Rusínske kalendárium


PETER MUDRÍK
21.08.1934 narodil sa v Habure, okr. Medzilaborce, Peter Mudrík, pedagóg a riaditeľ Ukrajinského štúdia Slovenského rozhlasu, neskôr hlavnej redakcie národnostno-etnického vysielania v Prešove. Študoval na gymnáziu v Prešove, na filozofickej fakulte, pracoval v redakcii učebníc SPN, učil na Strednej hotelovej škole v Prešove.
 
ŠTEFAN POPOVIČ
20.08.1926 narodil sa Štefan Popovič, lekár, detský chirurg. Predseda Spolku A. Duchnoviča v Mukačeve, spoluautor rusínskej gramatiky "Materyňskyj jazyk". Autor kníh: 60 rokov od úmrtia Jevmenia Sabova, známeho spoločenského dejateľa nášho kraja a 100 rokov jeho chrestomatie, "Poruvnaľnyj rusínsko-maďarsko-rusko-ukrajinský slovarčyk" a mnohopočetné state o rusínskych problémoch. Zomrel 04.07.2001.
 
IRENEJ CHANÁT
20.08.1934 zomrel Irenej Chanát, kňaz, ktorý bol počas 1. svetovej vojny za idey slovanstva prenasledovaný maďarskými žandármi. Slúžil v Čertižnom (1900-1930), kde s veriacimi postavil murovaný chrám, propagoval pravoslávie. Napísal mnoho článkov o kultúre a cirkvi v prešovskom regióne, ktoré publikovali noviny "Russkaja zemlja", "Narodnaja gazeta", "Russkij narodnyj holos", "Karpatskij svit" a i. Narodil sa v r. 1857. 
 
NESTOR REPELA
18.08.1923 narodil sa v  Bilcareve, Poľsko, Nestor Repela, prozaik a básnik. Zúčastnil sa bojov v druhej svetovej vojne. Po návrate domov v r. 1945 nenašiel svoju rodinu, bola vyvezená na centrálnu Ukrajinu ku Kirovohradu. Dostal sa k nej, skúšal sa vrátiť naspäť domov, no už to nebolo možné, rodina ostala v Donbase. Dlhé roky písal svoje spomienky o živote Lemkov na Lemkovine, ale publikoval ich až v 90. rokoch, po nadviazaní kontaktov s redakciou lemkovského časopisu Besida. Spoločnosť Lemkov vydala zbierku jeho poézie "Misce pry stoli“ (2001) a spomienky boli publikované v antológii "Ci to lem tuha, ci nadija" (2002). V časopise "Besida" publikoval poéziu, spomienky, humoresky o osude, realite, smrti tam na východe... Zomrel 02.11.2002.
 
MICHAL VARCHOLA
16.08.1934 narodil sa v Malej Poľane, okr. Stropkov, Michal Varchola, pedagóg, jazykovedec. Študoval na gymnáziu v Zlíne, skončil aj Ruské gymnázium v Humennom, Filozofickú fakultu UPJŠ v Prešove, kde neskôr učil. Zaoberal sa problematikou lingvistickej typológie, autor viacerých vedeckých prác a učebníc pre rusistov a filológov. Publikovali ho aj v zahraničí, prednášal na kongresoch vo Varšave, Prahe, Budapešti, Moskve a Bratislave.
 
ŠTEFAN MAKARA
16.08.1900 narodil sa v Krajnej Porúbke, okr. Svidník, Štefan Makara, učiteľ. Skončil učiteľský seminár v Prešove, v r. 1940 získal kvalifikáciu učiteľa pre poľnohospodárske školy. Učil od r. 1922 v Borove, Habure, Volici, okresný školský inšpektor, predseda ONV v Medzilaborciach, tajomník Zväzu ruských učiteľov, organizoval poľnohospodárske školy vo Volici a N. Polianke. Publikoval v novinách a časopisoch "Narodnaja gazeta", "Russkoje slovo", "Russkaja zemľa", "Russkij pravoslavnyj vestnik" a i. Zomrel 09.09.1981 v Humennom.
 
IVAN MINDOŠ
15.08.1931 narodil sa v Pčolinom, okr. Snina, Ivan Mindoš, pedagóg, historik. Skončil Ruské gymnázium v Humennom a Pedagogickú fakultu v Prešove. Učil na gymnáziu vo Svidníku, riaditeľ Dukelského múzea vo Svidníku (1966-1990). Skúmal históriu Karpatsko-dukelskej operácie. Autor a spoluautor kníh: Svidník a okolie, Okres Svidník, Dukla, Tokajík, Kalinov, Poznaj kraj, v ktorom žiješ, Poézia o Dukle, 11 zbierok Dukla večne živá a ďalších populárno-vzdelávacích článkov s tématikou antifašistického hnutia. Zomrel 22.02.1998 vo Svidníku.
 
OREST DUBAJ
15.08.1919 narodil sa vo Veľkej Poľane, okr. Snina, Orest Dubaj, maliar, grafik, ilustrátor, pedagóg. Študoval na ruskom gymnáziu v Mukačeve, na Technickom inštitúte v Bratislave, kde bolo oddelenie výtvarného umenia a kreslenia. Učili ho významní umelci ako Mudroch, Benka, Šurman a ďalší. Od r. 1945 sa hlavným žánrom pre neho stala grafika. Od r. 1947 asistent Kolomana Sokola na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave, docent, profesor, vysokoškolský pedagóg, rektor. Nositeľ titulu národný umelec. Známe sú práce Tokajík in memoriam 1949, ilustroval zbierku poézie B. Antoniča, Prstene mladosti i Zbojnícke leto, autor mozaiky v nemocnici v Bardejove, dekoratívneho skla v Chemku Strážske, kompozície na fasáde pivovaru vo Veľkom Šariši, tapisérie na Bratislavskom hrade. Mnoho obrazov daroval múzeu v Humennom. Zomrel 02.10.2005 v Bratislave.
 
KONŠTANTIN HRABAR
15.08.1877 narodil sa v Užhorode, Ukrajina, Konštantin Hrabar, úradník, politik. Maturoval na užhorodskom gymnáziu, absolvoval bohosloveckú akadémiu v Ostrihome. Slúžil na gréckokatolíckych farnostiach. Už pred 1. svetovou vojnou pôsobil ako člen župného zastupiteľstva v Užhorode, aktívne sa zúčastnil národno-politických akcií. V r. 1919 bol zvolený za poslanca snemu (sojmu) tzv. Ruskej krajiny. Po komunistickom prevrate v Budapešti sa otvorene angažoval v prospech pripojenia Podkarpatskej Rusi k ČSR. Riaditeľ Podkarpatskej banky v Užhorode (1921-34), starosta Užhorodu (1928-35). Vo februári 1935 bol ako nestranný kandidát menovaný tretím guvernérom Podkarpatskej Rusi. Vo svojej funkcii neprejavoval žiadnu politickú iniciatívu, snažil sa udržať neutrálny postoj medzi rivalizujúcimi podkarpatskými politickými prúdmi. Udalosťami po prijatí mníchovskej dohody bol zaskočený a bezradne sledoval boj autonomistov všetkých smerov o moc. Ich rozhodnutie vytvoriť autonómnu vládu vzal na vedomie. Avšak podpísať výzvu ministra pre Podkarpatskú Rus Ivana Párkányiho na podporu jednoty ČSR odmietol. Ministerský predseda Syrový potom Hrabara zosadil a guvernérom menoval Ivana Párkányiho. Hrabar bol hlboko dotknutý postupom ministerského predsedu. Stiahol sa z politického života, uchýlil sa na svoj statok v Čerteži pri Užhorode, kde 21.12.1938 zomrel.
 
ŠANDOR PETKI
12.08.1917 narodil sa Šandor Petki, umelec, pedagóg. Ukončil Užhorodský učiteľský seminár. Na odporúčania umelcov J. Bokšaja a B. Erdélyiho vstúpil do budapeštianskej Akadémie umení. Venoval sa grafike, akvarelom, kresleniu uhlíkom. Stal sa hlavným majstrom maliarskej techniky medzi umelcami Užhorodu. Mnoho rokov prednášal na užhorodskom učilišti výtvarno-úžitkového umenia. Svoje diela vystavoval v Užhorode, Ľvove, Kyjeve, Vilniuse, Moskve, Rige, v Maďarsku a Rumunsku. Po vojne skončil štúdium na ilegálnom duchovnom seminári a niekoľko rokov slúžil ako gréckokatolícky kňaz. 
 
MICHAL MILLY
11.08.1884 narodil sa v Bardejove Michal Milly, cirkevný dejateľ. Bohoslovecký seminár skončil v Prešove, slúžil v Maďarsku, v rusínskych obciach na východnom Slovensku vo Veľkom Lipníku a Jakubanoch. Obnovoval školy a cirkevné budovy, bol povereníkom hornošarišského dekanátu, tiež povereníkom ministerstva v cirkevných a školských otázkach. Prijal pravoslávie ešte pred Prešovským soborom v r. 1950. V r. 1953 stal sa mníchom a prijal meno Metodij. Zomrel v Prešove v r. 1966.
 
PETRO TROCHANOVSKÝ
10.08.1947 narodil sa v obci Parchow, Poľsko, Petro Trochanovskij (preudonym Petro Murjanka, Petro Popleta), lemkovský básnik, prozaik, dramaturg, publicista, redaktor, prekladateľ, aktivista. Narodil sa pár týždňov po nútenom presídlení jeho rodičov z obce Bilcareva na Lemkovine. Dlhoročný organizátor kultúrnych aktivít za obrodenie Lemkov (Rusínov) a aktívny člen Spoločnosti Lemkov v Poľsku. V r. 1972-1989 člen–sólista súboru Lemkovina. V r. 1976 sa vrátil na Lemkovinu, v r. 1992 sa usadil v kúpeľnom meste Krynica, v ktorom vedie cirkevný zbor, diakon pri pravoslávnej farnosti, učiteľ v lemkovskej jazykovej škole. Redaktor periodík: "Holos Vatry", "Besida", "Lemkivskyj kalendar", "Lemkivskyj ričnyk". Literárne debutoval v r. 1971. V r. 1984 vyšla jeho prvá zbierka básní "Suchyj badyľ", ďalšie zbierky „Jak sokol vode z kamienia“ (1989), zbierka Planetniky (2002). Do rusínskeho jazyka preložil A. Mickiewicza, I. Slowackého, I. Franka,  Ľ. Štúra. Ďalšia tvorba: "A Wisla dalej plynie" (2007), "Pisňi i spivanky Petra Murjanky" (2012). Za svoju literárnu tvorbu bol ocenený Cenou A. Duchnoviča a inými cenami.
 
VASIĽ SARKANIČ
10.08.1923 narodil sa v Šelestove, dnes Ukrajina, Vasiľ Sarkanič, dejateľ, pedagóg. Učil sa v  Sevľušskom technickom učilišti, popri práci skončil aj Ľvovský lesotechnický inštitút. Po rozpade ZSSR v r. 1997 bol zvolený za predsedu Spoločnosti podkarpatských Rusínov v Svaľave, pracoval s mládežou, založil v Svaľave rusínsky klub, dychovku, detský tanečný súbor, pre ženy krúžok šitia, organizoval športové súťaže. Spoločnosť Rusínov v Svaľave sa aktívne zúčastnila pri príprave sčítania ľudu na Ukrajine, čo sa odzrkadlilo na najväčšom počte zapísaných Rusínov. Organizátor rusínskych nedeľných škôl na Podkarpatsku.
 
OLENA DUČ-FAJFER
09.08.1960 narodila sa v obci Udanin, Dolné Sliezko, Poľsko, Olena Duć-Fajfer, lemkovská dejateľka, poétka, pedagogička, vedecká pracovníčka. Vyrastala už v Karpatoch v Usciu Gorlickom, kde sa jej  rodičia presídlili v r. 1961. Študovala ruskú filológiu, psychológiu a históriu umenia na Jagelovskej univerzite v Krakove. Je autorkou viac ako 200 vedeckých prác so zameraním na etnicitu, literatúru, kultúru, antropológiu literatúry, históriu a kultúru národnostných menšín, vrátane monumentálnej monografie Literatúra lemkovská v druhej polovici 19. stor. a na začiatku 20. stor. (Krakov, 2001) a habilitačnej práce o menšinovom diskurse na príklade bieloruskej, ukrajinskej a lemovskej menšinovej literatúry v Poľsku (2012). Básne začala písať ešte na lýceu, najprv po poľsky, neskôr po lemkovsky. Zbierky básní: "W modlitewnym blužnierstwie" (1985), "Z oboch stron slova" (2008). Je vedeckým pracovníkom Jagelovskej univerzity a Pedagogickej univerzity v Krakove, kde od r. 2001 vedie lemkovskú špecializáciu: ruská filológia s rusínsko-lemkovkým jazykom. Viac ako deväť rokov zastupovala Lemkov v Spoločnej komisii vlády a národnostných a etnických menšín Poľskej republiky, tajomníčka Východoeurópskej komisie Poľskej akadémie vied, členka Spoločnosti Lemkov, Spoločnosti Ruska Burza, šéfredaktorka vedeckého časopisu „Ričnyk Ruskoj Burzy“ a vydavateľskej edície „Knižnica lemkovskej klasiky“, členka redakčného kolégia dvojmesačníka "Besida", laureátka Ceny A. Duchnoviča (2009) a Ceny Cyrila a Metoda.
 
ANDREJ RUDLOVČÁK
09.08.1905 narodil sa v Nižnom Žipove, okr. Trebišov, Andrej Rudlovčák, prvý redaktor a neskôr riaditeľ rozhlasového štúdia, ktoré začalo vysielať 1.12.1934 z Košíc. Na začiatku zabezpečovalo vysielanie „naživo“ z celej oblasti Podkarpatskej Rusi a Prešovska, kde boli dramatické alebo spevácke krúžky a rozvíjala sa činnosť Spoločnosti A. Duchnoviča. V r. 1938 po "Mníchovskej zrade" sa redakcia presťahovala do Prahy, neskôr po vzniku Protektorátu Čiech a Moravy do Bratislavy a napokon v r. 1948 do Prešova ako Ukrajinské štúdio Československého rozhlasu. V r. 2003 sa hlavná redakcia národnostno-etnického vysielania okruhu Patria presťahovala do budovy regionálneho vysielania Regina v Košiciach. Zomrel 19.09.1977 v Prešove, pochovaný v Nižnom Žipove.
 
DEZIDER MILLY
07.08.1906 narodil sa v Kyjove, okr. Stará Ľubovňa, Dezider Milly, jeden z najvýznamnejších rusínskych výtvarných umelcov na Slovensku. Pedagóg. Skončil učiteľský seminár v Prešove a umelecko-priemyselnú školu v Prahe, kde sa učil pri prof. Šusserovi a Hofbauerovi. Učil v Orlove a v Prešove. Od r. 1946 žil v Bratislave, učil na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave, na SVŠT a VŠVU, profesor, rektor, docent. Diela: Portrét A. Duchnoviča, V sade, Náš osud, Ľudia v prírode, Jazdci, Dievča, melancholické obrazy z okolia rodného Kyjova a mnoho iných. Tokajíku venoval cyklus prác Partizánska hliadka, Žena z Tokajíka. Ďalšie významné diela: Horúce leto Horizont, Rusínska balada, Večerná balada a i. Jeho tvorbu možno vidieť v Galérii Dezidera Millyho vo Svidníku. Zomrel 01.09.1971 v Bratislave.
 
ELAINE RUSINKO
07.08.1949 narodila sa v Coaldale, Pennsylvania, USA, Elaine Rusinko, pedagogička. Jej rodové korene siahajú do rusínskeho regiónu (okr. Stropkov). Pôsobila ako odborná asistentka ruského jazyka na Bucknell University, Lewisburg, Pennsylvania (1977-1980), od r. 1980 profesorka ruského jazyka a literatúry University Maryland Baltimore County. Zaoberá sa aj problematikou rusínskej literatúry, publikuje v odborných časopisoch. Autorka diela "Straddling Borders: Literature and Identity in Subcarpathian Rus" (2003), preklad diela A. Duchnoviča: "Virtue is More Important than Riches" (1994).
 
ANDY WARHOL
06.08.1928 narodil sa v Pittsburghu, USA, Andy Warhol (Varhola), kráľ umeleckého smeru pop-art. Jeho rusínski rodičia emigrovali začiatkom 20. storočia z obce Miková, okr. Stropkov, do USA. Študoval priemyselné umenie na Carnegie Institute of Technology (dnes Carnegie Mellon University) v Pittsbughu. V r. 1949 sa presťahoval do New Yorku a začal úspešnú kariéru ako ilustrátor časopisov a v reklame. V 60. rokoch začal maľovať slávne americké produkty ako série plechoviek Campbellovej polievky a Coca-Coly a ich stvárnenie povýšil na umenie. V snahe nielen o tvorbu umenia masového tovaru, ale k masovej tvorbe umenia, prešiel na techniku sieťotlače vo svojom štúdiu The Factory. V 70. a 80. rokoch vytváral výtlačky slávnych ľudí ako Marilyn Monroe, Elvis Presley, V. I. Lenin a i. Jeho štúdio bolo miestom stretávania sa mnohých umelcov. Bol známy aj ako filmový tvorca. Vytvoril viac ako 60 filmov. 03.06.1968 bol spáchaný na neho atentát, z ktorého sa nikdy celkom nevyliečil. Zomrel po bežnej operácii žlčníka 22.02.1987 v New Yorku. Pochovaný je na gréckokatolíckom cintoríne južne od Pittsburghu. V Pittsburghu sa nachádza "Andy Warhol Museum" s viac ako 4000 dielami. V r. 1991 pričinením jeho brata Johna Warhola vzniklo aj v Medzilaborciach Múzeum moderného umenia Andyho Warhola. 
 
VIKTOR ŠOSTAK
04.08.1948 narodil sa v Drahove, dnes Ukrajina, Viktor Šostak, huslista, hudobný vedec, zbormajster. Skončil hudobné učilište v Užhorode, Fakultu histórie Užhorodskej štátnej univerzity. Pôsobil v Zakarpatskom národnom súbore, vedúci oddelenia ľudovej tvorivosti Zakarpatského vlastivedného múzea, autor vedeckých prác o ľudových hudobných nástrojoch a hudobnej kultúre etnických a etnografických skupín obyvateľstva Podkarpatskej Rusi, ktoré vyšli na Ukrajine, v Rusku, na Slovensku, v USA a Poľsku .
 
JÁN GVOZDJAK
04.08.1926 narodil sa vo Veľkom Lipníku, okr. Stará Ľubovňa, Ján Gvozdjak, lekár-kardiológ. Skončil Lekársku fakultu UK v Bratislave. Pracoval v Ústave všeobecnej a klinickej biochémie, kandidát vied, docent, doktor vied, profesor. Skúmal problémy kardiológie. Publikoval vyše 100 vedeckých prác, vedecko-populárnych článkov, autor monografie Nekoronárne myokardiopatie a spoluautor publikácie Použitie samočinných počítačov v medicíne. Predseda Slovenskej kardiologickej spoločnosti. Zomrel v r. 2000.
 
ŠTEFAN BENDAS
03.08.1903 narodil sa Štefan Bendas, správca kostola sv. Nikolaja v dedine V. Kopanja, historik, bibliograf. V r. 1949 zatknutý orgánmi KGB za odmietnutie prechodu na pravoslávie, odsúdený na 25 rokov, do r. 1955 bol v gulagu. Po návrate ilegálne uskutočňoval dušpastiersku prácu. Autor historických prác: História a kronika dediny Novoselica, Kronika dediny V. Kopanja a i. V r. 1991 v Budapešti vyšiel jeho román Päť rokov za ostnatým drôtom, kde opisuje svoj život v gulagu. Zomrel v r. 1991.
 
IĽJA GALAJDA
01.08.1931 narodil sa v Čertižnom, okr. Medzilaborce, Iľja Galajda, spisovateľ, pedagóg. Skončil ruské gymnázium v Humennom a Filologickú fakultu Moskovskej univerzity. Pracoval v redakcii časopisu "Družno vpered" a Dukla, na katedre ruského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty UPJŠ v Prešove, doktor, kandidát vied, docent. Poéziu písal po rusky a ukrajinsky, vydal niekoľko zbierok poézie, poviedok a publicistických statí. Diela: kolektívna zbierka „Vosmero“ (1963), zbierka básní „Spalachy“ (1974), „Spraha sercja i zemli“ (1981), „Bezsonňa“ (1986), „Pečaľ moja povsjakdenna“ (1994), zbierka poviedok „Koly jduť došči“ (1980), „Šče spivaje žajvoronok„ (1989), píše literárno-kritické state o tvorbe M. Lermontova, M. Gorkého, M. Nekrasova, G. Dostojevského, I. Macinského, A. Fariniča a iných.
 
*******