Vybrali sme len obrubníky pre lepšiu údržbu, hovorí o kauze vojnového cintorína starosta Ladomirovej

18.09.2022

 
Vraví, čo sa stalo aj čo si o kauze myslí.
 
Starosta obce Ladomirová v okrese Svidník VLADISLAV CUPER (nezávislý) vysvetľuje, čo vidí za „zničenými ruskými hrobmi“.
 
Vojnový cintorín padlých vojakov Ruskej cárskej armády z prvej svetovej vojny vybudovala obec v roku 2014. Boli ste pri tom?
 
- Robil sa za predchádzajúceho starostu. Som starostom šesť rokov, do funkcie som nastúpil v polovici minulého volebného obdobia po tom, ako bol bývalý štatutár obce právoplatne odsúdený a obci nechal miliónový dlh, ktorý doteraz splácame.
 
 
Na cintoríne sa postavila kaplnka, osadili sa drevené kríže. Okolo krížov boli betónové obrubníky zabetónované v zemi. Na cintorín prispel Prešovský samosprávny kraj, aj ruské veľvyslanectvo dalo nejaké peniaze. Neviem povedať, koľko presne. Na stránke obce by ste vtedy tento údaj hľadali márne, povinné zverejňovanie nebolo také, ako malo byť. Cintorín je pri hlavnej ceste.
 
Prečo ste sa rozhodli obrubníky odstrániť?
 
- Obrubníky boli okolo každého kríža. Obrubníky sa rozpadávali, bránili v bezproblémovej kosbe, zničili sme tam vari tri kosačky. Chlapi museli chodiť po hroboch a trávu kosiť krovinorezmi, medzi hrobmi boli medzery len čosi vyše dvadsať centimetrov, tam sa zase nedostal krovinorez.
 
Pravidelne dostávame a žiadame z rezortu vnútra dotáciu na údržbu vojnových cintorínov. V telefonickom rozhovore mi povedali, že pri nej máme postupovať podľa vlastného uváženia. Rozpadávajúce sa obrubníky sme teda vybrali pomocou minibagra, všetko sme pekne vyrovnali, cintorín je v poriadku.
 
Prečo ste sa chceli stretnúť s veľvyslancom Ruskej federácie na Slovensku?
 
- Ozval sa pravoslávnej cirkvi v obci. Keď som sa dozvedel, že bude v Ladomirovej, chcel som sa s ním stretnúť. Poprosil som správcu farnosti, aby ma na stretnutie zavolal. Predmetom nášho rozhovoru mal byť práve cintorín, ako by sme ho mohli obnoviť aj s prispením veľvyslanectva. Kríže i plot sú drevené, vplyvom počasia hnijú. Na stretnutie ma neprizvali.
 
Vo štvrtok som sa dočítal, že veľvyslanec tu bol a vydal stanovisko, čo sme urobili. Nič sme neurobili, len sme vybrali obrubníky, aby sa cintorín lepšie udržiaval.
 
Myslíte si, že kampaň „zničené hroby“, ktorá ide proti obci a vám, súvisí aj s vojnou na Ukrajine a šírením rôznych dezinformácií?
 
- Určite. Podľa mňa je za tým ruská propaganda, ktorá chce určitým spôsobom nabúrať vzťahy medzi ľuďmi v našej krajine. Listom, ktorý odošlem na ruské veľvyslanectvo, sa ohradzujem voči tomu, čo okolo cintorína rozpútali. Ich nezaujímal názor starostu obce, chceli len rozpútať kampaň.
 
Podľa fotografií zverejnených na internete bol s ruským veľvyslancom na mieste bývalý starosta, môj predchodca. Je čudné, prečo veľvyslanec nezavolal mňa ako štatutára obce a správcu cintorína, ale komunikoval s exstarostom.
 
Núka sa ďalší rozmer, súvisiaci s blížiacimi sa komunálnymi voľbami.
 
- Vidím v tom snahu o moju diskreditáciu. Kandidujem za KDH. Na post starostu kandiduje aj manželka exstarostu. Myslím si, že to bolo všetko dopredu pripravené.
 
Čelíte vyhrážkam a nenávistným komentárom. Obrátite sa na políciu?
 
- Dostal som množstvo mailov s nadávkami, vyhrážkami, že som debil, že sa o mňa postarajú, že ma zabijú a podobne. Podal som trestné oznámenie na polícii za nebezpečné vyhrážanie a šírenie dezinformácií. Okrem toho si ma polícia predvolala na podanie vysvetlenia ohľadom cintorína.
 
Vyjadrenie polície
„Okresné riaditeľstvo Policajného zboru vo Svidníku aktívne rieši situáciu ohľadom starostu obce Ladomirová, ktorému mali byť adresované vyhrážky voči jeho osobe. So starostom sme v aktívnom kontakte. Taktiež preverujeme údajné poškodenie hrobov vojakov padlých v I. sv. vojne na cintoríne v Ladomirovej. Keď to bude možné, poskytneme viac informácií,” informovala polícia.
 
Žilinku sa chcú pýtať na hoaxy
Potvrdzuje sa, že na zmenu na poste generálneho prokurátora bolo neskoro už včera, napísala na sociálnej sieti podpredsedníčka vlády a líderka strany Za ľudí Veronika Remišová.
 
Reagovala tak na status generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý napísal, že na vojnovom cintoríne v obci Ladomirová v Prešovskom kraji, kde sú pochovaní ruskí vojaci z 1. svetovej vojny, „neznámy páchateľ pristúpil k starostlivosti o stav hrobov hanebným a neakceptovateľným spôsobom”. Vo svojom statuse vychádzal generálny prokurátor z informácií zverejnených Veľvyslanectvom Ruska na Slovensku.
 
„Ruská propaganda si cez svojho veľvyslanca vymyslela, že niekto zneuctil hroby vojakov v obci Ladomirová. Starostovi obce sa teraz vyhrážajú, vec rieši polícia. Generálny prokurátor má chrániť občanov Slovenskej republiky, Maroš Žilinka namiesto toho zdieľa nebezpečný hoax nepriateľského štátu, pričom občanovi Slovenska chodia vyhrážky a hrozby,“ napísala Veronika Remišová s tým, že aj na tomto prípade vidíme, že svoju „funkciu nezvláda, mýli si výkon kompetencií s nebezpečnou proruskou politikou a oslabuje inštitúciu, ktorú má riadiť“.
 
V tejto súvislosti v piatok poslanec Národnej rady SR (NR SR) z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Andrej Stančík informoval, že bude iniciovať mimoriadny Zahraničný výbor NR SR.
 
Na výbore sa chce pýtať generálneho prokurátora Maroša Žilinku, prečo šíri v čase vojny hoaxy prezentované ruským veľvyslancom na Slovensku Igorom Bratčikovom.
 
Generálna prokuratúra SR v piatok reagovala, že orgány prokuratúry konajú v danej veci z úradnej povinnosti a vzhľadom na charakter a povahu podozrenia je potrebné objektívne prešetriť vec z hľadiska možného naplnenia skutkovej podstaty hanobenia miesta posledného odpočinku.
 
„Generálna prokuratúra SR sa ostro ohradzuje voči nepravdivým obvineniam zo šírenia proruskej propagandy a dôrazne odmieta podsúvanie politického naratívu, ktorý nemá nič spoločné s úradným postupom vyplývajúcim prokuratúre zo zákona," uviedla prokuratúra.
(sita)
 
Jana Otriová, redaktorka
 
zdroj:
 
Foto:
Hliadka v Ladomirovej. (zdroj: Polícia SR)

Aktuality

Zobraziť všetky
23.09.2022

Vmer Havryjil Beskyd (1929-2022)

Prodovžŷteľ slavnoho rusyňskoho rodu. Jak informovala rodyna, u četver’ 22-ho septembra 2022-ho roku dobylo serdce velykoho rusyňskoho rodoľuba Havryjila Beskyda. Vmer u vici 92 rokiv, lem maru dniv pered svojima narodenynamy. Havryjila Besk…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
22.09.2022

Zomrel Nick Holonyak (1928-2022)

Americký vynálezca, priekopník LED technológie, syn rusínskych prisťahovalcov  Nick Holonyak zomrel 18. septembra 2022 v Urbane, Illinois.  Profesor Urbana-Champaign University of Illinois mal 93 rokov. Holonyakovi sa pripisuje vývoj prve…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
21.09.2022

Smišok 15_2022

Ujko Vasyľ dostal smsku od kamarata z Ruska: -Teper u nas nastupyv moment, kiď pozŷvajuť všŷtkŷch z oblaka skakaty...!   ******* Fotosmišok: Paraska na Laborci. Vovk i kapusta zostaly na berehu... 
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
20.09.2022

Dějiny Rusínů (b)

SLOVANSKÉ OSÍDLENÍ A PŘÍCHOD MAĎARŮ DO KARPAT (6.-10. století) Období nazývané stěhování národů ukončily po pádu říše Hunů slovanské kmeny, které překročily Karpaty a vstoupily na území Horního Potisí. Osídlování střední Evropy slovanskými km…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
19.09.2022

Hudba a história ako médium dialógu

Medzinárodný hudobný festival Pontes 2022 vo Vihorlatskom múzeu v Humennom  Koncert svetových  populárnych melódií pod názvom Cesta okolo sveta za 80 dní v rámci 22. ročníka Medzinárodného hudobného festivalu PONTES 2022 - Mosty porozumenia  …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
18.09.2022

Historik o Ladomirovej: Cintorín nie je len ruský

Obrubníky boli nešťastné. Rusi reagovali neprimerane, hodnotí. Historik MARTIN DROBŇÁK je predsedom Klubu vojenskej histórie Beskydy. Takmer dvadsať rokov sa intenzívne venuje dejinám prvej svetovej vojny. Je autorom mnohých publikácií, ak…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Ujko Vasyľ:
-Mene až strjase, kiď soj podumam, že rik 2021-yj sja čitať jak 2020-et peršyj...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať