Volebný systém je dedičstvom Mečiara, neodráža pozíciu regiónov. Čo by prinieslo rozbitie jednotného obvodu.

23.04.2020


PREŠOV. Keď v roku 1998 prijala vtedajšia vládna moc nový volebný zákon, opozícia ho podrobila paľbe kritiky, že ho ušila na mieru Vladimírovi Mečiarovi.

Po voľbách sa Mečiar porúčal, dovtedajšia opozícia získala ústavnú väčšinu a zákon zmenila. No jeho hlavnú časť ponechala.

Kým do roku 1998 bolo Slovensko rozdelené na štyri volebné obvody (západ, východ, stred plus Bratislava), od „Mečiarovej“ novely je jednotným volebným obvodom. Na to už nikto nesiahol.

Viacerí odborníci tento jav kritizujú. V parlamente je nepomer medzi hlavným mestom a regiónmi, veď aj po posledných voľbách nemajú v NR SR len z Prešovského kraja žiadne zastúpenie okresy Bardejov, Svidník, Medzilaborce a Snina. O maďarskej menšine nehovoriac.

Mnohí poslanci sa do parlamentu môžu dostať vďaka vysokému miestu na kandidátke, čo podľa odborníkov napomáha partokracii.

Politológ: Uprednostňujú dvíhačov rúk
„Často tam kandidujú takí, ktorí síce pochádzajú z regiónov, ale majú v nich minimálne ukotvenie. Neboli by schopní uspieť ani v regionálnych či komunálnych voľbách a do parlamentu sa dostanú ľudia, ktorí v ňom za štyri roky nepovedia pomaly ani slovo. Sú tam preto, že ich nemá kto odkontrolovať, sú to dobrí dvíhači rúk a s regiónom ich nič nespája,“ hovorí politológ Tomáš Koziak, rektor Vysokej školy politických vied v Kutnej Hore.

Regionálnou politikou sa zaoberá už roky. Pripúšťa, že zmena volebného zákona nie je pre politikov téma, hoci „doba je zrelá na zmenu“.

Preto si myslí, že keď sa „búcha na dvere“, možno sa otvoria.

„Istá šanca tu je. Pred voľbami boli všetky politické strany, okrem SaS, k tejto téme minimálne otvorené.“

Murajda: Po voľbách sa táto téma pre strany končí
Zmenu zákona by privítal aj Matúš Murajda, prešovský podnikateľ a honorárny konzul Holandského kráľovstva na Slovensku.

„Mečiarovi zachutila moc a snažil sa vymyslieť systém, aby sa pri nej zakopal a nikto ho odtiaľ nedostal. Preto vymyslel volebný zákon, ktorý platí. Žiaľ, tí, ktorí prišli po ňom, to nezmenili,“ vracia sa do minulosti.

Nová vládna garnitúra vtedy tvrdila, že má iné starosti.

„Nebol problém to vtedy zmeniť, mali ústavnú väčšinu. Aj teraz si to strany dávali do programov. Cítia, že treba niečo zmeniť, ale len čo sa dostanú do parlamentu, téma sa pre všetkých končí. Lebo tento systém im vyhovuje.“

Podľa jeho slov sa demokracia začala postupne obracať v prospech oligarchov, pričom niektorí začali hovoriť o oligarchickej partokracii.

„Za tie roky sa vypestoval prísny stranícky centralizmus,“ tvrdí Murajda s tým, že mnohí poslanci, ak sa chcú pohybovať v politike, musia počúvať predsedu strany.

Preto podľa neho má dnes Slovensko strany so silnými predsedami, ktorí si určujú kandidátku.

„Dajú si tam pätnásť lojálnych kandidátov, nejaké smeti sa hodia do regiónov, na nezvoliteľné miesta, a z toho sú tie štatistiky, koľko ľudí trvalo žijúcich v Bratislave je v parlamente. Koľkí sa stanú poslancami a už sa nikdy do regiónu nevrátia? Potom sa čudujeme, že Slovensko sa vyvíja disproporčne,“ vraví.

„Ako to zmeniť? Základ je volebný systém. Treba vrátiť vládu ľuďom a to sa dá tak, že ju posunieme do regiónov.“

Hoci terajšie delenie žúp nepovažuje Murajda za úplne šťastné, vedel by si predstaviť napríklad volebné obvody podľa krajov.

Na rozdiel od Holandska je podľa jeho slov Slovensko „rozťahané“, má položené hlavné miesto v kúte republiky, rozličnú religióznu i národnostnú štruktúru.

Kaliňák: Mečiarov dar sme stále nevrátili
Jedným z najväčších kritikov súčasného stavu je Michal Kaliňák. Hovorca Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) je hlasom občianskej iniciatívy Parlament regiónov.

