Známy kňaz: Spasiteľa nahrádzajú šašovia v coca-colovej farbe

23.12.2021

Známy kňaz: Spasiteľa nahrádzajú šašovia v coca-colovej farbe. To je strašné

Smejú sa z neho, že Vianoce neznáša.

Preslávil ho film Osadné, v ktorom spolu so starostom z rovnomennej obce v Sninskom okrese putoval do Bruselu. Pravoslávny kňaz Peter Soroka je v službe už dve desaťročia. Aktívne propaguje jedinečnú kryptu vojakov z prvej svetovej vojny v miestnom pravoslávnom chráme, zasadzuje sa za jej zveľadenie a zviditeľnenie. Otvorene sa priznáva, že predvianočný zhon neznáša a vianočné filmy nepozerá. Na Narodenie Isusa Christa sa treba pripraviť pôstom telesne i duchovne, zdôrazňuje. Je presvedčený, že človeka nemožno nútiť do ničoho, ani do zbožnosti.

Čím je pre pravoslávnych veriacich dôležité predvianočné obdobie? Ako sa na Narodenie Spasiteľa pripravujete?
-Pripravujeme sa na Vianoce, lepšie povedané na Narodenie Christa, už od 28. novembra. Podľa juliánskeho kalendára slávime jeho Narodenie 7. januára. Štyridsať dní pred tým sa naň pripravujeme pôstom. Katolíci majú advent a prežívajú radosť z očakávania. Pravoslávni veriaci sa pred veľkou udalosťou postia, pripravujú telo a dušu na ňu pôstom. Prv, než dostal Mojžiš na hore Sinaj desať Božích prikázaní, postil sa štyridsať dní. Aj samotný Isus Christos predtým, ako začal verejne účinkovať, učiť, hlásať Božie slovo a robiť zázraky, tiež sa na púšti postil práve štyridsať dní. Pôst je na očistu duše a tela úplne ideálny. Ľudia pred sviatkami, veľkou oslavou alebo slávnosťou si zvyknú poupratovať byt či dom, poumývať okná, vyzdobiť ho a podobne. Príchod Boha na tento svet, ktorý prijal na seba ľudské telo, je pre nás jednou z najväčších udalostí roka. Nehovorím, že najväčšou, tým je v Pravoslávnej cirkvi Zmŕtvychvstanie Spasiteľa. Duchovný pôst sa nedá dostatočne zrealizovať bez telesného pôstu. Keď sa človek zdržiava telesne, môže sa postiť aj duchovne. Telesný pôst je prvý. Nekonzumujeme mäso, mliečne výrobky, ryba je dovolená len občas počas víkendov, viackrát týždenne sa môže pripravovať strava na oleji. V období pôstu sa z nás v podstate stávajú vegáni.

Ako vnímate komercializáciu sviatkov, naháňanie sa za darčekmi?
-Doma sa zo mňa smejú, že neznášam Vianoce, že som v protiklade s krásnymi vianočnými filmami v televízii. Ja sa na to nemôžem pozerať, ja Vianoce nemám rád, ale mám veľmi rád sviatok Narodenia Spasiteľa. Ale toto nemá nič alebo len veľmi málo spoločného s týmto sviatkom. Môj päťročný syn je teraz plný radosti a nadšenia z Vianoc. Keď mu poviem, že tu ide o narodenie Spasiteľa, málo mu to hovorí. Môžem smelo povedať, že Vianoce stratili svoj pôvodný význam - oslavu narodenia Spasiteľa. Málokto myslí na Boha, ktorý sa narodil. Ja počas Vianoc, kedy sú štátne sviatky, buď oddychujem doma alebo s kamarátom odchádzame z domu, keď sa dalo do zahraničia. V tomto období totiž máme voľnejšie, nemusíme toľko slúžiť. Radšej si niekde oddýchnem počas Vianoc, takzvaných sviatkov pokoja. Skutočne neviem, či je v predvianočnom období veľa pokoja. Som veľmi rád, že som pravoslávny a že máme juliánsky kalendár, pretože si neviem predstaviť, že by som počas tohto zhonu oslavoval sviatky s ostatnými podľa gregoriánskeho kalendára. Ale keď to všetko pominie, potom my naozaj v pokoji oslavujeme, že Boh zišiel na zem a prijal na seba ľudské telo. Som proti tomu, aby sme obmedzili narodenie Spasiteľa na dávanie si darčekov. Samozrejme, je krásne obdarovať človeka, však aj my sa obdarúvame a dávame si darčeky pod stromček. Podľa mňa by sme popri darčekoch mali viac myslieť na to, aby sme priniesli svoju čistú dušu Spasiteľovi, očistenú telesným a duchovným pôstom, spoveďou od hriechov. Z toho sa určite viac poteší ako z drahých darčekov od našich blízkych. fpokojmilá a dobrá, ale toto, čo sa z toho teraz urobilo, je už akoby potretie všetkých hodnôt kresťanstva. Aby už od októbra išli vianočné reklamy, reklamy o soboch, Mikulášoch, Santa Clausoch?! Dokonca aj starý dobrý Dedo Mráz, ktorý nám voľakedy nosil darčeky, je dnes vo výslužbe. Už vtedy to bola akoby náhrada Christa, aj komunistom išlo o jeho nahradenie. Dnes Spasiteľa nahrádzajú šašovia v červeno-bielej coca-colovej farbe. Veď je to strašné!

Dá sa nájsť nejaký rozumný kompromis medzi duchovnom a komercializáciou, medzi tlakom biznisu a vnútrom?
-Samozrejme, že sa dá a je to veľmi potrebné. Dôležitú úlohu zohráva výchova detí. Keď sme kresťansky založení, musíme učiť naše deti, aby tomu neprepadli. Tu je podstata. Zasa sa vraciam k tomu, že človek sa musí pripraviť na sviatky duchovne, aby sa tlaku vyhol. Musí byť pevne zakorenený v cirkvi a v kresťanstve, aby mu odolal. Musí učiť svoje deti a vysvetľovať im, čo je správne. Vidím to na našom malom synovi, je ako nepopísaný papier, prijíma všetko, čo sa naňho z každej strany valí. U nás doma sa snažíme nájsť kompromis. Máme aj darčeky, aj sviatky spájame s Christom. Schvaľujem, že napríklad môj starší syn si v škole so spolužiakmi dáva darčeky, je pekné myslieť na iných. Len sviatky musia byť stále spájané s Christom, ten je vždy na prvom mieste. Myslím si, že teraz sa vedie taká politika, aby sme zabudli na Christa, na kresťanstvo, na náboženstvo, že je to zámer. Nestačí len povečerať s rodičmi na narodenie Spasiteľa a utekať domov pozerať filmy. Podstatné je, aby sme po večeri išli do chrámu. My máme veľké povečerie, katolíci polnočnú svätú omšu. To je podstata Vianoc, vtedy budú plnohodnotné.

Pandemická situácia zasiahla do našich životov, na čas zatvorila kostoly a chrámy a omše presunula do virtuálneho priestoru. Myslíte si, že aj toto mohlo a môže negatívne pôsobiť na veriacich, že si povedali, že keď tam nemôžu ísť, tak už tam viac ani nebudú chodiť? Vnímate to tak, že pandemická situácia je mimoriadne nepriaznivá v tomto smere?
-Presne tak to vnímam. Poviem všeobecne, pre nás pravoslávnych neexistuje virtuálna náhrada svätej liturgie. Je to o spoločenstve. Chrám je na to, aby sme vytvorili spoločenstvo ľudí. Spoločenstvo ľudí sa nazýva cirkev. Hlavou cirkvi je Spasiteľ Christos. Keď prichádzame do chrámu, tak my sme cirkev. Cirkev nie v zmysle nejakej inštitúcie, ale v zmysle tela Christovho. On je hlavou. Takisto aj každá rodina je cirkvou v tom najmenšom meradle. Tým, že sa stretávame, tvoríme cirkev. Spoločná modlitba v spoločenstve má obrovskú silu. Keď niekto hovorí, že doteraz chodil, ale už nebude chodiť do cerkvi, že sa pomodlí aj doma, veľmi zle rozmýšľa. My pri stretnutiach v chráme i po liturgii vplývame jeden na druhého, tvoríme rodinu. Cirkevná obec je vlastne jedna veľká rodina. Toto je podstatné a toto nám teraz chcú zobrať. Pevní vo viere ostanú pevní, najhoršie sú na tom „vlažní“. Pomaly dvadsať rokov som kňazom a po celý čas som volal ľudí do chrámu, prosil som ich, aby doň chodievali, nabádal ich, aby sa prichádzali modliť do spoločenstva. Teraz mi niekto hovorí, aby som zatváral dvere do chrámu, aby som ľudí svojím spôsobom rozdeľoval. To je absolútne proti logike nášho povolania, vlastne týmto porušujeme našu pracovnú zmluvu. Zatváranie chrámov a kostolov osobne vnímam ako bránenie v náboženskej slobode. Je to pre mňa, ako sa hovorí, cez všetky čiary.

Nie ste antivaxer?
-Nie som antivaxer. Nech sa každý očkuje, keď si myslí, že je to potrebné. Každý má slobodnú vôľu, aj v otázke očkovania by mala byť sloboda. My, kresťania, ako hovorí apoštol Pavel, máme byť slobodní. Nikto nás nemôže do ničoho nútiť, ani do zbožnosti. My to sami musíme chcieť. Niektorí si myslia, že pravoslávna cirkev má veľmi prísne prikázania a zákony, ale my nenútime ľudí, že musia to alebo ono, lebo inak pôjdu do pekla. My musíme ľudí nabádať, aby to pochopili, aby to chceli robiť. Je na človeku, ako to vníma, ako to cíti a potom aj podľa toho ho bude Boh súdiť. Sloboda by mala byť vo všetkom.

Vyjadrujete sa na kázniach k pandémii alebo k otázke očkovania?
-V zásade nehovorím o veciach, ktorým nerozumiem, nie je to môj odbor, nie som ani mikrobiológ ani virológ. Hovorím o veciach z duchovného hľadiska. K očkovaniu sa nevyjadrujem. Je to slobodné rozhodnutie každého z nás. Prijímam každého, ľudí nerozdeľujem na očkovaných a neočkovaných, to je najhoršie, čo môže byť. Keby som v kázniach presadzoval potrebu alebo škodlivosť očkovania, robil by som presný opak. Myslím si, že toto sú veci, ktoré by sme my nemali riešiť, do toho by sa cirkev nemala miešať. To je na iných. Keď rozprávam s kolegami zo Srbska, máme na to rovnaký názor.

Ak by za vami prišiel veriaci s prosbou o radu, či sa dať zaočkovať, čo by ste mu povedali?
-Zatiaľ sa mi to nestalo, ale určite by som mu nepovedal choďte alebo nechoďte. Toto musí on sám vedieť, má sa poradiť so svojím lekárom. My kňazi sme lekári duše, riešime duchovné veci. Nemám právo sa k tomu vyjadrovať a nebodaj povedať áno alebo nie. Nie som antivaxer, ale ani otvorený propagátor očkovania. Mám vlastný názor, ktorý nikomu nevnucujem. Musíme byť v tomto smere zdržanliví, cirkev musí ľudí spájať a poskytovať im útočisko. To je jej poslanie. Minule som mal kázeň o strachu, dotkol som sa aj pandémie. Nepáči sa mi, keď štát posiela ľuďom esemesku, v ktorej píše, že vakcína je jediná záchrana. My, kresťania, máme nad sebou Boha a Boh je jediná záchrana. Vakcína môže pomôcť, ale určite nie je jediná záchrana z pandémie. Musíme sa obracať na Boha. Boh všetko riadi a je našou jedinou nádejou. Pandémia, paradoxne, má aj pozitívnu stránku. Ľudia už nevedeli, čo by so sebou urobili od nadmiery dobroty, a upokojili sa, spomalili, stíšili sa. Všetko je v Božích rukách. Ľudia majú hľadať cesty, ako z pandémie von, ale bez Boha to nepôjde. Aj preto nie je dobré zatvárať kostoly a chrámy.

Dávate si pozor, ako s veriacimi komunikujete? Všetci ste vystavení riziku, že vás veriaci natočia a zavesia na sociálnu sieť.
-Každý kňaz vie, ako sa má a môže s veriacimi rozprávať. Ľudia sú rôzni, jednému stačí povedať to jednoducho a priamo, s iným treba hovoriť expresívnejšie. Na jednej strane je výhodou, že moderná technika umožňuje robiť prenosy z bohoslužieb, aj ja to robievam. Uvedomujem si, že to budú ľudia pozerať, tak sa snažím, aby to malo svoju „fazónu“. Vždy však nabádam ľudí, aby radšej chodili do chrámu osobne.

Jana Otriová, redaktorka

Zdroj:
https://hornyzemplin.korzar.sme.sk/c/22807591/znamy-knaz-spasitela-nahradzaju-sasovia-v-coca-colovej-farbe-to-je-strasne.html

Foto:  Peter Soroka
Autor: Jana Otriová

Aktuality

Zobraziť všetky
30.04.2024

2% z Vašich daní

Uchádzame sa o Vašu priazeň... Uveďte naše o.z. do svojho daňového priznania resp. vyhlásenia a my Vás potešíme knižným darom. Notársky centrálny register určených právnických osôb Informácie o určenej právnickej osobe Evidenčné čí…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

DUCHOVNÉ STRETNUTIE NA TÉMU “LADOMIRSKE MNÍŠSTVO” 

V nedeľu víťazstva pravoslávia sa uskutočnilo s požehnaním Jeho Blaženosti Rastislava arcibiskupa prešovského a metropolitu českých krajín a Slovenska duchovné stretnutie mládeže a veriacich na tému “Ladomirske mníšstvo” v chráme sv. archanjela …
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
24.03.2024

Ako dopadli voľby v Prešovskom kraji

Pellegrini získal v Prešovskom kraji o 35-tisíc hlasov viac hlasov než minule Čaputová V Harabinovom okrese vyhral Korčok. PREŠOV. V minulých prezidentských voľbách dostala v Prešovskom kraji v prvom kole najviac hlasov Zuzana Čaputová, kr…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Moskva žiada Berlín, aby uznal blokádu Leningradu za genocídu

Chce aj peniaze Ruská diplomacia žiada Nemecko, aby uznalo 900-dňové obliehanie Leningradu počas druhej svetovej vojny za genocídu. V pondelok ho k tomu vyzvala v diplomatickej nóte, v ktorej zároveň požaduje od Berlína ďalšie odškodnenie pre…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
23.03.2024

Rozhovor. Slovenský venkov nikdy sounáležitost s Čechy necítil

Společný národ byla idea elit, říká historik Jan Rychlík S profesorem Janem Rychlíkem, který právě teď o dějinách Slovenska vydává knihu, o českých četnících na Muráni, o Svaté říši římské, o Masarykově konceptu čechoslovakismu, trochu i o ko…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej
22.03.2024

V Prešove rokovali biskupi na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov

Gréckokatolícki biskupi sa v utorok 19. marca zišli na arcibiskupskom úrade v Prešove na 35. plenárnom zasadaní Rady hierarchov. Zasadanie tohto zákonodarneho zboru sa uskutočnilo po dvoch rokoch, nakoľko po zrieknutí sa úradu prešovského arcibi…
Kategória: Aktuality
Čítať ďalej

Naše obce

Zobraziť galérie

Ujko Vasyľ


Dvomi študenty bisidujuť po skuški.
-Jaku znamku jes dostav, jak jes ekzamen zdav?
-Na trojku/trojku, no na počatku jem choťiv jednyčku... No poťim jem soj rozdumav - zrobľu na trojku a za zvyšňi hrošy soj pyvo kupľu...!
Zobraziť viac
Náhľad publikácie

Československý svět v Karpatech

Československý svet v Karpatoch

Čechoslovackyj svit v Karpatach

Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať