsekmi sa už stali ikonickými.

Vzhľadom na dlhoročné meškania si málokto pamätá, že D1 sa nemá končiť v Košiciach, ale má viesť až do samotného Užhorodu. Pre Dolný Zemplín by výstavba tejto diaľnice mohla zmeniť všetko. Michalovce, Sobrance a okolie by mali konečne šancu na zahraničné investície, ktoré už dlhé roky využíva západné Slovensko.

Ešte pred dvoma rokmi boli šance na diaľnicu na Zemplíne minimálne. Vojna všetko zmenila, pretože diaľnica z Košíc do Užhorodu sa stala strategicky dôležitou.

„Aktuálne sú už v rámci štúdie realizovateľnosti na úseky D1 Bidovce – štátna hranica UA ukončené všetky dopravné prieskumy v území, konkrétne profilový, smerový križovatkový, smerový kordónový a anketový,“ rozpráva Eva Žgravčáková, hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti.

Momentálne podľa nej prebieha ich vyhodnocovanie, príprava trasovania a výsledného dopravného modelu.

„Trasovanie D1 sa končí až pri ukrajinskej hranici, a preto aktuálne robíme všetko pre to, aby sme tento ťah pripravili a vybudovali v rýchlejšom režime. Multimodálna štúdia pre projekt Bidovce – štátna hranica SR/UA posudzuje úseky D1 Bidovce – Dargov (12,6 km), Dargov – Pozdišovce (18,18 km), Pozdišovce – Michalovce (10,05 km), Michalovce – Sobrance (15,81 km) a Sobrance – štátna hranica SR/UA (15,48 km), všetky vo verzii štyroch pruhov,“ dodáva.

Zámerom a snahou je budovať D1 od východu na západ, teda prioritným úsekom by mal byť diaľničný privádzač od hraníc s Ukrajinou smerom k Sobranciam, prípadne k Michalovciam.

„Na nedávnom rokovaní v Užhorode sa zároveň dohodlo na bode napojenia D1 s Ukrajinou,“ vraví Žgravčáková.

Vzhľadom na nížinné prostredie je teda reálne, že úseky diaľnice D1 medzi Michalovcami a Užhorodom vzniknú skôr než chýbajúce úseky na západ od Košíc. O D1 zvykli sme hovoriť ako diaľnici Bratislava – Košice, pomaly by sme ju mali skôr nazývať diaľnicou z Bratislavy do Užhorodu.

Okolo diaľnice Košice – Užhorod bolo dlho ticho pre nezhody na tom, kde by mala diaľnica prechádzať cez hranice.

Už je to dohodnuté, tento bod bude v blízkosti súčasného hraničného priechodu Vyšné Nemecké – Užhorod, pri užhorodskom letisku (o niečo južnejšie od Vyšného Nemeckého a letiska).

Vybuduje sa tam nový hraničný priechod na diaľnici, pričom existujúci priechod vo Vyšnom Nemeckom zostane určený pre miestnu dopravu. Kľúčové je preto obnoviť tam pešiu a cyklistickú dopravu, o čom si povieme ďalej v texte. Na území Ukrajiny bude mať diaľnica podobu južného obchvatu Užhorodu. Ďalšou etapou bude jej predĺženie do Mukačeva a odtiaľ cez Ľviv do Kyjiva.

Cestné prechody sú len tri, malo by ich byť päť
Slovensko-ukrajinská hranica má dĺžku 98 km, čo je takmer toľko ako slovensko-rakúska hranica (107 km). Na tomto úseku sú však len tri cestné hraničné priechody: Vyšné Nemecké – Užhorod, Ubľa – Malyj Bereznyj a Veľké Slemence – Mali Selmenci.

Posledný z týchto hraničných priechodov bol otvorený v roku 2005. Odvtedy za 18 rokov nevznikol ani jeden nový hraničný priechod, napriek tomu, že odborníci a miestne komunity sa už dlhé roky snažia o vytvorenie dvoch nových priechodov: Ulič – Zábrid v Prešovskom kraji a Čierna nad Tisou – Solomonovo v Košickom kraji. Téma otvorenia nového hraničného priechodu v Poloninách sa zatiaľ neposúva dopredu.

„Otázka otvorenia nových colných hraničných priechodov (CHP), ako Ulič – Zábriď, je riešená aj na zasadnutiach slovensko-ukrajinskej medzivládnej komisie pre cezhraničnú spoluprácu. Otázka jeho otvorenia je však stále predmetom posudzovania, keďže miesto, na ktorom by sa mal uvedený hraničný priechod nachádzať, je v ochrannom pásme Národného parku Poloniny na území s 2. stupňom ochrany podľa zákona o ochrane prírody a krajiny,“ tvrdí v stanovisku ministerstvo financií.

Výstavbu priechodu pritom podporuje Prešovský kraj.

„Za Prešovský samosprávny kraj môžeme len apelovať a prispieť rekonštrukciami cestných komunikácií k potenciálnemu hraničnému priechodu, čo aj intenzívne robíme v rámci cezhraničných programov EÚ. Vybudovanie hraničného priechodu však výdatne podporujeme, keďže si uvedomujeme dôležitosť medzinárodného spojenia, pozitívny dosah na rozvoj slovensko-ukrajinských vzťahov, hospodárskych kontaktov či cestovného ruchu,“ povedala hovorkyňa Prešovského kraja Dáša Jeleňová.

Ďalším významným dôvodom je podľa nej civilná ochrana a bezpečnosť obyvateľstva okresu Snina. Ak by sa totiž poškodilo jediné cestné prepojenie cesty II/558 do Uličskej doliny v prípade živelnej katastrofy, mohlo by dôjsť k ohrozeniu zdravia a života obyvateľstva v 9 obciach, k zablokovaniu zásobovania a všetkých ostatných služieb.

„Podstatný je aj ekonomický rozvoj územia najmä z pohľadu cestovného ruchu,“ dodáva Jeleňová.

Na perspektívy vytvorenia nového cestného hraničného priechodu sme sa opýtali aj primátora ukrajinského mesta Čop, kde je dôležitý železničný uzol na hraniciach so Slovenskom a s Maďarskom.

Dôležité rozhodnutie v tejto veci padlo doslova deň pred ruskou agresiou. „Z iniciatívy colného úradu Čop a čopskej mestskej rady bola nastolená otázka vypracovania podrobného plánu územia pre hraničný priechod so Slovenskom a v súlade s rozhodnutím z 23. februára 2022 bola schválená stavebná dokumentácia na určenie pozemku pre hraničný priechod Solomonovo – Čierna nad Tisou. Vzhľadom na situáciu na Ukrajine, ktorá vznikla v roku 2022, sa však táto otázka, žiaľ, odkladá. Čopská mestská rada má však záujem o realizáciu projektu hraničného prechodu po skončení stanného práva na Ukrajine,“ hovorí primátor Čopu Valerij Samardak.

Ísť pešo cez hranice do Užhorodu sa nesmie. Pre mnohých je to najväčšia bariéra slovensko-ukrajinských kontaktov.

Z troch existujúcich cestných hraničných priechodov dva z nich umožňujú peší prechod hranicou (Ubľa – Malyj Bereznyj a Veľké Slemence – Mali Selmenci), na najvýznamnejšom (Vyšné Nemecké – Užhorod) je to zakázané.

Nebolo to vždy tak. Hranice v Užhorode sa dali prejsť pešo až do roku 2006, a to aj napriek tomu, že chýbala samostatná infraštruktúra na odbavenie chodcov. Nikomu to neprekážalo a bola to najrýchlejšia, bezproblémová forma prekročenia hranice v súlade so súčasnými európskymi trendmi vzdať sa auta a znížiť emisie CO2.

Táto možnosť však bola eliminovaná s odvolaním sa na vstup Slovenska do schengenského priestoru. Možnosť pešieho prechodu hraníc sa v Užhorode mala vrátiť až po vybudovaní samostatného pešieho odbavovacieho terminálu, ktorý by spĺňal prísne schengenské požiadavky, čo by z technického a finančného hľadiska nemal byť problém.

Na hraničnom priechode v Ubli sa takýto terminál jednoducho postavil, stačilo oddeliť pešiu dopravu od áut plotom. Kým Slovensko svoje záväzky zrealizovalo a svoju časť pešieho terminálu vybudovalo už pred mnohými rokmi, Ukrajina to mala urobiť v rokoch 2014 až 2015. Dostali na to grant EÚ, no pre korupciu bol projekt rozkradnutý.

Kauza dostala veľký priestor aj v Kyjive. Informoval o ňom prestížny web Európska Pravda, ktorý to označil za veľký škandál na ceste európskej integrácie Ukrajiny. Výsledkom bolo len to, že tí, ktorí boli zodpovední za spreneveru financií, boli potrestaní a išli do väzenia.

To však chodcom nepomohlo – naďalej platí stav, v ktorom Slovensko vybudovalo svoju časť pešieho terminálu z eurofondov, kým Ukrajina nie, a chodci cez hranicu nesmú prejsť práve tam, kde má peší pohyb najväčší zmysel.

Vojna ukázala, aká dôležitá je pešia doprava na hraničných priechodoch. Po 24. februári 2022 sa desaťtisíce ukrajinských utečencov dostali vlakom do Užhorodu a následne sa pokúsili dostať na Slovensko a odtiaľ do Poľska, Česka, Rakúska a krajín západnej Európy.

Z Užhorodskej železničnej stanice sa dá prejsť pešo aj na hraničný prechod, trvá to hodinu, ale, samozrejme, premávajú aj autobusy MHD. Hneď po 24. februári sa podarilo obnoviť pešiu premávku aj napriek chýbajúcej infraštruktúre. Veľa ľudí to bez problémov využilo. Napriek tomu je dnes pešia doprava v Užhorode zastavená, no po vhodných investíciách sa očakáva jej návrat.

„Aktuálne je rozpracovaný projekt rekonštrukcie osobnej dopravy na CHP Vyšné Nemecké – Užhorod, v ktorom sa počet jazdných pruhov na vstupe do Slovenskej republiky zo štyroch zvýši na päť jazdných pruhov pre osobné vozidlá a jeden jazdný pruh s pracoviskom pre autobusovú dopravu a päť jazdných pruhov na výstupe zo Slovenskej republiky sa zvýši na sedem jazdných pruhov pre osobné vozidlá. Zároveň bude vytvorený nový koridor (chodník) pre peších a cyklistov v oboch smeroch vrátane nového objektu určeného na vybavovanie peších cestujúcich. Ukončenie realizácie stavebnej investičnej akcie je plánované do konca roku 2025,“ tvrdí ministerstvo financií.

Budú priame vlaky z Košíc do Užhorodu?
Po vypuknutí vojny sa výrazne zvýšila úloha železničnej dopravy medzi Ukrajinou a Európskou úniou. Dokonca aj hlavy štátov vrátane amerického prezidenta Joea Bidena cestujú vlakom do Kyjiva.

Samozrejme, najväčšiu rolu tu zohráva prepojenie Ukrajiny a Poľska. Dôležitým uzlom sa stal poľský Przemyśl, do ktorého vedie z Ľviva ukrajinská široká trať. Už pred vojnou jazdilo veľa priamych vlakov Przemyśl – Ľviv, Przemyśl – Kyjiv a dokonca aj Przemyśl – Odesa bez potreby výmeny železničných podvozkov na hraniciach.

Pasové odbavenie prebieha priamo na železničnej stanici v Przemyśli, kde môžete prestúpiť na poľské vlaky do Krakova, Katovíc, Varšavy, Vroclavu a dokonca aj na najdlhšiu železničnú trasu v Poľsku: Przemyśl – Świnoujście (mesto pri Baltskom mori pri nemeckej hranici).

V roku 2022 sa začala rekonštrukcia normálnej trate spájajúcej poľskú časť Polonín (Bieszczady) s Przemyślom cez územie Ukrajiny. Poľskí aktivisti Karol Gajdzik a Jerzy Zuba sa o to usilujú dlhé roky.

Ukrajina postavila svoju časť tratí v krátkom čase, Poľsko žiaľ nie. V súčasnosti Poliaci a Ukrajinci ohlasujú výstavbu normálnej železničnej trate z Ľvivu do Varšavy. Poľské médiá nedávno zistili, že trať, o ktorej Poliaci len hovoria, je na slovensko-ukrajinskej hranici už dávno hotová. Pre Poliakov bolo šokom, že Slovensko napreduje v téme spolupráci s Ukrajinou, ktorú Poliaci vnímajú ako svoju prednosť.

Hovoríme o normálnerozchodnom spojení do Mukačeva, kde už niekoľko rokov jazdia slovenské vlaky z Košíc.

„Po opätovnom zavedení vlakov Košice – Mukačevo (od 11. 12. 2022) hodnotíme ich prevádzku pozitívne. Počty cestujúcich sú na vyššej úrovni ako pred vojnovým konfliktom, hoci je to zrejme spôsobené smutnými udalosťami po 24. februári. Konkrétne na trase Košice – Mukačevo sme za január 2023 prepravili 5 491 osôb. Ak to porovnávame s predcovidovým obdobím, tak v januári 2020 sme prepravili 1 844 osôb, čo je nárast o 198 %,“ hovorí Tomáš Kováč zo ZSSK.

Prevažne ide o občanov Ukrajiny, ktorí cestujú na Slovensko. No spojenie v minimálnej miere využívajú aj Slováci. Život v Mukačeve a Užhorode prebieha normálne (výnimkou sú výpady elektriny, ale hotely a reštaurácie fungujú). Niektorí Slováci aj v súčasnosti chodia na Zakarpatsko na nákupy a turistiku.

Pred vojnou sa hovorilo o rozšírení ponuky slovenských vlakov aj na spojenie Košice – Užhorod. To by sa dalo realizovať dvomi spôsobmi.

Existuje trať, ktorá spájala Užhorod a Košice s možnosťou napojenia na Bratislavu a Prahu, ktorá je „normálnozchodná“, a teda na nej môžu jazdiť aj vlaky Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) s rozchodom 1 435 mm.

Aktuálne však na strane Ukrajiny nie je úsek tejto trate v prevádzkyschopnom stave, na niektorých miestach dokonca chýbajú koľaje. S partnermi z Ukrajinských železníc prebiehajú rozhovory aj o možnostiach napojenia Slovenska s Užhorodom. Nateraz to však z uvedených dôvodov nie je možné.

„Jedinou reálnou možnosťou tu je záujem vlád oboch krajín o financovanie takejto obnovy, pričom gro reálnej rekonštrukcie, prác a nákladov by bolo mimo územia Slovenska. Samozrejme, my by sme túto obnovu a rozšírenie možností pre našich a ukrajinských cestujúcich veľmi privítali,“ vraví hovorca ZSSK Tomáš Kováč.

Druhá možnosť spočíva vo výstavbe normálnorozchodnej trate na úseku Čop – Užhorod, paralelne do už existujúcej širokej trate.

Podľa správy železničnej infraštruktúry ŽSR je to však všetko dosť zložité.

„Aktuálne nie je pripravovaná investícia na zlepšenie parametrov cezhraničného spojenia medzi Slovenskom a Ukrajinou cez železničný hraničný prechod Maťovce – Užhorod. Je podstatné uviesť, že medzi týmito dvomi dopravnými bodmi je prevádzkované železničné spojenie po prevádzkyschopnej širokorozchodnej trati. Trať normálneho rozchodu 1435 mm je zo železničnej stanice Maťovce vybudovaná po štátnu hranicu ešte z minulosti,“ vraví Kováč.

Na území Ukrajiny však nie je železničná trať štandardného rozchodu 1435 mm vybudovaná.

Musíme si však pamätať, že ešte pred rokom nikto ani nesníval o rýchlej výstavbe diaľnici Košice – Užhorod. Na obe investície by sa v súvislosti so získaním Ukrajinou statusu kandidátskej krajiny dalo získať európske zdroje a to všetko spojiť aj s projektom mestskej železnice v Užhorode a regionálnej železnice na Zemplíne.

Pre Michalovce, Sobrance a okolie znamenal by tento projekt veľmi veľkú rozvojovú šancu. Príbeh úspešnej cezhraničnej spolupráce Zemplína s Užhorodom je pre Európu potrebný viac než kedykoľvek predtým.

KUBA ŁOGINOW

zdroj:
https://dennikn.sk/3296784/ako-vojna-na-ukrajine-moze-pomoct-rozvoju-zemplina-v-hre-je-dialnica-bratislava-uzhorod-aj-nove-hranicne-prechody/?

foto: ilustračné