Žiadny národ nemal pri vzniku Československa absolútnu väčšinu, menšiny boli diskriminované

28.10.2018


Československo dalo Čechom a Slovákom prvý vlastný štát, Maďari, Nemci a Poliaci v ňom však nechceli byť. Hneď za hranicami vznikli ich národné štáty. Najmä v prípade Maďarov to bolo kruté: z väčšinového národa sa zrazu stali menšinou.

Prvá Československá republika vznikla ako národný štát Čechov a Slovákov. Exiloví zakladatelia presvedčili západné veľmoci, ktoré rozhodli o jej zrode, že pôjde na rozdiel od Rakúsko-Uhorska o stabilný štát s jedným výrazným vládnucim národom. Tvrdili, že síce budú v novom štáte žiť iné neslovanské menšiny, ich počet však nebude významný a bude ľahko zvládnuteľný.

Realita však bola podstatne odlišná. Žiadny národ nemal v prvej republike pri jej vzniku absolútnu väčšinu. Podľa sčítania v roku 1921 síce Čechoslováci spoločne tvorili 64,37 percenta obyvateľstva, to však bolo možné len vďaka fikcii jednotného československého národa.

V skutočnosti bolo Čechov iba asi 48 percent a Slovákov asi 16 percent obyvateľstva štátu. Príslušníkov nemeckej menšiny bolo viac ako Slovákov, hlásilo sa k nej skoro 23 percent obyvateľstva. Okrem toho žila v Československu početná maďarská (5,47 percenta), rusínska (3,39) a poľská menšina (0,56 percenta) . A samozrejme veľa Židov (1,33 percenta) a Rómov, ktorých skutočný počet sa však dal ťažko určiť – hlásili sa k iným národnostiam alebo ich sčítanie jednoducho nedokázalo podchytiť.

Nečudo, že sa štátu, ktorý údajne mal prekonať rozhárané pomery habsburskej monarchie, rýchlo začalo hovoriť „malé Rakúsko-Uhorsko“. 

O nás, bez nás
Vznik Československa mal jednoznačnú podporu iba u Čechov, Slováci boli v tejto otázke prinajmenšom rozpoltení a väčšina ostatných menšín vznik nového štátu jednoznačne odmietala.

Nemci, Maďari a Poliaci, ktorí mali za hranicami vlastné nové národné štáty, prežívali svoje začlenenie do Československa ako tragédiu a hlavne ako krivdu. Pre nich to bolo rozhodnutie „o nás, bez nás“, veľmoci im nedovolili uplatnenie princípu sebaurčenia, na základe ktorého si mohli Česi a Slováci založiť vlastný štát. V oblastiach obývaných menšinami sa československá moc musela presadiť silou a za cenu obetí na životoch.

Niektoré menšiny navyše ťažko prežívali svoj náhly pád do podriadeného postavenia. Platilo to najmä o Maďaroch, ktorí skutočne vládli v Uhorsku, zaostalejšej a menej demokratickej časti habsburského súštátia. V Česku a v takzvanej predlitavskej časti boli demokratickejšie pomery a štátna správa sa snažila vystupovať národnostne neutrálne.

Druhoradí
Medzivojnové Československo bolo demokratický štát, demokratickejší než všetci jeho susedia. Aj táto demokracia však mala svoje obmedzenia, a najviac sa to prejavovalo práve vo vzťahu k národnostiam.

Československo bolo z definície národným štátom a aj sa tak správalo. Vládnuci československý národ bol definovaný etnicky a jazykovo, nie politicky a na základe občianskeho princípu. Z toho nutne plynie, že každý, kto sa nehlásil k vládnucemu národu, mal automaticky druhoradé postavenie. Československo nedokázalo drvivej väčšine príslušníkov menšín ponúknuť nič, čo by to vyvážilo. Demokracia a dokonca ani to, že sa menšinové práva v Československu dodržiavali poctivejšie ako u jeho susedov, nestačili kompenzovať, že to nebol ich štát a ani sa tak netváril.

Menšiny boli v mnohých ohľadoch diskriminované politicky, jazykovo, kultúrne i ekonomicky. Prejavilo sa to napríklad vo volebnom systéme, nevýhodnom pre menšiny alebo v tom, že sa pri prideľovaní štátnych zákaziek uprednostňovali české a slovenské firmy.

Menšiny boli často a čiastočne právom podozrievané z nelojálnosti voči novému štátu. Ťažko im to však vytýkať, keďže išlo o štát, ktorého súčasťou sa stali proti svojej vôli a ktorý na nich tiež a priori hľadel ako na nepriateľov. Existovali samozrejme výnimky, napríklad Židia sa v Československu ocitli v lepších podmienkach, než aké mali v Uhorsku.

Vysídlenie
Problém menšín bol po vonkajšom ohrození a neriešenom česko-slovenskom vzťahu jedným z faktorov, ktoré viedli ku koncu prvej republiky.

Pri povojnovej obnove Československa považovali jeho vedúci politici odstránenie tejto potenciálnej hrozby pre existenciu štátu za ľahko riešiteľné – určite ľahšie než vzťah Čechov a Slovákov, ktorý sa opäť zamietol pod koberec.

Odstránenie problému sa chápalo doslovne ako kompletné vyhnanie/vysídlenie nemeckej a maďarskej menšiny.

Veľmoci súhlasili len s vysídlením Nemcov, u Maďarov povolili iba výmenu obyvateľstva. Teoreticky to malo znamenať, že môže Slovensko do Maďarska poslať toľko menšinových Maďarov, koľko sa k presídleniu na Slovensko prihlási Slovákov z Maďarska. Kým Slováci sa k výmene hlásili dobrovoľne, Maďari boli vysídľovaní proti svojej vôli. Skutočný počet Slovákov v Maďarsku však bol oveľa nižší než počet Maďarov na Slovensku, takže sa Československo touto cestou zbavilo iba asi 76-tisíc Maďarov výmenou za 59-tisíc Slovákov.

Na Slovensku tak zostávalo po výmene obyvateľstva ďalších asi pol milióna Maďarov, s ktorými si štát nevedel rady. Nepomohli brutálne kroky ako deportácia celých rodín do českého pohraničia ani takzvaná reslovakizácia. „Pri reslovakizácii išlo o prejav zúfalstva, snahu znížiť počet Maďarov aspoň štatisticky,“ hovorí historik Adam Hudek.

Maďari boli nútení formálne sa prihlásiť k slovenskej národnosti, aby opäť získali československé občianstvo, neprišli o živnosť či prácu a mohli uživiť rodiny. Väčšina z nich sa po zrušení reslovakizačných opatrení opäť prihlásila k maďarskej národnosti.

Dodnes problém
Maďarský problém prežil obdobie socializmu až do súčasnosti. Väčšinu tohto času bola menšina vystavená viac či menej intenzívnym vedomým snahám o asimiláciu, o obmedzenie menšinovej kultúry, školstva, jazykových a politických práv. Pre menšinu bola éra socializmu dobou dvojakého útlaku. Netrpela len pod totalitným štátom, ako každý jeho obyvateľ, na rozdiel od Slovákov bola vystavená aj špecifickému národnostnému útlaku. Dialo sa to v tichosti, oficiálne v komunistickom Československu žiadny menšinový problém neexistoval. Skutočnosť však okamžite vybublala na povrch pri každej kríze. V roku 1968 sa menšina aktivovala a snažila sa presadiť zákon o národnostných právach.

Slovenskí nacionalisti, ktorí bojovali za federalizáciu a práva Slovákov, zároveň uvoľnenie okamžite využili na to, aby sa obrátili proti Maďarom. Navrhovali protimaďarské zákony, organizovali výpravy na juh Slovenska, objavovali sa obvyklé heslá, ako „Maďari za Dunaj“ a „na Slovensku po slovensky“. Podobná situácia sa opakovala po novembri 1989.

Existencia maďarskej menšiny je dnes jedným z najnápadnejších dedičstiev prvej republiky na Slovensku – vrátane neschopnosti štátu fungovať na nadnárodnom občianskom princípe a brať menšiny ako rovnocenných občanov.

Rómovia
Okrem maďarskej zostala na Slovensku ešte jedna veľká menšina – Rómovia.

Za prvej republiky boli vystavení často dobre mienenej, ale necitlivej a občas až brutálnej snahe ich „scivilizovať“ a usadiť.

Za socializmu sa stali súčasťou veľkých sociálnych experimentov, sťahovali ich napríklad do vysídleného českého pohraničia. Štát im síce zaistil zamestnanie, nestaral sa však príliš o ich vzdelávanie, špecifické potreby a nepomáhal im dostatočne vymaniť sa z nevýhodného postavenia.

Až do roku 1989 Rómovia nedostali možnosť rozhodovať o vlastnom osude a nemali svoje moderné inštitúcie.

Podceňovanie rómskeho problému a malá ochota väčšinovej spoločnosti im skutočne pomôcť nie je priamo dedičstvom prvej republiky, nedokážeme ho však dobre riešiť rovnako, ako to nedokázala ani ona.

PETER MORVAY

Zdroj:
https://dennikn.sk/1257467/ziadny-narod-nemal-pri-vzniku-ceskoslovenska-absolutnu-vacsinu-mensiny-boli-diskriminovane/?ref=tema

Foto:
Národnostná mapa Slovenska a Podkarpatskej Rusi z piateho zväzku Československej vlastivedy z roku 1931. Dve tretiny obyvateľov ČSR sa v sčítaní prihlásili k československej národnosti, takmer štvrtina k nemeckej a viac ako päť percent k maďarskej národnosti. 
Reprofoto: Denník N

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

DUCHOVNÉ STRETNUTIE NA TÉMU “LADOMIRSKE MNÍŠSTVO” 

V nedeľu víťazstva pravoslávia sa uskutočnilo s požehnaním Jeho Blaženosti Rastislava arcibiskupa prešovského a metropolitu českých krajín a Slovenska duchovné stretnutie mládeže a veriacich na tému “Ladomirske mníšstvo” v chráme sv. archanjela …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

Ako dopadli voľby v Prešovskom kraji

Pellegrini získal v Prešovskom kraji o 35-tisíc hlasov viac hlasov než minule Čaputová V Harabinovom okrese vyhral Korčok. PREŠOV. V minulých prezidentských voľbách dostala v Prešovskom kraji v prvom kole najviac hlasov Zuzana Čaputová, kr…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Moskva žiada Berlín, aby uznal blokádu Leningradu za genocídu

Chce aj peniaze Ruská diplomacia žiada Nemecko, aby uznalo 900-dňové obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny za genocídu. V pondelok ho k tomu vyzvala v diplomatickej nóte, v ktorej zároveň požaduje od Berlína ďalšie odškodnenie pre…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Rozhovor. Slovenský venkov nikdy sounáležitost s Čechy necítil

Společný národ byla idea elit, říká historik Jan Rychlík S profesorem Janem Rychlíkem, který právě teď o dějinách Slovenska vydává knihu, o českých četnících na Muráni, o Svaté říši římské, o Masarykově konceptu čechoslovakismu, trochu i o ko…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
22.03.2024

V Prešove rokovali biskupi na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov

Gréckokatolícki biskupi sa v utorok 19. marca zišli na arcibiskupskom úrade v Prešove na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov. Zasadanie tohto zákonodarneho zboru sa uskutočnilo po dvoch rokoch, nakoľko po zrieknutí sa úradu prešovského arcibi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Poneďiľok rano. Šef sja zviduje Vasyľa:
-Mate červeny očy, huľaly ste cez vikend, pravda?
-Ňi, ta deby, za robotov jem doma plakav...
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať