Zasidav menšŷnovŷj vŷbor. Menšŷnŷ s’a rychtujuť na perepys

30.07.2020


U vitorok 28-ho jula 2020-ho roku prochodylo v Bratislavi, u vladnim hoteli Bôrik, XXXVII. Zasidaňa Vŷboru pro narodnostnŷ menšŷnŷ i etničnŷ grupŷ, poradnoho organu Radŷ vladŷ Slovac’koj republikŷ pro ľuďskŷ prava, narodnostnŷ menšŷnŷ i rodovu rivnosť.

Choc’ druhe tohorične zasidaňa bŷlo naplanovane na skorišu datu, z pryčinŷ pandemiji s’a členove vŷboru nakonec’ zŷšly až kinc’om jula. Bŷlo to perše zasidaňa menšŷnovoho vŷboru od parlamentnŷch vŷboriv, kotrŷ prochodyly u februari toho roku, i tak s’a na zasidaňu hovorylo i o programovim vŷhološiňu vladŷ.

Zasidaňa členove vŷboru začaly mynutov tycha, kotrov oddaly česť Vladymirovy Dolynajovy, dovhodobomu členovy vŷboru, kotrŷj tragično vmer u subotu 25-ho jula.

Prioritŷ štatnoj spravŷ
Jak vže bŷlo spomjanuto, toto zasidaňa bŷlo peršŷm po parlamentnŷch vŷborach, z kotrŷch vŷnykla nova vlada i bŷlo schvalene nove Programove vŷhološiňa vladŷ. Vlada premjera Іgora Matoviča maje u svojim vŷhološiňu narodnostnŷ menšŷnŷ spomynanŷ u vece kapitolach.

Kľučovŷm pro menšŷnŷ, ku čomu s’a zavjazala vlada, je pryjaťa zakona o postavliňu narodnostnŷch menšŷn, kotrŷj Slovac’kij repubkici brakuje.

Vŷbor pro narodnostnŷ menšŷnŷ i etničnŷ grupŷ, v kotrim Rusyniv predstavľujuť Petro Medviď i Milan Jan Pilip, distav na zasidaňa k dispoziciji material pid nazvov Prioritŷ štatnoj spravŷ reflektujuči Programove vŷhološiňa vladŷ Slovac’koj republikŷ na rokŷ 2020 – 2024 v odnošiňu ku členam narodnostnŷch menšŷn. Tot material peredložŷv upovnomočenŷj vladŷ Slovac’koj republikŷ pro narodnostnŷ menšŷnŷ Laslo Bukovskŷj, kotrŷj je jednočasno i predsedom vŷboru.

Členove vŷboru vz’aly do vidoma peredkladanŷj material i jednočasno vŷrazyly spokijnosť z tŷm, že vlada choče pryjaty menšŷnovŷj zakon, kotrŷj bŷ mih vŷrišŷty mnoho menšŷnovŷch sprav.

Vŷbor uznesiňom požadav členiv vŷboru komorŷ za centralnŷ organŷ štatnoj spravŷ povnyty zadači Programovoho vŷhološiňa vladŷ, kotrŷ dotuľajuť s’a členiv narodnostnŷch menšŷn participativnŷm sposobom, za učasty Vŷboru pro narodnostnŷ menšŷnŷ i etničnŷ grupŷ, i jednočasno požadav o regularne informovaňa o povniňu predmetnŷch zadač

Keďže s’a v ramkach ramkach diskusiji ku tomu punktu odkrŷla i tema reorganizaciji na Ministerstvi kulturŷ Slovac’koj republikŷ, kotra s’a dotuľať i inštitucionalnoho zabezpečiňa kulturŷ narodnostnŷch menšŷn, vŷbor vŷrazyv obavŷ z tŷma zminamy. Členove vŷboru požadaly v uznesiňu odpovidne inštitucionalne zabezpečiňa v ramkach organizačnoj štrukturŷ ministerstva, kotre bŷ ne ohrožovalo menšŷnovu kulturu.

Іnformaciji o dijalnosty narosdnostnŷch muzejiv
V ramkach vitorkovoho zasidaňa bŷv naplanovanŷj i punkt, v ramkach kotroho s’a malo informovaty i vŷročnŷch spravach i dijalnosty narodnostnŷch muzejiv na Slovakiji za rik 2019. Material ku tomu punktu bŷv členam vŷboru zahnanŷj tak samo išči pered zasidaňom.

Ku diskusiji odnosno toho punktu vlastno any ne dišlo. Choc’ punkt o narodnostnŷch muzejach bŷv u programi, Slovac’kŷj narodnŷj muzej ne poslav svoho predstavyteľa, z kotrŷm bŷ o predmetnim materiali bŷlo mož diskutovaty, a informaciju pročitav lem robitnyk Ministerstva kulturŷ, kotrŷj tŷm bŷv povirenŷj.

Predstavyteli Rusyniv maly voprosŷ ku tomu punktu, keďže dodnes’ ne je zname, što s’a planuje z budovov Slovac’koho narodnoho muzeju – Muzeju rusyňskoj kulturŷ, ci buduť hrošŷ na jij perebudovaňa abo s’a bude hľadaty inša alternativa, abo ci Slovac’kŷj narodnŷj muzej rachuje z materialnŷm zabezpečiňom rusyňskoho muzeju, kotrŷj realno ne maje any avtomobil  potrebnŷj pro terennu robotu – badaňa muzeju.

Keďže na vŷbori ne brav učasť kompetentnŷj čolovik, členam vŷboru za rusyňsku menšŷnu bŷlo rekomendovano daty totŷ voprosŷ pr’amo na generalnŷj dyrektorijat SNM.

Fond mav problemŷ vďaka pandemiji
Na zasidaňu vrav učasť i dyrektor Fondu na pidporu kulturŷ narodnostnŷch menšŷn Norbert Molnar. Tot informovav o dijalnosty fondu v roci 2020.

Jak poviv, dijalnosť fondu bŷla obmedžena pandemijov – try fachovŷ radŷ ne styhly zasidaty i tak s’a jich zasidaňa z marcovoho terminu perenesly až na piznišŷ datŷ i prochodyly lem onlajn. Fond i joho robitnycy, choc’ v ramkach home office, prodovžovaly dale u svojij roboti, no obmedženo. Problemŷ bŷly i z inšŷma ur’adamy, od kotrŷch fond ku vŷbavľovaňu projektiv potrebovav potverdžiňa.

Naperek tomu s’a peršŷ zmluvŷ začaly pidpysovaty v apriľu. Rusyňska narodnostna manšŷna maje na rik 2020 142 pidporenŷch projektiv. 67 zmluv uže bŷlo pidpysanŷch i vŷplačenŷch bŷlo ponad 271 tis’ač evr.

Jak molnar informovav, projektŷ za 2020-ŷj rik bude mož z pryčinŷ pandemiji realizovaty až do 31-ho marca 2021-ho roku. V mis’aci maj  toho roku dišlo i ku novelizaciji zakona o fondi. Žadateli po novomu ne buduť musyty peredkladaty dokument o tim, že s’a odnosno nych ne vede daňovŷj ekzekučnŷj proces, čim s’a zmenšuje bjurokracija.

Jak Molnar informovav, vŷzvŷ na rik 2021 bŷ moly bŷty publikovanŷ vže u oktobri toho roku, čim bŷ s’a na skorišŷj termin perenesly i zasidaňa fachovŷch rad a uskorylo bŷ s’a v budučnosty i vŷplačaňa schvalenŷch projektiv.

Menšŷnŷ s’a rychtujuť na perepys
V ramkach dalšŷch punktiv vŷbor zanymav s’a napryklad informacijov o krokach na zabezpečiňa elektroničnŷch služeb v jazŷkach narodnostnŷch menšŷn, ci aktivitach Ur’adu upovnomočenoho pro narodnostnŷ menšŷnŷ v povjazaňu z pandemijov novoho tipu korona virusu. І totŷ aktivnosty potverdžujuť, že v ostatnich rokach s’a rozšŷr’uje dvojazŷčnosť i členove menšŷn vse vece možuť chosnovaty i v ur’adnim kontakti svij materyňskŷj jazŷk.

Okremov temov bŷla informacija o Perepysi naseliňa, domiv i kvarteliv 2021. Jak bŷlo povidžene na zasidaňu, uvaha s’a bude okrim toho, žebŷ zapysaty sobi hordo svoju narodnosť i materyňskŷj jazŷk, klasty i na to, žebŷ ľudy ne pidlehly dezinformačnŷm kampaňam, kotrŷ bŷ chotily spochŷbnoьovaty anonimitu zapysanŷch danŷch.

Perepys, kotrŷj bude prochodyty u februari i marci 2021-ho roku, bude peršŷj raz čisto elektroničnŷj i zapysanŷ danŷ buduť v momenti zapysaňa anonimizovanŷ, značiť, ne bude mož podľa danŷch pryradyty identitu osobŷ, kotra to zapysala.

V povjazaňu z kampaňov buduť oslovlenŷ i narodnostnŷ redakciji, kotrŷ bŷ maly prynesty informaciji o perepysi, upovnomočenŷj Laslo Bukovskŷj rychtuje i try podiji, kotrŷ bŷ maly pomoči pry kampani. Jednu z tŷch podij rychtuje Bukovskŷj vjedno iz Okruhlŷm stolom Rusyniv Sloveňska.

Jak poviv na zasidaňu Norbert Molnar, choc’ tot rik bŷla v ramkach grantovoj schemŷ priorita, žebŷ podavaty projektŷ ku kampani na perepys, na tot ciľ pryšlo lem malo projektiv. Dyrektor fondu poviv, že je odkrŷtŷj dumci, žebŷ na kampaň bŷlo mož žadaty hrošŷ i v grantach na 2021-im rik.

Žebŷ pidporyty kampaň, pered i po zasidaňu robitnycy Ur’adu upovnomočenoho robyly videa z členamy vŷboru za okremŷ menšŷnŷ, v kotrŷch oslovlenŷ bisidujuť, čom s’a holosyty ku svomu pochodžiňu. Videa bude ur’ad chosnovaty v ramkach svojoj kampani. Holovna kampaň bŷ mala prochodyty v januari i februari 2021-ho roku, žebŷ bŷla micna i cilena.

Rada RTVS ku narodnostnomu vŷsŷlaňu
Keďže s’a na menšŷnovim vŷbori regularno odkrŷvať i vopros vŷsŷlaňa pro narodnostnŷ menšŷnŷ v ramkach verejnopravnoho telerozhlasu – RTVS, upovnomočenŷj zorganizovav zasidaňa Radŷ RTVS ku narodnostnomu vŷsŷlaňu.

Toto zasidaňa bude prochydyty 20-ho avgusta i učasť na nij majuť maty predstavyteli maďar’skoj, romskoj, rusyňskoj i ukrajiňskoj narodnostnoj menšŷnŷ. Za rusyňsku menšŷnu bude braty na striči učasť Petro Medviď.

PETRO MEDVІĎ 

Žridlo:
https://www.lem.fm/zasidav-menshynovyj-vybor-menshyny-sya-rikhtuyut-na-perepis/

Aktuality

Zobraziť všetky
31.08.2020

PRED 100 ROKMI... (VII) 100. výročie spoločného štátu ČECHOSLOVÁKOV a RUSÍNOV. Začlenenie PODKARPATSKEJ RUSI do ČSR

Môže Vás tiež zaujímať:   MÚZEUM V KNIHÁCH Československý svet v Karpatoch     https://www.rusyn.sk/ceskoslovensky-svet-v-karpatech-ceskoslovensky-svet-v-karpatoch-cechoslovackyj-svit-v-karpatach/ Československý svet v Karpatoch 2   http…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
31.08.2020

Uchádzame sa o Vašu priazeň. 2% z Vašich daní pre aktívnych Rusínov

V roku 2019 sme aj vďaka Vašej podpore: - zaznamenali ďalšie životné príbehy Rusínov v rámci projektu ORAL HISTORY, - zorganizovali  Stretnutia pri... s premiérou vlastného dokumentárneho  filmu V osídlach veľmocí    (tento nás dokument odv…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
02.08.2020

Košice pred sto rokmi: Vytrimať, Čechoslováci sa vybíjajú, radila maďarská propaganda

Čo písali noviny kedysi. Letáky maďarskej propagandy Naši maďarskí spoluobčania či v ich žurnáloch, či už osobne, ustavične chlácholia nás, že v Maďarsku nepadne teraz už ani slovo o Slovensku, akoby sa Maďari boli už spriatelili s tou myšli…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
31.07.2020

PIESNE MÁRIE ČOKYNOVEJ Z UBLE 

V skanzene Vihorlatského múzea v Humennom zaznejú najstaršie rusínske pesničky  Vihorlatské múzeum v Humennom a partneri pozývajú širokú verejnosť na hudobný koncert ľudových piesní regionálnych folkloristov pod názvom Piesne Márie Čokynovej …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
29.07.2020

Výzva Úradu vlády SR adresovaná obciam 

Úrad vlády Slovenskej republiky si Vás v súlade s § 7a ods. 3 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 184/1999 Z. z.“) prostredníctvom Úradu splnomocnenca vlády SR pre n…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
28.07.2020

Zomrela herečka DAD Anna Simková

V utorok 28. júla vo veku 89 rokov navždy opustila dosky, čo znamenajú svet, bývalá členka činohry Divadla Alexandra Duchnoviča v Prešove Anna Simková. Narodila sa v Medzilaborciach. Svoj celý život venovala herectvu. Členkou činohry ešte v…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Teta Paraska: Laska - najlipša dieta, sex najlipšyj fitness. Kiď sja vam ne daryť schudnuty, tak vymiňte dietologo i trenera...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať