Vybrali sme len obrubníky pre lepšiu údržbu, hovorí o kauze vojnového cintorína starosta Ladomirovej

18.09.2022

 
Vraví, čo sa stalo aj čo si o kauze myslí.
 
Starosta obce Ladomirová v okrese Svidník VLADISLAV CUPER (nezávislý) vysvetľuje, čo vidí za „zničenými ruskými hrobmi“.
 
Vojnový cintorín padlých vojakov Ruskej cárskej armády z prvej svetovej vojny vybudovala obec v roku 2014. Boli ste pri tom?
 
- Robil sa za predchádzajúceho starostu. Som starostom šesť rokov, do funkcie som nastúpil v polovici minulého volebného obdobia po tom, ako bol bývalý štatutár obce právoplatne odsúdený a obci nechal miliónový dlh, ktorý doteraz splácame.
 
 
Na cintoríne sa postavila kaplnka, osadili sa drevené kríže. Okolo krížov boli betónové obrubníky zabetónované v zemi. Na cintorín prispel Prešovský samosprávny kraj, aj ruské veľvyslanectvo dalo nejaké peniaze. Neviem povedať, koľko presne. Na stránke obce by ste vtedy tento údaj hľadali márne, povinné zverejňovanie nebolo také, ako malo byť. Cintorín je pri hlavnej ceste.
 
Prečo ste sa rozhodli obrubníky odstrániť?
 
- Obrubníky boli okolo každého kríža. Obrubníky sa rozpadávali, bránili v bezproblémovej kosbe, zničili sme tam vari tri kosačky. Chlapi museli chodiť po hroboch a trávu kosiť krovinorezmi, medzi hrobmi boli medzery len čosi vyše dvadsať centimetrov, tam sa zase nedostal krovinorez.
 
Pravidelne dostávame a žiadame z rezortu vnútra dotáciu na údržbu vojnových cintorínov. V telefonickom rozhovore mi povedali, že pri nej máme postupovať podľa vlastného uváženia. Rozpadávajúce sa obrubníky sme teda vybrali pomocou minibagra, všetko sme pekne vyrovnali, cintorín je v poriadku.
 
Prečo ste sa chceli stretnúť s veľvyslancom Ruskej federácie na Slovensku?
 
- Ozval sa pravoslávnej cirkvi v obci. Keď som sa dozvedel, že bude v Ladomirovej, chcel som sa s ním stretnúť. Poprosil som správcu farnosti, aby ma na stretnutie zavolal. Predmetom nášho rozhovoru mal byť práve cintorín, ako by sme ho mohli obnoviť aj s prispením veľvyslanectva. Kríže i plot sú drevené, vplyvom počasia hnijú. Na stretnutie ma neprizvali.
 
Vo štvrtok som sa dočítal, že veľvyslanec tu bol a vydal stanovisko, čo sme urobili. Nič sme neurobili, len sme vybrali obrubníky, aby sa cintorín lepšie udržiaval.
 
Myslíte si, že kampaň „zničené hroby“, ktorá ide proti obci a vám, súvisí aj s vojnou na Ukrajine a šírením rôznych dezinformácií?
 
- Určite. Podľa mňa je za tým ruská propaganda, ktorá chce určitým spôsobom nabúrať vzťahy medzi ľuďmi v našej krajine. Listom, ktorý odošlem na ruské veľvyslanectvo, sa ohradzujem voči tomu, čo okolo cintorína rozpútali. Ich nezaujímal názor starostu obce, chceli len rozpútať kampaň.
 
Podľa fotografií zverejnených na internete bol s ruským veľvyslancom na mieste bývalý starosta, môj predchodca. Je čudné, prečo veľvyslanec nezavolal mňa ako štatutára obce a správcu cintorína, ale komunikoval s exstarostom.
 
Núka sa ďalší rozmer, súvisiaci s blížiacimi sa komunálnymi voľbami.
 
- Vidím v tom snahu o moju diskreditáciu. Kandidujem za KDH. Na post starostu kandiduje aj manželka exstarostu. Myslím si, že to bolo všetko dopredu pripravené.
 
Čelíte vyhrážkam a nenávistným komentárom. Obrátite sa na políciu?
 
- Dostal som množstvo mailov s nadávkami, vyhrážkami, že som debil, že sa o mňa postarajú, že ma zabijú a podobne. Podal som trestné oznámenie na polícii za nebezpečné vyhrážanie a šírenie dezinformácií. Okrem toho si ma polícia predvolala na podanie vysvetlenia ohľadom cintorína.
 
Vyjadrenie polície
„Okresné riaditeľstvo Policajného zboru vo Svidníku aktívne rieši situáciu ohľadom starostu obce Ladomirová, ktorému mali byť adresované vyhrážky voči jeho osobe. So starostom sme v aktívnom kontakte. Taktiež preverujeme údajné poškodenie hrobov vojakov padlých v I. sv. vojne na cintoríne v Ladomirovej. Keď to bude možné, poskytneme viac informácií,” informovala polícia.
 
Žilinku sa chcú pýtať na hoaxy
Potvrdzuje sa, že na zmenu na poste generálneho prokurátora bolo neskoro už včera, napísala na sociálnej sieti podpredsedníčka vlády a líderka strany Za ľudí Veronika Remišová.
 
Reagovala tak na status generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý napísal, že na vojnovom cintoríne v obci Ladomirová v Prešovskom kraji, kde sú pochovaní ruskí vojaci z 1. svetovej vojny, „neznámy páchateľ pristúpil k starostlivosti o stav hrobov hanebným a neakceptovateľným spôsobom”. Vo svojom statuse vychádzal generálny prokurátor z informácií zverejnených Veľvyslanectvom Ruska na Slovensku.
 
„Ruská propaganda si cez svojho veľvyslanca vymyslela, že niekto zneuctil hroby vojakov v obci Ladomirová. Starostovi obce sa teraz vyhrážajú, vec rieši polícia. Generálny prokurátor má chrániť občanov Slovenskej republiky, Maroš Žilinka namiesto toho zdieľa nebezpečný hoax nepriateľského štátu, pričom občanovi Slovenska chodia vyhrážky a hrozby,“ napísala Veronika Remišová s tým, že aj na tomto prípade vidíme, že svoju „funkciu nezvláda, mýli si výkon kompetencií s nebezpečnou proruskou politikou a oslabuje inštitúciu, ktorú má riadiť“.
 
V tejto súvislosti v piatok poslanec Národnej rady SR (NR SR) z hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Andrej Stančík informoval, že bude iniciovať mimoriadny Zahraničný výbor NR SR.
 
Na výbore sa chce pýtať generálneho prokurátora Maroša Žilinku, prečo šíri v čase vojny hoaxy prezentované ruským veľvyslancom na Slovensku Igorom Bratčikovom.
 
Generálna prokuratúra SR v piatok reagovala, že orgány prokuratúry konajú v danej veci z úradnej povinnosti a vzhľadom na charakter a povahu podozrenia je potrebné objektívne prešetriť vec z hľadiska možného naplnenia skutkovej podstaty hanobenia miesta posledného odpočinku.
 
„Generálna prokuratúra SR sa ostro ohradzuje voči nepravdivým obvineniam zo šírenia proruskej propagandy a dôrazne odmieta podsúvanie politického naratívu, ktorý nemá nič spoločné s úradným postupom vyplývajúcim prokuratúre zo zákona," uviedla prokuratúra.
(sita)
 
Jana Otriová, redaktorka
 
zdroj:
 
Foto:
Hliadka v Ladomirovej. (zdroj: Polícia SR)

Aktuality

Zobraziť všetky
15.09.2023

P.R. MAGOCSI: TRADÍCIA AUTONÓMIE NA KARPATSKEJ RUSI

MAGOCSI, Paul Robert. The Heritage of Autonomy in Carpathian Rus’. Historický časopis, 2017, 65, 1, pp. 79-97, Bratislava. Bи можете знайти статтю українською TYT: Традиція автономії на Карпатської Русі включаючи Закарпаття  Keď sa Soviets…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.09.2023

Rozhovor: Kto sú Rusíni?

Profesor Michal Šmigeľ je Rusín a týmto etnikom žijúcim na úpätí Karpát vo viacerých štátoch sa aj ako historik z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici zaoberá. Isté sympatie k Rusku pretrvávajú a časť Rusínov, ako aj Slovákov je podľa pr…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
13.09.2023

Koľkokrát chceli zabiť Jozefa Tisa

Koľko pokusov o atentát bolo na politika a neskôr aj prezidenta ľudáckeho štátu Jozefa Tisa? Podľa rôznych zdrojov minimálne päť. Vraj ho chceli zlikvidovať nacisti aj komunisti, Česi, Slováci, Nemci aj Rusi. Prečo sa žiadny pokus nevydaril, ba …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
12.09.2023

Ocenili najlepšie knihy PSK za rok 2022

Knihy roka 2022 Prešovského samosprávneho kraja (PSK) sú známe. Spoznali sme najlepšie tituly pre deti i pre dospelých, náučné publikácie aj víťazné literárne diela v hlasovaní verejnosti. V poradí 6. ročník krajskej knižnej súťaže vyvrcholil v …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
11.09.2023

Ivan Pop: ILLÉS-ILYÁSEVICS József

ILLÉS-ILYÁSEVICS József ( *10.11.1871 Chust, dnes Ukrajina - †19.1.1944 Budapešť, Maďarsko), právník, maďarský politik rusínského původu. Patřil k té časti rusínské inteligence, jež se ztotožnila s idejí maďarského politického národa a maďarského …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
10.09.2023

Posvätný obraz alebo len kultúrne dedičstvo

Fascinujúco komplikované dejiny Rubľovovej Trojice Ikona Trojice nikdy nebola zvlášť uctievaná v Ruskej pravoslávnej cirkvi. O jej popularitu sa pričinili najmä svetskí odborníci. Trojica od Andreja Rubľova je nepochybne najznámejšou ruskou …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ

Teta Paraska: Mij Vasyľ tak ťažko robyť, že soj ne čuje ňi ruky, ňi nohy, ňi parohy...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať