Zástanca ivermektínu Török: Ak ho niekto považuje za alternatívu k očkovaniu, tak šíri úplný blud

27.03.2021


Lekár Pavol Török hovorí, že jeho rozhovor pre časopis Zem a vek o covide aj ivermektíne je v poriadku, pretože sa s Rostasom rozprávali o vede a medicíne.

Pred dvoma mesiacmi pomohol košický anestéziológ Pavol Török naštartovať debaty o ivermketíne. Sociálnymi sieťami sa šíril jeho rozhovor pre TA3, v ktorom rozprával o úspešnej liečbe s využitím aj tohto, pôvodne protiparazitického lieku.

Na Pavla Töröka sa odvtedy odvoláva veľká časť zástancov ivermektínu. S jeho menom operujú aj politici ako Milan Mazurek či Ľuboš Blaha, ktorí presadzujú ivermektín na úkor očkovania.

Török v rozhovore pre Denník N opisuje svoj pohľad aj na tieto súvislosti. „Ak niekto dáva ivermektín do protikladu k očkovaniu, tak je to úplný blud,“ hovorí Török, ktorý je emeritným prednostom Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny vo Východoslovenskom ústave srdcových chorôb (VÚSCH).

Hovorí aj o tom, prečo si stojí za rozhovorom, ktorý poskytol šíriteľovi zdravotníckych neprávd Tiborovi Rostasovi.

Čo hovoríte na to, ako na Slovensku prebieha debata o ivermektíne?

Už x-krát som povedal, že ivermektín nie je všeliek. Nie som priaznivcom toho, keď sa ivermektín vyťahuje ako sólo liečivo, ktoré má zachrániť polovicu sveta. Podľa môjho názoru však môže do určitej miery znížiť úmrtnosť. No je potrebné hneď povedať, že pri pacientoch, ktorí majú covidové príznaky, sa používa celá škála najrôznejších liečiv a postupov. A do tejto farmakoterapie patrí aj ivermektín. Čím však nechcem tvrdiť, ani som nikdy netvrdil, že ivermektín je zázrak.

Takže podľa vás funguje, ale v kombinácii s inými liečivami?

Ivermektín je jedno z liečiv, ktoré v komplexe celej tej farmakoterapie vedie k tomu, že sa výsledky u pacientov zlepšujú. Pokiaľ hovorím konkrétne o našich pacientoch, ktorých máme na ventilátore, tak im podávame aj vysokodávkovaný celaskon, vysokodávkovaný vitamín D a ďalšie vitamíny. Pokiaľ je to potrebné, tak podávame aj antibiotiká alebo antikoagulanciá proti zrážaniu krvi. Do toho, samozrejme, je potrebné pripočítať aj zinok, selén a ďalšie drobné prvky, no a v neposlednom rade ivermektín. Takže hovorím, že ivermektín v kombinácii so všetkými tými látkami do určitej miery blokuje množenie vírusu v bunke, čo už potvrdili aj viaceré dostupné štúdie.

Aké máme dôkazy, že práve ivermektín zaberá? Pokiaľ vami spomínaná škála liečiv funguje, nefungovala by aj bez neho?

Pozrite sa, to nie sú len moje dôkazy. Vymieňame si informácie so skupinou amerických profesorov okolo svetoznámeho profesora Paula Marika a Pierra Koryho, ktorí sa združili pod iniciatívu FLCCC. Niektoré Marikove veci sme rozvinuli ešte pred tromi rokmi, keď o covide nikto nechyroval. Už vtedy sme pri iných ochoreniach aplikovali jeho metódy vysokodávkovaného celaskonu. Neskôr po rozsiahlych analýzach začali aj s ivermektínom. K farmakoterapeutickej liečbe covidu majú v súčasnosti už viac než tridsať publikácií, z toho sedemnásť prešlo aj oponentúrou.

A tieto štúdie dokazujú, že iveremektín ako súčasť liečby, má svoj zmysel. Poviem vám to ešte inak. Úmrtnosť ťažko chorých pacientov na covidovú pneumóniu sa pohybuje rádovo od štyridsať do sedemdesiat percent, možno aj viac. V našom Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb je to do dvadsať percent. S ivermektínom sme začali pracovať veľmi skoro, už pred pár mesiacmi. Žiadali si ho na vlastné riziko sami pacienti či ich príbuzní. Tak sme ho začali pridávať k liečbe. A čo je zaujímavé? Na iných pracoviskách strávi pacient na ventilátore dvanásť až dvadsaťjeden dní. U nás dokážeme pacienta odpojiť po siedmich dňoch.

O akej vzorke pacientov hovoríme?

Zatiaľ máme do štyridsať takýchto pacientov, podotýkam, všetko ventilovaných.

Všetkých štyridsať ste odpojili od ventilátora do siedmich dní?

Nie, nie, nie, vydržte. Náš ústav bol reprofilizovaný začiatkom januára, pretože infarkty, na ktoré sa primárne špecializujeme, chodili aj počas pandémie, takže sa potrebujeme venovať aj tým. Teraz však už máme aj samostatné covidové oddelenie, ktoré je hermeticky uzavreté. Na tomto oddelení liečime covidových pacientov jednak spomínaným „farmako-mixom“, ktorého súčasťou je aj ivermektín, a jednak ich umiestňujeme na našu vlastnú viachladinovú ventiláciu, ktorá je originálny slovenský vynález. No a spojením týchto dvoch faktorov, farmakoterapie a viachladinových ventilácií, sme došli k tomu, že máme úmrtnosť pod dvadsať percent. V niektorých týždňoch sa dokonca dostaneme pod desať percent. Pritom v susedných nemocniciach bola tá úmrtnosť oveľa, oveľa vyššia.

Pokiaľ pacient dostáva mix rôznych liečiv a navyše ho napojíte na špeciálny ventilátor, ako viete, že práve ivermektín má efekt?

Takto. Keď v decembri začali covidoví pacienti behať aj po našich oddeleniach, tak sa nakazili aj lekári a sestry. V januári si zadovážili ivermektín, ktorý brali, a znovu opakujem, ako súčasť komplexnej liečby. Na piaty deň boli negatívni. Kdežto tí, čo ivermektín nebrali, boli doma dva až tri týždne.

V tomto prípade hovoríme o akej vzorke?

To bola vzorka desať ľudí, pomerne malá vzorka. Pri tejto vzorke sa však efekt ivermektínu spolu s celaskonom, zinkom, selénom, vitamínmi a tak ďalej jasne prejavil. Tí, ktorí ivermektín nebrali, boli chorí podstatne dlhšie. To nás presvedčilo, že Korry a Marik zo skupiny FLCCC asi hovoria pravdu, a síce, že ten ivermektín je jeden z pomerne dôležitých faktorov.

Výstupy skupiny FLCCC časť odborníkov spochybňuje ako nedostatočne podložené. Napríklad bývalý hovorca českého ministerstva zdravotníctva a šéfredaktor Zdravotníckych novín Tomáš Cikrt nám povedal nasledovné: „V tom mixe látok je ťažké určiť, ktorá zložka je zodpovedná za prípadný účinok. Paul Marik sa sprofanoval už protokolom na liečbu sepsy. Veľmi intenzívne propagoval istý netradičný postup, ktorý následné štúdie vyvrátili.“

Poviem vám tak: podľa Marikovho protokolu, ktorý vymyslel na tú sepsu, sme začali postupovať pred niekoľkými rokmi. Rozdiel bol len v dávkovaní celaskonu. Začali sme používať vyššie dávky. Výsledkom bolo, že pri sepsách sme dosiahli výrazný pokles zápalových parametrov. Pacienti sa zo dňa na deň lepšili. Takže nemám dôvod neveriť ich protokolom.

Prečo sa podľa vás americký National Institutes of Health (NHI) alebo nemecký Kochov inštitút ivermektínom nezaoberajú?

Tieto inštitúcie majú väčšinou neutrálne vyjadrenia. Síce tvrdia, že ivermektín nefunguje, na druhej strane nezakazujú jeho používanie.

Európska lieková agentúra ho vyslovene neodporúča ako liek na covid.

Neodporúča, ale nezakazuje. Druhá vec je, že každý štát v oblasti zdravotníctva koná po svojom. A keďže pán bývalý minister Krajčí bol taký láskavý a podpísal výnimku pre použitie ivermektínu na obdobie pol roka, tak nám ho umožnil podávať. A to aj plánujeme robiť. Keď porovnám pracoviská, ktoré ešte pred dvoma mesiacmi ivermektín nepodávali a teraz ho podávajú ako súčasť komplexnej liečby, tak ich mortalita je dnes podstatne nižšia.

O akom inom pracovisku, okrem svojho, teraz hovoríte?

Hovorím o Krompachoch, kde pôsobí skúsený intenzivista doktor Zajac. Ten používa náš liečebný aj ventilačný protokol a prežívanie tamojších pacientov je v súčasnosti ďaleko vyššie.

Prečo ste doteraz neurobili riadnu klinickú štúdiu, ktorá by tieto účinky potvrdila?

S naším hlavným odborníkom sme rozoslali na viaceré pracoviská taký skúmavý materiál, v ktorom sme sa pýtali, ako liečia, ako ventilujú, či používajú ivermektín, či používajú zinok, selén a tak ďalej. Koľko si myslíte, že sa prihlásilo, že chce participovať na tej štúdii?

Nemám predstavu. 

Budete prekvapený: minimum. Všetci sú zahltení robotou a nikto nie je ochotný z toho času, čo mu zostáva, venovať nejakým štúdiám. Bohužiaľ sme na Slovensku. Keby nariadil minulý, súčasný alebo budúci minister, aby sa takéto údaje zbierali, tak by sme možno tú odpoveď poznali.

Len v rámci Košíc takú štúdiu urobiť nedokážete? 

Na takúto štúdiu potrebujete minimálne sedem až deväť pracovísk, kde sa točia covidoví pacienti. Keď sa pozriem na „dolnú“ košickú nemocnicu L. Pasteura, kde majú celé covidové oddelenia, tak oni nevládzu už teraz. A keby im niekto ešte povedal, aby počas dvanástich dní vypĺňali denne desať stĺpcov, tak mu zatnú sekerou do hlavy.

Niektorí kritici namietajú, že pokiaľ budeme robiť závery na základe anekdotických príbehov bez riadnych klinických štúdií, že to je návrat do medicíny 19. storočia. Čo by ste na to povedali?

Poviem len jedno: až dosiahnete u seba úmrtnosť pätnásť až dvadsať percent, tak potom príďte. A vysvetlite nám, ako dobre ste liečili. Jednoducho: tam, kde sa používa farmakoterapia po vzore Marik – Kory plus primeraná umelá ventilácia, tam pacienti prežívajú.

V Denníku N sme opísali príbeh 45-ročnej psychiatričky, ktorá zomrela na covid po prevoze do VÚSCH. Jej príbuzní žiadali o jej premiestnenie v ťažkom stave z Univerzitnej nemocnice zrejme aj pod vplyvom široko medializovaných informácií o vašich výsledkoch. Čo na to hovoríte?

K tomuto tragickému prípadu našej primárky psychiatrie môžem povedať len toľko, že potvrdzuje moje presvedčenie, že počas leta a skorej jesene sme neurobili všetko, čo sme mohli urobiť v edukácii lekárov pokiaľ ide o koronu aj jej terapie. Totiž: rozvoj covidovej infekcie nemusí zasiahnuť len pľúca, ale v mnohých prípadoch postupne zasiahne aj ďalšie orgány a nakoniec vedie k multiorgánovému zlyhaniu. Toto sa stalo aj pacientke, o ktorej hovoríme. A s takýmto multiorgánovým zlyhaním si, žiaľ, súčasná medicína nevie poradiť.

Vrátim sa k Inštitútu Roberta Kocha v Berlíne. Prečo Nemci, ktorým tiež zomierajú pacienti na covid, toto podľa vás nechápu a neliečia tak ako vy?

Neviem vám povedať, akou cestou idú Nemci, pretože ja roky spolupracujem s Američanmi. A tam fungujú kliniky, ktoré v súčasnosti experimentálne používajú aj ivermektín. Nemáme ani skúsenosť obvodných lekárov, ktorí pacientom schvaľujú ivermektín. Keď som sa rozprával s obvodnými lekármi, aj oni potvrdzujú, že kombinácia rôznych prvkov, vrátane ivermektínu, skracuje čas, počas ktorého sa pacientovi stav zhoršuje.

Koľko lekárov vám hovorilo také skúsenosti?

Rozprával som sa asi so šiestimi alebo siedmimi lekármi, ktorí hovorili, že podávajú farmakologickú modalitu aj s ivermektínom. Pred tým, keď ju nepodávali, časť ich pacientov končila v nemocnici. A teraz, keď ju podávajú, v nemocniciach končí výrazne menej. Takže zase: potrebovalo by to štúdiu. V súčasnosti nemáme štatistiky, ktoré by zahŕňali obdobie pred nasadzovaním ivermektínu a po.

V úvode som sa pýtal, čo hovoríte na debatu okolo ivermektínu. Niektorí politici či dezinformačné weby posúvajú túto tému do roviny, že ivermektín by sme si mali nasadzovať miesto očkovania. Čo na to hovoríte?

To považujem za úplný blud a to vám hovorím úplne na rovinu. V živote by som nepovedal niečo také, že berte ivermektín a už sa neočkujte. Toto ste odo mňa nemohli počuť. Keď si zoberieme, že komplexná farmakoterapia funguje, nesmie ísť v protiklade k očkovaniu. Mohla by však viesť k upokojeniu situácie, k tomu, aby sme lepšie zvládli obdobie, kým nebude spoločnosť zaočkovaná.

Očkovanie samotné je v poriadku, len ten nepokoj okolo očkovania je strašný, strašný. Videl som, ako sa bratranec snažil prihlásiť rodičov na očkovanie a to bola ako počítačová súťaž. Pritom je to informatik. Takže očkovať áno a ideálne, nech si každý vyberie vakcínu, ktorú chce.

Mimochodom: keď sa vás známi spýtajú na AstraZenecu, čo hovoríte?

Povedal by som, že pokiaľ máš veľmi vážne diagnózy, alebo si onkologický pacient náchylný na trombózu, tak si radšej daj Pfizera. Alebo, ak si z východu od Rusnákov a nechceš Pfizera, daj si Sputnika. V prípade Astry vychádzam zo skúseností niektorých západných krajín, že keď tam stopli očkovanie Astrou, tak asi mali nejaké podozrenie. U nás o takomto podozrení neviem. Napríklad kardiologických pacientov sa takéto podozrenie netýka, pretože tí bežne berú lieky na riedenie krvi, takže tam by sa ani pri očkovaní Astrou nemalo nič stať.

S vaším menom radi operujú politici ako Milan Mazurek alebo Ľuboš Blaha. Pri presadzovaní ivermektínu sa odvolávajú na docenta Töröka. Je to v poriadku?

Poviem vám asi tak: ani jedného ani druhého pána osobne nepoznám. A zvlášť, keď je reč o tom prvom menovanom, tak som ani nikdy nevyhľadával spoločnosť takýchto ľudí. Myslím si, že sa ani nestretneme na nejakej platforme, kde by sme si rozumeli. Niektoré ich vyjadrenia mi pripadajú vedecky smiešne a zvlášť v prípade toho prvého pána som videl, že vytrháva z mojich vyjadrení len to, čo sa mu hodí.

A toto ma vie mimoriadne naštvať, keď sa niečo vytrháva z kontextu. Pretože ešte raz: keď rozprávam o ivermektíne, tak rozprávam o celej farmakoterapii, do ktorej podľa môjho názoru patrí aj ivermektín. Nikdy som nepovedal niečo v zmysle, že keď ivermektín nezoberiete, tak zomriete, a keď ho zoberiete, tak prežijete.

Ešte by som sa vás rád spýtal na jedno meno: prečo ste si pozvali šéfredaktora mesačníka Zem a vek Tibora Rostasa a poskytli mu rozhovor?

Toto je dezinformácia, ja som si ho nepozval. On sa mi ozval, ten časopis ani nepoznám, redaktor ako redaktor. Správal sa slušne, mal normálne, veľmi fundované otázky, a ja som mu povedal to isté, čo vám: nepleťme do toho politiku a môžeme sa rozprávať. Rozhovor bol čisto vedecko-technický.

Čítali ste si niekedy časopis Zem a vek?

Po našom rozhovore som si ho pozrel. A viete čo? Ten článok o mne je napísaný dobre.

A ostatné články?

Čítal som dve čísla a povedal by som, že niektoré články sú celkom zaujímavé a potom sú tam články, pri ktorých by som diplomaticky povedal, že s nimi nemôžem súhlasiť. Nemusím súhlasiť ani s mnohými článkami vo vašich novinách a vy zas nemusíte súhlasiť s mojimi názormi.

Pri časopise Zem a vek som sa pristavil preto, lebo má „iné názory“ aj na medicínu. Rostas vystupoval 17. novembra s kotlebovcami na nedovolenom zhromaždení, kde ľuďom rozprával, že rúška sú globálny podvod. Z môjho pohľadu vám tento typ ľudí len vyrábal pacientov. 

Myslím, že v tom rozhovore som mu vysvetlil aj rúška. Rúška majú pomerne veľký zmysel. Keď zakašlete hoci aj v lese vo vetre a máte obyčajnú chrípku, tak tá chrípka vám odletí aj na stovky metrov. Prečo chirurg nosí rúško? Asi aby vám nenakašľal a nenapľul do rany. Z toho vyplýva, že ak je človek nakazený covidom a nevie o tom, tak má nosiť rúško, aby tie vírusy nelietali po celom Kauflande. Takže rúška by som v žiadnom prípade nerušil. V rúškach chodíme celý deň.

A čo respirátory?

Respirátor je také intenzívnejšie rúško. Môže robiť problém pri kardiakoch, pri astmatikoch, pri bronchytikoch a pri starých ľuďoch, ktorí majú problémy s dýchaním. V extrémnom prípade by im mohol stúpnuť kysličník uhličitý v krvi, čo nemusí byť vždy „easy“ vec. Ale pýtam sa aj „b“. Keď ide človek na nákup, koľko minút v tom musí vydržať? Pätnásť? To mi nepripadá tak veľa. Na ulici, keď nejde nikto, tak vám garantujem, že si ho dá pod nos.

Mali ste od kolegov nejaké ohlasy na ten rozhovor pre Zem a vek?

Väčšine kolegov je to „lautr“ jedno. Niektorí kolegovia, ktorí sú, povedal by som, až premotivovane pravicoví, mi zavolali, že prečo som sa fotil s Rostasom. Tak som sa ich pýtal, či si prečítali aj rozhovor. A hovorili, že rozhovor je dobrý. Takže pokiaľ som v tom rozhovore nepovedal nič protidemokratické alebo konšpiračné, čo odo mňa chcú? Aby ma niekto kritizoval, že sa odfotím s Putinom alebo Bidenom, podľa toho, ktorá strana sa na to pozerá, to teda pardon. Zatiaľ sme stále v demokratickej krajine.

Pavol Török (1949)
Vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Je emeritným prednostom Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny vo Východoslovenskom ústave srdcových chorôb (VÚSCH), v súčasnosti pôsobí hlavne ako pedagóg na univerzite. V spolupráci so spoločnosťou Chirana Stará Turá vyvinuli ventilátory pľúc fungujúce na trojúrovňovej a štvorúrovňovej výmene plynov (variabilným prietokom, tlakom, objemom a časom).

Vladimír Šnídl

Zdroj:
https://dennikn.sk/2326097/zastanca-ivermektinu-torok-ak-ho-niekto-povazuje-za-nahradu-ockovania-tak-siri-uplny-blud/?ref=suv

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2021

2% z Vašich daní. Uchádzame sa o Vašu priazeň

názov:  Združenie  inteligencie Rusínov  Slovenska právna  forma:  občianske  združenie IČO: 31 770 746 sídlo:  Pribišova 8,  841 05 Bratislava  bankové spojenie:  0011494077/0900  SLSP, a.s. IBAN: SK56 0900 0000 0000 1149 4077ň kontakt:  …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
13.04.2021

Klient stacionára: Musíme, chceme žiť...

Mobilný tím z Prešova lieta po celom východe, zaočkoval už aj seniorov blízko Ukrajiny NIŽNÁ SITNICA. Mobilný očkovací tím z Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana vyrazil v pondelok z Prešova už pred šiestou ráno, aby sa krátko po si…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
12.04.2021

Při návratu na Zem byl Gagarin v nebezpečí. Dělat nemohl nic, musel jen čekat

Přesně před šedesáti lety, 12. dubna 1961, se uskutečnil historický let Vostoku 1. Sovětský kosmonaut Jurij Gagarin se stal prvním člověkem ve vesmíru. Mise ale neproběhla zcela podle plánu. Autobus drkotal po betonové silnici a pomalu se blí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
08.04.2021

Narodnostnŷj vŷbor zasidav onlajn. Narodnostne vŷsŷlaňa sobi polipšŷť

V pjatnic’u 26-ho marca 2021-ho roku odbŷlo s’a spojene 39-te i 40-te zasidaňa Vŷboru pro narodnostnŷ menšŷnŷ i etničnŷ grupŷ Radŷ vladŷ Slovac’koj republikŷ pro ľuďskŷ prava, narodnostnŷ menšŷnŷ i rodovu rivnosť. Keďže v tim časi suť zaprova…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
08.04.2021

Kedy sa východniari dočkajú diaľnic? 

Diaľnica na Ukrajinu? Naša len pod Karpaty, poľská až do Kyjeva Mestám Košice a Prešov chýba málo a budú mať k dispozícii pohodlné obchvaty a s nimi lepšie pripojenie na diaľničnú sieť. V ich prospech hovorí tiež rebríček investičných pri…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
07.04.2021

Raději ruský Sputnik než čekat měsíce. Zájem Čechů o vakcínu je překvapivý

Podpora vakcíny Sputnik V je v Česku překvapivě vysoká. Pokud by jí úřady udělily výjimku, nechalo by si ji píchnout téměř čtyřicet sedm procent dotázaných, kteří dosud očkovací látku nedostali. Vyplývá to z dubnového průzkumu agentury STEM/MARK…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Vkazalo sja, že najstrašňišyj i najdykišyj kapitalizmus znajuť zrobyty byvšy komunysty.
Ony realizujuť tot model kapitalizmu, o kotrim jich učily na večernych školach marks-leňinizmu...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať