Žiadny kapor, ale kračun. Aké sú skutočné vianočné tradície

Žiadny kapor, ale kračun. Aké sú skutočné vianočné tradície
31.12.2018

Jedlo sa aj deväť chodov, no z každého tri hlty.

Vianočný stôl u nás, to je tradične kapustnica a vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom. Alebo nie?

Naše územie bolo agrárnou krajinou a v roľníckom prostredí boli ešte v prvej polovici 20. storočia ryby v štedrovečernej večeri vzácne. Ak boli, tak napríklad v polievke, ale rozhodne nie vypražené. Aj polievky na štedrovečernom stole boli oveľa rôznorodejšie než dnes.

„Tradičná štedrá večera musela byť bohatá, mala symbolizovať blahobyt rodiny a podľa náboženského vplyvu mala byť pôstna,“ približuje etnologička Rastislava Stoličná, ktorá sa špecializuje na kulinárnu kultúru.

Jedlá sa na štedrovečerný stôl pripravili tak, aby od neho už nikto nemusel počas večere vstávať, čo vzhľadom na množstvo chodov nebolo jednoduché.

Samotné pokrmy symbolizovali jednotlivé plodiny, ktoré hospodár očakával od budúcej úrody. „Aj najchudobnejšia rodina urobila všetko pre to, aby bolo čo najviac hrncov a misiek na stole.“

Kyseľ aj pupáčky
Katolíci a pravoslávni dodržiavali prísny tridsaťdňový adventný pôst, ktorý vrcholil práve na štedrú večeru. „Evanjelici už pomerne dávno upustili od pôstov, takže si aj na štedrú večeru dopriali napríklad klobásu v kapustnici alebo údené mäso,“ hovorí Stoličná.

Rímskokatolíci a pravoslávni sa však mohli mäsa a tukov najesť až po polnoci.

Hoci sa teda štedrovečerný stôl prehýbal pod množstvom jedál, bol zväčša pôstny a na ten dnešný sa veľmi nepodobal.

Na stole mali byť v prvom rade múčne produkty, lebo od obilnín boli gazdovstvá závislé.

„Chlieb, koláče, pečivo, rezance, na východnom Slovensku veľké plnené pirohy a robila sa tu aj kyslá polievka z múky nazývaná kyseľ. V Poľsku ju dodnes robia a dá sa kúpiť v obchodoch pod názvom žurek.“

Chlebový kvások sa povaril s vodou, dochutil kôprom, prípadne sa pridali sušené huby.

Po celom Slovensku sa pripravovali aj opekance, nazývané pupáčky, púčky, bobaľky či lokše.

Tieto kúsky pečeného cesta podobné buchtičkám sa zalievali horúcim mliekom, medom a posýpali sa makom, prípadne ich dochutili tvarohom.

Na stole nesmel chýbať východoslovenský rituálny koláč kračun, ktorý sa podobal bochníku chleba.

„Niekde ho robili len z chlebového cesta, inde ho trochu prilepšili mliekom a trochou cukru, ale nebol to koláč, ako si ho dnes predstavujeme,“ opisuje Stoličná.

„Do cesta zapiekli zrnká zo všetkých plodín, ktoré pestovali: raž, ovos, pohánku, ľan, konopu aj zopár červených plodov divej ruže, liečivé bylinky a do stredu dali malú fľaštičku, v ktorej bol med. Po upečení sa fľaštička vybrala a med sa užíval ako liečebný prostriedok,“ dodáva.

Toto staré slovenské pomenovanie pre zimný slnovrat sa vo viacerých slovanských jazykoch po príchode kresťanstva plynule rozšírilo aj na označovanie Vianoc.

Dodnes sa používa napríklad v srbčine, bulharčine, slovenských a ruských nárečiach, v rumunčine a z nášho územia ho prebrali aj Maďari v podobe „karacsóny“.

V niektorých domácnostiach upiekli aj štyri menšie kračunové bochníky, ktoré sa položili na rohy stola.

Pieklo sa viac než dnes, koláče totiž neboli určené len pre rodinu, ale aj pre koledníkov. Vianočné koláče sa často plnili makom, tvarohom alebo lekvárom.

„Veľmi typickým koláčom pre západné Slovensko bol štedrák: pláty kysnutého cesta sa prekladali rôznymi plnkami. Čím bol koláč vyšší, tým bol lepší. Podobne ako kračun mal symbolizovať, že všetko, čo je v koláči, si ľudia želajú mať na stole aj v budúcnosti.“

V okolí Trenčína podľa Stoličnej štedráky niektoré gazdiné dodnes pečú.

Najobradnejšie u Rusínov boli pirohy
Na stole mali byť aj jedlá z kapusty, zo sušených húb a strukovín. Okrem kapustnice a kyseľa sa teda robili na Vianoce aj iné polievky: fazuľová, šošovicová alebo bôbová, niekde podľa Stoličnej varili dokonca ovocnú polievku zo sušeného ovocia.

Na štedrovečernom stole bývali naraz aj dve rôzne polievky.

Nesmelo chýbať ani ovocie: jablká, hrušky, vo vinohradníckych oblastiach, ak vydržalo, aj hrozno. Podávalo sa aj sušené ovocie: slivky, jablká, lieskové a vlašské orechy.

Stolovníkov čakalo neuveriteľných deväť alebo sedem chodov. Nejedli z nich však veľa. V niektorých domácnostiach z každého iba tri hlty.

„Pri štedrej večeri fungovala mágia čísel. Trojka, sedmička i deviatky boli v našej kultúre vždy považované za magické čísla,“ vysvetľuje Stoličná.

Svoju úlohu však hralo aj to, že si ľudia nechávali rezervu. „Tridsať dní sa tešili na to, ako si po príchode z polnočnej omše dajú mäso, klobásky, jaternice, údené mäso z domácej zabíjačky.“

Deväť chodov na severnom Zemplíne, u Rusínov vyzeralo podľa Stoličnej napríklad takto: prvý chod pálenka, druhý kračun, z ktorého gazda každému kúsok odlomil. Po ňom každý dostal strúčik cesnaku ako symbol zdravia.

„Ako štvrtý chod sa podával chlieb s medom, aby sa zabezpečil pokojný rodinný život a bratská láska.

Piatym chodom bola zapravená fazuľa, ktorá podľa ľudovej viery dodávala telesnú silu. Šiestym chodom bola kapusta s hubami. Podľa ľudovej viery huby ako dar lesa podporovali vzrast a zaháňali starosti.“

Potom sa jedli najobradnejšie jedlá: pirohy plnené kapustou alebo makom. „Boli veľké ako dlaň, lebo mali symbolizovať budúcoročnú bohatú úrodu a tučnosť hospodárskych zvierat. Na konci večera sa pil var alebo slivčanka, čo bol vývar zo sušených sliviek, ku ktorému sa jedla kukuričná kaša.“ Deviatym, posledným chodom boli orechy a jablká.

Sedemchodová hostina v okolí Trenčína vyzerala zasa takto: ako prvý chod sa podávali oblátky s medom a čaj s rumom. Druhým chodom bola repová alebo hrachová polievka.

Nasledovala dusená kapusta so sušenými hríbmi a štvrtým chodom boli varené sušené hríby usmažené s vajíčkom. Potom sa jedli varené sušené slivky posypané makom. Šiestym chodom boli orechy a jablká a posledným koláče z kysnutého cesta.

Rozmanitá štedrovečerná gastronómia sa začala strácať až po druhej svetovej vojne a najmä v období socializmu, keď boli zrušené súkromné farmy.

„Od agrárnych obradov sa upúšťalo a ľudia z dedín sa inšpirovali meštianskou stravou, v ktorej bol zaužívaný vyprážaný kapor a zemiakový šalát,“ vysvetľuje Stoličná. Tradície sa darilo najdlhšie udržať na východe Slovenska.

Čo sa z tradičného menu zachovalo dodnes? Kapustnica so sušenými hubami, med, cesnak, alkohol, kapusta.

„Niekto si ešte možno robí šošovicovú polievku, tá evokovala u ľudí množstvo peňazí. A ešte sa pečú koláče, ale väčšinou skôr drobnejšie pečivo, len niekde ešte z kysnutého cesta makové, orechové, tvarohové či lekvárové záviny,“ dodáva Stoličná.

V čase adventu, ani na Štedrý deň sa pôst zväčša už nedodržiava. „Ani vyprážaný kapor, ani zemiakový šalát s majonézou nie sú príliš pôstne jedlá,“ uzatvára Stoličná.

ELA RYBÁROVÁ

Zdroj:
https://plus.sme.sk/c/22008285/zabudnite-na-vyprazaneho-kapra-vianocna-tradicia-je-kracun-kysel-ci-hriato.html?ref=tit

Foto:
Pupáčky či bobaľky (vpravo) sa robili po celom Slovensku. 
(zdroj: TASR)
www.rusyn.sk
Naspäť na aktuality