Pripúšťa, že je to ťažká téma, ktorej podľa prieskumu rozumie len 12 percent voličov, čo je i hlavný dôvod, prečo sa jej nevenujú politici. Navyše ich táto téma dráždi.

„Mečiar nám dal dar a my sme ho nedokázali za vyše dvadsať rokov vrátiť,“ hovorí.

Prečo nie sú témou také envirozáťaže
Keď už si Slovensko nastavilo vyššie územné celky, malo by tak podľa jeho slov rozdeliť aj volebné obvody.

„Aby bolo toľko volebných obvodov, koľko krajov. Úmyselne nehovorím osem. Druhá vec, čo by nám pomohla, je to, aby súčasťou vyšších územných celkov boli krajské úrady. Sme jediná krajina na svete spomedzi štandardných demokracií, kde na krajskej úrovni nemá štát právnu subjektivitu.“

Vie si predstaviť, že by boli zriadené centrá zdieľaných služieb na malých obciach, okresné mestá by získali pôsobnosť okresných úradov a župy krajské kompetencie.

„A tu sa začne to, čo od novinárov chceme, reálna kontrola na krajskej úrovni. Od politikov reálna agenda. Od investorov a tripartity chladnokrvné čísla a dáta,“ vraví Kaliňák s tým, že tlak by spravili poslanci zvolení z kraja, na ktorých by bol tlak z regiónu.

Takto by sa napríklad téma envirozáťaží ihneď stala témou, kým dnes je na okraji záujmu.

Preto roky nikto poriadne nerieši trebárs také odkalisko Poša vo Vranovskom okrese.

Vyskytnú sa v NR SR, aj keď ich nikto nevolil
Kaliňák zároveň tvrdí, že do parlamentu sa pri dnešnom zákone dostávajú aj takí, čo reálne získali iba niekoľko desiatok prednostných hlasov.

„Ich tam fakt nikto nezvolil, oni sa tam vyskytli,“ podotýka.

Poukázal na príklad z roku 2010, kedy mala 150-členná Národná rada SR 71 zo 150 poslancov z Bratislavského kraja.

„Prečo z toho vycúvať? Aby sme sami sebe dopriali to najlepšie, aby politika bola reálna a profesionálna činnosť. So všetkým, čo k tomu patrí,“ hovorí s tým, že „politické strany nie sú spôsobilé, nefungujú a neplnia spoločenské funkcie“.

Často fungujú len na centrálnej úrovni a mnohé nedokázali ani zaplniť okrskové volebné komisie.

„Hovoríme o pomernom systéme, nikto nespochybňuje zmysel strán. Akurát to, že nefungujú tak, ako by mali,“ tvrdí Kaliňák.

Strany sa do zmien hrnúť nebudú
„Strany fungujú na základe veľkého centralizmu. Takto to funguje aj na kandidátkach. Pár aktívnych poslancov, ostatní sa vezú a ich činnosť je redukovaná na dvíhanie rúk,“ súhlasí politológ Tomáš Koziak.

„Stranám to vyhovuje. Jednak preto, že je jednoduchšie riadiť stranu, ktorá necíti tlak z regionálnych štruktúr. Prečo by mal nejaký predseda počúvať regióny? V úzkom kruhu si určia líniu a v pohode, idú podľa toho. Budovať regionálne štruktúry je navyše nesmierne náročná záležitosť. Finančne i organizačne. Prečo by si pridávali ďalšiu robotu?“

Podľa Koziaka sa vrcholoví politici z centrál strán boja konkurencie z regiónov.

„Načo by bratislavské centrály potrebovali ľudí, ktorí majú podporu v regióne a sú v ňom silní? Prečo by ich tí mali vyzývať a komplikovať im život inými názormi, predstavami o fungovaní politickej strany či o programe? Preto im to vyhovuje a sú leniví, čo sa týka zmien.“

Preto ho prekvapilo, že sa rozbitie jedného volebného obvodu stalo pred voľbami témou, aj keď iba okrajovou.

„Je to istý signál, hoci nie dramatický. V minulosti o tom nechceli strany ani počuť, teraz to aspoň pripustili.“

Výhody jedného volebného obvodu
Každý z volebných modelov má svoje výhody i nevýhody. Tak je to aj pri jednom volebnom obvode.

Jeho zástancovia napríklad tvrdia, že Slovensko nie je veľká krajina, k regionálnym voľbám nechodí toľko ľudí, strany môžu vygenerovať odborných poslancov, ktorí by nemuseli uspieť proti populistom.

V čom vidia výhody jedného volebného obvodu jeho kritici?

„Pred 4 rokmi som povedal, že výhoda je predvídateľnosť politickej situácie. Ale ani to už neplatí. V parlamente môže byť x novotvarov, u ktorých vieme predpokladať správanie ich lídrov, ale nevieme, akí ľudia sa tam vyskytli vďaka dobrému miestu na kandidátke. Takže neviem,“ uvádza Kaliňák.

Podľa Koziaka je výhodou jedného volebného obvodu proporčnosť. Ak by ich bolo viac, nikdy by nemali ideálnu veľkosť.

Vidí aj isté riziko.

„Nemáme záruku, že sa regióny nestanú baštami, v ktorých sa zabetónuje nejaká politická garnitúra. Vidíme to na niektorých dedinách, že je tam starosta a tí ľudia sa mu jednoducho podkladajú. Nemáme záruku, že takéto riziko sa do politickej praxe nedostane.“

Zdôrazňuje, že je to riziko, nie hrozba, a že výhody viacerých volebných obvodov jednoznačne prevažujú.

Deoligarchizácia
Podľa Kaliňáka by pre deoligarchizáciu krajiny okrem viacerých volebných obvodov pomohol aj zákon o lobingu, „o ktorý nikto nezakopol“.

Murajda tvrdí, že „korupcia sa ľahšie generuje pri súčasnom volebnom systéme“.

Bol by aj za zrušenie viacnásobných mandátov, keď je jeden človek naraz poslancom v miestnom, krajskom i národnom parlamente.

Z hľadiska legislatívy je najjednoduchšie rozdeliť jeden obvod do viacerých.

„Osem krajov kopíruje to, čo máme. Nemusíme byť s nimi spokojní, ale sú. Možno by to spôsobilo aj to, že ľudia by si mohli začať na tie kraje zvykať,“ mieni Koziak a zdôrazňuje: „Potrebujeme dostať do parlamentu takých poslancov, ktorí sú z regiónu, rozumejú mu a ktorí sú v ňom zvoliteľní vzhľadom na ich činnosť, zásluhy a známosť.“

MICHAL FRANK

Zdroj:
https://presov.korzar.sme.sk/c/22380443/volebny-system-je-dedicstvom-meciara-neodraza-poziciu-regionov.html

Foto:
Diskusia - zľava Matúš Murajda, Tomáš Koziak, Michal Kaliňák, Michal Frank
Zdroj: Mária Dudová-Bašistová

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

DUCHOVNÉ STRETNUTIE NA TÉMU “LADOMIRSKE MNÍŠSTVO” 

V nedeľu víťazstva pravoslávia sa uskutočnilo s požehnaním Jeho Blaženosti Rastislava arcibiskupa prešovského a metropolitu českých krajín a Slovenska duchovné stretnutie mládeže a veriacich na tému “Ladomirske mníšstvo” v chráme sv. archanjela …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

Ako dopadli voľby v Prešovskom kraji

Pellegrini získal v Prešovskom kraji o 35-tisíc hlasov viac hlasov než minule Čaputová V Harabinovom okrese vyhral Korčok. PREŠOV. V minulých prezidentských voľbách dostala v Prešovskom kraji v prvom kole najviac hlasov Zuzana Čaputová, kr…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Moskva žiada Berlín, aby uznal blokádu Leningradu za genocídu

Chce aj peniaze Ruská diplomacia žiada Nemecko, aby uznalo 900-dňové obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny za genocídu. V pondelok ho k tomu vyzvala v diplomatickej nóte, v ktorej zároveň požaduje od Berlína ďalšie odškodnenie pre…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Rozhovor. Slovenský venkov nikdy sounáležitost s Čechy necítil

Společný národ byla idea elit, říká historik Jan Rychlík S profesorem Janem Rychlíkem, který právě teď o dějinách Slovenska vydává knihu, o českých četnících na Muráni, o Svaté říši římské, o Masarykově konceptu čechoslovakismu, trochu i o ko…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
22.03.2024

V Prešove rokovali biskupi na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov

Gréckokatolícki biskupi sa v utorok 19. marca zišli na arcibiskupskom úrade v Prešove na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov. Zasadanie tohto zákonodarneho zboru sa uskutočnilo po dvoch rokoch, nakoľko po zrieknutí sa úradu prešovského arcibi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Ujku Vasyľu što soj dumate o politiki?
-Stado vede rohatyj baran, zvinčok na karchu... Vivci suť peresvidčeny o ťim, že vin znať, de ich vede... Ale baran nyč inše ne choče, lem byty vpereďi - ne porošyť sja, travka sviža nepotoptana i vyber velykyj...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať