Zasidav vŷbor pro narodnostnŷ menšŷnŷ. Metodika perepysu zatľa ne je jasna 

Zasidav vŷbor pro narodnostnŷ menšŷnŷ. Metodika perepysu zatľa ne je jasna 
11.02.2019

8-ho februara 2019-ho roku prochodylo v bratislavskim vladnim hoteli Bôrik ChChChІІ. zasidaňa Vŷboru pro narodnostnŷ menšŷnŷ i etničnŷ grupŷ Radŷ vladŷ Slovac’koj republikŷ pro ľuďskŷ prava narodnostnŷ menšŷnŷ i rodovu rivnosť. Na zadidaňu braly učasť obydvomy r’adnŷ členove rusyňskoj narodnostnoj menšŷnŷ na Slovakiji – Petro Medviď i Milan Jan Pilip.
Členove 13-och na Slovakiji vŷznanŷch narodnostnŷch menšŷn bisidovaly o prohotovliňu ociňujučich sprav, kotrŷ dotuľajuť s’a kulturŷ, školstva i chosnovaňa jazŷkiv menšŷn za rokŷ 2017 i 2018, no zanymaly s’a i fungovaňom menšŷnovoho fondu ci stanom narodnostnoho vŷsŷlaňa u verejnopravnim teleradiju.

Pryhotovľujuť s’a ociňujuči spravŷ
Tot rik majuť pryhotovľovaty s’a ociňujuči spravŷ za rokŷ 2017 i 2018. Skoriše s’a spravŷ prohotovlovaly štorik, u 2017-im roci členove vŷboru schvalyly, že takŷ dokumentŷ starčiť robyty raz za dva rokŷ. Cilkovo ide o try ocinňuči spravŷ za každu narodnostnu menšŷnu: o pidpori kulturŷ narodnostnŷch menšŷn, o stani narodnostnoho školstva i o chosnovaňu jazŷkiv narodnostnŷch menšŷn.

Členove narodnostnoho vŷboru bŷly požadanŷ, žebŷ zahnaly do 5-ho februara mena nominantiv, kotrŷ buduť za jich menšŷnu spravŷ pysaty. Keďže na to zareagovaly lem štyry menšŷnŷ, termin proponovaňa kandidativ prodovžŷv s’a do 15-ho februara. Rusyňska narodnostna menšŷna dotrymala termin, kotrŷj vstanovyv Ur’ad upovnomočenoho vladŷ Slovac’koj republikŷ pro narodnostnŷ menšŷnŷ i vŷpracovaňa ociňujučich sprav rozdilyv medži try osobŷ. O pidpori kulturŷ narodnostnŷch menšŷn iz rusyňskoho pohľadu bude spravu robyty Petro Medviď, školstvo bude rišŷty Ľuba Kraľova i chosnovaňom rusyňskoho jazŷka bude zanymaty s’a Jan Lypyňskŷj. Spravŷ do kinc’a avgusta, naslidno buduť v jednim dokumenti, v kotrim buduť ociňovaňa všŷtkŷch menšŷn dovjedna, publikovanŷ. Proces pryhotovliňa dokumentiv je vstanovlenŷj na period od 1-ho maja do 31-ho avgusta.

Molnar: Fond može fungovaty skoriše
Na zasidaňu vŷboru brav učasť i dyrektor Fondu na pidporu kulturŷ narodnostnŷch menšŷn. Tot učastnŷch informovav o rezultatach robotŷ fondu za rik 2018, a tak samo o roboti v roci 2019.

Što dotuľať s’a 2018-ho roku z pohľadu rusyňskoj narodnostnoj menšŷnŷ, cilkovo bŷlo pidporenŷch 134 podanŷch projektiv, 23 projektiv pidporu od komisiji ne distalo. Ku kinc’u 2018-ho roku bŷlo pidpysanŷch 128 zmluv o projektach, 4-my žadateli odstupyly od realizaciji i dvi zmluvŷ ne bŷly pidpysanŷ z boku fondu. Molnar zvernuv uvahu na to, že zmluvŷ ne bŷly pidpysanŷ fondom po povtor’anŷch apelacijach na žadateľa, žebŷ dopovnyv dokumentŷ potribnŷ ku pidpysu i realizaciji projektu, no dopovniňa fond ne distav.

Dyrektor menšŷnovoho fondu dalše zvernuv uvahu predstavyteliv menšŷn, že už v mynuvšim tŷždňu zasidaly komisiji dakotrŷch menšŷn, kotrŷ ociňovaly podanŷ projektŷ na 2019-ŷj rik, rešta maje zasidaňa tot tŷždeň, vkľučno rusyňskoj. Vŷňatkom je bulharyska menšŷna, kotroj členka komis’iji abdikovala, i tak zasidaňa komisiji bude až po vŷbraťu novoho člena.

Tak samo prypomjanuv, že Fond na pidporu kulturŷ narodnostnŷch menšŷn maje tot rik vekšŷ financiji na administraciju, što umožnylo pryjaty dalšŷch robitnykiv. Vjedno z tŷm, že už v peršij polovyni februara zasidajuť komisiji Molnar maje nadiju, že peršŷ hrošŷ na projektŷ bŷ s’a tot rik mohly začaty vŷplačaty v misc’aci marec.

Predstavyteľ rusyňskoj narodnostnoj menšŷnŷ Petro Medviď apelovav na dyrektora fondu, žebŷ zmenšŷty riznŷ bjurokratičnŷ procesŷ v podavaňu i rozrachovaňu projektiv, što dotuľať s’a napryklad posŷlaňa riznŷch dokumentiv elektronično i fizično poštov. І dalšŷ menšŷnŷ reagovaly na riznŷ problemŷ pry podavaňu i rozrachovaňu projektiv. Na osnovi zhološenŷch problemiv bŷlo vŷrišeno, že predstavyteli menšŷn u vŷbori možuť do 15-ho februara zahnaty spysok problemiv, z kotrŷma s’a žadateli strityly. Molnar pryobic’av, že všŷtko, što ne bude v nezhodi zo zakonom o fondi i može polehšaty podavaňa i rozrachovaňa projektiv, fond bude namahaty s’a daty do praktiŷ.

Radio s’a stabilizovalo, z televizijov išči spokijnosť ne je
V ramkach programu zasidaňa bŷlo i podaňa informaciji o stani narodnostnoho vŷsŷlaňa v deržavnim Rozhlasi i televiziji Slovakiji (Rozhlas a televízia Slovenska – RTVS). Na vŷbori bŷv učastnŷj Attila Lovas, dyrektor Sekciji narodnostnoho vŷsŷlaňa RTVS.

Lovas na vŷbori povidomyv, že što dotuľať s’a radiovoho vŷsŷlaňa, zminŷ, kotrŷ s’a v nim zrobyly za ostatni rokŷ – što do konceptu programiv i časiv vŷsŷlaňa, prynesly svoji pozitivnŷ rezultatŷ. Totŷ argumentovav tŷm, že narodnostne vŷsŷlaňa s’a istorično peršŷraz distalo do mir’aň tzv. „piplmetriv“, značiť zvekšŷlo s’a čislo sluchačiv tak, že už to realno zaznačujuť i mir’aňa sluchanosty.

Na vopros Petra Medviďa, koly skinčiť „dočasnŷj stan“ pozastavliňa vŷrobŷ dramatičnŷch programiv pro rusyňske vŷsŷlaňa deržavnoho radija Lovas odpoviv, že v tim roci s’a rachuje z vŷrobov novŷch rusyňskŷch dramatičnŷch programiv, pokľa ne pryjde ku dajakŷm osnovnŷm zminam v RTVS. Bŷlo bŷ tomu tak peršŷraz za ostatnich  dva i piv roka.

Menšu spokijnosť vŷrazyv sam dyrektor narodnostnoj sekciji z vŷsŷlaňom v deržavnij televiziji, v kramkach čoho akcentovav na dva problemŷ. Po perše, že dovhŷ rokŷ s’a čas pro narodnostnŷ programŷ v televiziji ne zvekšŷv, i po druhe, že s’a dovhŷ rokŷ ne pererabľala koncepcija narodnostnŷch programiv. Tak samo Lovas pryznav, že pokľa v radiju podarylo s’a vže dos’ahnuty stan, že programŷ danoj narodnostnoj menšŷnŷ pryhotovľujuť ľudy, kotrŷ suť členamy toj menšŷnŷ, v televiziji taka situacija išči ne je na sto procent.

Naperek tŷm informacijam Attila Lovas dumať, že situacija s’a može v televiziji zminyty vže tot rik. Pomoči bŷ tomu malo zr’adžiňa treťoho okruhu verejnopravnoj televiziji, de bŷ s’a perenesly spravodajskŷ, publicističnŷ i športovŷ programŷ, što bŷ uvoľnylo velykŷj časovŷj prostor pro narodnostnŷ programŷ na druhim okruzi, de s’a vŷsŷlajuť i teper’. Tak samo učastnŷm poviv, že s’a pryhotovľujuť novŷ timŷ ľudej, kotrŷ buduť pryhotovľovaty narodnostnŷ programŷ v televiziji. V timach s’a už rachuje z tŷm, že jich buduť tvoryty členove okremŷch narodnostnŷch menšŷn.

Členove vŷboru za maďar’sku i rusyňsku menšŷnu znova apelovaly na rišiňa toho, že v časi, keď iduť riznŷ vŷznačnŷ športovŷ podiji, narodnostnŷ programŷ v radiju s’a buď perenesuť na inšŷ hodynŷ abo s’a ne vŷsŷlajuť, v televiziji s’a v tim časi ne vŷsŷlajuť nyjak, i že s’a narodnostnŷ programŷ v televiziji ne vŷsŷlajuť nyjak počas Roždestvennŷch svjat abo litnich vakacij. Lovas znova povtoryv, že i tot problem bŷ minimalno v televiziji mohlo vŷrišŷty naštartovaňa treťoho okruhu, o čim s’a vŷrišŷť tot rik.

Jaka bude metodika perepysu s’a išči ne znať
Členove vŷboru bŷly na zasidaňu informovanŷ i o problematici metodikŷ perepysu naseliňa u 2021-im roci. Jak informovala Alena Kotvanova iz Ur’adu upovnomočenoho vladŷ Slovac’koj republikŷ pro narodnostnŷ menšŷnŷ, robota ekspertnoj grupŷ, kotra mala totu temu rišŷty, bŷla zakinčena.

Prypomyname, že dakotrŷ predstavyteli deržavnŷch organiv proponujuť možlyvosť zapysovaňa sobi dvoch narodnostej, diskusiji vely s’a i na temu toho, ci s’a zvidaty na materyňskŷj jazŷk abo radše na inšŷ formulaciji tipu „jazŷk raňoho ditynstva“. Prytim členam vŷboru any raz ne bŷly pojasnenŷ žadnŷ konkretnŷ vŷhodŷ toho, što bŷ pryneslo to, že bŷ s’a po dovhim časi, koly bŷly totŷ voprosŷ vse vstanovlenŷ jednako, maly minyty i mohly tak zaprovadyty chaos v odpoviďach ľudej. Tak samo ne bŷlo členam konkretno pojasneno, što v prypadi dvojitoj narodnosty bude rišŷty o rezultatach – kotra narodnosť jakŷ bude maty čisla, što bude osnovne pry tim, žebŷ bŷv čolovik zapysanŷj ku konkretnij menšŷni. Proty takŷch zmin napered vŷstupalo vece členiv vŷboru iz riznŷch narodnostej, momentalno proty novŷch metod zistaly vŷstupaty lem predstavyteli serbskoj i rusyňskoj menšŷnŷ.

Ekspertna grupa, v kotrij bŷla za narodnostnŷ menšŷnŷ nominovana rusyňska novynar’ka Taňa Rundesova, podľa informacij, jakŷ distaly členove vŷboru, ne pryšla ku jednomu modelu metodikŷ, značiť ne zhodla s’a. І tak ne bude rekomendovaty jednu metodiku pro perepys u 2021-im roci. Grupa zrobyla svoji zakľučiňa, v kotrij suť try modelŷ toho jak i na jakŷ voprosŷ bŷ s’a u perepysi malo zvidaty. Tot dokument bude v najblyzšim časi publikovanŷj na storinkach Štatističnoho ur’adu Slovac’koj republikŷ, kotrŷj je gestorom. Jak raz tot ur’ad bude rišŷty, kotrŷj model metodikŷ s’a vŷbere, vin bude propoziciju zakona o metodici peredkladaty na vladu. Značiť, rišiňa toj temŷ zistalo už lem na Štatističnim ur’adi i tu treba prypomjanuty, že jak raz tot ur’ad bŷv na začatku diskusij proty metodŷ dvojitoj narodnosty. Jak bŷly členove vŷboru informovanŷ, ku propoziciji zakona bude išči proces prypomynkovaňa, do kotroho bude može na pravnim i informačnim protali Slov-Lex išči pysaty svoji propoziciji, kritikŷ i prypomynkŷ, jakŷ možuť bŷty zapracovanŷ do konečnoj verziji proponovanoho zakona.

Chosnovaňa jazŷkiv s’a zlipšŷlo, pryručnyk s’a pererabľať
Predseda vŷboru, kotrŷm je Laslo Bukovskŷj – upovnomočenŷj vladŷ Slovac’koj republikŷ pro narodnostnŷ menšŷnŷ, učastnŷch informovav o stani chosnovaňa jazŷkiv narodnostnŷch menšŷn na Slovakiji za rokŷ 2017 i 2018. Sprava za totŷ rokŷ robyla s’a na osnovi anketŷ, v kotrij bŷly oslovelnŷ organŷ deržavnoj spravŷ i samospravŷ. Cilkovo s’a chosnovaňa jazŷkiv za rezultatamy anketŷ zlipšŷlo.

Petro Medviď zvernuv uvahu na to, ci odpovidi na anketu bŷly perevirenŷ. Prypomjanuv fakt, že starostove dakotrŷch sel ne chotily daty tablici z rusyňskŷm označiňom nazvŷ sela, pizniše, po tysku iz boku deržavnŷch organiv tabličkŷ daly, no ne v kodofikovanij normi jazŷka – azbukov, a daly nazvŷ pysanŷ latynikov. To je protyzakonne. Bukovskŷj na zasidaňu zaproponovav okremu striču, de bŷ s’a tota tema obhovoryla i buduť s’a porivňovaty odpovidi z tŷch sel z realitov, na osnovi čoho s’a bude postupaty dale, žebŷ dišlo ku napravi.

Marija Prekop iz Ministerstva školstva, naukŷ, doslidžiňa i športu informovala členiv vŷboru o kiľkosty škol z navčalnŷm jazŷkom narodnostnoj menšŷnŷ i navčaňom jazŷka narodnostnoj menšŷnŷ za okremŷ menšŷnŷ.

Dalše vernula s’a ku problematici publikaciji, kotra bŷ mala služŷty učiteľam pro navčaňa ditej na osnovnŷch školach o narodnostnŷch menšŷnach pid nazvov Poznakomme s’a, narodnostnŷ menšŷnŷ (Zoznámme sa, národnostné menšiny). Proty obs’ahu ozvaly s’a predstavyteli Rusyniv, ale i Serbiv, Chorvativ ci Maďariv. Jak bŷly členove vŷboru informovanŷ, najproblematičniša časť pryručnyka, kotrov bŷlo vstupne slovo, bŷla z publikaciji vŷšmarena. Znova prochoďať upravŷ textiv i pered schvaľovaňom buduť členove vŷboru z obs’ahom poznakomlenŷ.

Predstavyteľ rusyňskoj narodnostnoj menšŷnŷ Milan Jan Pilip v punkti Rizne zvidav s’a i na situaciju v Slovac’kim narodnim muzeju – Muzeju rusyňskoj kulturŷ v Pr’jašovi. Keďže na zasidaňu ne bŷv nychto iz Slovac’koho narodnoho muzeju, upovnomočenŷj Laslo Bukovskŷj zaproponovav, že v tij spravi bude dalše angažovaty s’a sam i informaciji buduť členam vŷboru peredloženŷ.

Dalše zasidaňa narodnostnoho vŷboru je naplanovane na 15-ho maja 2019-ho roku.

PETRO MEDVІĎ

Žridlo:
http://www.lem.fm/zasidav-vyibor-pro-narodnostnyi-menshyinyi-metodika-perepisu-zatlya-ne-ye-yasna/?fbclid=IwAR2MiLHfFnH9GwICiGFX1rhP_jXlwtmuIf5lxNcerAdwCBIwfZM5FtaT0vw
LEM.FM (Lemkowyna, Poľsko)
Naspäť na aktuality