Zaspomínal na svoje gymnaziálne časy

17.06.2021


HUMENNÉ. Návštevy škôl po rokoch od ukončenia štúdia sú milou tradíciou študentov. Takto prišiel na svoje stredoškolské časy zaspomínať aj Štátny tajomník ministerstva do pravy a výstavy – Jaroslav Kmeť.

Gymnázium armádneho generála Ludvíka Svobodu ho privítalo vo štvrtok, 3. júna.

Ako si spomínate na svoje študentské časy? 
„Veľmi príjemne, rád spomínam na gymnaziálne časy učiteľov aj spolužiakov. Boli sme veľmi súdržný kolektív, pomáhali sme si, mali sme sa radi. Bolo to veľmi pekné obdobie, nie každý rád spomína na strednú školu, no ja mám len tie najlepšie spomienky.“ 

Spomínate si aj na svojich spolužiakov?
„Samozrejme, pravidelne chodím na stretávky. Myslím, že raz som sa nezúčastnil, keď som musel pracovne od cestovať do zahraničia, ale inak sa vždy snažím prísť. Chodím aj na stretávky zo základnej školy, v tomto som poctivý. Keď človek chodí na stretávky, vie ako sa spolužiakom darí a my gymnazisti sme v tomto smere boli naozaj silný ročník. Z mnohým mojich spolužiakov sa stali špičkoví lekári, vedci, uspeli v podnikaní a venujú sa tomu, čo ich napĺňa. Napríklad úspešný vedec a biológ Vladimír Wolf je môj spolužiak, sedeli sme spolu aj v lavici. Uspel v zahraničí, zastával pozície na mnohých špičkových univerzitách v Amerike, jeho dosah je teda medzinárodný a jeho kariéra je naozaj ukáž ková. Lekársku profesiu si z mojich spolužiakov vybrali aj Inka Staníková, Viktor Hreško, Kaťa Rosochová, Jaro Šudík, Beáta Meričková či Braňo Adamík. Stano Šanta je riaditeľ gymnázia v Prešove, Katka Lehocká je notárka, Rišo Karabin je humenský lekárnicky magnát (úsmev), Beáta Sninčáková zas kolegyňa z ministerstva financií. V podnikaní sa darí Ľube Cholujovej aj Rudolfovi Citrjakovi. Všetci sme boli absolventi 4.C, naša trieda učiteľka bola Marta Onuferová. Náš ročníkový spolužiak bol Igor Kozák, ktorý je uznávaný odborník v očnom lekárstve, momentálne pôsobí v Spojených Arabských Emirátoch.

To sú naozaj skvelé príklady absolventov gymnázia v Humennom.
Myslím, že každá alma mater je hrdá na svojich  úspešných študentov, pretože sú potvrdením kvality vzdelania, ktoré škola  poskytuje. Gymnázium v Humennom  je v tomto smere naozaj prvotriedna inštitúcia, naši profesori sa nám snažili  odovzdať čo najviac vedomostí. Štúdium nebolo vždy jednoduché, ale o to viac  sme boli pripravení na vysoké školy.“
 
Aký bol Váš najobľúbenejší predmet a naopak, ktorý ste mali rád najmenej?
„Vždy som som inklinoval k prírodným vedám. Mimoriadne ma bavila biológia, genetika. Naše zameranie bolo fyzikálno-matematické, v tej dobe sme si ešte museli vybrať ďalší predmet, ak by sme náhodou nepokračovali v štúdiu na vysokej škole, aby sme mali odborné vzdelanie. Ja som si vybral technickú chémiu. Chémia, fyzika, matematika biológia, všetky predmety som mal rád. Zároveň ma bavili aj jazyky. Tie sa mi aj zišli v praxi. Ruštinu doteraz ovládam perfektne, za čo ďakujem nášmu pánovi profesorovi Gavulovi, ktorý používal na tú dobu mnohé invenčné metódy. Napríklad sme museli čítať ruský Život a z článkov robiť referáty. Keď som prišiel na prvú hodinu ruštiny na vysokej škole v Nitre a prednášajúca ma vyvolala, aby som sa predstavil a povedal niečo o sebe, z úrovne mojej ruštiny bola taká prekvapená, že mi do indexu zapísala áčko a povedala, že už na hodiny nemusím chodiť. Nie nadarmo sa hovorí, že ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. Na gymnáziu nás tak „vycepovali“, že sme v mnohých smeroch vynikali nadpriemernými vedomosťami.“

Boli ste tzv. bifľoš?
„Ak sa tak volá jednotkár, tak asi áno. Učil som sa ako sa povie „na samé“, ale nestálo ma to veľa námahy Škola mi vždy išla, za čo vďačím svojej pamäti. Tú mám naozaj dobrú. Využívam ju aj ako štátny tajomník, lebo okrem toho, že rezort dopravy a výstavby je naozaj veľký a deje sa toho veľa, nikto ma len tak neprekvapí, keď niečo tvrdí a ja viem, že to nie je pravda. Dobrá pamäť je niekedy na nezaplatenie. (smiech).“

Vyviedli ste niekedy za gymnaziálnych čias nejakú neplechu?
„Samozrejme. Nešlo však o nič zásadné, bežné darebáctva dospievajúcich. Občas sme našich profesorov potrápili, ale nikdy sme neboli hrubí či agresívni. Učiteľov sme rešpektovali a boli sme k nim úctiví, a myslím si, že to by  študenti a žiaci mali aj vždy dodržiavať.“

Máte školský zážitok, na ktorý spomínate dodnes?
„Bolo ich veľa. Ako som hovoril, boli sme perfektní kolektív. Rád spomínam na naše koncoročné výlety, keď sme cestovali do Prahy alebo Bratislavy, čo bol na tú dobu ako výlet do zahraničia. Zemiakové brigády sú už legendárne. Chodili sme ako trieda tiež stanovať na Vinné a Domašu. Komu bolo lepšie ako vtedy nám (úsmev).“ 

Chceli ste vždy navštevovať gymnázium alebo ste mali v zálohe aj inú strednú školu?
„Museli som mať pripravenú aj alter natívu, ale na gymnázium ma vzali na základe prospechu, aj toho, že som sa zúčastnil na olympiádach, bez skúšok.“

Vedeli by ste porovnať vyučovanie počas Vašej mladosti a teraz?
„Mnohé veci boli pracnejšie. Nemohli sme si len tak niečo zadať do vyhľadá vača a do sekundy vedieť odpoveď. In formácie sme si museli vyhľadať v knihách, možno si viac namáhať hlavu.  Na druhej strane rýchla dostupnosť dát ponúka tie najaktuálnejšie informácie. Moderné technológie sú dobrý sluha, ale zlý pán. Najmä detí a mládež patria k rizikovej skupine. Je dôležité, aby ich rodičia vedeli koľko času trávia na mobile alebo počítači, na aké stránky chodia, či niekto nezneužije ich osobné údaje, nevymámi od nich chúlostivé informácie, fotky. Sú to vážne témy, o ktorých je dôležité sa rozprávať. Pred nástupom na ministerstvo dopravy a výstavby som bol digitálnym lídrom na úrade vicepremiéra, terajšom Ministerstve investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Aj týmito témami som
sa zaoberal.“ 

Prečo ste sa rozhodli navštíviť gymnázium po rokoch?
„Prijal som pozvanie pána profesora Kocáka, ktorý ako mladý učiteľ prišiel na gymnázium učiť informatiku, viedol počítačový krúžok. V tej dobe som sa začal zoznamovať s programovaním, už vtedy ma lákala oblasť IT. Dočkal som sa veľmi vrelého prijatia od pána riaditeľa, aj študentov. Okrem spomínania na moje stredoškolské časy sme diskutovali aj o koronakríze. Školy majú za sebou veľmi náročný rok, pan démia nikomu neprospela. V tomto smere majú u mňa všetci učitelia obdiv ako to bravúrne zvládli. Študentom prajem, aby bez problémov nabehli na režim a tešili sa z kolektívu spolužiakov, kam patria.“

(nikj)

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.04.2024

Pozvánka. RUSÍNSKÝ DEN v Lužickém semináři v Praze

Společnost přátel Lužice a Společnost přátel Podkarpatské Rusi vás zvou na RUSÍNSKÝ DEN v sobotu 20. 4. 2024 v Lužickém semináři v Praze. Na programu, který začíná v 10 hodin dopoledne, jsou přednášky, beseda, divadlo i ochutnávka tradi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
16.04.2024

Pozvánka na premiéru do DAD

Obsahové posolstvo inscenácie Romulus Veľký na javisku prešovského DAD je mrazivo aktuálne (Tlačová správa) Prešov, 16. apríla – S otázkami či sme ako ľudská civilizácia schopní nejakej obnovy alebo sme už len chaotické spoločenstvo prichá…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
15.04.2024

Vasyľovy Jaburovy uďilyly Zolotu medajlu PU

Jak informovav Іnštitut rusyňskoho jazŷka i kulturŷ Pr’ašivskoj univerzitŷ v Pr’ašovi (PU), v ponediľok 15-ho apriľa 2024-ho roku odbŷlo s’a svjatočne zasidaňa Akdemičnoj hromadŷ PU. V ramkach ňoho udiľovala s’a i najvŷsša nahoroda univerzitŷ…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.04.2024

Rozhovor. Kto bol prvý a najlepší Čechoslovák?

Keď je reč o československom odboji a o vzniku Československa, ako prví sa uvádzajú Masaryk, Štefánik, Beneš. No chýba ešte jedno kľúčové meno - novinár, literárny kritik, diplomat Bohdan Pavlů, dušou Slovák i Čech, osobnosť, na ktorú sa malo za…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
14.04.2024

Ruský zlatý poklad a čs. legionáři

Pár slov úvodem V posledních letech se v médiích čas od času objevují zprávy k otázce ruského zlatého pokladu, které jsou buď přímým obviněním, nebo naznačují, že snad jeho část v letech 1918-1920 měli ukradnout čs. legionáři. Většina těchto rů…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Rano dovho smotryť Paraska do zerkajla i nakonec hvaryť:
-Ne poznam ťa, ale ne bij sja, prymaľuju ťa dakus...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať