VOJTECH BORECKÝ (*14.11.1910, Ubľa, dnes Slovensko - †12.6.1990, Košice)
VOJTECH BORECKÝ (*14.11.1910, Ubľa, dnes Slovensko - †12.6.1990, Košice)
- rusínsky umelec, predstaviteľ podkarpatskej maliarskej školy
Bohém, ktorého srdce nenašlo lásku...
V roku 2020 uplynie 110 rokov od narodenia Vojtecha Boreckého - najromantickejšieho a najpoetickejšieho umelca podkarpatskej maliarskej školy. Tvorivého profesionála, premýšľavého a vnímavého tvorcu s vlastnou, neopakovateľnou a osobitou individualitou, svojským temperamentným rukopisom, ktorý zanechal výraznú stopu vo výtvarnom umení 20.storočia na Podkarpatsku a Východnom Slovensku.
Nový umelecký fenómen sa sformoval na základe syntézy talianskeho klasického dedičstva, francúzskeho impresionizmu, západoeurópskej realistickej školy a národnej slovesnosti ľudovej kultúry Podkarpatska. Dielam majstra Boreckého je vlastný prchavý romantizmus, poetický lyrizmus, zmyselná intimita, dôverná intonácia v dialógu s divákom.
Na Slovensku je Borecký známy ako Vojtech, na Ukrajine ako Adalbert a v Užhorode ho Adalbert Erdélyi volal Bela. Budúci umelec sa narodil 14. novembra 1910 v Ubli v rodine učiteľa. Jeho otec, národovec - intelektuál, Vojtech Borecký st. bol vášnivým obdivovateľom klasickej hudby, maľovania a literatúry. Tieto koníčky prenášal na svoje deti Tichomíra, Vojtecha, Štefana, Ladislava a dcéru Elu. Učil ich milovať rodnú zem, spoznávať ľudové umenie a život vrchárov.
Prvé roky života malý Vojtech prežil v šťastnom rodinnom prostredí, obklopený nezvyčajne krásnou majestátnou prírodou. V roku 1925 sa rodina presťahovala do Užhorodu, ale Vojtech študoval na reálnom gymnáziu v Užhorode už od roku 1920. Celé toto obdobie boli jeho školské zošity plné ornamentálnych arabesiek, situačných kresieb, insitných skíc a karikatúr, jemu blízkych a známych ľudí.
Od roku 1927 začal študovať v Užhorodskom učiteľskom seminári. Bol to aj začiatok jeho priateľstva s Andrejom Kockom, Ernestom Kontratovičom a Zoltánom Šoltésom. V tomto roku začínajú študenti navštevovať Verejnú školu maľovania, ktorú založili Vojtech Erdélyi, Josif Bokšaj a Emil Grabowski.
Počas štyroch rokov štúdia si Vojtech osvojuje tajomstva a zakutia odborného umeleckého vzdelávania a teórie výtvarného umenia. Pedagógovia učia adeptov maliarskeho umenia slobode prejavu, hľadaniu individuality a vlastnej cesty v umení. Počas týchto rokov sa Borecký formuje nielen ako kreatívna osobnosť, ale tiež ako muž s ťažkou povahou, ktorá pod maskou vonkajšieho pokoja, tolerancie a rozvahy, skrýva výbušný temperament.
Boli to šťastné roky, plné priateľstva, vzájomného nadšenia z maľovania, výletov do hôr, plenérov s učiteľmi, ktorí sa nakoniec stanú dobrými priateľmi. Užhorod sa navždy stáva Boreckého milovaným mestom.
V roku 1931 Vojtech ukončuje štúdia v učiteľskom seminári a odchádza pracovať do školy v obci Veľká Kopaňa pri Vinogradove, kde pôsobí do roku 1934. V priebehu tohto obdobia si mladý umelec vytvoril svoje vlastné námety, kompozičnú štruktúru a expresívny realistický štýl maľovania. Autor veľa maľuje, realizuje olejomaľby a pracuje na maliarskych objednávkach.
V roku 1933 Vojtech Borecký spoločne s Andrejom Kockom prezentuje svoje diela na prvej autorskej výstave. Spolu s ňou prichádza aj prvý úspech. V roku 1936 mladý umelec ukazuje svoje diela profesorovi pražskej Akadémie výtvarných umení Viktorovi Novákovi, s tým, že rád by pokračoval v štúdiu na vysokej škole. Profesor ho však odhovára od tohto zámeru, poukazujúc na rizika výučby, ktoré akademická škola prináša. Tá by mohla udusiť, zlomiť prirodzený dar veľkého talentu, ktorý bol daný od Boha.
Kresba figúry jedným ťahom je vyššou formou danosti každého výtvarníka, ale nie každý to dokáže. Boreckému bola táto zručnosť daná vrodeným talentom a v rokoch štúdia pri Vojtechovi Erdelyim a Josifovi Bokšajovi sa ešte prehĺbila. V roku 1937 na základe odporúčania V. Erdelyia, , prijímajú Vojtecha Boreckého za člena Spolku výtvarníkov Podkarpatskej Rusi. Maestro Erdelyi nazýva mladého maliara jedným z najtalentovanejších umelcov Podkarpatskej Rusi.
Od roku 1938 do roku 1945, kvôli rodinným záležitostiam, Borecký je nútený pracovať v škole vo Veľkom Býčkove. Aj napriek veľkému pracovnému vyťaženiu umelec plodne a vytrvalo tvorí. Maľuje obrazy, kreslí, robí grafiku, vedie bohatú korešpondenciu s priateľmi a v každom liste spomína s nostalgiou na Užhorod.
Všetok svoj voľný čas využíva na potulky pod holým nebom. Prichádza do Kušnice k Vojtechovi Erdelyiovi, alebo do Karpát, kde vidí ťažkú prácu drevorubačov, pastierov kráv a oviec. Zoznamuje sa s ľudovými zvykmi, obradmi počas sviatkov, ale aj každodenným všedným životom dedinčanov . Všetky svoje dojmy a zážitky zaznamenáva ceruzkou, dreveným uhlíkom a pastelom do zošitov a albumov.
V tom čase vytvára sériu akvarelových ŇJU. Modely týchto malieb sú zmyselne erotické, plné túžby a elegancie. V obrazoch tohto obdobia Borecký výrazne vynikal silnou individualitou, originalitou vlastného štýlu a svetonázoru. Jeho tvorba je presiaknutá radosťou zo života, láskou k prírode, optimistickou náladou a ako dôsledok toho, bohatou škálou farieb, emancipáciou a pastóznym maliarskym rukopisom. Krajiny, zátišia, portréty, obsahom veľké epické plátna plné emócií a romantizmu... Výstižné vyjadrenie, pozitívne hodnotenie jedného z kritikov tohto obdobia: "Borecký nie je na zemi, ale vznáša sa pol metra nad ňou...."
Umelecká originalita Boreckého sa prejavuje v častom spájaní viacerých rôznych žánrov, štýlov, trendov v jednom diele. Strohý, triezvy realizmus sa prelína so vznešenou romantikou. Poetická oduševnenosť obrazov - so zvýraznenou ostrou grotesknosťou, nákazlivou úprimnou veselosťou - s potlačenou bolesťou duševného utrpenia, zrejmá prítomnosť autentického impresionizmu - s jeho plošnou dekoratívnosťou, štylizovaného koloritu alebo tvaru " - napísal znalec umenia Gregor Ostrovský o dielach Boreckého z rachovského obdobia. V tej dobe vzniklo niekoľko veľkých závesných obrazov: "Materstvo", "Rachovská madonna", "Madonna", ktoré plne odrážajú krédo umelca - uctievanie ženy-matky, materská láska, čistota myslenia a duchovná spiritualita.
Po skončení druhej svetovej vojny sa umelec presťahuje späť do Užhorodu a jeho rodina sa vracia na Slovensko. Borecký sa aktívne zapája do činnosti Zakarpatskej pobočky Zväzu výtvarných umelcov Ukrajiny, vyučuje na umeleckej škole, zúčastňuje sa všetkých umeleckých výstav v Užhorode i mimo neho. A zároveň pracuje na mnohých dejových tematických skladbách. Namaľuje svoju slávnu sériu zátiší z poľných kvetín na pozadí iskrivo-svetlých dekoratívnych šatiek, vytvára komorné krajinky, naplnene hlbokým pokojom.
V prvých povojnových rokoch namaľoval svoje slávne obrazy "Ťažba dreva" a "Na rúbanisku." Autor sa v nich prezentuje ako kompozične skvelý výtvarník a znalec vystavania mnoho figurálnych obrazov. Obraz "Ťažba v lese" je realizovaný v zelených tónoch. Nájdeme v ňom impozantné, bohaté odtiene a nuansy základnej farby - od takmer čiernej až po priehľadnú šalatovú. Skvelý scénický obraz, monumentálny rozsah obrazu, psychologická nasýtenosť všeobecne emočného vyznenia diela určuje silu jeho účinku na diváka. Úcta k prírode vyžaduje predovšetkým od človeka lásku a starostlivosť. Toto krédo prechádza celým životom Boreckého. Karpaty sú pre neho akýmsi "Barbizónom" . Ospevoval ich s romantickou a poetickou vášňou.
Ale nie všetko bolo počas tohto obdobia života umelca bezproblémové. Borecký veľmi bolestivo znášal psychickú „verejnú popravu a masakrovanie“ Vojtecha Erdelyia. Veľmi ho zasiahla smrť obľúbeného učiteľa v roku 1955.
Majster si uvedomuje, že jeho dielo nezapadá do rámca socialistického realizmu, veľmi ho trápi počúvať kritiku od neznalých laikov. V jeho povahe nebola schopnosť prispôsobiť sa požiadavkám úradníkov z sockultúry.
Preto začína premýšľať o odchode na Slovensko, kde žila jeho rodina. Konečný impulz pre odchod bol bolestivý rozchod s jeho milovanou manželkou Oľgou. V roku 1964 umelec navždy opustil Zakarpatie a usadil sa v Košiciach. Je hneď prijatý za člena Zväzu slovenských umelcov, ale Borecký sa kategoricky odmietol zúčastňovať ich oficiálneho života. Stáva sa slobodným umelcom.
Dlho žije v Kanade, na pozvanie svojej bývalej manželky, tu veľa pracuje a organizuje výstavy svojich obrazov, často cestuje po Európe, na plenéry do Švajčiarska a po návrate domov maľuje na objednávky, ktorých má vždy dosť. Maľuje mnoho zátiší, portrétov, krajiniek a aktov.
Na stenách jeho ateliéru navždy zostali zátišia namaľované v Užhorode. Nájdete tam tiež obľúbené kolekcie rozkošných šatiek s kvetinovou dekoráciou a na podlahe masu kartónov a plátien hotových diel. Avšak, keď ho požiadali, aby im ukázal, odmietol: "Ja teraz nepracujem tak, ako som pracoval v Užhorode. Odrazil som sa od jedného brehu, ale nikdy som nepriplával k tomu druhému..." spomínal maliar.
Jeho spirituálne spojenie so svojim milovaným mestom nikdy nebolo prerušené. Udržiaval písomnú korešpondenciu s priateľmi, bol oboznámený s udalosťami, ktoré sa diali na Zakarpatí. Avšak jeho rozhodnutie už mu nedovoľovalo, aby sa vrátil naspäť do Užhorodu.
Vojtech Borecký zomrel 12.6.1990, do okrúhleho 80. výročia mu chýbalo niekoľko mesiacov. Svoj večný sen sníva na Slovensku. Ale na Ukrajine na umelca nikdy nezabudli. V histórii Podkarpatskej/zakarpatskej maliarskej školy mu navždy patrí osobitné a dôstojné miesto.
Nebolo ani 10 rokov po smrti umelca a jeho diela sa začali vracať na Ukrajinu. Borecký sa vrátil vo svojich dielach do svojej obľúbenej krajiny. Tvorivá, životná púť Vojtecha Boreckého bola skôr posiata klincami ako ružami, ale navždy zostali živé kvety v jeho zátišiach. V portrétoch rešpektoval úctu k modelu, a v jeho krajinách – romantickú vzrušujúcu zamilovanosť k rodnej zemi..
VÝSTAVY
1933 -1945 - Účasť na výstavách členov Únie výtvarných umelcov Podkarpatskej Rusi v Užhorode, Košiciach, Bratislave, Brne a Prahe.
1945 - 1964 – účasť na skupinovej výstave (Užhorod), národnej (Kyjev] celoštátnej ( Moskva) ....
1975 - Východoslovanskí umelci, Galéria Prešov, Zakarpatské múzeum umenia v Užhorode.
1976 - Moderní východoukrajinskí umelci, Východoslovanská galéria v Košiciach.
1976 - Východoslovanskí umelci - bratské Zakapratie, Užhorod.
1977 – 3. Výtvarné umenie východného Slovenska, Dom umenia, Brno.
1977 - Výstava k 25. výročiu založenia Východoslovanskej galérie v Košiciach.
1978 - Zo zbierky Východoslovanskej galérie v Košiciach "Festival priateľstva".
1978 - skupinová výstava Košice; al Galéria Tatrans, Horný Smokovec.
1978 - Východoslovanská krajinomaľba 20. storočia, Východoslovanská galéria Košice.
1978 - 1980 - účasť na skupinových výstavách východoslovenských umelcov.
1980 - personálna výstava "Vojtech Borecký", Šarišská galéria Prešov.
1982 - Umenie 19. storočia a 20. storočia na východnom Slovensku, Galéria mesta Košice v Košiciach.
1990 - Autorská výstava "Vojtech Borecký: Maľba“, Múzeum ukrajinskej a rusínskej kultúry, Svidník; Vlastivedné múzeum v Humennom
2000 – Autorská výstava „Muž, ktorý maľoval obrazy“ Vihorlatské múzeum v Humennom 2000 - Odhalenie pamätnej dosky v rodisku autora v Ubli, autor Bohdan Korž
2001 - "Vojtech Borecký", Múzeum moderného umenia A.Warhola v Medzilaborciach.
2010 - Výstava ku 100. výročiu narodenia Vojtecha Boreckého (z fondov Muzea J. Bokšaja
a súkromných zbierok).
Galina Ryžová, Užhorod
- rusínsky umelec, predstaviteľ podkarpatskej maliarskej školy
Bohém, ktorého srdce nenašlo lásku...
V roku 2020 uplynie 110 rokov od narodenia Vojtecha Boreckého - najromantickejšieho a najpoetickejšieho umelca podkarpatskej maliarskej školy. Tvorivého profesionála, premýšľavého a vnímavého tvorcu s vlastnou, neopakovateľnou a osobitou individualitou, svojským temperamentným rukopisom, ktorý zanechal výraznú stopu vo výtvarnom umení 20.storočia na Podkarpatsku a Východnom Slovensku.
Nový umelecký fenómen sa sformoval na základe syntézy talianskeho klasického dedičstva, francúzskeho impresionizmu, západoeurópskej realistickej školy a národnej slovesnosti ľudovej kultúry Podkarpatska. Dielam majstra Boreckého je vlastný prchavý romantizmus, poetický lyrizmus, zmyselná intimita, dôverná intonácia v dialógu s divákom.
Na Slovensku je Borecký známy ako Vojtech, na Ukrajine ako Adalbert a v Užhorode ho Adalbert Erdélyi volal Bela. Budúci umelec sa narodil 14. novembra 1910 v Ubli v rodine učiteľa. Jeho otec, národovec - intelektuál, Vojtech Borecký st. bol vášnivým obdivovateľom klasickej hudby, maľovania a literatúry. Tieto koníčky prenášal na svoje deti Tichomíra, Vojtecha, Štefana, Ladislava a dcéru Elu. Učil ich milovať rodnú zem, spoznávať ľudové umenie a život vrchárov.
Prvé roky života malý Vojtech prežil v šťastnom rodinnom prostredí, obklopený nezvyčajne krásnou majestátnou prírodou. V roku 1925 sa rodina presťahovala do Užhorodu, ale Vojtech študoval na reálnom gymnáziu v Užhorode už od roku 1920. Celé toto obdobie boli jeho školské zošity plné ornamentálnych arabesiek, situačných kresieb, insitných skíc a karikatúr, jemu blízkych a známych ľudí.
Od roku 1927 začal študovať v Užhorodskom učiteľskom seminári. Bol to aj začiatok jeho priateľstva s Andrejom Kockom, Ernestom Kontratovičom a Zoltánom Šoltésom. V tomto roku začínajú študenti navštevovať Verejnú školu maľovania, ktorú založili Vojtech Erdélyi, Josif Bokšaj a Emil Grabowski.
Počas štyroch rokov štúdia si Vojtech osvojuje tajomstva a zakutia odborného umeleckého vzdelávania a teórie výtvarného umenia. Pedagógovia učia adeptov maliarskeho umenia slobode prejavu, hľadaniu individuality a vlastnej cesty v umení. Počas týchto rokov sa Borecký formuje nielen ako kreatívna osobnosť, ale tiež ako muž s ťažkou povahou, ktorá pod maskou vonkajšieho pokoja, tolerancie a rozvahy, skrýva výbušný temperament.
Boli to šťastné roky, plné priateľstva, vzájomného nadšenia z maľovania, výletov do hôr, plenérov s učiteľmi, ktorí sa nakoniec stanú dobrými priateľmi. Užhorod sa navždy stáva Boreckého milovaným mestom.
V roku 1931 Vojtech ukončuje štúdia v učiteľskom seminári a odchádza pracovať do školy v obci Veľká Kopaňa pri Vinogradove, kde pôsobí do roku 1934. V priebehu tohto obdobia si mladý umelec vytvoril svoje vlastné námety, kompozičnú štruktúru a expresívny realistický štýl maľovania. Autor veľa maľuje, realizuje olejomaľby a pracuje na maliarskych objednávkach.
V roku 1933 Vojtech Borecký spoločne s Andrejom Kockom prezentuje svoje diela na prvej autorskej výstave. Spolu s ňou prichádza aj prvý úspech. V roku 1936 mladý umelec ukazuje svoje diela profesorovi pražskej Akadémie výtvarných umení Viktorovi Novákovi, s tým, že rád by pokračoval v štúdiu na vysokej škole. Profesor ho však odhovára od tohto zámeru, poukazujúc na rizika výučby, ktoré akademická škola prináša. Tá by mohla udusiť, zlomiť prirodzený dar veľkého talentu, ktorý bol daný od Boha.
Kresba figúry jedným ťahom je vyššou formou danosti každého výtvarníka, ale nie každý to dokáže. Boreckému bola táto zručnosť daná vrodeným talentom a v rokoch štúdia pri Vojtechovi Erdelyim a Josifovi Bokšajovi sa ešte prehĺbila. V roku 1937 na základe odporúčania V. Erdelyia, , prijímajú Vojtecha Boreckého za člena Spolku výtvarníkov Podkarpatskej Rusi. Maestro Erdelyi nazýva mladého maliara jedným z najtalentovanejších umelcov Podkarpatskej Rusi.
Od roku 1938 do roku 1945, kvôli rodinným záležitostiam, Borecký je nútený pracovať v škole vo Veľkom Býčkove. Aj napriek veľkému pracovnému vyťaženiu umelec plodne a vytrvalo tvorí. Maľuje obrazy, kreslí, robí grafiku, vedie bohatú korešpondenciu s priateľmi a v každom liste spomína s nostalgiou na Užhorod.
Všetok svoj voľný čas využíva na potulky pod holým nebom. Prichádza do Kušnice k Vojtechovi Erdelyiovi, alebo do Karpát, kde vidí ťažkú prácu drevorubačov, pastierov kráv a oviec. Zoznamuje sa s ľudovými zvykmi, obradmi počas sviatkov, ale aj každodenným všedným životom dedinčanov . Všetky svoje dojmy a zážitky zaznamenáva ceruzkou, dreveným uhlíkom a pastelom do zošitov a albumov.
V tom čase vytvára sériu akvarelových ŇJU. Modely týchto malieb sú zmyselne erotické, plné túžby a elegancie. V obrazoch tohto obdobia Borecký výrazne vynikal silnou individualitou, originalitou vlastného štýlu a svetonázoru. Jeho tvorba je presiaknutá radosťou zo života, láskou k prírode, optimistickou náladou a ako dôsledok toho, bohatou škálou farieb, emancipáciou a pastóznym maliarskym rukopisom. Krajiny, zátišia, portréty, obsahom veľké epické plátna plné emócií a romantizmu... Výstižné vyjadrenie, pozitívne hodnotenie jedného z kritikov tohto obdobia: "Borecký nie je na zemi, ale vznáša sa pol metra nad ňou...."
Umelecká originalita Boreckého sa prejavuje v častom spájaní viacerých rôznych žánrov, štýlov, trendov v jednom diele. Strohý, triezvy realizmus sa prelína so vznešenou romantikou. Poetická oduševnenosť obrazov - so zvýraznenou ostrou grotesknosťou, nákazlivou úprimnou veselosťou - s potlačenou bolesťou duševného utrpenia, zrejmá prítomnosť autentického impresionizmu - s jeho plošnou dekoratívnosťou, štylizovaného koloritu alebo tvaru " - napísal znalec umenia Gregor Ostrovský o dielach Boreckého z rachovského obdobia. V tej dobe vzniklo niekoľko veľkých závesných obrazov: "Materstvo", "Rachovská madonna", "Madonna", ktoré plne odrážajú krédo umelca - uctievanie ženy-matky, materská láska, čistota myslenia a duchovná spiritualita.
Po skončení druhej svetovej vojny sa umelec presťahuje späť do Užhorodu a jeho rodina sa vracia na Slovensko. Borecký sa aktívne zapája do činnosti Zakarpatskej pobočky Zväzu výtvarných umelcov Ukrajiny, vyučuje na umeleckej škole, zúčastňuje sa všetkých umeleckých výstav v Užhorode i mimo neho. A zároveň pracuje na mnohých dejových tematických skladbách. Namaľuje svoju slávnu sériu zátiší z poľných kvetín na pozadí iskrivo-svetlých dekoratívnych šatiek, vytvára komorné krajinky, naplnene hlbokým pokojom.
V prvých povojnových rokoch namaľoval svoje slávne obrazy "Ťažba dreva" a "Na rúbanisku." Autor sa v nich prezentuje ako kompozične skvelý výtvarník a znalec vystavania mnoho figurálnych obrazov. Obraz "Ťažba v lese" je realizovaný v zelených tónoch. Nájdeme v ňom impozantné, bohaté odtiene a nuansy základnej farby - od takmer čiernej až po priehľadnú šalatovú. Skvelý scénický obraz, monumentálny rozsah obrazu, psychologická nasýtenosť všeobecne emočného vyznenia diela určuje silu jeho účinku na diváka. Úcta k prírode vyžaduje predovšetkým od človeka lásku a starostlivosť. Toto krédo prechádza celým životom Boreckého. Karpaty sú pre neho akýmsi "Barbizónom" . Ospevoval ich s romantickou a poetickou vášňou.
Ale nie všetko bolo počas tohto obdobia života umelca bezproblémové. Borecký veľmi bolestivo znášal psychickú „verejnú popravu a masakrovanie“ Vojtecha Erdelyia. Veľmi ho zasiahla smrť obľúbeného učiteľa v roku 1955.
Majster si uvedomuje, že jeho dielo nezapadá do rámca socialistického realizmu, veľmi ho trápi počúvať kritiku od neznalých laikov. V jeho povahe nebola schopnosť prispôsobiť sa požiadavkám úradníkov z sockultúry.
Preto začína premýšľať o odchode na Slovensko, kde žila jeho rodina. Konečný impulz pre odchod bol bolestivý rozchod s jeho milovanou manželkou Oľgou. V roku 1964 umelec navždy opustil Zakarpatie a usadil sa v Košiciach. Je hneď prijatý za člena Zväzu slovenských umelcov, ale Borecký sa kategoricky odmietol zúčastňovať ich oficiálneho života. Stáva sa slobodným umelcom.
Dlho žije v Kanade, na pozvanie svojej bývalej manželky, tu veľa pracuje a organizuje výstavy svojich obrazov, často cestuje po Európe, na plenéry do Švajčiarska a po návrate domov maľuje na objednávky, ktorých má vždy dosť. Maľuje mnoho zátiší, portrétov, krajiniek a aktov.
Na stenách jeho ateliéru navždy zostali zátišia namaľované v Užhorode. Nájdete tam tiež obľúbené kolekcie rozkošných šatiek s kvetinovou dekoráciou a na podlahe masu kartónov a plátien hotových diel. Avšak, keď ho požiadali, aby im ukázal, odmietol: "Ja teraz nepracujem tak, ako som pracoval v Užhorode. Odrazil som sa od jedného brehu, ale nikdy som nepriplával k tomu druhému..." spomínal maliar.
Jeho spirituálne spojenie so svojim milovaným mestom nikdy nebolo prerušené. Udržiaval písomnú korešpondenciu s priateľmi, bol oboznámený s udalosťami, ktoré sa diali na Zakarpatí. Avšak jeho rozhodnutie už mu nedovoľovalo, aby sa vrátil naspäť do Užhorodu.
Vojtech Borecký zomrel 12.6.1990, do okrúhleho 80. výročia mu chýbalo niekoľko mesiacov. Svoj večný sen sníva na Slovensku. Ale na Ukrajine na umelca nikdy nezabudli. V histórii Podkarpatskej/zakarpatskej maliarskej školy mu navždy patrí osobitné a dôstojné miesto.
Nebolo ani 10 rokov po smrti umelca a jeho diela sa začali vracať na Ukrajinu. Borecký sa vrátil vo svojich dielach do svojej obľúbenej krajiny. Tvorivá, životná púť Vojtecha Boreckého bola skôr posiata klincami ako ružami, ale navždy zostali živé kvety v jeho zátišiach. V portrétoch rešpektoval úctu k modelu, a v jeho krajinách – romantickú vzrušujúcu zamilovanosť k rodnej zemi..
VÝSTAVY
1933 -1945 - Účasť na výstavách členov Únie výtvarných umelcov Podkarpatskej Rusi v Užhorode, Košiciach, Bratislave, Brne a Prahe.
1945 - 1964 – účasť na skupinovej výstave (Užhorod), národnej (Kyjev] celoštátnej ( Moskva) ....
1975 - Východoslovanskí umelci, Galéria Prešov, Zakarpatské múzeum umenia v Užhorode.
1976 - Moderní východoukrajinskí umelci, Východoslovanská galéria v Košiciach.
1976 - Východoslovanskí umelci - bratské Zakapratie, Užhorod.
1977 – 3. Výtvarné umenie východného Slovenska, Dom umenia, Brno.
1977 - Výstava k 25. výročiu založenia Východoslovanskej galérie v Košiciach.
1978 - Zo zbierky Východoslovanskej galérie v Košiciach "Festival priateľstva".
1978 - skupinová výstava Košice; al Galéria Tatrans, Horný Smokovec.
1978 - Východoslovanská krajinomaľba 20. storočia, Východoslovanská galéria Košice.
1978 - 1980 - účasť na skupinových výstavách východoslovenských umelcov.
1980 - personálna výstava "Vojtech Borecký", Šarišská galéria Prešov.
1982 - Umenie 19. storočia a 20. storočia na východnom Slovensku, Galéria mesta Košice v Košiciach.
1990 - Autorská výstava "Vojtech Borecký: Maľba“, Múzeum ukrajinskej a rusínskej kultúry, Svidník; Vlastivedné múzeum v Humennom
2000 – Autorská výstava „Muž, ktorý maľoval obrazy“ Vihorlatské múzeum v Humennom 2000 - Odhalenie pamätnej dosky v rodisku autora v Ubli, autor Bohdan Korž
2001 - "Vojtech Borecký", Múzeum moderného umenia A.Warhola v Medzilaborciach.
2010 - Výstava ku 100. výročiu narodenia Vojtecha Boreckého (z fondov Muzea J. Bokšaja
a súkromných zbierok).
Galina Ryžová, Užhorod
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2024
2% z Vašich daní
Uchádzame sa o Vašu priazeň...
Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom.
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej právnickej osobe
Evidenčné čí…
24.03.2024
DUCHOVNÉ STRETNUTIE NA TÉMU “LADOMIRSKE MNÍŠSTVO”
V nedeľu víťazstva pravoslávia sa uskutočnilo s požehnaním Jeho Blaženosti Rastislava arcibiskupa prešovského a metropolitu českých krajín a Slovenska duchovné stretnutie mládeže a veriacich na tému “Ladomirske mníšstvo” v chráme sv. archanjela …
24.03.2024
Ako dopadli voľby v Prešovskom kraji
Pellegrini získal v Prešovskom kraji o 35-tisíc hlasov viac hlasov než minule Čaputová
V Harabinovom okrese vyhral Korčok.
PREŠOV. V minulých prezidentských voľbách dostala v Prešovskom kraji v prvom kole najviac hlasov Zuzana Čaputová, kr…
23.03.2024
Moskva žiada Berlín, aby uznal blokádu Leningradu za genocídu
Chce aj peniaze
Ruská diplomacia žiada Nemecko, aby uznalo 900-dňové obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny za genocídu. V pondelok ho k tomu vyzvala v diplomatickej nóte, v ktorej zároveň požaduje od Berlína ďalšie odškodnenie pre…
23.03.2024
Rozhovor. Slovenský venkov nikdy sounáležitost s Čechy necítil
Společný národ byla idea elit, říká historik Jan Rychlík
S profesorem Janem Rychlíkem, který právě teď o dějinách Slovenska vydává knihu, o českých četnících na Muráni, o Svaté říši římské, o Masarykově konceptu čechoslovakismu, trochu i o ko…
22.03.2024
V Prešove rokovali biskupi na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov
Gréckokatolícki biskupi sa v utorok 19. marca zišli na arcibiskupskom úrade v Prešove na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov. Zasadanie tohto zákonodarneho zboru sa uskutočnilo po dvoch rokoch, nakoľko po zrieknutí sa úradu prešovského arcibi…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ: Teper pidu do sklepu/obchodu i kupľu soj 0,7l zmyslu žyvota...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať